Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_19C-5-2018.pdf
PDF · 79.31 KB
No categories available
19C/5/2018
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu D. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, Š., t. č. Q. K. B. Z. S. na adrese Q.. M.. S. XXXX/XX, číslo bytu XX, B. S., právne zast. JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, proti žalovanej W. L., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, Š., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Zamieta sa návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení:
„Súd zakazuje žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k. ú. Š. ako rodinný dom s. č. XXX postavený na par. č. XXXX, par. registra „C“ č. XXXX - záhradou vo výmere XXX m2 a par. registra „C“ č. XXXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 v podiely v 1/2 - ine, najmä zakazuje tento spoluvlastnícky podiel scudziť, zaťažiť, poskytnúť do nájmu v prospech tretích osôb alebo použiť ako vklad do majetku obchodnej spoločnosti.“
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu 05.02.2018 sa žalobca domáha určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Svoju žalobu odôvodnil neplatnosťou zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva a zaopatrovacej zmluvy spísanej v podobe notárskej zápisnice XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca previedol svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach o veľkosti 1 na žalovanú (ďalej len „napadnutá zmluva“).
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanej malo zakázať nakladať so žalobcovým spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach v znení podľa výroku.
3. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. V takom prípade potom musí opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých bude jasné, že neodkladným opatrením sa dosiahne jeho ochranný účel. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca osvedčiť. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu).
4. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval, či účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Zo znenia navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účel spočíva v tom, aby žalovaná nevykonala úkony, ktoré by znemožnili prinavrátenie vlastníckeho práva žalobcovi alebo by znamenali oklieštenie jeho vlastníckeho práva v prípade, že uspeje so žalobou vo veci samej. Naproti tomu účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže žalobca svoj návrh odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, (navyše, predmetom žaloby nie je žalobcova peňažná pohľadávka voči žalovanej), zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to súd pristúpil k preskúmaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z ostatných hľadísk predpísaných zákonom.
6. Ďalej treba preskúmať, či je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca svoj nárok (vlastnícke právo) opiera o neplatnosť napadnutej zmluvy. Svoj názor o jej neplatnosti podporil viacerými skutkovými okolnosťami a právnymi úvahami. Hoci niektoré z nich si miestami protirečia, žalobca v zásade tvrdí, že napadnutá zmluva je neurčitá, nezrozumiteľná, nie je výrazom slobodnej vôle, prieči sa dobrým mravom a zákonu, a v časti ceny obchádza zákon, pretože v skutočnosti bola hodnota nehnuteľnosti vyššia, než cena deklarovaná v napadnutej zmluve. Žalobca na viacerých miestach tiež tvrdí, že napadnutá zmluva bola odplatná, že nešlo o dar a že v nej chýbajú ustanovenia o vrátení sporných nehnuteľností.
7. Podľa predbežného názoru súdu je nárok žalobcu osvedčený z dôvodu možnej simulácie právneho úkonu a následného nedodržania písomnej formy disimulovaného úkonu. Pokiaľ totiž ide o žalobcom tvrdenú nezrovnalosť medzi cenou spoluvlastníckych podielov v napadnutej zmluve a cenou skutočne zaplatenou, prichádza do úvahy otázka vážnosti prejavenej vôle v časti dojednania o cene. Právny úkon urobený len predstierane (simulovane) je neplatný pre absenciu vážnosti vôle (§ 37 OZ). Simulovaným úkonom sa zastiera iný, tzv. disimulovaný právny úkon. Disimulácia ešte sama o sebe neodporuje zákonu, no disimulovaný úkon platí len vtedy, ak skutočne vyjadruje vôľu zmluvných strán a spĺňa všetky ostatné náležitosti vyplývajúce zo zákona vrátane písomnej formy (porov. R 113/2003). Podľa predbežného názoru súdu môže v prípade cien spoluvlastníckych podielov v napadnutej zmluve ísť o simulovaný, a preto neplatný právny úkon, ktorým sa zastiera disimulovaný právny úkon v podobe ústnej dohody zmluvných strán o iných cenách. Zo žalobcom uvádzaných skutočností totiž vyplýva, že okrem napadnutej zmluvy neexistuje iná písomná zmluva, ale strany konali len na základe ústnej dohody. V prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa však musí dodržať písomná forma predpísaná § 46 ods. 1 OZ. Keďže dohodu o cene nemožno oddeliť od ostatných častí napadnutej zmluvy, neplatnosť by postihovala celú zmluvu (§ 41 OZ). Podľa predbežného právneho názoru súdu tak žalobca svoj nárok dostatočne osvedčil.
8. Čo sa však týka ďalších podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, súd je toho názoru, že tieto nie sú splnené.
9. Žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vo forme zákazu nakladania so spornými nehnuteľnosťami tým, že a) žalovaná ako výlučná vlastníčka môže sporné nehnuteľnosti kedykoľvek previesť, b) žalobca sa nachádza v domove pre seniorov, v ktorom znáša náklady ubytovania a iné náklady a c) na sporné nehnuteľnosti sa vrátiť nemôže, pretože má zo žalovanej strach.
