Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22C-90-2007.pdf
PDF · 190.91 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/90/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: P.. F. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 974 XX B. B., proti žalovanému: Q. republika - F. spravodlivosti Q. republiky, I. námestie XX, XXX XX B., o určenie, že odmeňovanie žalobkyne je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur, takto
rozhodol:
Q. žalobu z a m i e t a .
I. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
X. Žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, doručenou H. súdu B. I dňa XX.XX.XXXX, smerujúcou pôvodne proti žalovanému Q. republika - Z. rada Q. republiky, sa žalobkyňa domáhala určenia, že odmeňovanie žalobkyne uskutočnené podľa § 67 (resp. § 66 ods. X ) zákona č. XXX/XXXX Z. z. (poznámka súdu: v petite, ako aj v texte žaloby žalobkyňa nesprávne uvádza "Zb.", hoci správne je "Z. z.") v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. X citovaného zákona v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. F. sa domáhala zaplatenia sumy X.XXX.XXX,- Sk ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na zdôvodnenie žaloby žalobkyňa uviedla, že zákonom č. XXX/XXXX Z. z., konkrétne článkom II. tohto zákona, došlo k novelizácii zákona č. XXX/XXXX Z. z. F. inými ustanoveniami bolo novelizované aj ustanovenie § 69 ods. 2, ktoré sa týka finančného príplatku za výkon funkcie sudcu špeciálneho súdu a sudcovi NS SR, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný špeciálny súd. V zmysle tohto novelizovaného ustanovenia od XX. apríla XXXX sa výška tohto príplatku rovná šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci rok. Ak vychádzame z takéhoto zárobku v sume XX.XXX,- Sk, ide o funkčný príplatok, ktorý u špeciálneho sudcu činí XXX.XXX,- Sk /XX.XXX x X/. K tejto sume treba pripočítať podstatne nižší základný plat (ktorý v prípade žalobkyne predstavuje XX.XXX,- Sk), takže mesačný plat špeciálneho sudcu činí XXX.XXX,- Sk. V zmysle platnej právnej úpravy je teda suma XXX.XXX,- Sk príplatkom k základnému platu a predstavuje šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Q. republiky. V porovnaní so základným platom sudcu (cca XX.XXX,- Sk), ktorého výška vyplýva z ustanovenia § 67 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. a predstavuje trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Q. republiky (§ 2 ods. X v spojení s § 23 zákona č. XXX/XXXX Z. z.), treba konštatovať, že ide o sumu podstatne vyššiu než je samotný základný plat, od ktorého by sa príplatok mal len odvodzovať. X. ďalšom porovnaní sumy XXX.XXX,- Sk s príplatkami sudcov a funkcionárov súdov vyplývajúcimi z ustanovenia § 68 a XX zákona č. XXX/XXXX Z. z. v sumách od XXXX,- Sk do XXXX,- Sk treba konštatovať až závratný a neodôvodnený rozdiel. Za týchto okolností možno vyvodiť, že suma XXX.XXX,- Sk v skutočnosti vo svojej podstate a od samého začiatku nemá povahu príplatku. J. v odmeňovaní sudcov vo vyššie uvedenom zmysle je aj protiústavný,
lebo Y. Q. republiky (v článkoch týkajúcich sa výkonu súdnej moci) pozná len jeden "druh" sudcov a nerozlišuje ich na sudcov špeciálnych a sudcov ostatných; toto rovnaké ústavné postavenie sudcov tiež neodôvodňuje diferencované odmeňovanie sudcov tak, ako je to vyššie uvedené. K. skutočnosť si zrejme uvedomil aj predchádzajúci minister spravodlivosti L. E., keď následne po prijatí vyššie citovanej diskriminujúcej platovej úpravy inicioval ďalší legislatívny proces, v rámci ktorého malo dôjsť k ďalšej novelizácii zákona č. XXX/XXXX Z. z. V zmysle navrhovaného znenia podľa ustanovenia § 66 ods. X sa mal základný plat sudcu Z. súdu SR rovnať dvojnásobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd pridelený alebo preložený (ods. X). I. platom sudcu najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam V. súdu a sudcu V. súdu mal byť plať rovnajúci sa X,X násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý im patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na V. súd pridelený alebo preložený (ods. X). K prijatiu tejto úpravy však nikdy nedošlo a skutočnosť, kde, resp. v akom štádiu legislatívneho procesu "zostal visieť" tento návrh, nemožno zistiť. K odstráneniu tohto diskriminačného stavu nedošlo ani napriek návrhu Q. rady Q. republiky, ktorá svojim uznesením č. XXX z XX. augusta XXXX podporila predmetnú iniciatívu ministra spravodlivosti SR a súčasne mala požiadať aj vládu SR, aby toto navýšenie platov sudcov Z. súdu SR zohľadnila v návrhu rozpočtu ešte v roku XXXX. Z. tomu, veľmi zaujímavá bola rýchlosť legislatívneho procesu pri prijatí zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktorý nastolil túto diskrimináciu. I. v žalobe uviedla, že tieto skutočnosti bližšie uvedie dodatočne. T. vyplýva z vyššie uvedeného, rozdiely v platoch sudcov Z. súdu SR medzi sudcami, ktorí rozhodujú o odvolaniach smerujúcich proti rozhodnutiam V. súdu a ostatnými sudcami sú podstatné ale aj neodôvodnené, lebo: 1. požiadavky na výkon funkcie sudcu na najvyššom súde (až na príslušnú previerku Z.) sú pre všetkých sudcov rovnaké, 2. zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť nesie sudca v každej veci (nielen sudca, ktorý rozhoduje o špeciálnej agende), 3. skutočnosť, že sudca rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam špeciálneho súdu sa podrobí príslušnej previerke nemôže zaklať takto podstatný rozdiel v platoch sudcov Z. súdu, aký v súčasnej dobe existuje. K. rozdiel nie je spôsobilý založiť ani skladba a povaha vecí prejednávaných v špeciálnych senátoch. Ak aj pripustíme argumentáciu spočívajúcu v tom, že špeciálny sudca pracuje s veľkými spismi (obsahovo) a rozhoduje veľmi nepríjemné prípady a je ohrozený, táto argumentácia nie je dôvodná, ani dostatočná, lebo "ostatní sudcovia" vykonávajúci funkciu na úsekoch občianskoprávnom, obchodnoprávnom, správnom a samozrejme trestnoprávnom (ktorá nie je zameraná na výkon špeciálnej agendy), plne kompenzujú obsažnosť spisového materiálu tým, že vybavujú enormný počet vecí napádajúcich do týchto ostatných kolégií, ohrození sú rovnako a závažné rozhodnutia sa vydávajú všade v senátoch všetkých kolégií. Z., sudcovia občianskoprávneho, obchodnoprávneho a správneho kolégia pri svojej rozhodovacej činnosti aplikujú ďaleko viac predpisov z platného právneho poriadku, než sudcovia rozhodujúci o špeciálnej agende, v rámci ktorej pracujú len s veľmi malým okruhom trestných činov upravených v K. zákone. Na základe uvedených skutočností prijala žalobkyňa záver, že spomínaný príplatok má jednoznačne diskriminačnú povahu, keď medzi sudcami najvyššieho súdu SR (ale medzi sudcami vôbec) robí neodôvodnené rozdiely. B. povšimnutia nemôže zostať ani skutočnosť, že V. súd (hlavne spočiatku) mal značné problémy s personálnym obsadením a jeho obsadenie sa doplnilo až po prijatí predmetnej diskriminujúcej právnej úpravy; táto skutočnosť evokuje dojem, že skutočná povaha predmetného príplatku je istou obdobou tzv. náborového príspevku z minulosti (ktorý však poskytovali iné rezorty). X. dôvodne vzniká aj otázka týkajúca sa motivácie výkonu sudcu špeciálneho sudcu, s ktorou by sa taktiež malo zaoberať. So zreteľom na uvedené, dospela žalobkyňa k presvedčeniu, že od účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z., t. j. od XX.XX.XXXX, dochádza k zjavnej diskriminácii v odmeňovaní "ostatných" sudcov v Q. republike v porovnaní so sudcami špeciálnych súdov, pričom do okruhu diskriminačných sudcov v Q. republike pratí aj žalobkyňa. Za tento stav zodpovedá Z. rada Q. republiky v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. a založila ho tým, že sa uzniesla a prijala zákon č. XXX/XXXX Z. z.. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy postup vyplývajúci z antidiskriminačného zákona. K. názor žalobkyne (v časti týkajúcej sa finančného ohodnotenia sudcov Z. súdu SR) je tiež v súlade s vyhlásením sudcov Z. súdu Q. republiky na X. NS SR v G. X. z marca XXXX. X. názoru žalobkyne, v jej prípade treba zohľadniť, že ako sudkyňa KS poberá základný plat v sume vyplývajúcej z ustanovenia § 67 zákona č. XXX/XXXX Z. z., čo vo finančnom vyjadrení činí sumu XX.XXX,- Sk. K tejto sume patrí aj funkčný príplatok v sume X.XXX,- Sk. V príčinnej súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v rámci odmeňovania (§ 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.) sa v spoločnosti značne znížila jej vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vzniká dojem, ako keby sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší, ako keby mali iné - výnimočnejšie vzdelania a prax, ako má žalobkyňa. Na druhej strane tiež vzniká dojem, ako keby veci, na rozhodovaní ktorých sa podieľala, neboli rozhodnuté s dostatočnou odbornosťou. Z tohto dôvodu jej (okrem iného) vznikol nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila v
sume X.XXX.XXX,- Sk a ktorá sa rovná rozdielu medzi príplatkom vyplácaným špeciálnym sudcom a príplatkom, ktorý v skutočnosti dostala žalobkyňa (XXX.XXX - X.XXX,-), takže mesačný rozdiel medzi sudcom rozhodujúcim o špeciálnej agende predstavuje sumu XXX.XXX,- Sk. V roku XXXX vznikol rozdiel za obdobie od mája do decembra v sume XXX.XXX,- Sk (XX.XXX x 8) a za celý rok XXXX v sume X.XXX.XXX,- Sk (XXX.XXX x XX). V žalobe žalobkyňa uviedla ako prílohy: R. Q. rady SR č. XXX z XX.XX.XXXX a V. sudcov NS SR na X. NS SR v G. X., avšak reálne k žalobe pripojené neboli.
