Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/339/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Ing. arch. Dalibor Hrivnák, obch. meno: Ing. arch. Dalibor Hrivnák - ARCHID, Zlatovská 10, Trenčín, IČO 33 913 285, zast. JUDr. Andrea Šupáková, advokátka, Nobelova 1/A, Bratislava proti žalovanému ERSON Recycling, s.r.o. so sídlom Soblahovská 3479, Trenčín, IČO 36 331 201, zast. JUDr. Ján Legerský, advokát, Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o zaplatenie 32 725,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 32 725,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť 100% trov štátu, na účet Okresného súdu Trenčín.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 32 725,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe objednávky vypracoval pre žalovaného Projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie stavby - „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling, s.r.o.“, obj. 101, obj. 102 časť 1.1., 1.4, 1.5, 1.7, 1.9, 1.10, obj. 103, obj. 105, obj. 108, obj. 112, obj. 113 časť 1.4 a 1.7. Uvedenú dokumentáciu žalovanému riadne dodal ešte dňa 18.09.2009, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom, a tým si splnil voči žalovanému povinnosť, vyplývajúcu mu z objednávky. Dňa 11.06.2010 vystavil žalovanému faktúru č. Z 01/2010, splatnú 11.06.2010 na sumu 65 450,- €. Prevzatie tejto faktúry toho istého dňa potvrdil žalovaný svojim podpisom na tejto faktúre. Dňa 11.06.2010 uzavrel so žalovaným tiež Dohodu o úhrade za projektovú dokumentáciu, v ktorej sa dohodli, že žalovaný bude sumu 65 450,- € splácať podľa svojich finančných možností a že prvú polovicu dlžnej sumy uhradí najneskôr do 31.12.2010. Doteraz zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade. 1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: výpis žalovaného z obch. registra, list žalobcu zo dňa 18.09.2009, faktúra č. Z 01/2010 zo dňa 02.07.2010, Dohoda o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010, email zo dňa 10.01.2011, 29.11.2010, 02.11.2010, 04.10.2010, 06.09.2010, 10.08.2010, 12.07.2010.

2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 57Rob/614/2011-20 zo dňa 04.11.2011, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalobou uplatnené právo poprel a považoval ho za uplatnené neopodstatnene čo do základu aj výšky. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie, súvisiacej so stavebným

povolením predmetnej stavby, pričom súčasťou tejto ústnej zmluvy o dielo bola aj dohoda o termíne dodania diela, ktorá nadväzovala na to, že celá projektová dokumentácia na stavbu mala byť odovzdaná na Ministerstvo životného prostredia SR ku dňu 11.05.2009 a zároveň súčasťou tejto ústnej zmluvy o dielo bola aj dohoda o vzniku nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo a v nadväznosti na to o splatnosti ceny za dielo. Podmienkou vzniku nároku na zaplatenie ceny za dielo bolo poskytnutie prostriedkov na realizáciu označenej stavby z fondov Európskej únie pre životné prostredie a splatnosť ceny za dielo v prípade vzniku nároku na jej zaplatenie bola viazaná až na reálne vyplatenie prostriedkov z tohto fondu EU. Žalobca nedodržal termín zhotovenia diela a neodovzdal projektovú dokumentáciu žalovanému v dohodnutom čase, v dôsledku čoho žalovaný nemohol predložiť kompletnú projektovú dokumentáciu na Ministerstvo životného prostredia SR v stanovenom termíne, čím došlo ku zániku možnosti získať na realizáciu danej stavby prostriedky z fondov Európskej únie. Tým žalobcovi vôbec nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo a nedošlo ani ku splatnosti ceny za dielo, a žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania so zaplatením tejto ceny. Uplatnený nárok žalobcu nemá oporu ani v ustanoveniach § 546 a nasl. Obch. zák.. Naopak nedodržaním záväzku žalobcu zo zmluvy vznikla žalovanému značná škoda, spočívajúca predovšetkým v neúčelne vynaložených nákladov na realizáciu celého projektu, a tiež v ušlom zisku, ktorý by žalovaný realizáciu projektu dosiahol. Výška tejto škody prevyšuje nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcom.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.12.2011 žalobca trval na tom, že tvrdenie žalovaného, že projektová dokumentácia mu mala byť dodaná ku dňu 11.05.2009 je nepravdivé, a preto ho samozrejme žalovaný nemohol preukázať žiadnym relevantným dôkazom. Projektová dokumentácia bola žalovanému odovzdaná a žalovaným bez výhrad prevzatá v súlade s dohodou, a to dňa 18.09.2009, čo žalovaný, konkrétne riaditeľ žalovaného F. C. svojim podpisom potvrdil na preberacom protokole zo dňa 18.09.2009. Žalobca zdôraznil, že žalovaný pri preberaní projektovej dokumentácie, a ani kedykoľvek po jej prevzatí, žiadnym spôsobom nenamietal, ani nereklamoval neskoré dodanie projektovej dokumentácie. Zároveň poukazoval na to, že pokiaľ by údajné neskoré dodanie projektovej dokumentácie z jeho strany malo znamenať pre žalovaného ďalšiu „nepoužiteľnosť“ projektovej dokumentácie pre ním plánovaný projekt (keďže by výstavba zariadenia na zhodnocovanie stavebných odpadov nebola žalovanému preplatená z fondov Európskej únie), vyvstáva otázka, prečo žalovaný vôbec žiadal Obec Veľké Bierovce ako príslušný stavebný úrad, resp. Spoločný stavebný úrad v Trenčíne o vydanie stavebného povolenia pre uvedenú stavbu a vyžiadal si aj odborné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy k plánovanej stavbe v súlade s § 61 Stavebného zákona. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nárok na odmenu za zhotovenie projektovej dokumentácie bol podmienený poskytnutím prostriedkov na realizáciu stavby z fondov Európskej únie, žalobca konštatoval, že toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože žiadna takáto dohoda medzi ním a žalovaným nebola nikdy uzatvorená, a to ani písomne, ani ústne. Jediná ústna dohoda ohľadom úhrady odmeny za vypracovanie projektovej dokumentácie, ku ktorej so žalovaným došlo, spočívala v tom, že a pred dodaním projektovej dokumentácie nebude od žalovaného požadovať zloženie zálohovej platby, a to aj napriek výške odmeny za vypracovanie projektovej dokumentácie, ale že záverečná faktúra za spracovanie a dodanie projektovej dokumentácie bude vystavená až po jej odovzdaní žalovanému, čo sa aj stalo. Je nelogické, aby žalobca podmienil nárok na zaplatenie svojej odmeny za vypracovanie projektovej dokumentácie získaním finančných prostriedkov z fondov EÚ, a to jednak vzhľadom na výšku tejto odmeny (ktorá v zmysle faktúry č. Z 01/2010 činí 65 450,- €) a jednak na reálnosť splnenia takejto podmienky. Žalobca zdôraznil, že žalovaný riadne a bez výhrad prevzal projektovú dokumentáciu, ako aj faktúru vystavenú za dodanie projektovej dokumentácie, pričom prevzatie faktúry za dodanie projektovej dokumentácie opäť svojim podpisom a odtlačkom pečiatky žalovaného bez akýchkoľvek výhrad potvrdil riaditeľ žalovaného p. C., a to dňa 11.06.2010. Toho istého dňa žalobca uzavrel so žalovaným aj písomnú dohodu o úhrade odmeny za projektovú dokumentáciu, kde vzhľadom na toho času nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného súhlasil s odložením splatnosti vystavenej faktúry do konca roka 2010. Zo žiadneho ustanovenia tejto dohody však v žiadnom prípade nevyplýva to, čo uviedol žalovaný, teda že by žalobca súhlasil s podmienením jeho nároku na odmenu za vypracovanie projektovej dokumentácie poskytnutím finančných prostriedkov z fondov EÚ žalovanému. Podmienenie nároku na zaplatenie odmeny za vypracovanie projektovej dokumentácie získaním finančných prostriedkov zo strany žalovaného z fondov EÚ, t.j. viazanie nároku na odmenu na v podstate iba veľmi ťažko splniteľnú podmienku, by bolo, podľa názoru žalobcu, aj v rozpore s § 11 ods. 1 zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého architekt a inžinier poskytuje služby za odmenu (honorár). Poskytovať služby bezplatne môže iba so súhlasom komory alebo ak ide o práce malého rozsahu pre zariadenia zdravotníckej a

