Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-198-2021.pdf
PDF · 101.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/198/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: maloletý Š. C., T.. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. T. U., T. G. X, D. T. U., na návrh otca: H. C., T.. XX.X.XXXX, U. H. W. XXXX/ XX, D. T. U., za účasti matky: V. C., T.. X.X.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, D. T. U. a Okresnej prokuratúry D. T. U., T.I. G. X, D. T. U., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/12/2021-45 zo dňa 6.5.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia výživného zo sumy 200,- eur na sumu 50,- eur mesačne voči maloletému Š. z dôvodu ochorenia, hospitalizácie v U., a následnej diagnostike epilepsie.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. §62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh otca nie je dôvodný. Naposledy bola otcovi určená povinnosť voči maloletému Š. rozsudkom súdu zo dňa 19.11.2020, od 26.11.2020 sa stal otec práceneschopným pre zdravotné problémy spôsobené nadužívaním alkoholu, a v mesiaci január 2021 podal návrh na zníženie výživného. Otec návrh odôvodňoval tým, že je nezamestnaný, pre nepriaznivý zdravotný stav nemôže vykonávať prácu vodiča motorového vozidla, avšak hoci tieto tvrdenia preukázal lekárskymi správami, bolo potvrdené, že neschopnosť pracovať si otec privodil sám nezodpovedným konaním, nadmerným užívaním alkoholických nápojov a liekov. Súd prijal záver, že na strane maloletého
dieťaťa žiadna podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného nenastala. Po rozvode manželstva otec ostal bývať v spoločnej domácnosti s maloletým synom a matkou dieťaťa s tým, že matka zabezpečovala chod domácnosti, uhrádzala poplatky spojené s bývaním. Otcovi bola vyplácaná nemocenská dávka, ktorú používal na zabezpečenie alkoholu a cigariet. Táto situácia trvala do marca 2021, kedy otec mal nastúpiť na protialkoholickú liečbu. Je pravdou, že oproti príjmu zo zamestnania, ktorý dosahoval v čase rozvodového konania, je aktuálne vyplácaná nemocenská dávka vo výške nižšej, avšak v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd túto skutočnosť nemôže vyhodnotiť v prospech zníženia výživného. Otec sa svojim konaním vzdal zamestnania a tým aj príjmu, z ktorého mohol zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Zhoršenie zdravotného stavu bolo spôsobené okolnosťami, ktoré si privodil sám. Po absolvovaní liečenia a dodržiavaní abstinencie bude otec schopný pracovať a dosahovať príjem, čo potvrdil sám vo svojej výpovedi. Počas protialkoholickej liečby budú všetky životné potreby otca zabezpečené v liečebnom zariadení za minimálny poplatok. Maloleté dieťa je však výživou odkázané na svojich rodičov. S prihliadnutím na zistený skutkový stav, schopnosti otca pracovať a jeho krátkodobé zníženie príjmu vyvolané nadmerným užívaním alkoholu, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý zotrval na znížení výživného. Navrhol znížiť výživné na sumu 30,- eur a uviedol, že po ukončení liečby sa plánuje zamestnať a platiť výživné na maloletého Š. v pôvodnej sume. Uviedol, že pracovať prestal nie kvôli alkoholu, ale kvôli epileptickým záchvatom, ktoré mal dvakrát denne. Jeho príjem je nemocenská dávka vo výške 11,27 eura na deň. Uvedomuje si, že jeho choroba ovplyvnila jeho konanie, a preto riešil svoju situáciu liečbou. Zníženie výživného považuje len za dočasnú záležitosť. Uviedol, že zo súčasného príjmu 349,37 eura nedokáže uhrádzať výživné vo výške 200,- eur, splátku úveru vo výške 50,- eur a príspevok na nájomné 130,- eur. Spolu je to 380,- eur, čo prevyšuje jeho momentálnu nemocenskú dávku o 30,- eur. Okrem toho má dlhy u mobilného operátora vo výške 450,- eur.
6. Prokurátor Okresnej prokuratúry D. T. U. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že s rozsudkom súdu sa stotožňuje a odvolanie otca považuje za nedôvodné.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Otec maloletého po rozvode prispieval na nájom a úver veľmi nepravidelne a výživné na maloletého určené súdom neplatil v plnej výške. Dňa 26.07.2021 ukončil liečbu. Matka poukázala na jeho vyjadrenie v odvolaní, že plánuje sa zamestnať a platiť súdom stanovené výživné v plnej výške 200,- eur mesačne. Preto považuje jeho odvolanie za irelevantné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
10. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného, skúmal odvolací súd primeranosť naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.