X. Žalovaný (Q. republika - Z. rada Q. republiky) sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. Z. nárok žalobkyne, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa, ako orgán konajúci v mene Q. republiky, označila Z. radu Q. republiky. Za právnickú osobu je možné považovať len taký subjekt, ktorému právny predpis priznáva spôsobilosť k právam a povinnostiam. V. orgány a štátne inštitúcie nie sú právnickými osobami, pokiaľ to o nich zákon výslovne nestanoví (§ 18 ods. X písm. d/ OZ) alebo pokiaľ nie sú rozpočtovými alebo príspevkovými organizáciami. Y. Q. republiky a ani zákon č. XXX/XXXX Z. z. o rokovacom poriadku Z. rady Q. republiky v znení neskorších predpisov nepriznáva Z. rade Q. republiky spôsobilosť k právam a povinnostiam. Z. rada Q. republiky ako jedna z ústavných zložiek štátnej moci v Q. republike má právnu základňu svojho vzniku, právomocí, zodpovednosti ako aj zániku danú priamo Y. Q. republiky. Z. rada Q. republiky nepatrí medzi orgány štátnej správy Q. republiky, je štátnym orgánom, ktorý má ústavou priznané postavenie umožňujúce jej stať sa účastníkom len "ústavne relevantného sporu". G. Národnej rady Q. republiky nepodlieha preskúmavaniu súdmi vykonávajúcim (tzv. všeobecné) súdnictvo v Q. republike. Z. rada Q. republiky nenesie za zákonodarnú činnosť hmotnoprávnu zodpovednosť. X. zákonov z hľadiska ich súladu s Y. Q. republiky patrí do výlučnej pôsobnosti Y. súdu Q. republiky. I. označila ako orgán konajúci v mene Q. republiky subjekt, ktorý nemá procesnú ani hmotnoprávnu subjektivitu. D. o taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na základe ktorého navrhol konanie zastaviť podľa ustanovenia § 104 ods. X H..
X. Žalobkyňa podaním zo dňa XX.XX.XXXX doplnila žalobu, že rozšírila žalobu v časti žalovaného, a to o žalovaného v II. rade Q. republiku - F. spravodlivosti Q. republiky, a žiadala, aby súd zaviazal žalovaného v I. a žalovaného v II. rade na zaplatenie spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu XX.XXX,XX eur aj trovy konania.
X. Uznesením H. súdu B. I č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, súd pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného ako žalovaného v II. rade, a to Q. republiku - F. spravodlivosti SR, I. námestie XX, XXX XX B.. F. súd zastavil konanie o návrhu žalobkyne v časti o určenie, že odmeňovanie žalobkyne uskutočnené podľa § 67 (resp. § 66 ods. 1) zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov uvedených v § 69 ods. X citovaného zákona v znení zákona č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. A napokon súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobný petit bude znieť: "H. v 1. rade a odporca v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu XX.XXX,XX eur ako aj trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku."
X. Žalovaný v II. rade Q. republika - F. spravodlivosti SR sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX. X. žalobu na nedôvodnú v plnom rozsahu argumentujúc nasledovným: 1. H. pasívnej vecnej legitimácie - zo žaloby nie je zrejmé, ako mala Q. republika zastúpená F. spravodlivosti SR porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, keď za diskriminačný stav "zodpovedá Z. rada SR v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z." Za tento stav zodpovedá podľa žalobkyne Z. rada Q. republiky v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. a založila ho tým, že uzniesla a prijala zákon č. XXX/XXXX Z. z. 2. Z. premlčania - keďže návrh na začatie konania (návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania) proti žalovanej v II. rade (Q. republike zastúpenej F. spravodlivosti SR) bol súdu doručený až dňa XX.XX.XXXX, teda celkom zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle vyššie uvedeného uplynula dňa XX. apríla XXXX, vzniesol žalovaný v II. rade námietku premlčania. 3. Z. nároku na náhradu nemajetkovej ujmy - skutočnosť, že sudcovia špeciálneho súdu mali príplatok k základnému platu vo výške X-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, nezakladá sama o sebe nárok ostatným sudcom na doplatenie rozdielu, ani žalobkyni. K. záver odôvodňuje aj Z. ÚS SR sp. zn. PL. ÚS XX/XX. X. žalovaného v II. rade, ak by sa aj daný príplatok znamenal neústavnosť, mal by sa odstrániť a nie zaviesť ostatným sudcom. H. by znamenal, že neústavnosť zakladá ústavnosť. I.