sociálnej starostlivosti alebo charitatívne zariadenia. V uvedenom prípade však zákonom predpokladané podmienky na poskytnutie služby bezodplatne, resp. za splnenia iba ťažko splniteľnej podmienky, neboli splnené. Zároveň žalobca poukazoval na to, že projektovú dokumentáciu pre žalovaného, vzhľadom na jej komplexnosť a všestrannosť, nevypracoval iba on sám, ale na jej vytvorení sa podieľali predstavitelia viacerých odborných profesií od architekta, statika, konštruktérov, rozpočtárov, ďalej pracovníkov špecializujúcich sa na oblasti zdravotechniky, vykurovania, plynoinštalácie, elektroinštalácie, požiarnej ochrany a pod., t.j. spolu približne ďalších 12 ľudí a je len ťažko mysliteľné, že by sa všetci títo ľudia doslova vzdali odmeny za svoju prácu tým, že by nárok na ňu podmienili získaním finančných prostriedkov z fondov EÚ zo strany žalovaného. Tak ako žalobca, tak aj všetci, ktorí sa na zhotovení projektovej dokumentácie pre žalovaného podieľali, svoju prácu vykonali riadne a včas, čo žalovaný až do podania odporu proti platobnému rozkazu žiadnym spôsobom nespochybňoval a uvedené potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaný na základe žalobcom vypracovanej projektovej dokumentácie požiadal príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a dotknuté osoby o ich odborné stanoviská k navrhovanej stavbe s tým výsledkom, že stanoviská príslušných orgánov k navrhovanej stavbe boli kladné a na ich základe bolo pre uvedenú stavbu dňa 10.09.2010 stavebným úradom vydané stavebné povolenie.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov F. C., D.. F. K., F. F., oboznámením obsahu listín: žaloba, výpis žalovaného z obch. registra, list žalobcu zo dňa 18.09.2009, faktúra č. Z 01/2010 zo dňa 02.07.2010, Dohoda o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010, email zo dňa 10.01.2011, 29.11.2010, 02.11.2010, 04.10.2010, 06.09.2010, 10.08.2010, 12.07.2010, odpor proti platobnému rozkazu, písomné vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.12.2011, 15.08.2014, 16.04.2015, 30.06.2017, 27.11.2017, printScreen internetovej stránky žalovaného, žiadosť o stavebné povolenie zo dňa 24.09.2009, odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby č. 6672/4/2009 vypracované Technickou inšpekciou, a.s., súhlas Obce Veľké Bierovce na stavbu malého zdroja znečisťovania ovzdušia zo dňa 26.03.2010, súhlas Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne so Zariadením na zhodnocovanie stavebných odpadov zo dňa 15.06.2010, záväzné stanovisko k začatiu stavebného konania spojeného s územným konaním zo dňa 07.05.2010, stavebné povolenie zo dňa 10.09.2010, splnomocnenie udelené žalovaným F. C. zo dňa 25.02.2009, prehľad nákladov stavby, pracovná zmluva zo dňa 31.08.2005, dokument MŽP SR zo dňa 14.06.2011 - Definícia oprávnených výdavkov pre projekty financované z ERDF a KF v rámci výzvy na predkladania žiadostí o nenávratný finančný príspevok kód OPŽP-PO4-11-3 pre Operačný program Životné prostredie, výzva MŽP SR na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok Operačný program Životné prostredie, prioritná os 4, Odpadové hospodárstvo zo dňa 09.02.2009, email zo dňa 09.05.2012, námietky účastníka konania proti začatiu stavebného konania pre stavbu Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o., Veľké Bierovce zo dňa 04.06.2010, úradný záznam zo dňa 15.01.2014, fotokópia spisového obalu spisu č. 1229a/2010, zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 04.05.2011, vyjadrenie Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, a.s. zo dňa 13.05.2009, vyjadrenie Leteckého úradu SR zo dňa 13.07.2010, fotokópiou obalu projektu pre stavebné povolenie stavby zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov (4, 7), juxta potvrdenka č. 0048709 zo dňa 17.08.2009, rozpis celkovej ceny projektovej dokumentácie, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.04.2015, znalecký posudok č. 1/2018 vyhotovený znalcom D.. arch. V. A., znalecký posudok č. 76/2017 vyhotovený znalcom D.. P. Q..

6. Dňa 11.02.2009 vyhlásilo Ministerstvo životného prostredia SR ako riadiaci orgán pre operačný program Životné prostredie výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok operačný program Životné prostredie, prioritná os 4 Odpadové hospodárstvo, operačné ciele: 4.1 Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu a 4.2 podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov. Dátum uzavretie výzvy bol 11.05.2009.

7. Podľa emailu p. F. I., adresovaného p. F. C., uvedená Výzva bola predĺžená a uzatvorená bola až 15.05.2009. V tejto Výzve podal p. F. C. 2. Etapu projektu, ktorú však potom stiahol z dôvodu neplatnosti stavebného povolenia. Prílohou žiadosti mala byť príslušným stavebným úradom overená projektová dokumentácia, vrátane rozpočtu stavby podľa výkazu výmer, ktorá je potrebná k stavebnému konaniu.

8. Splnomocnením zo dňa 25.02.2009 splnomocnil žalovaný p. F. C., by ho zastupoval pri výkone všetkých činností súvisiacich s jeho predmetom podnikania, vrátane občianskych vzťahov, najmä pri dojednávaní a uzatváraní a podpisovaní akýchkoľvek obchodných zmlúv, vrátane prevodu nehnuteľného majetku, platby kúpnej ceny súvisiacich s predmetom činnosti obchodnej spoločnosti, pri dojednávaní

a uzatváraní akýchkoľvek zmlúv súvisiacich so zabezpečením činnosti obchodnej spoločnosti, pri zabezpečovaní, prijímaní peňažných prostriedkov pre obchodnú spoločnosť a zabezpečení plnenia peňažných záväzkov obchodnej spoločnosti voči iným osobám, vrátane otvárania, rušenia a disponovania s bežnými účtami, a taktiež podpisovania úverových zmlúv za spoločnosť vo všetkých bankách, v ktorých má obchodná spoločnosť založený účet v tuzemskej alebo cudzozemskej mene a pri akýchkoľvek ďalších činnostiach, ktoré by mohla obchodná spoločnosť uskutočniť v zmysle Obchodného zákonníka a zakladateľskej zmluvy. Splnomocnenec bol na základe tohto splnomocnenia oprávnený zastupovať spoločnosť aj vo všetkých ďalších úradoch, miestnych úradoch a inštitúciách.

9. Listom zo dňa 13.05.2009 Trenčianska vodohospodárska spoločnosť, a.s. zaujala stanovisko k „predloženému projektu pre stavebné povolenie“.

