Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-105-2017.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a členov senátu Mgr. Stanislava Spišiaka a Michala Havaša, v trestnej veci obžalovaného D. C., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 5. marca 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný
D. C., nar. X. XX. XXXX D. W., trvale bytom Š., okres Poprad, vo väzbe v ÚVV Prešov od 28. 6. 2017,
j e v i n n ý, ž e
dňa 28. 6. 2017 v čase okolo 14,30 hod. v obci U. Š., T. O.. Š. Č.. XX/XX, v byte na X. poschodí obytného domu, v miestnosti spálne pod vplyvom alkoholu pristúpil k nevlastnej mame D. C., nar. XX. X. XXXX, invalidnej dôchodkyni, ktorú chytil oboma rukami pod krk, začal ju škrtiť so slovami: „Dajte tie peniaze, lebo Vás zabijem!“ a ďalej počas škrtenia jej po vulgarizmoch opätovne kričal: „Dajte mi tie peniaze, lebo Vás zabijem!“ a pokračoval údermi päsťami do chrbta poškodenej, následne na krik poškodenej prišiel do izby jej manžel D. C. st., ktorý spoločne s poškodenou obžalovaného vytlačili z bytu za vchodové dvere a zavolali políciu, čím takýmto konaním obžalovaný spôsobil D. C. zranenia, a to pomliaždenie krku, pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti, pomliaždenie chrbta v hrudnej oblasti, pomliaždenie hrudníka nad ľavým prsníkom a odreniny na prednej strane hrudníka s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej chorej osobe vyššieho veku,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) písm. e) písm. f) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 24. 11. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 335/17 zo dňa 23. 11. 2017 na obvineného D. C. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) písm. f) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že
dňa 28. 6. 2017 v čase okolo 14,30 hod. v obci U. Š., T. O.. Š. Č.. XX/XX, v byte na X. poschodí obytného domu, v miestnosti spálne pod vplyvom alkoholu pristúpil k nevlastnej mame D. C., nar. XX. X. XXXX, invalidnej dôchodkyni, ktorú chytil oboma rukami pod krk, začal ju škrtiť so slovami: „Dajte tie peniaze, lebo Vás zabijem!“ a ďalej počas škrtenia jej po vulgarizmoch opätovne kričal: „Dajte mi tie peniaze, lebo Vás zabijem!“ a pokračoval údermi päsťami do chrbta poškodenej, následne na krik poškodenej prišiel do izby jej manžel D. C. G.., ktorý spoločne s poškodenou obžalovaného vytlačili z bytu za vchodové dvere a zavolali políciu, čím takýmto konaním obžalovaný spôsobil D. C. zranenia, a to pomliaždenie krku, pomliaždenie hrudníka v oblasti hrudnej kosti, pomliaždenie chrbta v hrudnej oblasti, pomliaždenie hrudníka nad ľavým prsníkom a odreniny na prednej strane hrudníka s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní, pričom tento skutok obžalovaný spáchal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.: 4T/11/2000-52 zo dňa 4. 4. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 3To/160/2000-65 zo dňa 12. 9. 2000 bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb.) na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením vo výkone trestu odňatia slobody do II. nápravnovýchovnej skupiny za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom z jeho výsledkov zistil nasledovné:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, k samotnému skutku však vypovedal, keď uviedol, že poškodená D. C. je manželkou jeho otca D. C. st. niekedy od roku 1993 resp. 1994. Aj keď to nie je jeho mama, posledné 4 roky predtým, než bol vzatý do väzby, všetci bývali v spoločnej domácnosti. K obom má veľmi dobrý vzťah, pravidelne im pomáhal. Aj keď pred vzatím do väzby bol nezamestnaný a poberal len sociálne dávky mesačne 60,- eur, 30,- eur až 40,- eur dával na domácnosť. Keď pracoval a mal príjem, takisto prispieval na domácnosť alebo robil väčšie nákupy. Kritického dňa bol na nákupe v G. Š., pričom požil alkohol, keď vypil pivo a asi 4 borovičky. Nemal sa ako dostať domov do U. Š., a tak sa nechal odviesť taxíkom, no nemal peniaze na jeho zaplatenie. Taxikár ho ostal čakať pred bytovkou, pritom on šiel za poškodenou, aby mu dala peniaze na taxík. Nevie, čo sa potom stalo, nevie, čo to do neho vošlo a čo urobil, lebo si na to nepamätá, pretože mal vypité. Je si vedomý, že urobil niečo zlé, ale nepamätá si, čo presne. Je mu ľúto, ak poškodenej ublížil, určite takýto záujem nemal, poškodenú a svojho otca má rád. Rovnako je mu ľúto, že teraz kvôli nemu musia chodiť po polícii a súdoch, pričom potrebujú svoj vlastný kľud. Je si vedomý, že vo vzťahu k otcovi, ale aj nevlastnej matke sa v minulosti dopúšťal protiprávnych konaní, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní, pri ktorých zopárkrát zasahovala aj polície, pričom v 90-tych rokov ako mladý chlapec im aj kradol peniaze. Ku konzumácii alkoholu na svojej strane uviedol, že tento nekonzumoval dennodenne, niekedy si vypil len jedno pivo a to mu stačilo. Na alkohol mal peniaze, prípadne mu alkohol kúpil kamarát, ale stávalo sa aj to, že keď bol na nákupoch, z peňazí, ktoré mu dali rodičia, si vždy nechal nejaké 2,- až 3,- eur.