požaduje náhradu šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy, hoci ústavný súd nevyslovil neústavnosť príplatku vo výške dvojnásobku, ale iba šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy. X. braní na zreteľ mienky odbornej i širokej verejnosti, k zníženiu integrity osobnosti sudcov nedošlo nijakým spôsobom existenciou zákonnej právnej úpravy spočívajúcej v danom X-násobku mzdy ako základu funkčného príplatku pre sudcov špeciálneho súdu (dnes špecializovaného súdu), ale naopak až podaním predmetnej žaloby. V. na reakcie verejnosti na tzv. antidiskriminačné žaloby všeobecných sudcov by sa pravdepodobne práve priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch znížila vážnosť sudcov v spoločnosti. 4. V. práva v rozpore s dobrými mravmi - žalovaný v II. rade má za to, že v prejednávanej veci ide o také uplatňovanie práva, ktoré môže byť posudzované ako rozporné s dobrými mravmi. I. je sudkyňou krajského súdu s prerušeným výkonom funkcie sudcu, vykonáva povolanie, ktoré vyžaduje vysoké morálne a osobnostné predpoklady, preto by súd mal z hľadiska uplatňovania jeho práv zohľadniť skutočnosť, že v prípade sudcov by mala byť hranica posudzovania možného rozporu uplatňovania ich tvrdeného práva na súdu s dobrými mravmi oveľa vyššia ako u bežných občanov. X. tzv. antidiskriminačných žalôb zo strany niektorých sudcov je širokou verejnosťou vnímané veľmi kriticky, vrhá negatívne svetlo na celú justíciu, skôr škodí ako prispieva k obhajobe dobrej povesti súdnictva. R. nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,XX eur odôvodnené znížením dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobkyne vytvorením celospoločenského dojmu toho, že oproti sudcom V. súdu je odborne menej kvalitná a morálne nie bezúhonná, je podľa názoru žalovaného v II. rade neprimerané, nereflektujúce celospoločenskú ekonomickú situáciu a môže sa javiť ako výsmech do tváre občanov, mnohých pracujúcich za minimálnu mzdu. V prípade, ak by žalobkyni skutočne išlo o morálnu satisfakciu, ako to sama tvrdí, nepožadovala by od štátu (teda v podstate od občanov, ktorý svojimi daňami a odvodmi v tomto ekonomicky napätom čase počas celospoločenského konsolidačného úsilia prispievajú na chod štátu) sumu XX.XXX,XX eur, ale v svojej žalobe by sa skôr uspokojila so symbolickou náhradou nemajetkovej ujmy, a nie s takouto premrštenou požiadavkou, ktorá nesie znaky rozporu s dobrými mravmi. 5. Y. súd nepoprel ústavnosť funkčných príplatkov sudcov špeciálneho/ špecializovaného trestného súdu - ústavný súd nálezom sp. zn. PL. ÚS XX/XX-XXX (ďalej len "nález ústavného súdu") nespochybnil samotný charakter funkčných príplatkov pre sudcov špeciálneho (dnes špecializovaného trestného) súdu. Y. súd spochybnil len ústavnosť výšky príplatku, ktorý bol v čase pred vydaním nálezu ústavného súdu upravený v ustanovení § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. na šesťnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. R. nasvedčuje aj súčasné znenie uvedeného ustanovenia, ktorý je výška príplatku upravená na dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Y. súd teda nepoprel, že sudcovia špeciálneho súdu (dnes špecializovaného trestného súdu) neboli v rovnakej situácii ako ostatní sudcovia všeobecného súdnictva. Ak by aj v niečom bola náplň rozhodovacej činnosti podobná/totožná, rozdielne zaobchádzanie malo/má legitímny dôvod. K. je vyššia náročnosť prejednávaných prípadov (najmä vo veciach závažnej organizovanej činnosti) a predovšetkým väčšie riziko hrozby ujmy na živote a zdraví sudcov špecializovaného súdu, ako i ich rodinných príslušníkov. Za osobitne dôležité považoval žalovaný v II. rade to, že "určenie" konkrétnych sudcov, ktorým bude príplatok poskytovaný, nebolo výsledkom postupu zákonodarcu a už vôbec nie ministerstva spravodlivosti, ale jedná sa o výsledok výberového konania, ktorý proces zavŕšila rozhodnutím o preložení súdna rada. X. každý zo sudcov všeobecného súdnictva, teda aj žalobkyňa, mal rovnakú príležitosť uchádzať sa o funkciu špeciálneho sudcu a tým získať s tým súvisiace výhody. I. v II. rade pripomenul, že majorita ústavného súdu v PL. ÚS XX/XX neprijala záver navrhovateľov na vyslovenie nesúladu zákona o V. súde, že postavenie sudcov V. súdu je "iným postavením" podľa čl. XX (ako jej to vyčíta menšina). X. však vôbec nie je zrejmé, na akom základe mala majorita vysloviť nesúlad § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. XX ústavy. Za podstatné v spore považoval tiež to, že základné platy sudcov nie sú napádané ako neprimerané k platom ostatných predstaviteľov štátnej moci (predstavitelia vlády, poslanci parlamentu). I. plat majú všetci sudcovia rovnaký, ktorý sa považuje za primeraný pre sudcov s ohľadom na deľbu moci v štáte a spoločenskú dôležitosť výkonu funkcie sudcu a potrebu zabezpečenia ich nezávislosti. V tejto súvislosti nie sú známe v rozhodnom období žiadne vyjadrenia od predstaviteľov súdnej moci, ani odbornej či širokej verejnosti, že by súdna moc vo všeobecnosti nebola po majetkovej (finančnej) stránke zabezpečená dostatočne pre ukotvenie jej nezávislosti. Z. ústavného súdu zakladá právne účinky do budúcna, a preto nie je zrejmé, na akom právnom zákonnom základe sa žalobkyňa domáha nároku na nemajetkovú ujmu, ak protiústavnosť predmetného zákonného ustanovenia bola vyslovená až následne po rozhodnom období, v ktorom si žalobkyňa uplatňuje svoje nároky. Z. od momentu účinkov nálezu ústavného súdu, došlo k zníženiu funkčného príplatku špeciálnych sudcov zo X-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy na 2- násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy. K. od momentu účinkov daného nálezu nemohlo už
nijako dôjsť k namietanej diskriminácii ani vzniku nemajetkovej ujmy. Na svoju obranu žalovaný v II. rade predložil aj "Y.-právne stanovisko k veci tzv. diskriminačných žalôb sudcov" vypracované X. fakultou K. univerzity. I. v II. rade poukázal tiež na rozsudky tunajšieho súdu, ktorými boli zamietnuté obdobné nároky a to či už z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na určení, že došlo k diskriminácii, či už z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie alebo z dôvodu nepreukázania vzniku nemajetkovej ujmy. I. preto žalobu zamietnuť v celom rozsahu a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania.
X. Žalovaný v I. rade Q. republika - Z. rada Q. republiky sa vyjadrila k žalobe písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu XX.XX.XXXX, žiadajúc konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci všeobecných súdov a nesprávne/neúplné označenie žalovaného alebo žalobu zamietnuť z dôvodu nedôvodnosti a neopodstatnenosti žaloby.
X. Súdu bolo dňa XX.XX.XXXX doručené písomné podanie advokátky žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré obsahovalo: 1. Z. na vyslovenie súhlasu so zmenou petitu žaloby podľa § 95 ods. X H., 2. Z. na konanie s jedným procesným zástupcom žalovanej strany, 3. H. neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania, 4. X. plnej moci. V rámci bodu X - Z. na konanie s jedným procesným zástupcom žalovanej strany, žalobkyňa uviedla, že žalovanou stranou je Q. republika a žalobkyňa navrhuje, aby súd ďalej konal s procesným zástupcom žalovanej označenej len ako F. spravodlivosti Q. republiky.
X. Súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe písomného podania advokátky žalobkyne z XX.XX.XXXX, doručeného súdu XX.XX.XXXX, konanie voči žalovanému v I. rade zastavil (prvý výrok enunciátu uznesenia) podľa § 9X ods. 1, 2, 3 H., žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok enunciátu uznesenia) podľa § 146 ods. X H. a pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobný petit bude znieť: "1. Q. určuje, že odmeňovanie žalobkyne P.. F. L. uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov V. trestného súdu podľa § 66 ods. X a § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný V. trestný súd podľa § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. 2. I. Q. republika - F. spravodlivosti Q. republiky je povinná napraviť protiprávny stav zaplatením sumy žalobkyni P.. F. L. vo výške XX.XXX,XX M. (šesťdesiatpäť tisíc štyristodeväťdesiatosem eur a dvadsaťštyri centov) v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku. 3. I. Q. republika - F. spravodlivosti Q. republiky je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právnej zástupkyne P.. K. X. vedený v Q. sporiteľni a. s., číslo účtu: XXXXXXXX/XXXX v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku, ako budú vyčíslené v lehote X dní od vyhlásenia rozsudku." (tretí výrok enunciátu uznesenia) podľa § 95 ods. X a X H.. K. tretí výrok enunciátu uznesenia nadobudol právoplatnosť jeho doručením, nakoľko proti nemu nie je prípustné odvolanie. X. a druhý výrok uznesenia napadla žalobkyňa, prostredníctvom svojej advokátky, odvolaním a A. súd v B., ako súd odvolací, ich R. A. súdu v B. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, zrušil.
X. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené H. advokátky žalobkyne o vypovedaní plnej moci žalobkyni v tomto spore dňa XX.XX.XXXX.