10. Listom zo dňa 18.09.2009 oznámil žalobca žalovanému, že mu na základe objednávky v prílohe tohto listu zaslal 9 (6 + 3 naviac) exemplárov vypracovanej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie

- PROJEKT STAVBY „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ - Veľké Bierovce. Týmto žalobca pokladal predmet objednávky z jeho strany za splnený a práce chcel žalovanému fakturovať. List je, okrem žalobcu, podpísaný p. F. C..

11. Žiadosťou zo dňa 24.09.2009 požiadal žalovaný Obec Veľké Bierovce o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“, pričom prílohou tejto žiadosti bola aj predmetná projektová dokumentácia stavby.

12. Z odborného stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. č. 6672/4/2009 k projektovej dokumentácie stavby je zrejmé, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 04.11.2009 posúdila projektovú dokumentáciu stavby na účely stavebného konania, pričom investorom stavby bol žalovaný a zodpovedným projektantom bol žalobca.

13. V liste zo dňa 26.03.2010 vydala žalovanému, v zastúpení p. F. C., Obec Veľké Bierovce súhlas na stavbu malého zdroja znečisťovania ovzdušia „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“, a to na základe projektovej dokumentácie vypracovanej žalobcom.

14. Dňa 07.05.2010 vydal Obvodný úrad Trenčín záväzné stanovisko k začatiu stavebného konania spojeného s územným konaním k žalovaným predloženému oznámeniu o začatí stavebného konania spojeného s územným konaním pre vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ z hľadiska civilnej ochrany.

15. Písomným podaním zo dňa 04.06.2010, doručeným Spoločnému stavebnému úradu v Trenčíne dňa 08.06.2010, podal žalobca námietky účastníka konania proti začatiu stavebného konania pre stavbu „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ z dôvodu, že počas stavebného konania došlo v predmetnej projektovej dokumentácii k viacerým zmenám. Žalobca ako hlavný projektant a autor projektovej dokumentácie nesúhlasil s vydaním stavebného povolenia a stiahol túto projektovú dokumentáciu zo stavebného konania za účelom jej kontroly a preštudovania.

16. Dňa 11.06.2010 uzavrel žalobca so žalovaným, zastúpeným p. F. C., Dohodu o úhrade za projektovú dokumentáciu, podľa ktorej „dňa 11.06.2010 bolo dohodnuté medzi investorom ERSON Recycling, s.r.o. a projektantom T. D.. arch. D. O. za vypracovanie dodanej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ obj. 101, obj. 102 časť 1.1, 1.4, 1.5, 1.7, 1.9, 1.10, obj. 103, obj. 105, obj. 108, obj. 112 a obj. 113 časť 1.4 a 1.7, čiastku 55 000,- € + 19% DPH 10 450,- €. Táto čiastka mala byť uhrádzaná v splátkach, podľa finančných možností investora. Prvá polovica tejto časti mala byť uhradená najneskôr do konca roku.“.

17. Z listu zo dňa 15.06.2010 je zrejmý súhlas Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne na stavbu „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“, a to na základe žiadosti žalovaného, doručenej úradu 10.06.2010, pričom projektovú dokumentáciu vypracoval D.. F. A. v apríli 2009.

18. Faktúrou č. Z 01/2010 zo dňa 02.07.2010, splatnou 11.06.2010, vyfakturoval žalobca žalovanému zálohovú platbu za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie „Zariadenie na

zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ obj. 101, obj. 102 časť 1.1, 1.4, 1.5, 1.7, 1.9, 1.10, obj. 103, obj. 105, obj. 108, obj. 112 a obj. 113 časť 1.4 a 1.7, dohodnutú sumu 55 000,- € + 19% DPH 10 450,- €, spolu sumu 65 450,- €. Žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi doteraz neuhradil. Prevzatie faktúry potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom p. F. C..

19. V liste zo dňa 13.07.2010 Letecký úrad SR súhlasil s vydaním stavebného povolenia, avšak len za predpokladu, že stavebnému úradu bol taktiež predložený prepracovaný projekt pre stavebné povolenie stavby so zmeneným výškovým a polohovým riešením SO 102. Zároveň určil podmienky, ktoré žiadal zapracovať do stavebného povolenia.

20. Dňa 10.09.2010 vydala Obec Veľké Bierovce stavebné povolenie pre stavbu „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“, a to na základe žiadosti žalovaného podanej dňa 24.09.2009, ktoré bolo doručené aj žalobcovi ako jednému z účastníkov.

21. V Zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 04.05.2011 stavebník - žalovaný potvrdil prevzatie 1 x projektovej dokumentácie stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“, overenej v stavebnom konaní, zo dňa 10.09.2009. Za žalovaného potvrdil prevzatie v Zápise p. F. C..

22.1. Podľa § 36 ods. 1 Obč. zák. vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

22.2. Podľa § 36 ods. 2 Obč. zák. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

22.3. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22.4. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

22.5. Podľa § 40 ods. 3 Obč. zák. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

22.6. Podľa § 13 ods. 1 Obch. zák. ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

22.7. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

22.8. Podľa § 15 ods. 2 Obch. zák. ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

22.9. Podľa § 516 ods. 1 Obč. zák. účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

22.10. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

22.11. Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

22.12. Podľa § 536 ods. 3 Obch. zák. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

22.13. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

22.14. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

22.15. Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

22.16. Podľa § 562 ods. 1 Obch. zák. objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

22.17. Podľa § 562 ods. 2 písm. b) Obch. zák. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1.

22.18. Podľa § 562 ods. 3 Obch. zák. ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

22.19. Podľa § 428 ods. 2 Obch. zák. na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

22.20. Podľa § 428 ods. 3 Obch. zák. účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.

22.21. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

22.22. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22.23. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22.24. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

23. Žalobca v žalobe, žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj svedkovia F. vo svojich výpovediach potvrdili, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom v zmysle § 536 ods. 1 Obch. zák. ústne zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“. Podľa vyjadrenia žalobcu a menovaných svedkov, predmetnú zmluvu o dielo uzatvoril žalobca a za žalovaného svedok F.. Cena za zmluvne dohodnuté dielo v konkrétnej výške (sume) dohodnutá nebola. V súlade s § 536 ods. 3 Obch. zák. bol však dohodnutý spôsob jej určenia. Mala predstavovať obvyklú cenu v zmysle cenníkov pre projektovú činnosť, v súlade s Honorárovým poriadkom Slovenskej komory architektov, a to podľa priznaných oprávnených nákladov zo strany Ministerstva životného prostredia SR. Svedok F. C. na pojednávaní dňa 08.11.2013 uviedol: „O cene sa nehovorilo, nikto nevedel aká to bude cena. Cena práce žalobcu nebola dohodnutá. V podstate sa cena mala dohodnúť až po skončení všetkého s tým, že by sa povedalo, kto koľko robil a cena by sa rozpočítala podľa

priznaných oprávnených nákladov zo strany MŽP SR, ktoré vychádzalo z tabuliek.“ K. svedok D.. F. K. na pojednávaní dňa 08.11.2013 potvrdil, že konkrétna cena projektu medzi nimi dohodnutá nebola. Uviedol, že „v danom prípade sa jednoznačne cena stanoviť nedala, pretože táto sa odvíja od bežnej praxe, ktorá sa opiera o cenníky pre projektovú činnosť, je to taká metodická pomôcka, kde sa dá orientovať, v akom rozsahu budú ceny prác, ktoré sa potom dohodnú konkrétne na základe vzájomnej dohody, to je obvyklý postup.“ Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že cena mala presahovať 2 000 000,- Sk, z ktorej mala byť poskytnutá zľava 20-30%, v spore preukázané nebolo. I z vyjadrenia žalobcu z pojednávania zo dňa 11.05.2012 je zrejmé, že p. F. C. výšku o cene poskytol len orientačne. Žalobca zároveň potvrdil, že cena diela nebola stanovená konkrétnou sumou, pretože sa „nevedelo, v akom rozsahu, resp. koľko objektov tam bude. Cena sa počíta na základe investičných nákladov objektov, ktoré sa sčítajú a na základe tohto investičného nákladu je v Honorárovom poriadku Slovenskej komory architektov stanovená cena za projektové práce. My sme sa vyslovene s p. F. C. pri uzavieraní dohodli, že cena projektovej dokumentácie bude stanovená podľa Honorárového poriadku Slovenskej komory architektov.“

