Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne T. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX J., štátna občianka SR, proti žalovanému T. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX J., t.č. bytom C. XXXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 2.991,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.10.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo dňa 24.10.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2.991,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy do zaplatenia, ako aj súdny poplatok. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.9C/146/2010-52 zo dňa 21.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2011 bolo ich manželstvo rozvedené. So žalovaným sú podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovými spoluvlastníkmi bytu č.XX, na ulici C. XX Z. J., každý v podiele 1/2, zapísaný na LV č.XXXX, katastrálne územie Zvolen, keďže nedošlo k vyporiadaniu BSM v zákonnej lehote. S poukazom na ustanovenie § 137 Občianskeho zákonníka sú nájomné po rozvode povinní platiť obaja bývalí manželia, aj keby sa v byte nebývalo, z titulu vlastníckeho práva k bytu. Po rozvode bol byt nefunkčný a neobývateľný (stavenisko), takže bola nútená obývaciu izbu s kuchyňou a príslušenstvom zrekonštruovať na svoje náklady z prostriedkov úveru v celkovej výške cca 10.000,- €. Ona je na čiastočnom invalidnom dôchodku, pritom si musí privyrábať, aby vyžila. Často žalovaného vyzývala, aby jej prispieval polovicu nákladov na byt (mimo energií, ktoré platí výlučne sama), ktoré hradila ona osobne podľa dokladov SIPO (vlastníci bytov sú povinní platiť na účet spoločenstva preddavky do fondu údržby opráv a prevádzky domu mesačne vopred a zároveň platiť platby za plnenia spojené s užívaním bytu na základe predpisu správcov bytov - evidenčného listu). Naposledy žalovaného vyzvala na platenie nákladov na byt aj písomne listom zo dňa 12.4.2016, s tým, že výška nákladov predstavuje od 1.10.2013 do 30.4.2016 celkovo sumu 5.983,- € (mesačne 193,- €), čiže polovica z toho predstavuje žalovanú sumu 2.991,50 €. Nie je v tom zahrnutá daň z nehnuteľnosti za obdobie 3 rokov. I keď žalovaný má v byte trvalý pobyt, nebýva v ňom, ale skoro každý deň tam prichádza, perie si prádlo v práčke, berie si jedlo z chladničky, ktoré ona kúpila, i navarené jedlo. S ňou v byte býva ich plnoletý syn Milan. Od 1.mája 2016 oznámila správcovi bytu, že bude platiť len polovicu preddavkov, t.j. 96,50 € a druhú polovicu nech platí žalovaný.

2. Na základe výzvy súdu žalobkyňa doručila dňa 12.7.2017 na tunajší súd podanie, v ktorom oznámila, že upresňuje žalobu ohľadne úroku z omeškania, ktorý žiadala priznať vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.991,50 € od 1.11.2013 do zaplatenia, keďže v žalobe je uplatnený dlh od mesiaca október 2013.

3. Dňa 20.9.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 10.9.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že je pravdou, že ich manželstvo bolo rozvedené, s tým, že rozsudok o tom nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2011. Už mesiac pred podaním návrhu na rozvod opustil on spoločnú domácnosť a presťahoval sa do bytu jeho tety, o ktorú sa v tom čase ako opatrovateľ staral, a to na adrese ulica C. XXXX/XX, J.. Po prihlásení k prechodnému pobytu mu bolo vystavené potvrdenie o prechodnom pobyte 9.8.2010, kde býva doteraz. V tomto byte platí aj všetky úhrady spojené s jeho užívaním, vrátane dane z nehnuteľnosti, s tým, že celkové náklady nepresahujú čiastku 125,- €. Taktiež potvrdil, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo ako manželov nebolo v trojročnej lehote vysporiadané dohodou, ani súdnou cestou. V dôsledku toho sú oni podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2 predmetného bytu na C. ulici vo J.. Potvrdil, že pokiaľ majú spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci, musia mať aj rovnaký podiel na povinnostiach, t.j. na nájomnom. Nájomné pre ich byt je stanovené evidenčným listom, s tým, že v 4.odstavci Úhrada za užívanie bytu je delenie úhrad podľa plnenia spojených s užívaním bytu a fondu opráv. Keďže v tomto byte nebýva od 9.8.2010, nie je možné od neho požadovať polovicu nákladov spojených s užívaním bytu, t.j. úhradu za teplo, teplú vodu, vodné a stočné atď.. Ako vlastník bytu je povinný v podieli 1/2 platiť úhrady do fondu opráv, t.j. druhú časť nájomného. Podľa evidenčného listu tieto náklady predstavujú mesačne sumu 68,79 € (fond opráv 61,22 €, MZ - služby 4,98 € a prevádzkový fond 2,59 €). Na základe toho vypočítal, že za rok 2013 je povinný zaplatiť sumu 71,13 €, čo predstavuje za mesiac november a