Svedkyňa poškodená D. C. k okolnostiam skutku uviedla, že obžalovaný je v podstate dobrý človek, pomáha im, no jeho povaha je úplne iná, keď si vypije. Tak tomu bolo aj 28. 6. 2017, keď okolo 14,00 až 14,30 hod. sa vrátil obžalovaný od svojej sestry zo G. Š., kde bol na nákupe. Prišiel na taxíku, pričom ona ho už čakala, lebo jeho sestra jej telefonovala, že je na ceste. Už keď vystúpil z taxíka, registrovala na ňom, že je opitý. Niečo vykrikoval, že má nejaký problém a že potrebuje zaplatiť taxík. Nákup nechal v taxíku, zazvonil na zvonček do bytovky a ona ho pustila dnu. Vyšiel hore po schodoch, prišiel do bytu
a začal od nej pýtať peniaze na taxík. Ona zobrala peniaze, ktoré zabalila do sáčku (v ďalšom štádiu výpovede uviedla, že možno aj do servítky, presne si už nepamätá) a tieto vyhodila taxikárovi, ktorý peniaze zobral, no kričal, že treba ešte prísť po nákup. Či túto skutočnosť obžalovaný registroval, to ona nevie, ale ona mu povedala, že taxikárovi peniaze vyhodila. O akú sumu peňazí sa malo jednať, si už presne nepamätá, ale v tom čase vedela presne, akú sumu ide, lebo obžalovaný jej to povedal a aj taxikár jej zdola potvrdil, že ide o takú sumu. Obžalovaný bol v tom čase ešte v chodbičke. Obžalovaný však napriek tomu naďalej pokračoval v tom, že od nej pýtal peniaze a následne ju napadol, keď ju chytil pod krk a začal na ňu kričať „dajte mi peniaze, lebo vás zabijem“. Potom ju začal búchať po hrudi, ktorú mala aj zakrvavenú. Nevie, či kvôli tomu, že ju nejako udieral alebo ju škriabal. Tú skutočnosť zistila až neskôr, keď prišiel vyšetrovateľ a ona bola poslaná na ošetrenie do nemocnice. Keď na ňu vykrikoval, dostala strach ako nikdy predtým a ani nevnímala bolesť, keď ju udieral. Už v minulosti ju pýtal peniaze, ktoré mu vždy dala, niekedy to bolo aj so vzájomným krikom, no v ten deň mu povedala, že mu peniaze nedá. Potom prišiel jej manžel, ktorý začul krik a ktorý má aj amputované prsty na nohách, pričom obžalovaný začal aj do neho sácať. Strčil ho, no manžel nespadol. Spoločne s manželom sa im podarilo nejako vytlačiť obžalovaného na chodbu, na ktorej však obžalovaný nezostal a odišiel von z bytovky. Ona potom zišla dole po nákup, lebo taxikár bol nervózny a vykrikoval a keď došla s nákupom do bytu, zavolala políciu. Doplnila, že obžalovaný, keď vychádzal vonku, tak nadával a kričal na celú bytovku tak, že to počuli aj susedia. Po tom, čo ho zobrali policajti a vo veci urobili prvé úkony, na druhý deň volala sestre obžalovaného, ktorej povedala, čo sa stalo. Ku konzumácii alkoholických nápojov uviedla, že obžalovaný mal obdobia, keď niekedy celé týždne nevypil nič a mal týždne, keď pil stále, a to najmä keď stretol kamarátov. Na to, aby bol opitý, mu nebolo treba veľa vypiť. Rovnako potvrdila, že obžalovanému dávala aj peniaze, niekedy 10,- eur na týždeň, niekedy aj viac, ktoré peniaze použil buď na alkohol alebo na cigarety. Boli obdobia, keď nepýtal nič. Peniaze mu dala vždy, keď ich pýtal, aj keď to bolo niekedy s krikom a hádkou. Na chod domácnosti neprispieval, nákupy do domácnosti nerobil za vlastné peniaze. Už v minulosti s obžalovaným spolu s manželom mali viaceré problémy, po ktorých volali policajtov, ktorí ho zobrali a po vypočutí sa vrátil domov. Ako to skončilo, to ona nevie. Doplnila, že aj jej je veľmi ľúto, že celá vec takto dopadla, pričom ona nemá záujem na tom, aby obžalovaný bol dlhodobo vo väzení.