24. Z vyjadrení svedkov F. C. a D.. F. K. mal súd za preukázanú dohodu strán sporu o vzniku nároku žalobcu na cenu diela a jej splatnosti v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorej mal žalobcovi vzniknúť nárok na cenu diela poskytnutím prostriedkov na realizáciu označenej stavby z fondov EÚ pre životné prostredie a splatnosť ceny diela mala nastať reálnym vyplatením prostriedkov z predmetných fondov EÚ. Svedok D.. F. K. uviedol: „Dohodli sme sa, akým spôsobom bude projektová dokumentácia vypracovaná, a tiež akým spôsobom to bude financované. X. C. nám jasne povedal, že nemá peniaze a vyplatí nám to až potom, ak by získal projekt. My sme s týmto súhlasili a bol tam prítomný aj žalobca, a aj on s tým súhlasil.“ „... ani ja som nezískal prostriedky, ktoré som vynaložil a nebola mi zaplatená cena mnou vykonaných prác. Ja som však s tým bol uzrozumený, pretože taká bola naša dohoda s pánom C.. Potom prišiel za mnou žalobca v spoločnosti D.. V., ktorého tak isto poznám. Pýtal sa ma, čo s tým budeme robiť. Ja som trval na tom, že budem rešpektovať našu dohodu o tom, že prostriedky mali byť vyplatené až keď ich získa žalovaný. Na to žalobca povedal, že on teda do toho pôjde sám. Ja som s tým, že mi neboli vyplatené finančné prostriedky, nemal problém, pretože ja som na projekte pracoval samostatne. Žalobcovi však vznikli problémy, lebo musel vyplatiť profesie, ktoré sa spolu s ním podieľali na vyhotovení projektu. Bolo však vecou žalobcu, že projekt nevyhotovoval sám, ale si k jeho vyhotoveniu zabezpečil tieto profesie, a tiež bolo jeho vecou, že sa s profesiami dohodol na vyplatení ceny, keďže žalobca vedel o podmienkach vyplatenia ceny od pána C.. Ja som našu dohodu s pánom C. rešpektoval.“ Podľa výpovede svedka p. F. C., „na základe našej dohody mali byť platby žalobcovi realizované až po pripísaní peňažných prostriedkov z EÚ, a teda až po schválení projektu ako takého.“ „A tiež boli dohodnuté platby, teda že sa to bude vyplácať až po zrealizovaní a získaní financií z fondov EÚ.“ Tvrdenie žalobcu, ktorý existenciu uvedenej dohody odmietol z dôvodu, že s takýmto spôsobom úhrady (splatnosťou) ceny nemohol súhlasiť aj z toho dôvodu, že projektovú dokumentáciu nevypracovával sám, ale pracovalo na nej spolu s ním ďalších cca 12 ľudí, a preto je zrejmé, že by sa nezaviazal k tomu, že všetci títo ľudia budú pracovať v podstate bez nároku na odmenu, v spore preukázané nebolo. Je potrebné prihliadnuť na to, že zmluvné vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľmi (spolupracovníkmi) boli samostatnými zmluvnými vzťahmi, žalovaný nebol ich zmluvnou stranou a dohoda o cene a jej splatnosti v rámci nich bola na uvážení žalobcu. Dohoda o vzniku nároku na cenu diela a jej splatnosti medzi žalobcom a žalovaným nevylučuje inú dohodu o cene a jej splatnosti medzi žalobcom a jeho subdodávateľmi. Taktiež ust. § 11 ods. 1 zák. č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie toho, že k podmieneniu nároku žalobcu na odmenu za vypracovanie projektovej dokumentácie poskytnutím finančných prostriedkov z fondov EÚ nedošlo. Okrem toho, list žalobcu zo dňa 18.09.2009, podpísaný pánom F. C., predstavuje iba sprievodný list k dodaniu projektu stavby pre stavebné povolenie, a teda z podpisu F. C., ktorým potvrdil prevzatie listu a predmetného projektu, nemožno vyvodiť prejav vôle p. F. C. uzavrieť dohodu o fakturácii ceny diela zo strany žalobcu pre prípad, ak by žalovaný nezískal finančné prostriedky na príslušný projekt z fondov EÚ. Takúto dohodu svedok F. C. nepotvrdil, ani nebola preukázaná iným dôkazom (okrem výpovede žalobcu). Je nesporné, že ak by prostriedky na základe predmetného projektu žalovaný získal, mal by žalobca, podľa ústne dohodnutej zmluvy, právo fakturovať cenu diela.

25.1. Dňa 11.06.2010 uzavrel p. Marián Capák za žalovaného so žalobcom, podľa zálohovej faktúry č. Z 01/2010, Dohodu o úhrade za projektovú dokumentáciu, podľa ktorej „dňa 11.06.2010 bolo dohodnuté medzi investorom ERSON Recycling, s.r.o. a projektantom T. D.. arch. D. O. za vypracovanie dodanej

projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ obj. 101, obj. 102 časť 1.1, 1.4, 1.5, 1.7, 1.9, 1.10, obj. 103, obj. 105, obj. 108, obj. 112 a obj. 113 časť 1.4 a 1.7, čiastku 55 000,- € + 19% DPH 10 450,- €. Táto čiastka mala byť uhrádzaná v splátkach, podľa finančných možností investora. Prvá polovica tejto časti mala byť uhradená najneskôr do konca roku.“.