december 2013 mesačne sumu 34,40 € (polovicu z čiastky 68,79 €) a sumu 3,33 € ako pomernú časť mesiaca október 2013, konkrétne za 3 dni, keďže žaloba bola podaná 28.10.2016. V roku 2013 mali v spoločnom vlastníctve auto Seat Inca, kde boli náklady na prevádzku 128,98 €, z toho zákonná poistka 82,98 € a poplatok za STK 46,- €, z toho mu žalobkyňa zaplatiť polovicu nákladov t.j. 64,49 €, čiže rozdiel, ktorý je on dlžný za rok 2013 má predstavovať sumu 6,64 €. Pokiaľ ide o rok 2014, mesačný predpis za byt sa nemenil, t.j. za 12 mesiacov mal on zaplatiť sumu 412,80 € (34,40 x 12 mesiacov). V roku 2014 on uhradil zákonnú poistku za auto Seat Ibiza v spoločnom vlastníctve v čiastke 84,78 €, z toho podiel žalobkyne je 42,39 €, čiže po odpočítaní tejto sumy od ním dlhovanej sumy 412,80 € predstavuje jeho dlh za rok 2014 sumu 370,41 €. V roku 2015 sa nemenil mesačný predpis záloh za byt podľa evidenčného listu, čiže opäť za rok jeho podiel predstavuje čiastku 412,80 € (34,40 € x 12 mesiacov). Dňa 17.5.2015 uhradil nedoplatok žalobkyne, ktorý vznikol po vyúčtovaní nákladov za rok 2013 ohľadne predmetného bytu, a to vo výške 86,35 €, čiže po odpočítaní tejto sumy od sumy 412,80 € predstavuje jeho dlh za rok 2015 sumu 326,45 €. Avšak od októbra 2014 do júla 2015, t.j. 9 mesiacov bývala v predmetnom byte dcéra žalobkyne z prvého vzťahu A. I. s trojročnom dcérou N.. Na užívanie bytu jej dal súhlas svojim podpisom pri prihlásení ich k prechodnému pobytu na predmetnej adrese na Mestskom úrade vo Zvolene. Zmluvu o nájomnom nepovažoval za potrebné uzatvárať, nakoľko prisľúbila, že zaplatí všetky plnenia spojené s užívaním bytu počas jej bývania vrátane jeho polovičného plnenia do fondu údržby opráv a prevádzky, čiže jeho podiel 34,40 € za 9 mesiacov predstavuje čiastku 309,60 €, ktorú odrátal od sumy 326,45 € (dlh za rok 2015), teda za rok 2015 má dlhovať žalobkyni len sumu 16,75 €. Za rok 2016 sa žalobkyňa domáhala úhrady za 4 mesiace, to predstavuje sumu 137,60 € (34,40 € x 4 mesiace). Spolu tak má žalobkyni dlhovať za žalované obdobie sumu 531,40 € (rok 2013 6,64 € + rok 2014 370,41 € + rok 2015 16,75 € + rok 2016 137,60 €). Keďže žalobkyňa začala platiť za byt len sumu 96,50 € mesačne, spôsobilo to, že vznikol nedoplatok na predmetnom byte, ktorý on uhradil v auguste 2017 vo výške 2.081,76 €, s tým, že v tejto sume bol aj nedoplatok za rok 2015 vo výške 247,47 €, ktorý vznikol tým, že byt užívali v tom čase 2 dospelé osoby a 1 dieťa. Úhradu vykonal z dôvodu zabránenia dražby bytu. Pokiaľ teda mal byť dlžný žalobkyni sumu 531,40 €, po odpočítaní uhradeného nedoplatku za rok 2015 vo výške 247,47 € predstavuje jeho dlh len sumu 283,93 € a pokiaľ túto čiastku 283,93 € odpočíta od uhradenej čiastky 2.081,76 €, jeho navýšenie na úhradu za polovicu vlastníctva bytu, t.j. do fondu údržby a opráv k 1.5.2016 predstavuje sumu 1.797,83 €, v dôsledku čoho má na 52 mesiacov uhradené povinné úhrady do fondu údržby a opráv (1.797,83 € : 34,40 € = mesačná platba), t.j. k termínu 1.9.2017 má zaplatených ešte 35 mesiacov. Tiež poukázal na to, že uhrádzal dane z nehnuteľnosti za roky 2013 až 2017, s tým, že daň z predmetnej nehnuteľnosti si platí už od roku 2005. Poprel, že by v byte na C. ulici si chodil prať, brať jedlo, i to, že by v tomto byte býval plnoletý syn M., s tým, že tento býva od roku 2014 v K. v podnájme. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Dňa 15.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.1.2018, v ktorom okrem iného uviedla, že je absolútne nepravdivé tvrdenie, že v predmetnom byte na C. F. XX nebýva, neperie, nevarí, s tým, že do bytu prestal chodiť každý deň odvtedy ako dostal zásielku zo súdu o tomto spore. Dovtedy síce v byte nespával, ale sa tam každý deň zdržiaval, užíval ho, robil činnosti ako vo svojom byte, aj v čase, keď ona bola v robote, čiže používal tam vodu, teplo, teplú vodu, čo v prípade potreby sú ochotní dosvedčiť viacerí svedkovia, ako jej sestra, jej dcéra, susedia resp. známi. Čo sa týka platenia zákonnej poistky na auto Seat Inca v roku 2013 a v roku 2014, tieto nesúvisia s predmetom sporu a nemôžu byť odpočítané z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o bývanie jej dcéry v byte po dobu 9 mesiacov, potvrdila, že žalovaný jej dal na bývanie súhlas, ale nežiadal od nej žiadne platby. Ani ona sa nikdy nevyjadrila, že bude všetko za žalovaného platiť, čo označila za klamstvo. Ani ich plnoletý syn M. za bývanie v byte neplatí, s tým, že síce pôsobí v Bratislave, ale domov chodí nepravidelne, najmä cez víkendy alebo keď je chorý. Vlastníci bytov, čiže aj žalovaný sú povinní platiť niektoré náklady na byt, aj keby v byte