XX. Súd uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých strán sporu na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu žaloby v časti označenia žalovanej strany, požadovanú v písomnom podaní žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX, aj v písomnom podaní z XX.XX.XXXX, doručenom krátkou cestou na pojednávaní XX.XX.XXXX, podľa § X42 ods. 1 C. tak, že žalovanou stranou je len Q. republika - F. spravodlivosti Q. republiky, I. námestie XX, XXX XX B.. K. uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením XX.XX.XXXX za prítomnosti všetkých strán sporu, nakoľko proti nemu nie je prípustné odvolanie v zmysle § 355 ods. X v spojení s § 357 C..
XX. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobkyne podľa § 180 C., ktorá sa nedostavila bez ospravedlnenia na pojednávanie, hoci bola naň riadne a včas predvolaná a predvolanie jej bolo doručené do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX. Až deň po pojednávaní a vyhlásení rozsudku, t. j. dňa XX.XX.XXXX sa dostalo do dispozície kancelárie súdneho oddelenia 4C písomné podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX,
doručené H. súdu B. I dňa XX.XX.XXXX, nazvané "H. neúčasti na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, súhlas s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti navrhovateľky", v ktorom žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vo tejto veci dňa XX.XX.XXXX a súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti a vo veci rozhodol podľa návrhu z roku XXXX a predložených dôkazov v spise. Q., že súd nemal v čase otvorenia ani skončenia pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX vedomosť o tomto písomnom podaní žalobkyne, osvedčuje Y. záznam spísaný asistentkou súdneho oddelenia 4C dňa XX.XX.XXXX na č. l. XXX.
XX. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadrením zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu. Q. nevykonal dokazovanie výsluchom svedka P.. X. C., ani znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva, z dôvodu, že žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX upustila od týchto jej návrhov na doplnenie dokazovania produkovaných v priebehu sporu.
XX. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaniach vyplynulo, že žalobou z XX.XX.XXXX proti žalovanému SR - NR SR so sídlom v B. sa domáhala určenia, že odmeňovanie žalobkyne a je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume X.XXX.XXX,- Sk a náhrady trov konania. X. z X.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, podala návrh na vyslovenie súhlasu so zmenou petitu žaloby podľa § 95 ods. X H., návrhom s jedným procesným zástupcom žalovanej strany a náhrady sumy vo výške XX.XXX,XX eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. X. z XX.XX.XXXX navrhovala súdu ako pasívne legitimovanú stranu v konaní: SR - MS SR. V súvislosti s pasívnou legitimáciou SR - MS SR poukázala na ustanovenie § 65 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého za uspokojenie platových návrhov sudcov zodpovedá štát. S poukázaním na vyjadrenie žalovaného (MS SR) k otázke pasívnej legitimácie uviedla, že žalovaná v konaní od začiatku bola SR, ktorá bola označená riadne. I. bol iba procesný zástupca. X., že ak je súčasne so štátom označený príslušný orgán štátu, ktorý bude za štát konať, ale uplatnený nárok do jeho pôsobnosti nepatrí, je povinnosťou súdu, bez zreteľa na označenie v návrhu, zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán, do pôsobnosti ktorého patrí uplatnený nárok. X. na písomné vyjadrenie žalovaného (SR - MS SR), doručené konajúcemu súdu XX.XX.XXXX, kde na strane druhej vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že v podaní žalobkyne z decembra XXXX išlo "išlo o návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka konania, t.j. SR zastúpenej F. spravodlivosti SR". A. Q. republika bola žalovaná riadne a včas k premlčaniu požadovaného nároku žiadnym spôsobom nedošlo. I., aby z uvedeného dôvodu súd k tejto námietke neprihliadol a túto námietku zamietol. K ústnemu vyjadreniu žalovaného, týkajúceho sa § 80 písm. c) H., uviedla, že návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. K., že žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle citovaného paragrafu, tak ako to tvrdí žalovaný, pretože tento je daný už samotnými zákonnými ustanoveniami § 9 ods. X až X zák. XXX/XXXX Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. X. žalobou sa domáhala určenia, že jej odmeňovanie v porovnaní s odmeňovaním sudcov ŠS podľa ust. § 69 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa ust. § 69 ods. X citovaného zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. XXX/XXXX Zb. o trestnom konaní súdnom (TP) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V tejto časti poukázala na nález US SR zo dňa XX.XX.XXXX PL.ÚS XX/XX-XXX, ktorý na túto právnu otázku poukazuje. ÚS SR dospel k záveru o nesúlade § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. s čl. XX ods. X Y. v spojení s čl. XXX ods. X Y.. Z hľadiska dodržiavania zásad, vyplývajúcich z ústavného princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv, je posudzovaná právna úprava vo vzťahu k ostatným sudcom diskriminačná. K ústnemu prednesu žalovaného ohľadne už skončených právoplatných vecí v antidiskriminačných sporoch uviedla, že žalovaný svojim podaním z XX.XX.XXXX ako žalovaný v konaní proti P.. R.H. z totožného návrhu na str. XX uviedol, že skutočne boli zákonom zavedené "okrem iného, aj nerovné podmienky pre odmeňovanie sudcov, a to sudcov všeobecných súdov oproti sudcom špeciálneho súdu, keď ustanovil funkčný príplatok za výkon funkcie sudcu špeciálneho súdu a sudcu Z. súdu SR, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný špeciálny súd (ďalej len sudcovia špeciálneho súdu) vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci rok. H. musí súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že zákon č. XXX/ XXXX Z. z. uvedeným príplatkom vytvoril dve kategórie sudcov z hľadiska odmeňovania, keďže Y. Q. republiky pozná len jeden "druh" sudcov a nedelí ich na sudcov špeciálneho súdu a sudcov ostatných".