25.2. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť uvedenej Dohody v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu jej neurčitosti pri určení splatnosti prvej polovice čiastky ceny, ktorá bola dohodnutá „najneskôr do konca roku“ a z dôvodu, že právny úkon nebol urobený zo strany pána Capáka slobodne. V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon je neurčitý, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladových pravidiel nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Svedok D.. F. K. uviedol, že „Zúčastnil som sa jedného rokovania na firme žalovaného, tam bol spísaný záznam, kde pán C. sa zaviazal k tomu, že postupne bude v rámci možností uhrádzať v určitých čiastkach za ten projekt. Pán C. potreboval mať stavebné povolenie a právoplatnú projektovú dokumentáciu a keď ten termín na výzvu zo strany ministerstva premeškal, tak sa snažil zabezpečiť si finančné prostriedky aspoň cez úver, preto sa snažil, aby ten projekt mal kompletný a právoplatný. Ten záznam, ktorý tam bol spísaný, bol nad rámec k tej dohode, ktorá bola pôvodne, pretože ja a žalobca sme pána C. presvedčili, že profesisti si svoju prácu spravili, a tak majú nárok na odmenu a on na základe toho potom pristúpil k tej dohode, ktorú i písomnou formou podpísal. Spravil sa o tom záznam, ktorý podpísali obe strany.“ „V tom čase mi volali viacerí profesisti. Ja som potom presvedčil pána C., že by bolo najlepšie vyplatiť aspoň profesistov, aby vykompenzoval aspoň túto časť.“ Z citovanej výpovede vyplýva, že účelom Dohody zo dňa 11.06.2010 bolo vyplatenie aspoň určitej časti ceny diela zo strany žalovaného žalobcovi, aby žalobca následne mohol vyplatiť profesistov. Žalobca mal teda záujem na tom, aby mu žalovaný vyplatil predmetnú sumu čím skôr. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že text Dohody pripravil žalobca. Z uvedeného je zrejmé, za použitia výkladového pravidla obsiahnutého v § 266 ods. 1 Obch. zák., že úmyslom žalobcu pri použití termínu „do konca roku“ bola splatnosť polovice dohodnutej sumy najneskôr do konca roku 2010, v ktorom bola Dohoda uzavretá. Tento úmysel žalobcu musel byť p. F. Capákovi známy, nakoľko z výpovede svedka D.. F. K. je zrejmé, že ho k podpisu Dohody presvedčil práve z dôvodu, aby predmetná suma mohla byť vyplatená profesistom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že dohoda o splatnosti dohodnutej sumy vyjadrená slovným spojením „do konca roku“ je v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. určitým právnym úkonom, nakoľko je zrejmé, čo ním chceli zmluvné strany vyjadriť. V spore taktiež nebolo preukázané, že by p. F. C. konal pri uzavretí a podpise Dohody o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 pod nedovoleným nátlakom zo strany žalobcu, príp. inej osoby. Vzhľadom k tomu nebola v konaní preukázaná ani neplatnosť označenej Dohody v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu nedostatku slobody vôle u p. F. C.. Ako uviedol svedok Ing. F. K., dôvodom pre uzavretie Dohody bola snaha zabezpečiť, aby zo strany žalovaného došlo k úhrade odmeny profesistov, zúčastňujúcich sa na zhotovení projektovej dokumentácie v subdodávke pre žalobcu. Svedok F. C. uviedol, že ho žalobca nenútil, v tom čase mu bolo jedno, čo podpisoval, potreboval získať od žalobcu doklady, čo mal k projektovej dokumentácii. Podľa názoru súdu, ani žalobcom podané námietky v konaní o vydanie stavebného povolenia nemožno považovať za prostriedok nátlaku na žalovaného pri podpise Dohody, nakoľko, podľa výpovede svedka F. C., tento v čase podpisu Dohody o týchto námietkach nevedel.

25.3. Dohodu o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 uzavrel a podpísal za žalovaného p. F. C.. Podľa webovej stránky žalovaného bol p. F. C. v čase jej uzavretia riaditeľom žalovaného. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2005 vykonával funkciu manažéra. Q. F. C. uviedol, že jeho úlohou boli vždy všetky jednania, príprava podkladov, teda bol oprávnený jednať, ale finančné zmluvy podpisoval vždy štatutárny zástupca žalovaného. Napriek tomu svedok potvrdil, že za žalovaného uzavrel pôvodnú zmluvu o dielo, ktorej súčasťou bola aj dohoda o platbách za projektovú dokumentáciu, v dôsledku čoho súd považoval túto časť výpovede svedka za nevierohodnú a účelovú. Podľa názoru súdu, oprávnenie svedka uzavrieť predmetnú Dohodu vyplývalo v zmysle § 15 ods. 1 Obch. zák. z funkcie svedka u žalovaného. Svedok F. C. uzavrel so žalobcom za žalovaného aj pôvodnú zmluvu o dielo, zastupoval žalovaného pred úradmi, dohodol sa ohľadom spolupráce pri zhotovení projektovej dokumentácie aj so svedkom D.. F. K., bol blízkym príbuzným konateľov žalovaného (konateľka žalovaného, ktorá v tom čase bola na materskej dovolenke, je jeho dcéra a konateľ je jeho zať), vybavoval (podľa jeho vyjadrenia) všetky okolnosti ohľadom uzatvárania zmluvy a preberania projektovej dokumentácie, a preto mal súd zato, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu žalobca pri uzatváraní Dohody

nevedel, a ani nemohol vedieť o tom, že by p. F. C. nemal oprávnenie uzavrieť za žalovaného predmetnú Dohodu, resp. že by prekročil svoje oprávnenie, ktoré mu malo vyplývať z jeho funkcie manažéra, a preto konanie p. F. C. pri uzavretí Dohody o úhrade za projektovú dokumentácie v zmysle § 15 ods. 2 Obch. zák. zaväzovalo žalovaného ako podnikateľa, a to aj v prípade, ak by svedok F. C. prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce mu z funkcie manažéra (čo však v spore preukázané nebolo). V konaní bolo tiež predložené plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného zo dňa 25.02.2009, udelené p. F. C., na základe ktorého bol oprávnený zastupovať žalovaného pri výkone všetkých činností súvisiacich s predmetom jeho podnikateľskej činnosti, vrátane uzatvárania a podpisovania akýchkoľvek zmlúv, a to aj pri zabezpečovaní plnenia peňažných záväzkov obchodnej spoločnosti voči iným osobám. Z označeného plnomocenstva je teda zrejmé, že p. F. C. bol oprávnený uzavrieť za žalovaného predmetnú Dohodu v zmysle § 13 ods. 1 Obch. zák. aj ako jeho splnomocnený zástupca. V spore nebol preukázaný zánik uvedeného plnomocenstva ku dňu uzavretia Dohody (11.06.2010). Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 04.05.2011 toto plnomocenstvo trvalo ešte aj dňa 04.05.2011.

25.4. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Právny úkon, ako to vyplýva z § 34 Obč. zák., je určovaný prejavom vôle; zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo, a to je v podstate to isté, smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu (non negotium). Podľa názoru súdu, v konaní nebola preukázaná vôľa p. F. C. uznať záväzok vyplývajúci žalovanému z pôvodnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo dodanie predmetnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie. Taktiež záväzok žalovaného zaplatiť cenu predmetnej projektovej dokumentácie v čase uzavretia Dohody z 11.06.2010 v spore nebol preukázaný, keďže v tom čase žalovaný nemal k dispozícii finančné prostriedky z fondov EÚ, čo bolo dohodnuté ako podmienka vyplatenia ceny diela podľa pôvodnej zmluvy o dielo. Vykonaným dokazovaním v spore nebol preukázaný ani prejav vôle p. F. C. uznať označený, v tom čase neexistujúci záväzok. Vzhľadom k tomu, z dôvodu absencie vôle a jej prejavu zo strany žalovaného uznať predmetný záväzok, súd v zmysle § 323 Obch. zák. nemal za preukázané, že by Dohoda z 11.06.2010 bola uznaním záväzku ako právnym úkonom. Z výpovedí svedkov F. C. a D.. F. K. mal súd za preukázaný účel Dohody, ktorým bola snaha vyplatiť odmenu profesistom za nimi vykonanú prácu na predmetnej projektovej dokumentácii. Z obsahu Dohody je zrejmé, že touto dohodou v zmysle § 516 ods. 1 Obč. zák. strany zmenili svoje vzájomné práva a povinnosti, vyplývajúce im z pôvodnej zmluvy o dielo, týkajúce sa vzniku nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť. Podľa Dohody už nebolo zaplatenie ceny diela viazané na poskytnutie finančných prostriedkov na predmetných projekt z fondov EÚ, ale žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť cenu diela v splátkach, podľa možností investora, pričom prvá splátka tejto čiastky mala byť uhradená najneskôr do konca roka 2010. Podľa názoru súdu, v Dohode o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 nedošlo k dohode strán sporu o cene diela (jej výške). Dohodu o výške ceny diela nepotvrdil ani jeden z vypočutých svedkov a táto jednoznačne nevyplýva ani z Dohody, ktorá odkazuje na zálohovú faktúru č. Z 01/2010, ktorou bola fakturovaná suma 65 450,- € ako zálohová platba (teda nie konečná cena diela) a ktorá bola vyhotovená 11.06.2010, pričom jej prevzatie potvrdil p. F. C. podpisom a otlačkom pečiatky žalovaného na faktúre. Z vyjadrenia svedka D.. F. K. je zrejmé, že v Dohode nie je opísané celé dielo (predmetná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie), nakoľko nebol projekt kompletný z hľadiska objektovej sústavy, a tiež absentovalo stanovisko Leteckého úradu SR. Aj z uvedeného dôvodu nie je obsahom Dohody cena diela dohodnutého stranami sporu v pôvodnej zmluve o dielo.

