Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-33-2006.pdf
PDF · 89.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/33/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: B. - V. M. B., B. B. W. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX proti žalovanej: Z. Č., T.. K., N..XX.XX.XXXX, C. A. W. XXXX/ XX, XXX XX B., štátna občianka SR, o zaplatenie 39.269,70 Sk (1.303,50 EUR) s príslušenstvom a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 73.618,69 Sk (2.443,69 EUR), takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu B. T. - Krajský Ú. M. Ž. sa žalobou zo dňa 23.07.2005, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 26.07.2005, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 39.269,70 Sk (1.303,50 EUR) s príslušenstvom a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 73.618,69 Sk (2.443,69 EUR) titulom uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002, ktorou bola žalovanej prenechaná do užívania nehnuteľnosť chata súp. č. XX stojaca na pozemku KNC parc. č. XXX/ X k. ú. T. C.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2002 do 31.12.2010. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobcovi nájomné vo výške 26.400,- Sk/rok za všetky prenajaté hnuteľné a nehnuteľné veci, uhrádzané štvrťročne. Žalovaná sa ďalej zaviazala platiť žalobcovi všetky platby spojené s užívaním telefónnych liniek, s odvozom smetí, za spotrebu elektrickej energie, vodné - stočné a za odber plynu tak, že ich žalobca bude žalovanej refakturovať na základe dodávateľských faktúr. Zmluva o nájme nebytových priestorov sa ku dňu 01.08.2003 stala neplatnou z dôvodu nemožnosti plnenia, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX v prospech Mesta T. C.. Žalovaná, ktorá nespolupracovala pri odovzdávaní nehnuteľnosti vlastníkovi - Mestu T. C., naďalej užívala nehnuteľnosť až do 30.04.2004, kedy odovzdala žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. Žalovaná do podania žalobného návrhu neuhradila nižšie uvedené fakturované sumy. Žalovaná taktiež neuhrádzala sumy za dodávky elektrickej energie, za vodné - stočné, za odber plynu a telekomunikačných služieb spotrebovaných od nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku do odovzdania kľúčov od prenajatej nehnuteľnosti, ktorá žalobca považuje za bezdôvodné obohatenie, pretože ich uhrádzal po zániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca si uplatnil plnenie z faktúr vystavených žalovanej: fa č. XX/XXXX splatná dňa 06.02.2003 na sumu 1.149,50 Sk, fa č. XX/XXXX splatná dňa 03.04.2003 na sumu 6.400,- Sk, fa č. XX/XXXX splatná dňa 06.05.2003 na sumu 9.540,80 Sk, fa č. XX/ XXXX splatná dňa 09.06.2003 na sumu 7.729,20 Sk, fa č. XX/XXXX splatná dňa 02.07.2003 - pomerná časť do 31.07.2003 v sume 3.082,- Sk, fa č. XX/XXXX splatná 12.08.2003 na sumu 8.870,10 Sk, fa č. XX/ XXXX splatná 10.09.2003 na sumu 2.358,80 Sk a fa č. XX/XXXX splatná dňa 16.10.2003 - pomerná časť
do 31.07.2003 v sume 139,- Sk. Tieto sumy považuje žalobca za plnenie z nájomnej zmluvy. Žalobca si ďalej uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo z plnenia za žalovanú, ktorá nehnuteľnosť užívala do 30.04.2004. Žalobca si uplatňoval z faktúr B., P..B.. č. XXXXXXXXXX pomernú časť od 01.08.2003 do 16.09.2003 sumu vo výške 1.776,60 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu 1.147,40 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 362,50 Sk, z faktúr B., P..B.. Č.. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX, pomernú časť od 01.08.2003 do 15.01.2004 vo výške 8.918,- Sk zo zaplatených záloh a sumu vo výške 12.252,50 Sk ako nedoplatok, č. XXXX.XXXX.XXXXXXXXX sumu vo výške 466,50 Sk, z faktúr B. C., P..B.. č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 474,48 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 755,28 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 755,28 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 755,28 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 755,28 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 748,99 Sk, č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 776,10 Sk, z faktúry B., P..B.. č. XXXXXXXXX sumu vo výške 43.674,50 Sk. Žalovaná do podania žalobného návrhu vyššie uvedené nároky žalobcu neuhradila, a preto žalobca žiadal súd, aby vydal platobný rozkaz a žalovanú zaviazal zaplatiť mu vyššie uvedené sumy s tým, že žiaden zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd o veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XRO/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.09.2005, ktorým žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala na pošte dňa 10.10.2005 žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že neuznáva uplatnené nároky žalobcu, nakoľko ide o obdobie kedy už nebol žalobca vlastníkom chaty č. súp. XX na KNC parcele č. XXX/XX a KNC parcely č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 3796 m2 k. ú. T. C. zapísané na LV č. XXX. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 06.06.2003 č. k. XC XXXX/XX-XX súd určil, že vlastníkom týchto nehnuteľností je V. T. C.. Ďalej poukázala na čl. 5 ods. 2, ods. 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú so žalobcom uzavrela dňa 02.09.2002, podľa ktorého nájomca okrem nájomného hradí všetky platby spojené s užívaním telefónnej siete, smeti, za spotrebu elektrickej energie, vodné stočné. Tieto náklady na uvedené služby bude prenajímateľ refakturovať na základe dodávateľských faktúr, pričom sa nájomca zaväzuje hradiť podľa skutočnej spotreby. Žalobcovi poslala vyfakturovanie nákladov, ktoré vložila do prenajatých nehnuteľností v sume 156.000,- Sk, čo jej žalobca nerefundoval, nezapočítal. Na základe týchto skutočností konštatovala, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú čiastku a žalobný návrh žiadala zamietnuť a nahradiť jej trovy konania.