nebývali. Jedná sa o základnú zložku, ktorú je povinný platiť každý vlastník, aj keď v byte nebýva a spotrebnú zložku (skutočná spotreba podľa nameraných dielikov v byte alebo podľa m2 bytu). Pri vyúčtovaní tepla je základná zložka 50 % a spotrebná zložka 50 %, podľa rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov (vyhláška č.630/2005 Z.z.) a pokiaľ ide o ohrev vody na teplo je základná zložka 10 % a spotrebná zložka 90 %. Taktiež každý vlastník, aj keby v byte nebýval, musí platiť náklady - fond opráv, ekonomické služby a prevádzkový fond. Tieto údaje sú uvedené vo vyúčtovaní zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za príslušný rok. Spolu tak má pripadať na každého vlastníka suma 2.050,94 € za obdobie 3 mesiacov roku 2013, za celý rok 2014, za celý rok 2015 a za 4 mesiace roku 2016 + vyúčtované úroky za rok 2017, s tým, že konkrétne sumy pripadajúce na fond opráv, ohrev, teplo v tom ktorom kalendárnom roku uviedla žalobkyňa v tomto vyjadrení. Tiež uviedla, že každý vlastník musí platiť aj daň z nehnuteľnosti, s tým, že toto vyčísli dodatočne. Pokiaľ ide o úhradu žalovaného v auguste 2017 vo výške 2.081,76 €, táto platba bola zaplatená správcovi bytu, zrejme za obdobie, ktoré neplatil a jeho vinou sa dostali skoro na dražbu. Platba nebola zaplatená jej, takže ju považuje, čo sa týka jej pohľadávky za bezpredmetnú a túto platbu považuje za platbu od mája 2016 do súčasnosti. Ako proti dobrým mravom označila fakt, že žalovaný za predmetný byt celé roky neplatil, hoci je jeho spoluvlastníkom, byt riadne užíval a ona urobila na svoje náklady jeho rekonštrukciu, na ktorú on vôbec neprispel. Požiadala, aby súd zvážil potreby dokazovania a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy uplatnenej v žalobe, t.j. 2.991,50 € alebo na zaplatenie základnej zložky + fond opráv, všetko vypočítané na polovicu, t.j. 2.050,94 €, ako i na zaplatenie súdneho poplatku.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 15.1.2018, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Podaním doručeným dňa 15.1.2018 (podané osobne) požiadala žalobkyňa o ospravedlnenie jej neúčasti na tomto pojednávaní, nakoľko sa zo zdravotných dôvodov ho nemôže zúčastniť, s odôvodnením, že nie je psychicky schopná pojednávanie zvládnuť, s poukazom na to, že opatruje ťažko chorú matku a požiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), s tým, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ňou tvrdené dôvody na odročenie pojednávania a navyše žiadosť o odročenie pojednávania doručila súdu až v deň pojednávania polhodinu pred jeho začatím. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a odročil na deň 5.3.2018. Na pojednávanie dňa 5.3.2018 sa nedostavila žiadna zo strán sporu, pričom žalobkyňa mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.3.2018 osobne o 08.00 hod., keď neúčasť na pojednávaní ospravedlnila zo zdravotných dôvodov s poukazom na priložené potvrdenie o dočasnej PN a požiadala o odročenie pojednávania. Z priloženého potvrdenia zo dňa 17.1.2018 súd zistil, že žalobkyňa je dočasne pracovne neschopná od 17.1.2018, s tým, že má povolené vychádzky od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod.. Kontrola sa uskutočnila 30.1.2018 a 27.2.2018, s tým, že najbližšia kontrola bola určená na 9.3.2018. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý zobral termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania, s tým, že písomne už predvolávaný nebude. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Súd žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, keďže neboli naplnené dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 C.s.p., keďže žalobkyňa si predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 24.1.2018, t.j. viac ako 5 týždňov pred nariadeným termínom pojednávania, s tým, že v tom čase už bola dočasne práceneschopná, avšak mala vymedzené povolené prechádzky, tak v doobedňajších, aj v poobedňajších hodinách,

celkovo 4 hodiny denne, s tým, že v zmysle príslušných ustanovení C.s.p. je strana, ktorá žiada odročiť pojednávanie, povinná oznámiť súdu dôvod na jeho odročenie bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela, s tým, že žalobkyňa mohla a mala požiadať o zmenu termínu pojednávania v čase povolených vychádzok alebo požiadať ošetrujúceho lekára o zmenu času povolených vychádzok tak, aby sa mohla v ustanovenom čase zúčastniť vytýčeného pojednávania. Opätovne však žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania až v deň pojednávania, konkrétne polhodinu pred jeho začatím. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili strany sporu v priebehu konania a to: platobné doklady SIPO z č.l.4-5, evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu z č.l.12, výzvu zo dňa 12.4.2016 z č.l.14, výpis z listu vlastníctva č.XXXX zo dňa 26.10.2016 z č.l.15-16, potvrdenie o pobyte z č.l.40a, evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu z č.l.41, poistku č.XXXXXXXXXX vrátane poštového poukazu z č.l.42, protokol o technickej kontrole vozidla z č.l.43, protokol o emisnej kontrole vozidla z č.l.44, poistku č.XXXXXXXXXX s poštovým poukazom z č.l.45, výpis z účtu z č.l.46, prehľad predpísaných platieb a zaplatených úhrad v roku 2015 k bytu č.22 z č.l.47, vyúčtovanie za obdobie roku 2014 z č.l.48, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2013 z č.l.49, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2015 z č.l.50, stav pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa bytu č.l.22 vo vzťahu k SVB Kimovská č.12-16 z č.l.51-53, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu z č.l.59-62, rozhodnutia správcu dane - Mesto Zvolen ohľadne dani z nehnuteľností vrátane príjmových pokladničných dokladov z č.l.63-67, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2016 z č.l.80-82, rozúčtovanie z č.l.83-84, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2015 z č.l.85-86, rozúčtovanie z č.l.87, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2014 z č.l.88-90, rozúčtovanie z č.l.91, vyúčtovanie zálohových úhrad za rok 2013 z č.l.92-94 vrátane rozúčtovania z č.l.95-96, výpis z listu vlastníctva č.5113 zo dňa 15.11.2017, potvrdenie SVB zo dňa 8.8.2017 z č.l.98, tiež sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.9C/146/2010, ako i s prednesom žalovaného na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z výpisov z listu vlastníctva č.XXXX pre okres Zvolen, obec Zvolen, katastrálne územie Zvolen zo dňa 26.10.2016 a zo dňa 15.11.2017 súd zistil, že v časti A: Majetková podstata je tu so súp.č.XXXX zapísaná stavba na parc.č.XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, s tým, že sa jedná o bytový dom na ulici C. a v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je okrem iného uvedený byt č.22, vo vchode 12, na 1.poschodí, kde ako vlastník vo výpise zo dňa 26.10.2016 je uvedený T. F., nar. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/2 a T. F., nar. X.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/2, kde pri oboch je ako titul nadobudnutia uvedený rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k.9C/146/2010-52 zo dňa 23.8.2011 J.-XXXX/XX a vo výpise zo dňa 15.11.2017 je ako vlastník uvedený T. F., nar. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/2 a titul nadobudnutia rovnaký a tiež A. I., nar. X.X.XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/2, titul nadobudnutia darovacia zmluva Z. z 25.10.2017-3076/17. V oboch výpisoch je ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu uvedený XXXX/XXXXXX. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, dátum platnosti od 1.8.2012 súd okrem iného zistil, že sa týka SVB Kimovská č.XX-XX, J., číslo bytu XX, ako adresát je tu uvedená žalobkyňa a žalovaný, počet členov domácnosti 2, celková mesačná úhrada 193,- €, pričom teplo na kúrenie predstavuje sumu 95,60 €, teplo na ohrev vody 14,50 €, vodné stočné SV a TV 9,22 €, osvetlenie spoločných priestorov 2,40 €, pr.kont. a odpad 0,56 €, zál. za daz.vody 1,93 €, fond opráv 61,22 €, MZ- služby 4,98 €, prev.fond 2,59 €, splatnosť mesačného predpisu je do konca bežného mesiaca. Z potvrdenia o pobyte vydaného mestom Zvolen zo dňa 9.8.2010 súd zistil, že T. F., nar. X.X.XXXX je prihlásený na prechodný pobyt od 9.8.2010 do 9.8.2015 na adrese B..C. XXXX/XX, J.. Z vyúčtovania zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2013 zo dňa 9.5.2014 súd zistil, že ho vystavovala M. L., predsedníčka SVB Kimovská č.12-16, ako adresáti sú tu uvedené strany sporu, s tým, že toto vyúčtovanie nákladov bolo vypracované v zmysle zákona č.182/93 Z.z., zákona č.630/2005 Z.z. a novelizácie vyhlášky č.358/2009 URSO, pričom ako výsledok vyúčtovania je nedoplatok zostávajúci k úhrade vo výške 101,96 €, pričom sú rozpísané jednotlivé druhy služieb a to aj s uvedením záloh, ako i skutočných nákladov za tú ktorú službu, pričom z prílohy k tomuto vyúčtovaniu vyplýva, že pokiaľ ide o teplo na ohrev teplej úžitkovej vody je tu táto zložka rozdelená na základnú zložku 10 % a spotrebnú zložku 90 %. Z rozúčtovania zo dňa 13.5.2014 za rok 2013, týkajúci sa bytu č.22, meno T. F. je uvedené pri cene tepla základná zložka 50 %, spotrebná zložka 50 %, s tým, že konkrétne pre predmetný byt suma základnej zložky predstavuje 477,29 € a suma spotrebnej zložky 439,87 €, celkové náklady 917,16 €.