26. Z vyjadrení žalobcu a svedka D.. F. K., ako aj zo stavebného povolenia zo dňa 10.09.2010 mal súd za preukázané, že žalobca zhotovil predmetnú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Svedok D.. F. K. potvrdil, že „žalobca projekt ako taký aj vypracoval, avšak tento nebol úplný, bolo tam potrebné doplnenie objektovej sústavy, a tiež neboli dodané potrebné stanoviská orgánov štátnej správy, konkrétne z Leteckého úradu SR. Toto musel riešiť on.“ Prevzatie projektu potvrdil aj svedok F. C.. Podľa sprievodného listu zo dňa 18.09.2009, žalovaný, prostredníctvom p. F. C., predmetnú projektovú dokumentáciu prevzal dňa 18.09.2009. Prevzatú projektovú dokumentáciu žalovaný použil v konaní o vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby, čo potvrdzuje žiadosť žalovaného o vydanie

stavebného povolenia zo dňa 24.09.2009, a tiež stavebné povolenie zo dňa 10.09.2010, ktoré bolo vydané na základe predmetného projektu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák., na základe zmluvy o dielo a Dohody o úhrade za projektovú dokumentáciu, vznikol žalobcovi zhotovením predmetnej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie nárok za zaplatenie ceny tohto diela. Skutočnosť, že na základe predmetnej stavebnej dokumentácie pre povolenie stavby a vydaného stavebného povolenia stavba napokon zrealizovaná nebola, je s ohľadom na to, že žalovaný projekt prevzal a použil v stavebnom konaní a mohol ho použiť i k realizácii stavby, ktorá však nebola zrealizovaná zrejme pre nedostatok finančných prostriedkov, právne irelevantná.

27. Tvrdenie žalobcu o tom, že projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie odovzdal žalovanému pred 11.05.2009 (dátum uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok z fondov EÚ), v konaní preukázané nebolo. Dôkazom tohto tvrdenia nie sú ani predložené vyjadrenia (napr. list Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, a.s. zo dňa 13.05.2009), nakoľko povolenia od inštitúcií je možne začať vybavovať už počas vypracovávania projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. Je totiž potrebné prihliadnuť na to, že projekt pre stavebné povolenie je druhým stupňom projektovej dokumentácie, nasledujúci po vydaní územného rozhodnutia. Pre územné konanie je potrebná projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorá slúži ako podklad k získaniu územného rozhodnutia a prikladá sa k žiadosti o jeho vydanie. Definuje účel stavby, jej dispozičné a tvarové riešenie, súvisiace nároky na dotknuté organizácie, pričom vychádza zo schválenej územno- plánovacej dokumentácie, z požiadaviek investora a iných subjektov, ktorých sa uvažovaná stavba bude týkať. Výstupom pre investora je vydanie územného rozhodnutia stavebným úradom. Obsahuje sprievodnú správu, výkresy a doklady. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, potrebná pre stavebné konanie, sa vypracuje v súlade s vypracovanými dokumentmi v predprojektovej príprave. Rieši všetky náležitosti v zmysle požiadaviek Stavebného zákona. V čiastkových zložkách projektu sú riešené jednotlivé časti stavby: architektúra a statika, technológia, požiarna bezpečnosť atď.. V tejto fáze sa vyjadrujú k projektu pripravovanej stavby dotknuté organizácie. Rozhodujúce slovo k umiestneniu stavby a jej technickému riešeniu uvedenému v projekte a pripomienkovanému jednotlivými dotknutými organizáciami má stavebný úrad. Z ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že kompletnú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie možno vypracovať až na základe územného rozhodnutie, keďže projekt pre stavebné povolenie musí dodržať podmienky územného rozhodnutia. V tomto prípade bolo územné rozhodnutie vydané až 14.08.2009, a teda možno rozumne predpokladať, že až po tomto dátume mohol žalobca predložiť žalovanému kompletnú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie. Podľa emailu F. zo dňa 09.05.2012 bola povinnou prílohou žiadosti o nenávratný finančný príspevok aj príslušným stavebným úradom overená projektová dokumentácia, vrátane rozpočtu stavby podľa výkazu výmer, ktorá je potrebná k stavebnému konaniu. Zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že predmetná projektová dokumentácia bola overená v stavebnom konaní pod č. SpSÚ 1229a/2009-003/Ko, OcÚ 369/2009 zo dňa 10.09.2009. Až dňa 10.09.2009 mal teda žalovaný k dispozícii projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, ktorú by mohol pripojiť ku žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Dodanie projektu pre stavebné povolenie žalovanému pred 11.05.2009 nepotvrdzujú ani fotokópie obalov spisov projektu, na ktorých je dátum 4.2009, keďže nie je z nich zrejmý stav (rozpracovanosti) projektu, a tiež ani juxta potvrdenka zo 17.8.2009, ktorá potvrdzuje iba to, že projekt pre stavebné povolenie mohol byť dokončený až po vydaní územného rozhodnutia (14.08.2009). Súd podotýka, že v spore neboli preukázané náležitosti (stav rozpracovanosti) projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorá bola vyžadovaná ako príloha žiadosti podľa Výzvy vyhlásenej 11.02.2009. Podľa názoru súdu, s ohľadom na uzavretie platnej Dohody o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 a použitie projektu v stavebnom konaní (v ktorom bolo vydané stavebné povolenie) je však skutočnosť, či bola predmetná projektová dokumentácia odovzdaná žalovanému do termínu uzavretia Výzvy, vo vzťahu k výsledku sporu právne irelevantná, keďže na základe Dohody už nebola splatnosť ceny diela viazaná na poskytnutie finančných prostriedkov z fondov EÚ. Vzhľadom k tomu, že Dohoda z 11.06.2010 už neobsahovala podmienku v zmysle 36 ods. 1, 2 Obč. zák., a splatnosť časti ceny diela v sume 32 725,- €, uplatnenej žalobou, bola stanovená konkrétnym termínom (koniec roka 2010) sú účinky podmienky v pôvodnej zmluve o dielo (vznik nároku na cenu diela podmienený poskytnutím financií z fondov EÚ) v zmysle § 36 ods. 1, 2 Obč. zák. vo vzťahu k výsledku konania právne irelevantné. Súd tiež poukazuje na to, že dokument označený ako Definícia oprávnených výdavkov pre projekty financované z ERDF a KF v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok kód OPŽP-PO4-11-3 pre Operačný program životné prostredie je zo dňa 14.06.2011, a teda z neho nie je možné zistiť náležitosti projektu pre stavebné povolenie, ani iné podmienky, požadované Výzvou vyhlásenou 11.02.2009, ktorá mala byť uzavretá 11.05.2009, resp.

15.5.2009 (podľa emailu zo dňa 09.05.2012). Z uvedeného dôvodu nemôže byť označený dokument ani relevantným dôkazom pre náležitosti pôvodnej zmluvy o dielo, uzavretej stranami sporu, ktorá bola uzavretá už pred dátumom jeho vydania.