3. Vo veci súd nariadil a dňa 09.06.2010, 12.07.2010, 03.11.2010 a 06.03.2018 vykonal pojednávanie. Strany sporu zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2010 žalobca z dôvodu, že v konečnom súčte faktúr sa neobjavila faktúra vo výške 1.147,40 Sk požiadal o opravu súčtovej chyby, a preto súd pripustil zmenu žalobného návrhu v súlade so skutkovým stavom.
4. Prijatím zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.01.2013 bol zmenený a doplnený, okrem iných aj zákon č. 515/2003 Z. o krajských a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 263/2006 Z.z., zákona č. 254/2007 Z.z. a zákona č. 102/2010, ktorým sa ustanovuje postavenie a pôsobnosť obvodných úradov. Podľa Čl. IV § 8a ods. 4 zákona pohľadávky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31.12.2012, prechádzajú do správy Ministerstva vnútra SR. Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 22.11.2017 rozhodol v súlade s ust. § 64 CSP o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu.
5. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, vec posúdil podľa nasledovných právnych predpisov a zistil tento skutkový stav:
5. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC/XXXX/XX-XX zo dňa 06.06.2003, právoplatným dňa 01.08.2003 bolo určené, že chata súp. č. XX postavená na KNC parcele č. XXX/X a pozemok KNC parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 3796 m2, nachádzajúce sa v k.ú. T. C. zapísané na LV č. XXX patria do vlastníctva V. T. C..
7. Z pripojeného spisového materiálu OS Žilina sp. zn. XC/XXXX/XXXX mal súd za preukázané, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do vlastníctva Mesta T. C.. Okresný súd Žilina v tomto konaní určil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech V. T. C., pričom v odôvodnení rozhodnutia
na strane 4 uviedol, že v súlade s ust. zákona č. 369/1990 Zb., účinného od 23.11.1990, predmetné nehnuteľnosti patrili do užívania Y. M. Ž., čo medzi stranami nebolo sporné. V. T. C. nadobudlo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. ku dňu 01.05.1991.
8. Predmetom prejednávanej veci bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy titulom uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002 a bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaná nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu do 01.08.2003 užívala na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy v období od 01.11.2002 do 01.08.2003 a bez právneho dôvodu v období od 01.08.2003 až do odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti, t.j. do 30.04.2004. V danej veci žalobca tvrdil, že ide o prípad plnenia z nájomnej zmluvy a bez právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami - stranami sporu z dôvodu, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa ku dňu 01.08.2003 stala neplatnou z dôvodu nemožnosti plnenia, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. XC/XXXX/XX-XX, právoplatným 01.08.2003 na V. T. C., chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Podľa názoru súdu je zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002 absolútne neplatná, lebo žalobca nebol nositeľom práv a povinností, a preto nie je v tomto spore ani aktívne vecne legitimovaný. Je potrebné poznamenať, že základ plnenia musí spočívať v občianskoprávnych vzťahoch a navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na subjekte konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
9. V ustanovení § 451 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka (predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal), ktoré určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie oprávneným veriteľom. Je ním ten, v ktorého majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch.
10. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. V danom prípade žalobca sa domáhal majetkového plnenia a bezdôvodného obohatenia voči žalovanej za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve iného subjektu. Z hľadiska označenia žalobcu v žalobnom návrhu neboli pochybnosti o tom, že ide o iný subjekt ako vlastníka predmetných nehnuteľností a podľa názoru súdu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a subjektom, na úkor koho bezdôvodné obohatenie ak vzniklo sa má v prospech neho uskutočniť. Žalobca k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázal žiaden právny vzťah a súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie subjektov konania, ktorá má hmotnoprávny charakter vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP) a procesný postup odstraňovania vád podania. Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností predmetu konania je hmotnoprávnou podmienkou podaného návrhu o splnenie povinnosti, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu (žalobca) zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí jeho žalobného návrhu.
11. S poukazom na nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatnenému nároku súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam predneseným stranami sporu na pojednávaní (žalovanou vznesená námietka premlčania).
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.