X. na to, že na str. X posledná ods. dolu, posledná veta: "V súčasnosti upravené platové zvýhodnenie oproti iným sudcom (dvojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve) sa ukázalo ako nedostatočným a o pôsobenie na špeciálnom súde je minimálny záujem". F. za to, že z uvedeného vyplýva: príplatok sudcom ŠS bol zdôvodňovaný obtiažnosťou prípadov ako aj nezáujmom o pôsobenie na ŠS; najzávažnejšie kauzy ako napr. G., B., X., A. boli a sú riešené na okresných a krajských súdoch; T. vo svojich ustanovenia umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy, vyjadrenej v peniazoch ako určitú formu satisfakcie z dôvodu, že bolo zasiahnuté do imateriálnej sféry žalobcu spôsobom, ktorý T. uznáva za kvalifikovaný zásah spôsobujúci ujmu v nemajetkovej sfére žalobcu; žalovaný ponechal na úvahu súdu, aby rozhodol, akým spôsobom a v akom rozsahu od účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z. došlo k porušeniu práv žalobcu a v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, zhodnotil všetky podmienky týkajúce sa jej priznania v požadovanej výške. I. do spisu V. MS SR ako žalovaného v totožnej žalobe vedenej na OS BA I pod sp. zn. XXC/X/XXXX. Z. vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa XX.XX.XXXX bod X - V. práva v rozpore s dobrými mravmi. X. § 3 ods. X OZ, kde dobré mravy podľa žalovaného možno stotožniť so všeobecne uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. X OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. (por. J. NS SR č. Q. XCdo/XXX/XXXX). K citovanej nehoráznosti uviedla: Y. SR zaraďuje medzi základné práva a slobody i právo na súdnu ochranu (čl. XX-XX Y. SR), ktoré je zhodné s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. X ods. X L. o ochrane základných ľudských práv a slobôd (právo podať žalobu na súd - II. ÚS XX/XX). X. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X Y. SR spočíva v oprávnené každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde (IV.US X/XX). X. žalobkyne, žalovaný zrejme nepochopil právo každého občana SR na prístup k súdu a na súdnu ochranu. X. čl. XX Y. (zákona č. XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov) ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. I. práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. K. ochranu má každý aj podľa L. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež podľa V. deklarácie ľudských práv. V. sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie, ktorá porušuje V. deklaráciu ľudských práv aj proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie (čl. X deklarácie a čl. XX L. o ochrane ľudských práv a slobôd). Z podania žalovaného je zrejmé, že podľa neho sa všetky tieto práva na sudcov nevzťahujú, čo sa prieči horeuvedeným princípom. I. k obsahu žaloby uviedla, že. 1. ÚS SR vo výroku rozhodnutia PL. ÚS XX/XXXX z XX. 5. XXXX okrem iného uviedol: R. § 69 ods. 2, zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. I. ods. X čl. XXX ods. X, čl. XXXa, ods. 4, písm. b/, čl. XXX, ods. X v spojení s čl. XX ods. 1 Y.; 2. ÚS SR v odôvodnení rozhodnutia k tomuto výroku výslovne uviedol: S prihliadnutím na všetky dosiaľ uvedené okolnosti dospel ÚS k záveru o nesúlade § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. s čl. XX ods. X Y. v spojení s čl. XXX ods. X Y.. Z hľadiska dodržiavania zásad vyplývajúci z ústavného princípu rovnosti zahrňujúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv je posudzovaná právna úprava vo vzťahu k ostatným sudcom diskriminačná (str. XXX rozhodnutia); 3. V. nálezu ÚS SR v zbierke zákonov dňa XX. 7. XXXX v čiastke XXX pod č. XXX sa stal nález všeobecne záväzným pre každý subjekt v SR odo dňa jeho vyhlásenia (§ 41 ods. X zák. č. XX/XXXX Z. z. ). V. nálezu ÚS SR podporila mnohých sudcov SR, ako aj žalobkyňu, k podaniu žaloby z dôvodu, že jej odmeňovanie v porovnaní s odmeňovaním sudcov V. súdu bolo v rozpore s Y. a sudcov všeobecných súdov ako aj žalobkyňu, diskriminovalo. V porovnaní so základným platom sudcu, ktorého výška vyplýva z § 67 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z., predstavovala trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, čiže išlo o sumu mnohonásobne vyššiu než je samotný základný plat sudcu, od ktorého by sa mal príplatok len odvodzovať. Od účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z. z. , ktorým sa zmenil a doplnil zák. č. XXX/XXXX Zb. o trestnom konaní súdnom (K. poriadok) dochádza k zjavnej diskriminácii v odmeňovaní sudcov všeobecných súdov SR v porovnaní so sudcami V. súdu. V. súd bol zákonom konštituovaný ako súd mimoriadny, čomu nasvedčovali previerky sudcov, finančné náležitosti, osobná ozbrojená ochrana, čo negatívne ovplyvňovalo nielen verejnosť, ale aj žalobkyňu ako sudcu. T. sudkyňa KS v B. B. súdu druhého stupňa poberala základný plat v sume vyplývajúcej z § 66 a XX zák. XXX/ XXXX Z. z. , čo sa rovnalo X,X násobku platu poslanca NR SR mesačne. K. mzdovým nadhodnotením finančných náležitostí sudcov V. súdu bez akéhokoľvek odborného, pracovného a iného zaradenia oproti sudcom všeobecných súdov, došlo vo verejnosti k poškodeniu sudcov všeobecných súdov a k zníženiu ich vážnosti. X. na to, že sudcovia V. súdu a sudcovia okresných a krajských súdov pracovali výlučne s jedným K. zákonom a K. poriadkom. V čase zriaďovania V. súdu pracovala ako prvostupňová sudkyňa A. súdu na A. súde v B. B.. K., ako konštatuje ÚS SR vo svojom náleze XX/XXXX, špecializované boli hlavne
konkurzné, patentové súdy. I. diskriminácie v odmeňovaní nie je upravený len v zákone XXX/XXXX Z. z. (antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov), ale prostredníctvom odkazu v § X50 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého na osobitný vzťah sudcu sa priamo použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak, je zákaz v odlišnom odmeňovaní upravený v § 119a/ zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len I.. práce). Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledku práce. V roku XXXX predložila súdu štatistiky výkonu sudcov V. súdu, rozdiel vo výške funkčného platu, rozdiel vo výške príplatku za pohotovosť. I. neoznačil a nepreukázal kritérium pre oprávnenosť objektívnych dôvodov pre odlišné zaobchádzanie so ňou, ako sudkyňou, v porovnaní so sudcami V. súdu. I. dôkaz na preukázanie objektívnych dôvodov pre odlišné zaobchádzanie sudcov žalovaný neoznačil. V dôvodovej správe k návrhu zák. o zvýšení príplatku sudcov ŠS pre zákonodarný zbor sa uvádza, že príplatok má byť motiváciou pre sudcov, aby prejavili záujem o funkciu sudcu ŠS, pretože bez tohto príplatku záujem o pôsobenie na tomto súde nebol. Ku skutočnosti, že skutočne nebol záujem o prácu sudcu na ŠS navrhla v rámci dokazovacieho konania vypočuť svedka P.. X. C., trestného sudcu na KS v B. B., ktorý jeden rok pracoval ako sudca ŠS v B. B.. Q. výpočtu základného platu samotne diskriminuje sudcov všeobecných súdov, ktorým sa určuje základný plat podľa plat. stupňov a plat. skupín uvedených v § 67 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších prepisov. H. zaobchádzanie so sudcami bude mať významný následok v dôchodkovom zabezpečení sudcov všeobecných súdov, vrátane jej ako žalobkyne, oproti sudcom ŠS. Z. súdu, aby pribral do konania znalca z odboru účtovníctva a uložil mu znalecké úlohy tak, ako je uvedené na str. X jej podania z X.XX.XXXX. I. dokazovaním sa preukáže následok aktuálnej diskriminácie v diskriminácii v dôchodkovom zabezpečení sudcov. K., že stav vo vyplácaní príplatkov sudcov ŠS je v rozpore aj s právom na majetok priznaný čl. XX Y. SR. X. stav je v rozpore s čl. X X. č. X k dohovoru. X. čl. XX dohovoru užívanie práv a slobôd priznaný týmto dohovorom sa má zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. X. judikatúry M. je rozlišovanie považované za diskriminačné v zmysle čl. XX, ak mu chýba objektívne a rozumné odôvodnenie, teda pokiaľ nesleduje legitímny účel alebo nie je daný vzťah primeranosti medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom (U. verzus J. zo XX. 9. XXXX, B. verzus ČR z XX. XX. XXXX). Je nesporné, že aj ÚS SR v náleze PL ÚS XX/XXXX dospel k záveru, že rozdiel v zaobchádzaní pri vyplácaní príplatku medzi sudcami všeobecných súdov na rovnakej úrovni KS - ŠS nemá žiadne objektívne a rozumné odôvodnenie. X. na vývoj judikatúry v označených veciach, keďže z verejne dostupných zdrojov (internet) zistila, že tzv. antidiskriminačné žaloby podalo XXX sudcov k X.X.XXXX. X. v tejto súvislosti na podanie žalovaného, ktorý vyznačil neúspešné antidiskriminačné žaloby, že bolo dosť žalôb rozhodnutých v prospech sudcov na OS BA I., a to 7C XXX/XXXX. V. z nálezu ÚS SR II. ÚS XX/XXXX, kde je uvedený spis č. k. XXC XX/XXXX z XX. XX. XXXX, označený ako východiskový rozsudok vo veciach antidiskriminačných žalôb, žaloba P.. S. G. c/a žalovanému, žaloba rozhodnutá na OS BA I., kde žalovaný ponechal na úvahe súdu, aby súd rozhodol o nemajetkovej ujme. Na prvom pojednávaní dňa XX. 1. XXXX odporca uviedol, že súhlasí s návrhom žalobcu, ktorý tvrdil, že zákonom č. XXX/XXXX Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. XXX/ XXXX Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, porušil jeho práva na odmeňovanie. I. uviedol, že s predneseným návrhom súhlasí, že došlo k protiprávnemu stavu a porušeniu práv žalobcu. R. výšku nechal na zvážení okresného súdu s tým, aby okresný súd posúdil, do akej miery bola znížená dôstojnosť navrhovateľa a aký je rozsah jeho ujmy. Na druhom pojednávaní 1. 