Z vyúčtovania zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2014 zo dňa 12.5.2015 súd zistil, že ho vypracovala M.P. L., predsedníčka SVB Kimovská č.12-16, adresované stranám sporu, týkajúci sa bytu č.XX, s tým, že opäť sú tu uvedené jednotlivé druhy služieb s uvedením predpisov a skutočných nákladov, pričom výsledkom vyúčtovania je nedoplatok vo výške 86,35 € zostávajúci k úhrade, z dôvodu, že stav ich konta k 30.4.2015 bol nedoplatok 101,96 €, čo po odpočítaní preplatku za rok 2014 predstavuje predmetný nedoplatok 86,35 €. Opäť z prílohy k vyúčtovaniu na rok 2014 pri cene tepla na ohrev teplej úžitkovej vody je uvedená základná zložka 10 %, spotrebná zložka 90 % a z rozúčtovania za rok 2014 k predmetnému bytu č.22 je vo vzťahu k cene tepla opäť uvedená základná zložka 50 %, spotrebná zložka 50 %, s tým, že konkrétne k predmetnému bytu to predstavuje pri základnej zložky 442,65 € a pri spotrebnej zložke 393,77 €, celkové náklady 836,42 €. Z vyúčtovania zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2015 zo dňa 17.5.2016 súd zistil, že ho vypracovala M.P. L., predsedníčka SVB Kimovská č.12-16, s tým, že sa jedná o byt č.XX, adresátmi sú tu strany sporu, kde sú opäť uvedené jednotlivé druhy služieb s uvedením konkrétnych predpisov záloh, ako i skutočných nákladov, s tým, že výsledkom vyúčtovania je nedoplatok v celkovej výške 247,47 € zostávajúci k úhrade. Z prílohy k vyúčtovaniu za rok 2015 vyplýva, že pri cene tepla na ohrev teplej úžitkovej vody je uvedená základná zložka 10 %, spotrebná zložka 90 % a z rozúčtovania na rok 2015 týkajúci sa bytu č.XX pri cene tepla je uvedená základná zložka 50 %, spotrebná zložka 50 %, s tým, že pre tento konkrétny byt je to základná zložka 482,97 €, spotrebná zložka 557,27 €, celkové náklady 1.040,24 €. Z vyúčtovania zálohových úhrad na plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie roku 2016 zo dňa 15.5.2017 súd zistil, že ho vypracovala M.P. L., predseda SVB Kimovská č.12-16, týka sa bytu č.XX, ako adresáti sú tu uvedené strany sporu, s tým, že opäť sú uvedené jednotlivé druhy služieb tiež s uvedením predpisu záloh a skutočných nákladov za tú ktorú službu, s tým, že výsledkom vyúčtovania je nedoplatok vo výške 176,51 €, stav konta k 30.4.2017 1.598,47 € ako nedoplatok, teda zostáva k úhrade suma 1.774,98 €. Z prílohy k vyúčtovaniu roku 2016 vyplýva, že vo vzťahu k teplu na ohrev teplej úžitkovej vody je uvedená základná zložka 10 %, spotrebná zložka 90 % a z rozúčtovania za rok 2016 vo vzťahu k bytu č.22 je uvedené pri cene tepla základná zložka 50 %, spotrebná zložka 50 %, s tým, že k tomuto konkrétnemu bytu je základná zložka 496,24 €, spotrebná zložka 561,44 €, celkové náklady 1.057,68 €. Z potvrdenia vydaného M. L., predsedníčkou SVB Kimovská č.12-16 zo dňa 8.8.2017, adresované stranám sporu vyplýva, že strany sporu sú vlastníkmi bytu č.XX na 1.poschodí ich bytového domu, s tým, že k 30.6.2017 nemajú žiadne podlžnosti voči SVB. Z rozhodnutí správcu dane Mesta Zvolen ohľadne daní z nehnuteľností na rok 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 súd zistil, že sa týkajú žalovaného, pričom pokiaľ ide o daň z bytu, je tu uvedený byt, kde je uvedený základ dane v m2 46 a daň/pomerná časť dane 8,28 € na rok 2013 a v ďalších rokoch 13,248 €. Zároveň boli pripojené príjmové pokladničné doklady Mesta Zvolen z roku 2013 až 2017, z ktorých vyplýva úhrada za daň z nehnuteľností fyzických osôb od T. F.. Z potvrdenia