Svedok D. C. st. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. V prípravnom konaní takéto právo nevyužil a riadne vypovedal. Z oboznámenej výpovede svedka z prípravného konania súd konštatoval, že svedok uvádzal, že je invalidným dôchodcom, pričom obžalovaný je jeho synom z prvého manželstva. 27 rokov je ženatý s poškodenou D. C., s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a spolu s nimi žil aj syn D.. Už v minulosti mali s ním problémy kvôli tomu, že pil, neprispieval na domácnosť, žiadal ich o peniaze a predtým im peniaze aj kradol. Kvôli týmto problémom mu s manželkou zrušili trvalý pobyt v mieste bydliska, no aj napriek tomu mu dovolili bývať v ich byte, od ktorého však nemal kľúče. Obaja s manželkou sú ťažko zdravotne postihnutí, skoro nikde nechodia. Dňa 28. 6. 2017 obžalovaný v ranných hodinách odišiel z domu, pričom vrátil sa poobede. On bol vo svojej izbe a manželka bola tiež vo vlastnej izbe. Mal otvorené okno, pričom začul krik. Vedel, že je to syn D.Í., pričom keď sa pozrel z okna, uvidel taxík a syna, ktorý kričí tak na neho, ako aj na manželku, že potrebuje peniaze na vyplatenie taxíka. Manželka potom otvorila synovi vrátnikom vchodové dvere, pričom ďalej počul, ako syn vošiel do bytu a počul krik, keď syn a manželka po sebe kričali. Nerozumel presne slovám, ale vošiel do manželkinej izby a videl, ako syn D. oboma rukami držal manželku a škrtil ju. Prišiel k nemu a odťahoval ho, pričom syn ho chcel udrieť, ale netrafil ho. Napokon sa im podarilo syna z bytu vytlačiť. Manželka potom zišla dole do taxíka po tašky, ktoré tam nechal syn, pričom on jej pomôcť nemohol, lebo má problémy s chôdzou. Syn vtedy bol už vonku, stál na ceste a vulgárne nadával na manželku, ale aj na neho. Manželka sa s taškami vrátila do bytu, odkiaľ zavolali políciu. Konflikty so synom boli aj v minulosti, keď bol vulgárny, najmä keď si vypil a pýtal peniaze, nikdy však nedošlo k fyzickému útoku.
Svedkyňa I. R. - sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva v G. Š., pričom jej brat D. spolu s otcom a nevlastnou matkou žijú v byte na U. Š.. Obaja rodičia majú zdravotné problémy a majú aj vyšší vek. Brat s nimi býva v spoločnej domácnosti, pričom vie, že im pomáhal, keď im chodil po obedy a do obchodu na nákupy. Dňa 28. 6. 2017 prišiel do G. Š., do potravín, kde rušili obchod. Brat tam vypil asi 2 pivá aj borovičku. Domov odišiel taxíkom. Čo sa presne v byte odohralo, to ona nevie, len keď neskôr volala nevlastnej matke, tak tá jej povedala, že ju napadol a že mu musela dať na taxík. Má o tom pochybnosti, či to tak bolo, lebo keď potom asi o týždeň prišla k poškodenej, nevidela na nej žiadne poranenia. Doplnila, že má vedomosť o tom, že nevlastná matka sa jej v minulosti sťažovala, že musela volať políciu na obžalovaného, no ona si skôr myslí, že za všetkým je provokácia z jej strany. Viackrát
bola svedkom toho, že obžalovaný, keď mal vypité, radšej sa zavrel do svojej izby. Poškodená sa aj párkrát sťažovala, že obžalovaný ju pýtal peniaze, no ona vie, že robil u pána G. a mal svoje peniaze. Častokrát keď jej brat pracoval, musel prerušiť prácu a ísť pomáhať rodičom kvôli ich zdravotnému stavu. Podľa jej názoru napätie medzi obžalovaným a nevlastnou matkou pramení z toho, že ide práve o nevlastnú matku, ktorá sa na ňom vyvršovala, pričom sama prišla o svojho syna, ale aj o vnuka. Neraz preto povedala obžalovanému, že by bolo najlepšie, ak by skončil v base alebo skapal.
Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k samotnému skutku sa bližšie vyjadriť nevie, len z počutia má informácie, že v danej veci sa nemalo jednať o takú sumu peňazí, o ktorej hovorí poškodená a vec môže byť „vyšperkovaná“. V ďalšej časti výpovede uvedený svedok sa vyjadroval k osobe samotného obžalovaného s tým, že tohto pozná prakticky od detstva, pričom posledných 10 rokov medzi nimi okrem toho, že existoval pracovno-právny vzťah, keď mu robil v práci nadriadeného, bol medzi nimi aj určitý kamarátsko-bratský vzťah, v rámci ktorého sa mu snažil či už dohovárať alebo pomôcť v jeho problémoch. K osobe obžalovaného poukázal na to, že keď tento bol zamestnaný, pričom väčšinou vykonával stavebné činnosti, svoje povinnosti si plnil riadne a svedomite, nemal problémy s dochádzkou a v práci nemal ani problémy s alkoholom. Rovnako zodpovedne sa staral aj o svojho otca a nevlastnú matku, keď im nosieval obedy, chodieval na nákupy a vykonával domáce práce. Postupne sa u neho rozvinuli problémy s konzumáciou alkoholu, no má poznatky, že aj jeho rodičia si vypili a potom dochádzalo ku konfliktom v rodine. Obžalovaný mu spomínal pomerne časté hádky s poškodenou, no zároveň tvrdil, že aj napriek tomu ju má rád. Rovnako sa mu sťažoval, že poškodená zažívala určitú traumu, keď kvôli alkoholu jej zomrel vnuk a takisto jej zomrel aj syn po tom, čo vyskočil z vlaku. Tieto skutočnosti dávala obžalovanému aj pocítiť, o čom mu v debatách hovoril aj samotný obžalovaný, ale čo osobne počul aj on raz, keď poškodená nechcela pustiť obžalovaného domov po tom, čo mal vypité, keď mu povedala „že bodaj by tu boli moje deti a nie ty“. Má za to, že obžalovaný v prvom rade potrebuje protialkoholické liečenie, ktoré by malo mať pre neho oveľa väčší efekt než nejaký dlhodobejší trest. Je pripravený obžalovanému pomáhať i naďalej.
Z oboznámeného znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, ktorý vypracovala znalkyňa MUDr. Miriam Kubicová súd zistil, že u obžalovaného nebolo konštatované žiadne duševné ochorenie, ktoré by sa prejavovalo bludmi, či halucináciami, a ktoré by malo mať vplyv na skreslené vnímanie reality. Bola u neho preukázaná prítomnosť III. pokročilého štádia alkoholovej závislosti, pričom obžalovaný v čase spáchania skutku sa nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa. Obžalovaný v triezvom stave plne chápe zmysel trestného konania. V čase skutku, aj keď sa nachádzal v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola plne zachovaná. Ovládacia schopnosť bola znížená, avšak nepodstatne bez forézneho významu. Závislosti na iných alebo psychotropných látkach nebola preukázaná. Požitie alkoholu u obžalovaného má za následok dezinhibíciu v správaní s následnou verbálnou a brachiálnou heteroagresivitou. Navrhla nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom za predpokladu jeho realizácie a dosiahnutím trvalej abstinencie nie je z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný.
Z oboznámeného znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológie PhDr. Antónie Solárovej, PhD. súd zistil, že osobnosť obžalovaného vo všeobecnosti dobre vníma realitu, pričom jeho celková úroveň intelektových a pamäťových schopností aktuálne je na úrovni dolného pásma priemeru. Z hľadiska afektivity je u neho prítomné negatívnejšie prežívanie, prevláda chudobná afektivita, napätie, úzkosť, depresívne ladenie a pocity viny, ktoré sprevádzajú potláčanú agresivitu a takisto sú prítomné znaky citovej lability a nízkej úrovne frustračnej tolerancie. Z hľadiska sociability ide o osobnosť s narušenou sociálnou pozíciou s ambivalentným vzťahom voči ľuďom, preukázané je vyhýbanie sa kontaktov v zmysle úniku do introverzie a nedostatočné vrelé vzťahy. Osobnosť je nedostatočne kompromisná s potrebou nadobudnúť skôr dominantnejšie postavenie. Z hľadiska správania prevláda u neho pasivita a rezignácia, ako aj stereotypy v životnom štýle. V záťaži a v afektívne napätých situáciách možno očakávať jej neadekvátne správanie, panické reakcie, ako i uvoľnenie agresívneho napätia. Osobnosť nie je dostatočne citlivá voči morálnym problémom, nerada sa zaväzuje, je nezodpovedná. Ide o patologicky štruktúrovanú osobnosť so znakmi alkoholickej charakteropatie s organickým psychosyndrómom, vysoko pravdepodobne spojeným ako dôsledok poškodenia mentálnych funkcií pri alkoholovej závislosti a poruchou afektivity. Osobnosť za triezva vykazuje znaky alkoholickej charakteropatie, ktorej súčasťou je citová labilita s možným afektívnym - agresívnym konaním, avšak za triezva jeho reakcie nemožno hodnotiť ako reakcie primárne jadrového