2. XXXX okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že odmeňovanie navrhovateľa podľa § 66 ods. 1, § 67 ods. X,X, zák. č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. X citovaného zákona v znení zák. č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. H. je povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu za každý jeden mesiac trvania zásahu za uplatnené obdobie v rokoch XXXX - XXXX vo výške XX.XXX,XX eur. Vo zvyšku žaloby, týkajúcej sa nemajetkovej ujmy v sume XX.XXX,XX eur zamietol, pretože bol toho názoru, že zadosťučinenie vo výške X násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve odstráni zásah do nemajetkovej sféry navrhovateľa. I. sa proti rozsudku odvolal a proti konajúcej sudkyni vzniesol námietku zaujatosti. ÚS SR zisťoval stupeň obdobnosti antidiskriminačných žalôb sudcov a sudkýň konajúcich a rozhodujúcich konania a ide teda o konanie 7C XXX/XXXX (P.. O. G, o ktorej rozhodovala P.. T. R. ), konanie sp. zn. XXC XX/XXXX ( žaloba žalobcu P.. T. R., a žaloba P.. L. P), konanie sp. zn. 8C XXX/XXXX (žaloba P.. J. M). S poukazom na kladné vyjadrenie žalovaného k rozsudku XXC XX/XXXX z XX. XX. XXXX žalobkyňa tvrdila, že sa jedná o
uznanie nárokov sudcov, pretože by bolo absurdné, aby pri každej zmene vedenia žalovaného, žalovaný prednášal v konaní pred súdmi SR iné stanoviská. V jej žalobe ide o aplikáciu antidiskriminačného zákona, ktorého hlavným účelom je hlavne odstraňovanie nerovností zvlášť v horizontálnych právnych vzťahoch, ide o aplikáciu zákona, ktorý nemožno porovnať s čímkoľvek, čo bolo predtým právnemu poriadku známe. Z povahy veci a tohto typu žaloby vyplýva, že je viazaná na identitu a dôstojnosť sudcov. ÚS SR v náleze II. ÚS XX/XXXX vychádza z predpokladu, že sudcovia ako profesionáli, ktorí si vážia justíciu, nepodávajú žaloby len tak, aby skúsili prípadný úspech ale sú presvedčení aj o objektívnej správnosti ich interpretácie. X. aj na úspešnosť XX sudcov NS SR v antidiskriminačných žalobách, ktorým prvostupňový súd priznal nemajetkovú ujmu podľa žalôb. L. uvádzané žalovaným a opakované na verejnosti tým, že sa proti kladnému rozhodnutiu neodvolal predseda NS SR, považovala taktiež za absurdné. A. sa žalovaný pravidelne a často odvoláva na verejnú mienku tým, že znevažuje sudcov, ktorí podali antidiskriminačné žaloby, mal by si uvedomiť, koľkých porušení zákona vo vzťahu k jednotlivým sudcom sa dopustil. B. jednou z poškodených sudcov a dodnes, ani do skončenia jej pôsobenia na KS v B. B. od roku XXXX sa jej nikto neospravedlnil. Z. ona, ale aj Q. rada SR v A. dňa XX. 9. XXXX, osvedčila písomne v koncepte, bod 6. , že podanie žalôb niektorými sudcami v roku XXXX na určenie, že platová úprava sudcov ŠS vo výške X násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (príplatok k základnému platu sudcu mesačne v rozsahu XXX%), je diskriminačná, bolo realizáciou neodňateľného základného práva prislúchajúceho každému občanovi, pričom vecnú správnosť týchto žalôb obsahovo potvrdil nález ÚS SR z mája XXXX (PL.ÚS XX/XXXX). Ak žalovaný bude tvrdiť, že nedošlo k diskriminácii, k nerovnakému zaobchádzaniu podľa antidiskriminačného zákona, že jej žaloba je nedôvodná a ako nedôvodnú ju má súd odmietnuť, žiadala, aby žalovaný podľa príslušných ustanovení preukázal toto tvrdenie a na základe uvedených tvrdení, aby konajúci súd spravodlivo rozhodol. X. v príčinnej súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v rámci odmeňovania podľa ust. § 9 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov sa v spoločnosti znížila jej vážnosť a dôstojnosť, lebo vznikol všeobecný dojem, že sudcovia bývalého ŠS boli odborne zdatnejší, kvalitnejší, ako keby mali iné, výnimočnejšie vzdelanie a prax ako má ona, čím nastal účinok, že sa pre ňu vytvorilo zahanbujúce a ponižujúce prostredie a ako keby veci, ktoré rozhodovala, neboli rozhodnuté s dostatočnou odbornou spravodlivosťou. X. touto diskrimináciou vyvolané pochybnosti o odbornosti, zmyslu pre spravodlivosť a dodržiavanie zákonov, boli a sú pre ňu zahanbujúce. Ak pri rozhodovaní vezme súd do úvahy jej uvedené tvrdenia, navrhla, aby konajúci súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a priznal jej nemajetkovú ujmu v požadovanej výške. I. po poslednom prednese žalovaného a po súdom vyslovenom predbežnom právnom názore, uviedla, že netrvá na navrhnutom dokazovaní výsluchom P.. X. C. a ani na vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odboru účtovníctva.
XX. Obrana žalovaného prezentovaná na pojednávaniach spočívala v jeho tvrdeniach, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha určujúceho výroku, ten považoval za nedôvodný tvrdiac, že žalobkyni musí byť známe, že v súčasnosti je právna úprava odmeňovania sudcov V. uskutočňovaná v primeranom rozsahu a táto úprava je i ústavne súladná. K. bez ohľadu na to, ako by o tejto časti žaloby súd rozhodol, postavenie žalobkyne to nijako neovplyvňuje. Z. v pôvodnom vyjadrení žalovaný namieta, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. I. nesúhlasí ani s nárokom žalobkyne na zaplatenie sumy XX.XXX,XX eur, pretože v jednoduchosti možno povedať, že žalobkyňa sa takto domáha, aby jej bol celkom alebo čiastočne doplácaný rozdiel medzi jej odmeňovaním a odmeňovaním buď sudcov špeciálneho súdu alebo sudcov V.. H. poukazovaného nálezu ÚS nemožno v nijakom prípade vykladať takým spôsobom, že tento má zakladať akýsi nárok žalobkyne na doplatenie rozdielu. Ak žalobkyňa namieta neprimerané odmeňovanie, teda akési neprávo, nemôže sama požadovať z tohto nepráva priznanie uplatňovanej sumy, teda priznanie práva. T. opačný názor žalovaný považuje za nelogický a absurdný. R. možno povedať i v prípade, ak tento nárok bude považovaný za nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. X. tento prípad sa žalovaný vyjadril už v podaní zo dňa XX.XX.XXXX. A preto aj vo zvyšku žalovaný poukazuje na túto argumentáciu obsiahnutú v pôvodnom vyjadrení, pričom obzvlášť poukázal na vznesenú námietku premlčania a na námietku, že žaloba žalobkyne javí určité znaky jej rozporu s dobrými mravmi. Z. žalovaný poukazuje na, pre súd známe skutočnosti, že v obdobných konaniach boli v posledných dvoch rokoch viaceré žaloby právoplatne zamietnuté, pričom žalovaný zastáva názor, že ani tento prípad sa od právoplatne zamietnutých nijako neodlišuje. Z týchto dôvodov a s prihliadnutím na skutočnosť, že argumentácia žalovaného nebola doposiaľ relevantným spôsobom spochybnená, navrhol vo veci nevykonávať ďalšie nadbytočné dokazovanie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. X. tento prípad si žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania. X. názoru žalovaného, je určovací petit žaloby v tomto konaní uplatňovaný nedôvodne už len s tým poukazom,