vystaveného 18.9.2017 pani L. za SVB Kimovská č.12-16 vyplýva, že sumu v mesiaci august 2017 vo výške 2.081,76 € uhradil pán T. F.. Z prehľadu predpísaných platieb a úhrad zaplatených v roku 2015 vo vzťahu k bytu č.XX na ulici C. XX, kde ako užívateľ je uvedená T. F. vyplýva, že v máji 2015 je evidovaná ako ostatná úhrada suma 86,35 €. Z výpisu z účtu č.X OTP Banka Slovensko a.s., kde ako názov účtu je uvedený T. F. súd okrem iného zistil, že dňa 17.5.2015 je uvedená transakcia prevod vo výške 86,35 €, kde v správe je uvedený nedoplatok nájomného C.. Z platobných dokladov SIPO za obdobie marec a apríl 2016 súd zistil, že je tu uvedená ako platiteľ žalobkyňa, s tým, že je tu v položkách uvedená platba za byt 193,- €, plyn záloha SPP 20,- € a elektrina záloha 27,50 €. Z listu Úhrada nájomného po rozvode - výzva zo dňa 12.4.2016 súd zistil, že ho adresovala žalobkyňa žalovanému, v ktorom ho vyzvala, aby jej uhradil polovicu nákladov na byt (mimo energií, ktoré platí výlučne sama, i keď pravidelne on používa práčku a iné veci) vo výške 3.377,50 €, čo je polovica zo sumy 6.755,- €, s tým, že sa jedná o obdobie 9 mesiacov roku 2013, konkrétne od 1.4.2013, celý rok 2014, celý rok 2015 a 2 mesiace roku 2016, s tým, že mesačne to predstavuje sumu 193,- €. Dlžnú sumu žiadala uhradiť do 5 dní od obdržania tejto výzvy, s tým, že v opačnom prípade bude vec riešiť súdnou cestou. Z poistky č.XXXXXXXXXX, verzia poistnej zmluvy 5 a 6 súd okrem iného zistil, že sa jedná o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uzavretú v Komunálnej poisťovni a.s., ako adresát je uvedený žalovaný, s tým, že poistka bola vydaná ako potvrdenie o uzatvorení poistnozmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX s účinnosťou 31.12.2008, kde ako poistník je uvedený T. F., začiatok poistenia 1.1.2009, EČV/ŠPZ: ZZ., s tým, že ročné poistné v roku 2013 je uvedené 82,98 € a v roku 2014 84,78 €, pričom z pripojených poštových poukazov vyplýva, že

tieto sumy boli aj uhradené, a to konkrétne 20.12.2012 resp. 11.12.2013, kde ako odosielateľ je uvedený žalovaný. Z protokolu o technickej kontrole vozidla a z protokolu o emisnej kontrole motorového vozidla súd zistil, že sa týkajú vozidla Seat Inca, evidenčné číslo vozidla J., dátum kontroly 10.1.2013, lehota platnosti 10.1.2015, s tým, že pri protokole o emisnej kontrole motorového vozidla je fotokópia pokladničného bloku na sumu 46,- €, pri protokole o technickej kontrole vozidla je tiež fotokópia pokladničného bloku, avšak údaje na ňom sú nečitateľné. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.9C/146/2010 súd okrem iného zistil, že v konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 21.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2011, ktorým súd manželstvo T. F., nar. X.X.XXXX a T. F., nar. X.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.8.1989 vo Zvolene, rozviedol. Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržal svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k podanej žalobe a nad rámec toho k veci uviedol, že trvá na tom, že do 23.8.2014 boli všetky aj hnuteľné veci v podielovom spoluvlastníctve a až následne teda 3 roky po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené, t.j. od 24.8.2014 sa pokiaľ ide o predmetné motorové vozidlo, toto stalo jeho výlučným vlastníctvom, keďže ho v tom čase užíval, ale dovtedy sa mala žalobkyňa tiež podieľať na platbách súvisiacich s vlastníctvom tohto motorového vozidla.

7. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Podľa § 1 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „predmetná vyhláška“), táto vyhláška ustanovuje a) teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, b) pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie. Podľa § 2 predmetnej vyhlášky, na účely tejto vyhlášky sa rozumie a) rozpočítavaním množstva dodaného tepla, rozpočítavaním nákladov za dodané teplo na vykurovanie alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi. Podľa § 5 ods. 2 predmetnej vyhlášky, ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, náklady za dodané teplo na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka nákladov sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním okrem prípadov, keď byt alebo nebytový priestor s individuálnym vykurovaním má polohu podľa § 7 ods. 3 písm. a).

Podľa § 5 ods. 6 predmetnej vyhlášky, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 5 sa neuplatňuje. Podľa § 9 ods. 1 predmetnej vyhlášky, náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania určené podľa § 4 ods. 3 a § 8 sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % a spotrebná zložka 90 % nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v objekte rozpočítavania. Podľa § 9 ods. 8 predmetnej vyhlášky, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla v teplej úžitkovej vode podľa odsekov 2 až 7 sa neuplatňuje. Podľa § 147 ods. 2 C.s.p., vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v rozhodnom čase, za ktorý si uplatnila žalobkyňa voči žalovanému svoj nárok, boli strany sporu spoluvlastníkmi predmetného bytu č.XX, na ulici C. vo J., s tým, že pôvodne predmetný byt bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a následne v podielovom spoluvlastníctve, keďže dňa 23.8.2011 nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu č.k.9C/146/2010-52 zo dňa 21.7.2011, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené a v zákonnej lehote nedošlo k vyporiadaniu ich BSM ani dohodou, ani súdnou cestou, v dôsledku čoho boli tak žalobkyňa, ako i žalovaný povinní podieľať sa v rovnakom podiele na nákladoch súvisiacich s vlastníctvom predmetného bytu. Žalobkyňa síce tvrdila, že i keď žalovaný v predmetnom byte neprespáva, tento byt v podstate denne užíva, a to aj takou formou, že spotrebúva vodu, elektrickú energiu, čiže služby spojené s užívaním tohto bytu, avšak žalovaný preukázal, že od roku 2010, konkrétne od 9.8.2010 je prihlásený na prechodný pobyt na adrese J.C.N. XX Z. J., kde aj doteraz býva, hoci nie je jeho vlastníkom, a preto byt na ulici C. reálne neužíva. Žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno, skutočnosť ohľadne reálneho užívania bytu žalovaným nijakým spôsobom nepreukázala a ani nenavrhla vykonať žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie týchto jej tvrdení. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaný nie je povinný platiť všetky náklady súvisiace s užívaním predmetného bytu, ale len niektoré z nich, a to v rozsahu 1/2. Žalobkyňa sa konkrétne domáhala náhrady nákladov za obdobie od októbra 2013 do apríla 2016 vrátane, s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že počas celého tohto obdobia bola preddavková mesačná platba uhrádzaná Spoločenstvu vlastníkov bytov, Kimovská č.12-16 vo výške 193,- €. Čiže žalobkyňa sa domáhala náhrady nákladov za 31 mesiacov (31 mesiacov x 193,- € = 5.983,- €) v rozsahu 1/2 pripadajúcej na podiel žalovaného, t.j. sumy 2.991,50 €. Žalovaný však tvrdil, že bol povinný uhrádzať mesačne len sumu 34,40 € ako polovicu zo sumy 68,79 €, čo podľa evidenčného listu predstavuje náklady za fond opráv, MZ-služby a prevádzkový fond. Súd však ustálil, že okrem týchto úhrad je povinný uhrádzať aj platby za zber dažďovej vody a tzv. základnú zložku úhrady za teplo na kúrenie a teplo na ohrev vody. Konkrétne teda podľa vyúčtovania za rok 2013 bol tak predpis záloh, ako i skutočné náklady za fond opráv, výkon správy, ako i prevádzkový fond celkovo vo výške 825,48 €, náklady za zber dažďovej vody 22,19 €, základná zložka tepla na ohrev teplej úžitkovej vody 26,04 € a základná zložka za dodané teplo predstavovala sumu 477,29 €, spolu tak suma za rok 2013 predstavuje čiastku 1.351,- €, ktorú boli povinní uhrádzať obaja vlastníci rovnakým dielom, t.j. aj žalovaný vo výške 675,50 €, z toho pomerná časť za 3 mesiace roku 2013 predstavuje sumu 168,88 €. Rovnakým spôsobom súd postupoval pri výpočte nákladov aj v ďalších rokoch, za ktoré si žalobkyňa uplatnila žalobou svoj