11. Odvolací súd zistený skutočný stav súdom prvej inštancie považuje za dostatočný a nevznikla potreba doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletého Š.. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré odvolací súd považuje za správne. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne:
12. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/164/2020-39 zo dňa 19.11.2020 bolo manželstvo rodičov maloletého Š. rozvedené. Na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý Š.V. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého Š. v sume 200,- eur mesačne a stretávanie otca s maloletým bolo upravené neobmedzene. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2020. Dôvodom rozvodu boli problémy s užívaním alkoholických nápojov u otca, následná nedôvera a citové ochladenie medzi manželmi. V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná v spoločnosti W. D. T. U., G..M..B.. s priemerným mesačným príjmom vo výške 470,105 eur. Otec dieťaťa bol zamestnaný u zamestnávateľa D. S.Ň.Y. ako vodič I. D., Y., pričom prácu začal vykonávať dňa 27.09.2020. Pracovný pomer mal dohodnutý na dobu neurčitú s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 700,- eur na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.09.2020. V súčasnosti je matka naďalej zamestnaná v spoločnosti W. D. T. U., pracuje na 12 hodinové smeny. Jej priemerná mesačná čistá mzda za obdobie od marca 2020 do februára 2021 predstavuje 498, 31 eura. Otec maloletého bol od 28.11.2020 do 03.12.2020 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení s diagnostickým záverom - adaptačné poruchy, porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, syndróm závislosti, iná epilepsia. Od 26.11.2020 bol otec práceneschopný, 26.04.2021 nastúpil na protialkoholické liečenie s dobou trvania 90 dní. Jeho príjem pozostáva z nemocenskej dávky 360,- eur. Otec tvrdí, že po ukončení liečenia má prisľúbenú prácu v T., zrejme od septembra 2021 s tým, že ak sa znova zamestná, nemá problém platiť výživné určené v sume 200,- eur. Výdavky matky predstavujú nájom za byt 260,- eur, spotrebný úver 154,- eur mesačne. Maloletý Š. bol v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiakom X. ročníka F. školy, v súčasnosti navštevuje X. ročník F. školy. Otec dieťaťa bol naposledy zamestnancom u D. S., I. v období od 27.09.2020 do 30.11.2020. Od 01.12.2020 je poberateľom nemocenských dávok.
13. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 157 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
15. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyživovacie vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú postavené na princípe zákonom uloženej povinnosti pomôcť účastníkovi tohto vzťahu v materiálnom slova zmysle tak, aby sa nedostal do stavu núdze, a aby životná úroveň dieťaťa zodpovedala jeho odôvodneným potrebám. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Základným predpokladom pre vznik práva na výživu je neschopnosť dieťaťa samé sa živiť, teda stav odkázanosti na výživu. Predmetné kritérium obmedzuje len pravidlo dobrých mravov. Samotný predpoklad neschopnosti dieťaťa samé sa živiť znamená, že oprávnené dieťa nedisponuje vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby.
17. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na strane mal. dieťaťa nenastala taká podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak v čase rozhodovania odvolacieho súdu je žiakom X. ročníka F. školy, s čím súvisia zvýšené finančné náklady primerané veku dieťaťa. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že matka musí dieťaťu zabezpečovať v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby (najmä osobnej hygieny), nevyhnutné školské potreby, obvyklé presuny v rámci mesta, voľnočasové aktivity, ako aj výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k mal. dieťaťu je nevyhnutné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má zato, že na strane maloletého nastal objektívny nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Takzvaná valorizačná klauzula obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky, vývoj životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, respektíve iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Naposledy súdom určené výživné 200,-Eur v čase poslednej úpravy pokrylo jeho potreby do výšky základnej miery nevyhnutných potrieb maloletých spolu s podielom matky na výživnom. Navyše počas doby od poslednej úpravy súdom určeného rozsahu nastal objektívny nárast životných nákladov, ktorý možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima, či minimálnej mzdy.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich základná povinnosť a k zmene výšky výživného môže dôjsť iba na základe podstatnej zmeny pomerov na strane dieťaťa alebo rodičov. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť otca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tvrdené zhoršenie zdravotného stavu otca bolo spôsobené okolnosťami, ktoré si privodil sám, a v dôsledku ktorých zúžil svoje možnosti nájsť si adekvátne zamestnanie. Vzhľadom na preukázané zdravotné problémy u otca, ktoré sú spôsobené dlhodobým nadmerným užívaním alkoholu, podľa odvolacieho súdu nie je možné považovať jeho zlý zdravotný stav za taký, pre ktorý nemôže objektívne pracovať. Naopak v prípade ak by dlhodobo abstinoval, mohol by sa opäť zaradiť do pracovného procesu a prispievať na výživu svojho dieťaťa, ako bolo určené rozhodnutím súdu. Na strane maloletého aj keď neuplynula dlhšia doba od poslednej úpravy, aj napriek tomu sa jeho výdavky čiastočne navýšili. Otec nepredložil v konaní žiadne potvrdenie o tom, že by nebol schopný vykonávať pracovnú činnosť. Je preto možné, aby si svoj príjem zvýšil o príjem z pracovnej činnosti, ak sa vzdá nadmerného užívania alkoholických nápojov. Takto môže dôjsť aj k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a zlepší sa jeho schopnosť nájsť si primerané zamestnanie.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť, uhrádzala všetky výdavky maloletého dieťaťa spojené s jeho starostlivosťou, a jeho otec ospravedlňoval svoju neschopnosť pracovať zlým zdravotným stavom, ktorý si privodil sám užívaním alkoholu. Matka zabezpečuje starostlivosť dieťaťa na pokraji svojich finančných možností, keďže jej príjem je nízky. Na druhej strane otec nemá snahu využiť svoje možnosti, schopnosti na to, aby si navýšil svoj príjem. Od matky nie je možné spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že by otec nebol schopný vykonávať prácu v odbore, v ktorom je vyučený, respektíve, že by sa nemohol zaradiť do pracovného života. Navyše od poslednej úpravy výživného u maloletého dieťaťa ubehlo veľmi krátke obdobie nakoľko bezprostredne po rozhodnutí, ktorým bolo určené výživné na maloleté dieťa, otec maloletého podal návrh na zníženie výživného poukazujúc na svoju práceneschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav. Odvolací súd konštatuje, že už v čase poslednej úpravy mal otec nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku nadmerného užívania
alkoholických nápojov. Odvolací súd teda konštatuje, že nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného a argumenty predložené navrhovateľom vyplývajúce zo zhoršeného zdravotného stavu neboli v konaní preukázané.
21. Na základe popísaného skutočného stavu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca detí na zníženie výživného nie je dôvodný. Otec sa nemôže spoliehať na to, že matka bude neustále v plnej miere zabezpečovať výživu ich dieťaťa a on sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na ich výživu. Naposledy určené výživné 200,- eur mesačne vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletého, nemožno považovať za neprimerané aj vzhľadom na skutočnosť, že nad rámec bežného výživného žiadnym spôsobom neprispieva.
22. K odvolacím námietkam otca týkajúcich sa jeho bežných výdavkov odvolací súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Uvedené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť má aj matka, ktorej príjem je len o 138 eur vyšší ako príjem otca, a ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. Š., a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Rovnako odvolací súd zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na dieťa a uhrádzanie nákladov na jeho odôvodnené potreby.
23. Zároveň dôvodne súd prvej inštancie nezobral do úvahy dlhy otca, keďže tieto skutočne nemôžu mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca. Odvolacie námietky tákajúce sa platenia dlhov, považuje odvolací súd za nedôvodné. Takéto výdavky nie je možné zohľadňovať pri určení výživného. Nemôžu ísť na úkor výživného pre maloleté deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. V súvislosti s uvedenom námietkou odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonnou povinnosťou, a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Preukázanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť teda ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedených dôvodov sú uvedené odvolacie námietky otca nedôvodné.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam neobstoja. Naposledy stanovené výživné s prihliadnutím na výrazný podiel matky na osobnej starostlivosti o dieťa a tomu zodpovedajúci podiel na jeho výžive, na dosahovaný príjem otca v dôsledku jeho zavineného konania, pri komparácii oprávnených výdajov dieťaťa považuje odvolací súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie vyživovacej povinnosti, za rozporný s najlepším záujmom dieťaťa, ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému dieťaťu.
25. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Preto za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).