že ÚS SR neprimeranosť aktuálnej právnej úpravy odmeňovania sudcov V. trestného súdu nikdy nekonštatoval. I. tvrdil, že nemá žiadne informácie, že by ktokoľvek na to oprávnený podal takýto podnet na ÚS. Ak žalobkyňa vo svojom prednese poukázala na obsah nálezu ÚS, tak považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že ten nespochybnil opodstatnenosť príplatku ako takého, ale spochybnil len jeho výšku. X. s ohľadom na obsah tohto nálezu sa prijala ústavne konformná legislatívna úprava, pričom výška príplatku sa primerane znížila. Za týchto okolností nie je možné dospieť k záveru, že súčasná platná a účinná právna úprava odmeňovania sudcov V. trestného súdu by mohla byť diskriminačná vo vzťahu k odmeňovaniu iných sudcov. V stručnosti je teda možné žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. I. poukázal na to, že žalobkyňa sa svojím druhým čiastkovým petitom domáha nápravy protiprávneho stavu zaplatením sumy vo výške XX.XXX,XX eur. Tu žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobu žalobkyňa doručila súdu dňa XX. 5. XXXX a v tejto žalobe si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 ods. X T.. Až v priebehu roku XXXX žalobkyňa po prvýkrát uplatnila nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur, pričom je zrejmé, že tento nárok T. odlišuje od pôvodne uplatnenej nemajetkovej ujmy, a to s prihliadnutím na § 9 T.. I. preto z dôvodu právnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania podľa všeobecných ustanovení H. zákonníka o premlčaní. X. názoru žalovaného, spôsob výpočtu uplatnenej sumy svedčí o tom, že žalobkyňa si mohla toto právo uplatniť najneskôr v ten deň, kedy doručila súdu svoju žalobu. H. pôvodnej žaloby teda jednoznačne svedčí o tom, že žalobkyňa si mohla svoje právo na nápravu protiprávneho stavu zaplatením po prvýkrát uplatniť už v roku XXXX podobne, ako to urobila v prípade nemajetkovej ujmy. K. právo sa podľa žalovaného premlčalo v lehote X rokov, od kedy sa mohlo po prvýkrát uplatniť. I. si mohla včas uplatniť svoje právo najneskôr v roku XXXX, avšak v tomto prípade tak urobila oneskorene, keďže nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením uplatnila až v roku XXXX. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s touto námietkou, žalovaný odkázal napríklad na obsah svojho podania zo dňa 2. 3. XXXX, v časti, kde uvádza dôvody, prečo nemožno ani prostredníctvom súdneho rozhodnutia opätovne zavádzať príplatky, ktoré boli vyplácané sudcom bývalého V. súdu. V. na tieto námietky, nepovažoval ani za hospodárne vykonať dokazovanie tak, ako navrhla žalobkyňa. R., že stanovisko, resp. len jeho návrh jedného z členov Q. rady, nemožno ako relevantný akceptovať s prihliadnutím na skutočnosť, že je vysoko pravdepodobné, že autor tohto konceptu je alebo bol jedným zo žalobcov v antidiskriminačných sporoch, a teda obsah tohto konceptu bol pravdepodobne prispôsobený tomu, aby zvýšil šance tohto autora a ostatných sudcov v antidiskriminačných sporoch. X. žalovaného nie je potrebné predvolávať ani navrhnutého svedka, keďže ten by sa mal vyjadrovať k okolnostiam súvisiacim s fungovaním bývalého V. súdu, to znamená nie je potrebné vôbec ho vypočúvať k určovaciemu petitu, taktiež jeho výpoveď nemôže ovplyvniť dôvodnosť alebo nedôvodnosť uplatneného nároku v časti na peňažné plnenie. K. nemožno vylúčiť zaujatosť tohto svedka, keďže v súčasnosti nevieme vylúčiť možnosť, že si svedok taktiež podal obdobnú žalobu. J. žalovaný zastal názor, že nie je potrebné vo veci vykonať znalecké dokazovanie určite vo vzťahu k určovaciemu petitu žaloby a s ohľadom na uplatnené námietky by to nebolo hospodárne ani v prípade petitu na plnenie. X. žalovaného naviac žalobkyni nič nebránilo, aby v prípade, že chce svoj peňažný nárok podoprieť, postupovala podľa ustanovení C. sporového poriadku o súkromnom znaleckom posudku. V. na všetky uvedené skutočnosti, žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a v takomto prípade úspechu si žalovaný neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. V záverečnom stanovisku žalovaný, poukazujúc na svoje písomné vyjadrenia a ústne prednesy, zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná a to tak v rozsahu požadovaného určenia, ako aj v rozsahu požadovanej nápravy protiprávneho stavu peňažným spôsobom, a teda žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom výslovne uviedol, že trovy konania si neuplatňuje.
XX. Podľa § 470 ods. X C. sporového priadku (ďalej len "C.") ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa § 470 ods. X C., veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. antidiskriminačného zákona, dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. antidiskriminačného zákona, nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.
XX. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
XX. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. F. sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.
XX. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Q. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
XX. Predmetom sporu je od právoplatnosti uznesenia č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa XX.XX.XXXX) nárok žalobkyne na určenie, že jej odmeňovanie bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur.
XX. Medzi stranami sporu bola sporná otázka danosti naliehavého právneho záujmu na určení, že žalobkyňa bola odmeňovaná v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; premlčania uplatneného nároku na nápravu protiprávneho stavu zaplatením XX.XXX,XX eur, ako i skutočnosti, že vážnosť a dôstojnosť žalobkyne boli znížené podstatným spôsobom.
XX. Nesporným bolo skutkové tvrdenie, že žalobkyňa, ako sudkyňa A. súdu v B. B., bola odmeňovaná odlišne od sudcov špeciálneho súdu.
XX. Súd sa pred meritórnym posúdením nároku žalobkyne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, žalovaným vznesenou námietkou absencie naliehavého právneho záujmu na určení, že odmeňovanie žalobkyne bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku žalobkyne na nápravu protiprávneho stavu zaplatením XX.XXX,XX eur.
XX. V prvom rade sa súd zameral na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore. I. za žalovaného označila Q. republiku konajúcu prostredníctvom F. spravodlivosti SR. X. označila aj Q. republiku konajúcu prostredníctvom Z. rady SR, avšak súd uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých strán sporu na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX pripustil zmenu žaloby v časti označenia žalovanej strany, požadovanú v písomnom podaní žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX, aj v písomnom podaní z XX.XX.XXXX, doručenom krátkou cestou na pojednávaní XX.XX.XXXX, podľa § X42 ods. 1 C. tak, že žalovanou stranou je len Q. republika
- F. spravodlivosti Q. republiky, I. námestie XX, XXX XX B.. K. uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením XX.XX.XXXX za prítomnosti všetkých strán sporu, nakoľko proti nemu nie je prípustné odvolanie v zmysle § 355 ods. X v spojení s § 357 C.. K namietanej diskriminácii došlo práve v súvislosti s platovými nárokmi sudcov, resp. vo zvýhodňovaní platových nárokov jednej skupiny sudcov pred inou skupinou sudcov, pričom predmetná diskriminácia mala charakter diskriminácie nepriamej (prijatie aplikácie predpisu, ktorý znevýhodňoval jednu skupinu sudcov v porovnaní s inou skupinou sudcov). Je nesporné, že diskriminácie v odmeňovaní sa dopustil práve štát, preto nositeľom povinnosti odstrániť takýto stav bol samotný štát - Q. republika. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa správne označila ako žalovaného Q. republiku, nakoľko táto porušila zásadu rovnakého zaobchádzania, a preto táto je nositeľom povinnosti takýto závadný stav odstrániť. X. ide o označenie orgánu štátu, ktorý mal v mene
Q. republiky konať za štát, súd poukazuje na ustanovenie § 25 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého vymenovaním za sudcu vzniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom, pričom za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis. K. predpisom je zákon č. XXX/XXXX Z. z. o súdoch, ktorý v § 34 vymedzuje, že takýmto orgánom je F. spravodlivosti SR, ktoré vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. X. § X3 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy F. spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo. Je teda zrejmé, že ústredným orgánom štátnej správy, do oblasti pôsobnosti ktorého patrí oblasť súdnictva, je F. spravodlivosti SR, a preto v mene štátu v tomto spore je oprávnené vystupovať práve toto ministerstvo. Q. je toho názoru, že žalobkyňa správne označila za orgán konajúci v mene štátu príslušné F. spravodlivosti SR, nakoľko práve ministerstvu spravodlivosti osobitný predpis, napr. zákon č. XXX/XXXX Z. z. ukladá povinnosť konať v oblasti justície, pričom k diskriminácii v odmeňovaní došlo práve v tejto oblasti. H. žalobkyne je v súvislosti s rozpočtovými pravidlami verejnej správy napojené na rozpočet F. spravodlivosti SR, a teda vzťah žalobkyne, ako sudkyne krajského súdu, v oblasti odmeňovania, predstavuje vzťah sudcu a F. spravodlivosti SR.