28. Žalobca trval na tom, že pre žalovaného vypracoval projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie riadne. Poukazoval na to, že p. F. C. potvrdil toto jeho tvrdenie v liste zo dňa 18.09.2009, v ktorom je uvedené „Týmto predkladáme predmet Objednávky z našej strany za splnený..“ Z výpovede svedka F. C., ako aj z obsahu a účelu listu zo dňa 18.09.2009, však nevyplýva, že by mal tento list charakter protokolu (zápisu) o prevzatí riadne dokončeného diela, bez vád, nakoľko sa jedná len o sprievodný list, s ktorým (ako prílohu listu) žalobca doručil žalovanému predmetný projekt. Z vyjadrenia svedka D.. F. K. mal súd za preukázané, že žalobcom dodaný projekt nebol úplný (z hľadiska objektovej sústavy, ako aj stanovísk potrebných k projektu pre stavebné povolenie). Neúplnosť predmetnej projektovej dokumentácie potvrdil aj svedok F. C., ktorý uviedol: „...to sa len prevzalo, ani neviem presne čo to obsahovalo, a keď som to dal skontrolovať pánovi K. ako statikovi, tak tam chýbali ešte nejaké tri projekty a viem, že tam ešte niečo dorábal, aby som potom zase mohol pokračovať vo vybavovaní finančných prostriedkov v bankových inštitúciách.“ Podľa znaleckého posudku č. 76/2017, vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom D.. arch. P. Q., predmetná projektová dokumentácia pre stavebné povolenie neobsahuje výkresovú dokumentáciu v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) vyhl. č. 453/2000Zb.. Podľa názoru znalca, v tomto prípade sa jedná o stavbu s prevádzkovým výrobným zariadením, a preto bolo potrebné takúto dokumentáciu dopracovať. Projektová dokumentácia tiež neobsahuje Plán organizácie výstavby v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) vyhl. č. 453/2000 Z.z.. Pdľa názoru znalca sa v tomto prípade jedná o stavbu s osobitnými nárokmi na uskutočňovanie, o čom svedčí aj Nesúhlas Leteckého úradu SR č. 3996/313-1202-P/2010 zo dňa 04.05.2010. Podľa žalovaným predloženého znaleckého posudku č. 1/2018, vyhotoveného znalcom D.. arch. V. A., predložený projekt pre stavebné povolenie má vady:

- formálneho charakteru: rôznosť označovania jednotlivých spracovateľských osôb, a tým i následná nejasnosť v stanovení kompetencií a zodpovednosti,

- legislatívneho charakteru: nesúlad vyhotovenia dokumentácie s vyhl. č. 453/2000 Z.z. v platnom znení

- chýbajúce statické posúdenie pri SO-101 Administratívno-sociálne zariadenie, chýbajúcca časť ZT pri SO-104 Čerpacia stanica, iba čiastočné spracovanie Technologickej časti projektu a úplne chýbajúca časť POV celej stavby - Program organizácie výstaby,

- technického charakteru: chýbajúce statické posúdenia pri objektoch SO-101 Administratívno-sociálne zariadenie, a tým nedoloženie dostatočnej mechanickej odolnosti a stabilitu nosnej konštrukcie a nedostatočné technické spracovanie projektovej dokumentácie - Celkovej situácie stavby, objektov SO-114 Sklad recyklovaného materiálu a SO-115 Oplotenie. Na základe výpovedí svedkov F. C. a D.. F. K. a citovaných znaleckých posudkov mal súd zato, že žalobcom predložená projektová dokumentácia pre stavebné povolenie nebola vyhotovená v súlade so zmluvou o dielo, uzavretou stranami sporu. V spore nebola preukázaná zmena zmluvy o dielo v časti predmetu diela a jeho rozsahu Dohodou o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010. Podľa názoru súdu, aj keď je v Dohode špecifikovaná projektová dokumentácia, ktorá mala byť (podľa žalobcu) žalobcom dodaná, z toho nevyplýva, že by týmto bol zmenený predmet zmluvy - dielo v zmluve o dielo uzavretej stranami sporu. Zmena predmetu diela nevyplýva ani z textu samotnej Dohody, keďže je tu výslovne uvedené, že ide o „dodanú“, teda nie zmluvne dohodnutú projektovú dokumentáciu.

29. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia časti ceny diela v sume 32 725,- €. Podľa výpovedí svedkov p. F. C. a D.. F. K., ako aj žalobcu, v predmetnej zmluve o dielo, uzavretej stranami sporu, bol dohodnutý spôsob určenia ceny diela, ktorá mala byť obvyklá a mala vychádzať z honorárneho poriadku Slovenskej komory architektov, cenníkov pre projektovú činnosť a priznaných oprávnených nákladov zo strany ministerstva (výpoveď svedka p. F. C.). Vzhľadom k tomu, že týmto dohodnutým spôsobom nebola cena predmetného diela určiteľná, keďže zo strany ministerstva neboli priznané oprávnené náklady, v súlade s § 546 ods. 1 Obch. zák. bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu, ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa znaleckého posudku č. 76/2017, cena projektu pre stavebné povolenie (celý projekt, vrátane subdodávok) bez inžinierskych činností v zmysle Sadzobníka v intervale: 159 652,- € až 179 058,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že v projekčnej praxi sa pri cenách projektov pre komerčnú sféru zvyčajne nedosahujú „cenníkové“ ceny, znalec odporúča použiť cenu na dolnom okraji určeného intervalu, t.j. 160 000,- € bez DPH. Cena časti projektu pre stavebné povolenie (SO 101, SO 102 časť 1.1, 1.4, 1.5, 1.9, 1.10, SO 103, SO 105, SO 108, SO 112 a SO 113 časť 1.4 a 1.7 ) bez inžinierskych činností v intervale 53 241,- € až 73 187,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že v projekčnej praxi sa pri cenách

projektov pre komerčnú sféru zvyčajne nedosahujú „cenníkové“ ceny, znalec odporúča použiť cenu na dolnom okraji určeného intervalu, t.j. 53 000,- € bez DPH. Cena za koordinačnú činnosť HIP stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ v intervale 15 204,- € až 17 053,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že v projekčnej praxi sa pri cenách projektov pre komerčnú správu zvyčajne nedosahujú „cenníkové“ ceny, znalec odporúča použiť cenu na dolnom okraji určeného intervalu, t.j. 15 000,- € bez DPH. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. znaleckým posudkom č. 76/2017 preukázanú cenu (ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok) diela vykonanú žalobcom a jeho subdodávateľmi vo výške uplatnenej v žalobe, teda v sume 32 725,- € (s DPH). Súd podotýka, že predmetom sporu nebolo zaplatenie celej ceny predmetného diela. Takto uplatnená cena diela 32 725,- € (resp. podľa žalobcu jej časť) nie je ani v rozpore so znaleckým posudkom č. 1/2018, i keď v tomto posudku znalec nevyčíslil cenu diela vyhotoveného žalobcom a jeho subdodávateľmi (okrem D.. F. K.). Podľa znaleckého posudku č. 1/2018 však cena žalobcom vykonaného diela (celé dielo vykonané žalobcom + jeho subdodávatelia) po odpočte ním nerealizovaných objektov SO-114 a SO-115 ako cena obvyklá za porovnateľné dielo v mieste a čase, po zrážke za vady diela, predstavuje sumu 100 608,94 € s DPH. Cena vykonaného diela (projektovej činnosti) žalobcom (oddelene od časti zhotovenej subdodávateľmi), vychádzajúca z ceny obvyklej na trhu za obdobné činnosti v mieste a čase, po úprave zrážkou za zistené vady, je vo výške 21 080,99 € s DPH. Odmena za koordináciu projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie pre hlavného inžiniera projektu v prípade stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ sa spravidla pohybuje na úrovni 2% z ceny PČ+IČ projektu pre stavebné povolenie, čo v uvedenom prípade predstavuje 2 203,81 € s DPH.