nárok, teda za celý rok 2014, rok 2015 a 4 mesiace roku 2016, pričom dospel k tomu, že aj v roku 2014 boli náklady na fond opráv, výkon správy a prevádzkový fond rovnaké ako v roku 2013, t.j. spolu vo výške 825,48 €, náklady za zber dažďovej vody 23,46 €, základná zložka za ohrev teplej úžitkovej vody 27,80 €, základná zložka za dodávku tepla 442,65 €, čiže celkové náklady, ktoré boli povinní uhrádzať obaja vlastníci bytu v rovnakom pomere predstavujú v roku 2014 sumu 1.319,39 €, z čoho 1/2 pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 659,70 €. Pokiaľ ide o rok 2015, opäť boli rovnaké náklady ako v predchádzajúcich rokoch týkajúce sa fondu opráv, ekonomických služieb a prevádzkového fondu spolu v celkovej výške 825,48 €, náklady za zber dažďovej vody 23,89 €, základná zložka nákladov za ohrev teplej úžitkovej vody 26,10 € a základná zložka nákladov za dodávku tepla predstavovala sumu 482,97 €, spolu tak v roku 2015 predstavuje

čiastka, ktorú boli povinní v rovnakom pomere uhrádzať obaja vlastníci sumu 1.358,44 €, čiže žalovaný bol povinný v roku 2015 uhradiť sumu 679,22 €. Pokiaľ ide o rok 2016 z vyúčtovania súd zistil, že na fond opráv bol tak predpis zálohovej platby ako i skutočné náklady vo výške 768,- € a ekonomické služby 59,76 €, s tým, že vo vyúčtovaní už nefiguruje prevádzkový fond, t.j. spolu tieto náklady predstavujú sumu 827,76 €, náklady za dažďovú vodu predstavujú sumu 21,87 €, základná zložka za ohrev teplej úžitkovej vody 25,01 € a základná zložka za dodávku tepla predstavuje sumu 496,24 €, čiže v roku 2016 predstavovali celkové náklady, ktoré boli v rovnakom pomere povinní uhrádzať obaja vlastníci sumu 1.370,88 €, čiže žalovaný bol povinný z toho zaplatiť sumu 685,44 €, čo za 1 mesiac predstavuje čiastku 57,12 € a za 4 mesiace čiastku 228,48 €. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalovaný bol za obdobie od októbra 2013 do apríla 2016 vrátane povinný uhradiť ako spoluvlastník bytu č.XX na ulici C. vo J. sumu 1.736,28 €. Súd totiž zastáva názor, že tieto úhrady bol povinný žalovaný platiť ako spoluvlastník predmetného bytu bez ohľadu na to, či ho užíval alebo nie, s tým, že žaloba bola dôvodná aj pokiaľ ide o mesiac október 2013, keďže splatnosť nákladov spojených s týmto bytom, ktoré boli uhrádzané v prospech spoločenstva vlastníkov bytov bola do konca bežného mesiaca a žaloba bola na tunajšom súde podaná 28.10.2016. Pri určovaní pomeru nákladov súvisiacich s dodávkou tepla resp. ohrevom teplej úžitkovej vody súd vychádzal z vyššie citovanej vyhlášky URSO, s tým, že táto vyhláška umožňuje zároveň, aby si vlastníci bytov resp. nebytových priestorov dohodli podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov aj iné rozpočítavanie vo vzťahu v tzv. základnej zložke a tzv. spotrebnej zložke, s tým, že žalobkyňa preukázala formou ročných rozúčtovaní nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, že tieto boli v príslušnom spoločenstve vlastníkov bytov dohodnuté odlišne, a to v príslušnom pomere, konkrétne pri ohreve teplej úžitkovej vody, základná zložka 10 %, spotrebná zložka 90 % a pri dodávke tepla, základná zložka 50 %, spotrebná zložka 50 %. Žalobkyňa sa pritom podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 2.991,50 €, avšak súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to s poukazom na žalovaným uplatnenú započítaciu námietku, keď v priebehu konania žalovaný preukázal, že v auguste 2017 uhradil v prospech SVB Kimovská č.12-16 z titulu nedoplatku na predmetnom byte sumu 2.081,76 € a rovnako preukázal, že v mesiaci máj 2015 tiež z titulu nedoplatku na úhradách súvisiacich s predmetným bytom uhradil sumu 86,35 €, čiže súd vyhodnotil tieto započítacie námietky ako oprávnené a považoval za preukázané, že žalovaný uhradil vyššiu sumu, než bol povinný vo vzťahu k predmetnému bytu uhradiť a teda žalobu súd vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu. Z dôvodu hospodárnosti konania už súd bližšie neskúmal nárok žalovaného, ktorý si tiež uplatnil ako započítaciu námietku vo vzťahu k úhradám, ktoré zaplatil v súvislosti s motorovým vozidlom, ktoré tiež malo byť v bezpodielovom resp. následne podielovom spoluvlastníctve strán sporu, keďže sa s poukazom na výšku nárokov, ktoré si žalovaný v konaní uplatnil nejednalo o vzájomnú žalobu, ale len o predmetnú započítaciu námietku, súd teda nebol povinný a ani oprávnený osobitne rozhodovať o nárokoch uplatnených žalovaným v tomto konaní a tieto posudzoval výlučne ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.