agresora. Po požití alkoholu sa cielene potláčaná agresivita stáva nedostatočne kontrolovanou, čo môže viesť k spontánnej agresivite, impulzivite, nepokoju až neovládateľnosti správania.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podávala poškodená D. C. dňa 28. 6. 2017 na OO PZ Svit, v ktorom po zákonnom poučení popísala okolnosti skutku v podstate s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, keď okrem iného poukázala na skutočnosť, že v danej veci obžalovaný od nej požadoval sumu 15,- eur, na výšku ktorej sumy sa na hlavnom pojednávaní už nepamätala. Z oboznámenej zápisnice o ohliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou, ktorá bola vyhotovená dňa 28. 6. 2017 je možné dostatočne a zreteľne vnímať charakter poranení na tele poškodenej. Z oboznámenej lekárskej správy z Nemocnice Poprad, a. s., ktorá bola vyhotovená dňa 28. 6. 2017 o 22,19 hod. vyplýva, že u poškodenej boli zistené poranenia, a to pomliaždenina krku, hrudníka v oblasti hrudnej kosti, chrbta v hrudnej oblasti a v oblasti ľavého hrudníka nad ľavým prsníkom. Takisto boli konštatované početné odreniny na prednej strane hrudníka. Z medicínskeho hľadiska ide o úraz ľahký s ambulantnou formou liečenia do 7 dní. Ako popis vzniku poranení lekárska správa uvádza tvrdenia ošetrovanej osoby o tom, že tieto jej mal spôsobiť dňa 28. 6. 2017 doma v čase okolo 14,30 hod. nevlastný syn D. C., keď chcel peniaze a začal ju škrtiť s tým, že ju zabije a následne biť. Ďalšie dokazovanie súd vykonal oboznámením preukazu osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, z ktorého vyplýva, že poškodená je takouto osobou. Zo zápisu o dychovej skúške, ktorá bola vykonaná dňa 28. 6. 2017 o 16,09 hod. bolo zistené, že u obžalovaného bola nameraná hodnota 1,11 mg/l alkoholu v dychu, pričom dňa 29. 6. 2017 o 00,31 hod. táto hodnota predstavovala hladinu 0,36 mg/l. Zo správy obce Š. zo dňa 14. 7. 2017 bolo zistené, že obec o správaní obžalovaného má málo vedomostí, eviduje však poznatok, že pod vplyvom alkoholu býva agresívny. Komisiou verejného poriadku pri obecnom úrade riešený nebol. Dokazovanie súd vykonal aj oboznámením zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, rozhodnutí a pripojených trestných spisov súvisiacich s predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného, registra trestov obžalovaného, lustrácie priestupkov a rozhodnutí vydaných v priestupkovom konaní súvisiacich s potrestaním obžalovaného, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal právo obžalovaný D. C.. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje svedkyňa poškodená D. C., ktorá detailne popísala, kedy a akým spôsobom ju napadol obvinený, pričom vo svojej výpovedi súčasne poukázala na to, že samotné konanie obžalovaného nemalo súvis iba s vyhrážkou spojenou so zabitím, ale takáto vyhrážka bezprostredne sa týkala zámeru obvineného zmocniť sa cudzej veci, v danom prípade peňazí. O výpovedi uvedenej svedkyne poškodenej súd pochybnosti nemal, táto jednak spontánne popísala okolnosti skutku, a takisto jednoznačne bez nejakých vnútorných rozporov dokázala objasniť ďalšie podstatné skutočnosti súvisiace s priebehom skutku na základe otázok, ktoré jej boli pokladané procesnými stranami. Jej výpovedi na hlavnom pojednávaní zodpovedajú aj tvrdenia, ktoré prezentovala vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a rovnako aj okolnostiam, ktoré uviedla v podanom trestnom oznámení bezprostredne po skutku. V súlade s výpoveďou poškodenej je aj výpoveď svedka D.M. C. - otca obžalovaného, ktorý síce na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, v oboznámenej výpovedi z prípravného konania, kde vypovedal po riadnom zákonnom poučení, potvrdil, že kritického dňa videl cez okno, ako obvinený hneď po tom, ako vystúpil z taxíka, začal kričať tak na neho, ako aj na manželku, že potrebuje peniaze na vyplatenie taxíka. Vie, že manželka obžalovaného pustila do bytu a ďalšie okolnosti skutku vnímal vtedy, keď počul z manželkinej izby krik, pričom keď vošiel do tejto izby, videl obžalovaného, ako manželku držal a škrtil. Spoločne s manželkou sa im podarilo nakoniec obžalovaného z bytu vytlačiť. Z výpovede uvedeného svedka je dostatočne zrejmé, že samotný incident a napadnutie poškodenej zo strany obžalovaného malo súvis práve s tou skutočnosťou, že obžalovaný potreboval peniaze na zaplatenie taxíka. O tom, že poškodenej vznikli poranenia v dôsledku konania obžalovaného svedčí aj zápisnica o ohliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou, ako aj lekárska správa, v ktorej je popísaný rozsah zranení na tele. Obidva tieto úkony sú vykonané ešte rovnakého dňa ako sa stal samotný skutok. Tvrdeniam poškodenej súvisiacich s osobnosťou obžalovaného zodpovedajú aj výsledky znaleckého dokazovania znalcami, ktorí jednak skúmali duševný stav obžalovaného, ako aj jeho psychologický profil, ale aj zistenia súvisiace s doterajším spôsobom života obžalovaného, keď tento v rokoch 2016 až 2017 bol celkovo trikrát postihovaný za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mal dopustiť vo vzťahu k svojmu otcovi a nevlastnej matke, pričom jeho posledné postihnutie za takýto priestupok z 27.