30. Tvrdenie žalobcu, že strany sporu sa v Dohode o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 dohodli na cene 55 000,- € + 19% DPH 10 450,- € za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „Zariadenie na zhodnocovanie stavebných odpadov ERSON Recycling s.r.o.“ obj. 101, obj. 102 časť 1.1, 1.4, 1.5, 1.7, 1.9, 1.10, obj. 103, obj. 105, obj. 108, obj. 112 a obj. 113 časť 1.4 a 1.7., v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. v spore preukázané nebolo. Žalobca takto vyčíslenú cenu ním vykonaného diela nešpecifikoval a na základe špecifikácie diela v Dohode nie je možné posúdiť na základe čoho bola vyčíslená. Z vyššie uvedeného účelu uzavretia tejto zmluvy (úhrada odmeny profesistom), ako ani z výpovedí svedkov nemal súd za preukázaný prejav vôle p. F. C. meniť predmetnú zmluvu o dielo, uzavretú stranami sporu, v časti ceny diela (v ktorej bol v pôvodnej zmluve o dielo riadne dohodnutý spôsob určenia ceny diela).

31. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam zaviazal súd žalovaného v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák., na zaplatenie žalobou uplatnenej ceny diela v sume 32 725,- €, nakoľko mal za preukázané, že žalobca (spoločne s jeho subdodávateľmi, ktorí s ním boli v zmluvnom vzťahu) vykonal práce na predmetnej projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, vrátane koordinačnej činnosti HIP stavby, v žalobou uplatnenej hodnote (rozsahu), ktorá predstavovala cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo (jeho časť) v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. V Dohode o úhrade za projektovú dokumentáciu zo dňa 11.06.2010 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 32 725,- € do konca roka 2010, napriek tomu však žalovaný žalobcovi sumu 32 725,- € doteraz neuhradil. Žalovaný je so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi čiastku ceny predmetného diela v sume 32 725,- € v omeškaní, a preto súd v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 zaviazal žalovaného i na zaplatenie zákonných 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 32 725,- € od 01.01.2011 do zaplatenia, nakoľko strany sporu nemali dohodnuté pre prípad omeškania so zaplatením ceny diela sadzbu úrokov z omeškania.

32.1. Žalobca ako zhotoviteľ predmetného diela vzniesol v písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2014 námietku premlčania v súlade s § 562 Obch. zák.. Trval na tom, že žalovaný vady diela nikdy nereklamoval, tak ako nikdy nereklamoval ani jeho neskoré dodanie. Poukazoval na to, že žalovaný bol povinný oznámiť vady diela (projektovej dokumentácie) bez zbytočného odkladu po tom, ako ich zistil, resp. ako ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke po odovzdaní projektu. V tejto súvislosti poukazoval aj na to, že svedok p. F. C. uviedol, že „projektovú dokumentáciu dal skontrolovať svedkovi D.. K., keďže tomu sám nerozumel.“, t.j. uvedenú projektovú dokumentáciu si dal odborne skontrolovať, a aj napriek údajne zisteným nedostatkom (ktorých existenciu ale žalobca popiera), tieto u žalobcu nikdy nereklamoval. Vzhľadom k tomu mal žalobca zato, že súd nemôže žalovanému priznať nároky z prípadných vád diela, keďže zo strany žalovaného neboli uplatnené v zákonom stanovenej lehote.

32.2. Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní, a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať (§ 554 ods. 1 Obch. zák.). Podľa § 562 ods. 1 Obch. zák. je po prevzatí diela povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou. Pri riadnej prehliadke by mal zistiť všetky zrejmé vady prevzatého diela. Zrejmé vady musí objednávateľ oznámiť zhotoviteľovi buď po ich osobnom zistení, alebo v nadväznosti na prehliadku zabezpečenú inou osobou. S nesplnením uvedenej oznamovacej povinnosti zákon priamo nespája zánik práva. Zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade. Na základe tejto námietky súd neprizná právo z vád diela. To však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne odstrániť, avšak na základe dobrovoľného rozhodnutia. Uplatnenie skrytých vád je viazané na ich zistenie alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámenie bez zbytočného odkladu. Podľa § 562 ods. 3 Obch. zák. dôsledky za nesplnenie oznamovacej povinnosti nenastupujú automaticky a súd ich nemusí použiť z úradnej povinnosti, keďže nejde o prekluzívnu lehotu. Z § 428 ods. 2 vyplýva, že súd musí prihliadnuť na nesplnenie oznamovacej povinnosti len v prípade, keď to namietol zhotoviteľ. V prípade, keď zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť o vadách diela, nemôže namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti objednávateľa (§ 428 ods. 3 Obch. zák.).

32.3. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný oznámil žalobcovi vady predmetného projektu. Svedok F. C. na pojednávaní dňa 08.11.2013 síce uviedol, že si myslí, že sa to stalo, ale detaily si už nepamätal. Písomne to neurobil. Malo to byť ústne, osobne alebo telefonicky. Z uvedenej výpovede však súd nemohol vyvodiť záver že by bola žalobcovi oznámená nekompletnosť ním odovzdanej predmetnej projektovej dokumentácie. Taktiež svedok D.. F. K. jednoznačne nepotvrdil, že by žalovaný predmetné vady projektu oznámil žalobcovi. Súd podotýka, že svedok F. F. sa, okrem toho, že vedel, že projektovú dokumentáciu potreboval žalovaný z dôvodu, že sa chcel uchádzať o dotácie z EÚ, k veci vyjadriť nevedel. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neoznámil žalobcovi ním zistené vady predmetného projektu v lehote stanovenej § 562 ods. 2 Obch. zák., súd v zmysle § 562 ods. 2 Obch. zák. by nemal žalovanému ako objednávateľovi priznať právo z vád diela. V zmysle § 428 ods. 3 Obch. zák. však účinky § 562 ods. 2 Obch. zák. v tomto prípade nastali, nakoľko vady predmetnej projektovej dokumentácie boli dôsledkom skutočností, o ktorých žalobca ako zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase dodania projektu. Podľa vyjadrenia svedka F. C., „keď dal projektovú dokumentáciu skontrolovať D.. K., tak tam chýbali ešte nejaké tri projekty a viem, že tam ešte niečo dorábal“. „Projektová dokumentácia nebola dokončená tak, ako mala byť a dokončoval ju D.. K..“ Podľa výpovede svedka D.. F. K. „... pri tejto kontrole sme zistili, že objektová s nie je kompletná a bude potrebné dopracovať ďalšie dva objekty 114 a 115 mojej analýzy“. Z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo o neúplnosť projektovej dokumentácie (najmä absencia objektov objektovej sústavy SO 114 a SO 115 a stanoviska „Leteckého úradu SR), o ktorej žalobca ako zhotoviteľ musel vedieť v čase odovzdania predmetného projektu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 562 ods. 3 Obch. zák. a § 428 ods. 3 Obch. zák. súd posúdil námietku premlčania, vznesenú žalobcom, ako nedôvodnú.

33. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že k vyhotoveniu a odovzdaniu predmetnej projektovej dokumentácie zo strany žalobcu žalovanému došlo na základe platnej zmluvy o dielo a Dohody o úhrade za projektovú dokumentáciu, v spore nebol preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úrok žalobcu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák., ani povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. žalobcovi.

34. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu 100% trov konania. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na náhradu 100% trov štátu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.