XX. K žalovaným vznesenej námietke absencie naliehavého právneho záujmu na určení, že odmeňovanie žalobkyne bolo v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania - určovacie žaloby je možné v zásade rozdeliť na také, kde právo na určenie vyplýva priamo z právneho predpisu (napríklad určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru) a na také, kde toto právo z právneho predpisu nevyplýva. X. prvom druhu určovacích žalôb právny záujem na určení nie je potrebné preukazovať, pri druhom druhu táto potreba je daná a povinnosť tvrdenia a dokazovania o tejto skutočnosti zaťažuje žalobcu.
X. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. F. sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
X. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Q. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
X. ochrany v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania vymedzuje zákon č. XXX/XXXX Z. z. F. tieto prostriedky nepatrí právo na určenie, že dochádza alebo došlo k diskriminácii. Z. tomu, že zákon prostriedky ochrany nevypočítava taxatívne, spoločnou črtou týchto prostriedkov je to, že predstavujú nejakú formu plnenia, ktoré by mal poskytnúť pôvodca zásahu poškodenému. R. petit žalobkyne takéto črty nespĺňa. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, aby žalobkyňa tvrdila a preukázala danosť naliehavého záujmu na požadovanom určení.
X. § 137 písm. c) C. sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Po zmene petitu žaloby pripustenej uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, sa žalobkyňa domáhala prvým petitom žaloby: "1. Q. určuje, že odmeňovanie žalobkyne P.. F. L. uskutočňované podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4, § 67 ods. 1, 2, § 71 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v porovnaní s odmeňovaním sudcov V. trestného súdu podľa § 66 ods. X a § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a sudcov najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je na prvom stupni príslušný V. trestný súd podľa § 69 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o sudcoch a prísediacich a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.".
I. v priebehu konania vzniesol námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Aj bez takejto námietky žalovaného bol súd povinný skúmať danosť naliehavého záujmu na určení z úradnej povinnosti.
R. návrh má spravidla preventívny charakter, jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Z. právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Z. právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. X. danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností v hmotnoprávnych vzťahoch za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie. R. návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.
Ak sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáha určenia (do minulosti), že bolo porušené jej právo na rovnaké zaobchádzanie, spočívajúce v odlišnom odmeňovaní a postavení v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu, tak určovacia žaloba podľa citovaného ustanovenia § 137 písm. c) C. nemá význam k náprave už porušeného práva, pretože v prípade požadovaného určenia sa právne postavenie žalobkyne v žiadnom smere nezmení. V takomto prípade môže byť reparácia dosiahnutá jedine žalobou na splnenie povinnosti. K. žalobu si žalobkyňa i podala, pretože sa v tomto spore sa, okrem vyššie uvedeného určenia, domáha i náhrady protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur titulom jej diskriminácie. V. na to, že kladné určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania by nemalo za následok odstránenie už porušeného práva a žalobkyňa nepreukázala, že by sa požadovaným určením akokoľvek zmenilo jeho právne postavenie za situácie, keď sa žalobkyňa súčasne dožaduje od žalovaného aj poskytnutia plnenia, konštatuje súd, že na takomto určení nie je naliehavý právny záujem a žalobu bolo potrebné, bez ďalšieho, v tejto časti zamietnuť.
XX. K žalovaným vznesenou námietkou premlčania nároku žalobkyne na nápravu protiprávneho stavu zaplatením XX.XXX,XX eur - žalobkyňa vo svojich písomných podaniach i ústnych prednesoch stále argumentovala v prospech svojho žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, hoci zmenou žaloby uskutočnenou uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, nie je predmetom sporu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale náprava protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur. I. na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX vzniesol námietku premlčania tohto nároku (nápravy protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur) s odôvodnením, že žalobkyňa sa svojím druhým čiastkovým petitom domáha nápravy protiprávneho stavu zaplatením sumy vo výške XX.XXX,XX eur, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobu žalobkyňa doručila súdu dňa XX.XX.XXXX a v tejto žalobe si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 9 ods. X antidiskriminačného zákona. Až v priebehu roku XXXX žalobkyňa po prvýkrát uplatnila nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur, pričom je zrejmé, že tento nárok antidiskriminačný zákon odlišuje od pôvodne uplatnenej nemajetkovej ujmy, a to s prihliadnutím na § 9 antidiskriminačného zákona. I. zastal názor, že spôsob výpočtu uplatnenej sumy svedčí o tom, že žalobkyňa si mohla toto právo uplatniť najneskôr v ten deň, kedy doručila súdu svoju žalobu. H. pôvodnej žaloby teda jednoznačne svedčí o tom, že žalobkyňa si mohla svoje právo na nápravu protiprávneho stavu zaplatením po prvýkrát uplatniť už v roku XXXX podobne, ako to urobila v prípade nemajetkovej ujmy. K. právo sa, podľa žalovaného, premlčalo v lehote X rokov, od kedy sa mohlo po prvýkrát uplatniť. I. si mohla včas uplatniť svoje právo najneskôr v roku XXXX, avšak v tomto prípade tak urobila oneskorene, keďže nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením uplatnila až v roku XXXX.
X. § X00 ods. 1 H. zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
X. § 100 ods. X veta prvá H. zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
X. § 101 H. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V. námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe nárok priznať. I. hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. škody.
Q. konštatuje, že žalovaný s úspechom vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur. Q. sa stotožnil s názorom žalovaného, že spôsob výpočtu uplatnenej sumy nápravy protiprávneho stavu, ako aj obsah pôvodnej žaloby, svedčia o tom, že žalobkyňa si mohla svoje právo na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur po prvý raz uplatniť už v žalobe doručenej H. súdu B. I dňa XX.XX.XXXX podobne, ako to urobila v prípade nemajetkovej ujmy. I. mohla teda svoje právo na uplatnenie nápravy protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur vykonať po prvý raz dňa XX.XX.XXXX. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle citovaného ustanovenia § 101 H. zákonníka, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. I. v priebehu sporu viackrát menila svoju žalobu, doručenú súdu dňa XX.XX.XXXX. X. podaním advokátky žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa zmenila svoju žalobu tak, že už nepožadovala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ale domáhala sa nápravy protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že nárok na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur bol po prvý raz uplatnený až dňa XX.XX.XXXX, teda zjavne po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Q. záverom dodáva, že sama žalobkyňa, po žalovaným vznesenej námietke premlčania jej nároku na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX a po súdom vyslovenom predbežnom právnom názore zhodnom s názorom žalovaného v otázke premlčania nároku žalobkyne na nápravu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur, vyslovenom na tom istom pojednávaní, oznámila, že netrvá na navrhnutom dokazovaní výsluchom P.. X. C. a ani na vykonaní znaleckého dokazovania znalcom z odboru účtovníctva.
XX. Vzhľadom na to, že žalobu bolo potrebné zamietnuť v časti určenia pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a v časti nároku na náhradu protiprávneho stavu zaplatením sumy XX.XXX,XX eur pre premlčanie, ktorého sa dovolal žalovaný, súd sa znížením dôstojnosti a spoločenskej vážnosti žalobkyne pre nadbytočnosť nezaoberal a ani nesumarizoval výsledky dokazovania v tomto smere.
XX. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalobu zamietol v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.
XX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. X v spojení s § 262 ods. X C. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
XX. Podľa § 255 ods. X C., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods. X C., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. I. mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol. I. preto vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaný však výslovne vo svojich písomných i ústnych vyjadreniach uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Z toho dôvodu súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z toho titulu súd nebude pokračovať podľa § X62 ods. 2 CSP, a teda
nepredloží spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodovanie o výške trov konania, nakoľko súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).