4. 2017 súvisel rovnako so zámerom získať od poškodenej peniaze. Z postoja obžalovaného vyplýva, že tento je si vedomý, že svojím konaním sa dopustil protiprávnej činnosti vo vzťahu k poškodenej, ktorú ľutuje a za ktorú sa aj poškodenej na hlavnom pojednávaní ospravedlnil, na druhej strane však obžalovaný uvádzal iba tie skutočnosti, ktoré súviseli s udalosťami bezprostredne pred skutkom a skutočnosti súvisiace po jeho spáchaní s tým, že okolnosti samotného skutku si nepamätá vzhľadom na požitý alkohol a nevie teda popísať akého konania sa dopustil a prečo. Z podaného znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného nepochybne vyplynulo, že u obžalovaného v čase spáchania skutku napriek požitému alkoholu bola plne zachovaná rozpoznávacia schopnosť nebezpečenstva svojho konania, pričom ovládacia schopnosť bola síce znížená, ale len práve v dôsledku požitého alkoholu, a to nepodstatným spôsobom bez forézneho významu. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochýb preukázaná, pričom výpovede ďalších svedkov nesmerovali k skutku ako takému, ale iba k charakteru osobnosti obžalovaného resp. aj poškodenej, pričom svedkovia v týchto výpovediach okrem vlastného vnímania prezentovali aj určité vlastné úsudky. Z vykonaných dôkazov však súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli relevantným spôsobom spochybňovať hodnovernosť výpovede poškodenej, keď táto okrem iného poukazovala aj na kladné stránky obžalovaného, ako aj na skutočnosť, že určite nemá záujem na tom, aby obžalovanému bol ukladaný nejaký vyšší trest.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) písm. e) písm. f) Trestného zákona, teda že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej, chorej a súčasne osobe vyššieho veku. Vo vzťahu k poškodenej je potrebné poukázať na to, že sa jedná o nevlastnú matku obžalovaného, keď v takomto postavení je viac ako 25 rokov, súčasne ide o osobu, s ktorou obžalovaný žije po dlhší čas v spoločnej domácnosti, o osobu, ktorá v čase spáchania skutku dovŕšila 60 rokov veku a zároveň o osobu, ktorá je s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, o ktorých skutočnostiach obžalovaný mal vedomosť. Z hľadiska použitia právnej kvalifikácie teda v danom prípade je potrebné zohľadniť, že poškodená vo vzťahu k obžalovanému je blízkou osobou v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona, ktorá má status chránenej osoby podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pričom ide o chránenú osobu aj v zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona (s poukazom na § 127 ods. 3 Trestného zákona) a v zmysle § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona (s poukazom na § 127 ods. 6 Trestného zákona).
Vo vzťahu k použitej právnej kvalifikácii je potrebné súčasne doplniť, že podľa obhajoby obžalovaný svojím konaním sa mal dopustiť menej závažnej trestnej činnosti, ktorá by mohla byť posudzovaná ako prečin nebezpečného vyhrážania v súlade s ust. § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že výsledky vykonaného dokazovania nevytvárajú základy pre to, aby súd sa mohol riadiť takýmito úvahami, pretože v danom prípade nepochybne bolo preukázané, že zo strany obžalovaného nešlo len o samotnú vyhrážku smrťou a následné fyzické napadnutie poškodenej takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu, ale podstatnou skutočnosťou v danom prípade je okolnosť spojená so zámerom obžalovaného získať peniaze, teda zmocniť sa cudzej veci aj za použitia vyhrážky a fyzického násilia, čo nepochybne z objektívnej stránky napĺňa všetky formálne znaky trestného činu, z ktorého súd obžalovaného uznal vinným.