10. Po prvé, skutočnosť, že žalovaná ako výlučná vlastníčka môže sporné nehnuteľnosti previesť, sama o sebe neznamená, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Dispozičné oprávnenie vlastníka je inherentnou súčasťou jeho vlastníckeho práva. Keďže neplatnosť napadnutej zmluvy nie je predmetom skúmania v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale tvorí meritum sporu samotného, nateraz je preto nevyhnutné vychádzať z toho, že žalovaná mala dispozičné oprávnenie vlastníka už takmer 20 rokov (prinajmenšom jej v tomto smere svedčí zápis v katastri nehnuteľností, ktorý je v zmysle § 70 ods. 1 zákona 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností hodnoverný, kým sa nepreukáže opak). Právo scudziť alebo zaťažiť sporné nehnuteľnosti mohla vykonať kedykoľvek počas tohto obdobia, avšak zo žaloby vyplýva, že tak neurobila. Žalobca tiež neuviedol žiadne okolnosti, ktoré
by naznačovali, že žalovaná zamýšľa so spornými nehnuteľnosťami nakladať spôsobom, ktorý by mal byť pokrytý nariadeným neodkladným opatrením.
11. Po druhé, bezodkladnú potrebu úpravy pomerov nemožno mať za osvedčenú ani na základe tvrdenia, že žalobca je v súčasnosti umiestnený v domove seniorov. Zo žaloby totiž vyplýva, že v tomto zariadení sa nachádza odvtedy, čo ho tam odviezla jeho druhá dcéra C. po tom, ako bol z dôvodu nehody hospitalizovaný. Uznanie za osobu odkázanú na sociálnu starostlivosť pre seniorov vybavila jeho tretia dcéra, O.. Zo žalobcom opísaných skutočností nie je zrejmé, aké konkrétne okolnosti predchádzali tomu, že žalobca sa po hospitalizácii nevrátil domov na sporné nehnuteľnosti. Žalobca síce pomerne obsiahlo opísal svoj vzťah k žalovanej a incidenty, ktoré sa medzi nimi odohrali, avšak nikde netvrdil, že by mu žalovaná bránila v tom, aby sa vrátil domov. Naopak, žalobca uviedol, že žalovaná ho žiadala o potvrdenie, že sporné nehnuteľnosti opustil. Hoci v tomto prípade môže ísť len o žalovanej „verziu“ situácie, súd musí na účely konania o neodkladnom opatrení prihliadať aj na takúto možnosť, najmä keď ju sám žalobca výslovne uviedol. Podľa žalobcu tiež k výmene zámkov na sporných nehnuteľnostiach došlo až po tom, čo bol žalobca po hospitalizácii umiestnený v domove pre seniorov, teda nie v čase jeho hospitalizácie. Podľa tvrdenia žalobcu o hospitalizáciu sa postarala žalovaná, ale umiestnenie do domova seniorov vybavovali jeho ďalšie dve dcéry. V žalobe sa tiež uvádza, že v domove pre seniorov sa žalobca nachádza na základe zmluvy o ubytovaní. Túto mohol uzatvoriť len sám žalobca. Po posúdení žalobcových tvrdení a ostatných skutočností, ktoré za žaloby vyplývajú, súd dospel k záveru, že žalobcov pobyt v domove seniorov neosvedčuje, že by tu bol daný dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov.
12. Po tretie, v kontexte toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcom bode, potom nemožno ani tretie tvrdenie žalobcu považovať za dostatočne osvedčujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak totiž zo žalobcom opísaných rozhodujúcich skutkových okolností nie je zrejmé, či sa žalobca po hospitalizácii na sporné nehnuteľnosti nevrátil dobrovoľne alebo mu v tom aktívne zabránila práve žalovaná, nemožno mať ani za osvedčené, že žalobca sa na sporné nehnuteľnosti nevrátil z dôvodu obáv zo žalovanej správania. V tomto smere sú relevantné zostávajúce pochybnosti o tom, kto a prečo inicioval žalobcov odchod do domova seniorov a kto, z akých dôvodov a v akej miere sa pričinil o jeho zotrvanie v tomto zariadení.
13. Hoci vyššie uvedené dôvody predstavujú podľa súdu dostatočný základ na to, aby bol návrh na neodkladné opatrenie zamietnutý ako neopodstatnený, súd považuje za potrebné doplniť, že nie je presvedčený, či práve neodkladné opatrenie v znení zakazujúcom dispozičné oprávnenie žalovanej je vhodným a účinným nástrojom na to, aby sa poskytla dočasná ochrana žalobcovmu nároku. Súd účinky prípadného neodkladného opatrenia, ako ho požadoval žalobca, skúmal aj z hľadiska princípu efektívnosti, teda aj z hľadiska iných procesnoprávnych inštitútov, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť porovnateľnú ochranu žalobcom tvrdených práv. Porovnateľnú ochranu totiž možno dosiahnuť aj v zmysle § 228 ods. 1 CSP, ktoré predstavuje pretavenie doterajšej úpravy obsiahnutej v pôvodnom Občianskom súdnom poriadku tzv. poznámok spornosti do Civilného sporového poriadku a prejavuje sa v rozšírení subjektívnej záväznosti rozsudku aj na právnych nástupcov toho, voči ktorému smeruje výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti. Ak žalovaná v danom prípade sporné nehnuteľnosti počas súdneho konania prevedie a v katastri nehnuteľností bude zapísaná poznámka o prebiehajúcom spore, žalobca sa bude môcť v prípade úspechu v merite veci domáhať svojich práv aj voči nadobúdateľovi. Napokon, hoci určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty, nie je vôbec vylúčené, že na ňu nebude nadväzovať žaloba o plnenie.
14. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel preto k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie podľa § 325 CSP, a preto návrh zamietol.
15. Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).