Rovnako súd poukazuje na ďalšiu skutočnosť spojenú s otázkou ustálenia viny a súvisiacu predovšetkým s ukladaním trestu, keď podľa podanej obžaloby obžalovanému okrem iného bolo kladené za vinu, že tento takéhoto protiprávneho konania (z ktorého súd ho uznal vinným) sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.: 4T/11/2000-52 zo dňa 4. 4. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k.: 3To/160/2000-65 zo dňa 12. 9. 2000 bol odsúdený za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona (Zákona č. 140/1961 Zb.) na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne so zaradením výkonu do II. NVS za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. V danom prípade teda podľa obžaloby v súvislosti s posudzovaním otázky viny a ukladaním trestu prokurátor navrhoval konanie obžalovaného posudzovať ako konanie spojené s opätovným odsúdením za zločin, čo by v konečnom dôsledku znamenalo použitie prísnejšej trestnej sadzby spojenej s ukladaním trestu. V tomto smere súd poukazuje na to, že je pravdou, že v prípade obžalovaného naozaj v minulosti k takémuto odsúdeniu došlo, no súčasne je potrebné poukázať na časové hľadisko spojené s vykonaním uvedeného trestu, keď na základe rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 5Pp/67/03 dňom 8. 7. 2003 došlo k podmienečnému prepusteniu obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby na 2 roky, v ktorej sa osvedčil
12. 8. 2007. Rovnakým rozhodnutím v prípade obžalovaného došlo k podmienečnému prepusteniu aj v inej trestnej veci, a to súvisiacej s odsúdením Okresného súdu Poprad 4T/187/00 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením výkonu do II. NVS. Keďže obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil, má sa za to, že tresty uložené v oboch vyššie uvedených trestných veciach vykonal dňom 8. 7. 2003. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že od tej doby obžalovaný trestne stíhaný nebol. Je pravdou, že aj v minulosti sa na obžalovaného opakovane pôsobilo výkonom trestu odňatia slobody, vo všetkých prípadoch však šlo o odsúdenia na tresty odňatia slobody, ktorých výmera nepresahovala výmeru 1 roka, ktoré tresty aj riadne vykonal, pričom posledný z týchto ďalších predchádzajúcich trestov odňatia slobody vykonal dňom 5. 3. 1998. Je potrebné uviesť, že uvedené predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody aktuálne nie sú vykazované ako zahladené. Na druhej strane však súd nemohol nechať bez opomenutia práve tú skutočnosť, že obžalovaný od posledného výkonu trestu odňatia slobody, teda od 8. 7. 2003 až po spáchanie uvedeného skutku zo dňa 28. 6. 2017, pre ktorý je aktuálne trestne stíhaný, teda po dobu takmer 14 rokov, sa nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti, pričom zároveň po dobu 13 rokov ani iného menej závažného protiprávneho konania, ktoré bolo posudzované ako priestupok (po rok 2016), ale žil riadnym spôsobom života, čo je podstatne dlhšia doba než je zákonom určená minimálna doba 5 rokov vedenia riadneho života ako zákonný predpoklad rozhodný pre rozhodovanie o zahladení odsúdenia, resp. predchádzajúcich odsúdení vzhľadom na výmeru predchádzajúcich uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody. S prihliadnutím na zákonné ustanovenie v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku v rámci posúdenia predbežnej otázky potom súd mal za to, že obžalovaný by spĺňal zákonné predpoklady pre rozhodnutie o zahladení predchádzajúcich odsúdení a v takomto prípade nemal za to, že predchádzajúce odsúdenie za trestný čin, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy by bol posudzovaný ako zločin tak, ako na to poukazoval prokurátor v podanej obžalobe, je takou skutočnosťou, ktorú treba zvýrazniť v skutkovej vete výroku rozhodnutia a v následných úvahách spojených s ukladaním trestu posudzovať aj v spojitosti s ust. § 38 ods. 5 Trestného zákona ako opätovné odsúdenie za zločin, čo by malo súvis so zvýšením spodnej dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby o jednu polovicu.
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana spoločnosti pred násilnými formami zmocnenia sa cudzej veci, teda záujem chrániaci jednak osobnú slobodu každého jednotlivca, ako aj jeho majetok. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
K osobe obžalovaného súd zistil, že tento z miesta svojho bydliska je hodnotený všeobecne, v jednej z podaných charakteristík je aj zmienka o agresívnom správaní po požití alkoholu na verejnosti. Z miesta výkonu väzby jeho správanie je hodnotené ako slušné a disciplinované, disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. V registri trestov má od r. 1990 osem záznamov, väčšinou súvisiacich s majetkovou trestnou činnosťou. Až na jedno odsúdenie vždy mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Jeho posledné odsúdenia sú z roku 2000 a 2001, kedy v konaniach vedených na Okresnom súde Poprad 4T/11/00 mu bol pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a v konaní 4T/187/00 mu pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Pre výkon oboch týchto trestov bol zaradený do II. NVS, pričom tieto tresty vykonal dňom 8. 7. 2003. V evidencii priestupkov má od r. 2016 šesť záznamov, z toho päť za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých dva priestupky boli spáchané vo vzťahu k poškodenej - nevlastnej matke D. C. a ďalšie dva voči otcovi D. C. st..
Pri úvahách o treste súd vychádzal zo základných kritérií rozhodných pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Trestného zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 7 až 12 rokov. Poľahčujúce okolnosti v konkrétnej trestnej veci súd nezistil žiadne, aj keď obžalovaný svoje konanie oľutoval, tento jeho postoj je nedostatočný na to, aby súd mohol v tejto súvislosti prihliadať na existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže absentuje priznanie ako ďalšia kumulatívna podstatná zložka pre konštatovanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Taktiež nezistil ani existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona. Prokurátor v podanej obžalobe síce poukazoval
na existenciu dvoch takýchto priťažujúcich okolností, a to v zmysle § 37 písm. g) písm. m) Trestného zákona, no súd nemal za to, že samotná skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal v obydlí poškodenej, ktoré obydlie bolo aj jeho obydlím, zakladá existenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. g) Trestného zákona, pričom súčasne vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s riešením predbežnej otázky zameranej na skúmania podmienok pre zahladenie odsúdenia, nemal za to, že v danom prípade je daná priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené, prihliadajúc na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, ale aj na osobu páchateľa a samotné okolnosti skutku, bol potom súd toho názoru, že účel uloženého trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov. Keďže obžalovaný posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody nebol, súd ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V spojitosti s návrhmi obhajoby súvisiacimi so skúmaním podmienok na prípadné mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby súd poukazuje na to, že v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ide o mimoriadny inštitút súvisiaci s existenciou mimoriadnych okolností prípadu alebo pomermi páchateľa. V prípade, ak takéto mimoriadne okolnosti existujú a súčasne by súd dospel k záveru, že ukladanie trestu v rámci použitej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne, pričom vzhľadom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, je možné uložiť páchateľovi aj trest pod dolnú hranicu trestu stanoveného zákonom. V danom prípade súd konštatuje, že je nesporné, že trest odňatia slobody, aj keď na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, je trestom prísnym vo vzťahu k osobe páchateľa, na druhej strane však táto skutočnosť sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre aplikáciu inštitútu spojeného s mimoriadnym znížením trestu. V danom prípade neexistujú žiadne mimoriadne skutočnosti súvisiace s okolnosťami skutku, ale ani mimoriadne okolnosti viažuce sa k pomerom páchateľa, keď samotné protiprávne konanie je v podstate iba vyvrcholením predchádzajúcej protiprávnej činnosti posudzovanej ako priestupok, za ktorú bol obžalovaný v nie nedávnej minulosti postihovaný, či už vo vzťahu k osobe samotnej poškodenej, prípadne iným osobám. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že aj keď súd má za to, že v prípade obžalovaného sú splnené podmienky pre zahladenie predchádzajúcich odsúdení, nič to nemení na tom, že k takýmto odsúdeniam v minulosti opakovane došlo, pričom v prípade samotnej osoby obžalovaného ide o páchateľa so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti, a to aj napriek tomu, že sa na neho v minulosti výchovne pôsobilo nepodmienečnými trestami odňatia slobody a v nedávnej minulosti sankciami - pokutami uloženými v priestupkových konaniach.
Zároveň vzhľadom na zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súvisiace so skutočnosťou, že obžalovaný sa dopustil násilnej trestnej činnosti vo vzťahu k blízkej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa je možné dôvodne predpokladať, že v takomto násilnom konaní môže pokračovať, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že samotný skutok bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky - alkoholu, ktorého užívaniu sa obžalovaný oddáva, potom súd považoval za potrebné tomuto uložiť aj ochranné opatrenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, a to aj s poukazom na odporúčanie znalca, ktorý vo veci podával znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného.
O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodená sa do trestného konania s nárokom na náhradu škody nepripojila. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej chorej osobe vyššieho veku,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.