Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Csp-97-2017.pdf
PDF · 133.16 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/97/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I. Š., V.. XX.XX.XXXX, B. P. E. X. XXX/XX, XXX XX Ž. V. X., štátny občan SR, o zaplatenie 694,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 412,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 694,77 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo žalovanej sumy od 14.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu č.XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol bankový účet tak, ako to preukazujú priložené výpisy z účtu. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej sumy, žalobca uzatvoril účet, o čom informoval žalovaného výpisom z účtu. Účet uzatvoril dňa 13.06.2017, keď vykonal internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky žalobcu (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom 28 % ročne. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola uhradená, žalobca sa podanou žalobou domáha jej uhradenia. K žalobe žalobca pripojil Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2012, Všeobecné obchodné podmienky, výpisy účtu, sadzobník poplatkov a prehľad úrokových sadzieb. V podaní doručenom súdu dňa 25.01.2018 žalobca špecifikoval výšku žalovanej sumy a predložil zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 08.06.2012 spolu s výpismi z účtu za obdobie od 08.02.2012 do 13.06.2017, sadzobníkmi poplatkov a všeobecnými obchodnými podmienkami.
2. Podľa ust. § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd dňa 28.10.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením zo dňa 11.09.2017, ktorým súd žalovaného v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.
4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 02.03.2018, na ktoré sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania na pojednávanie mal riadne vykázané dňom 12.01.2018, pričom podaním doručeným súdu dňa 25.01.2018 svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní bez prítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, predloženými zmluvami, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkmi poplatkov, prehľadmi úrokových sadzieb a špecifikáciou žalovanej sumy s výpismi z účtu, výsluchom žalovaného a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 08.02.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalovanému zriadil a viedol bankový účet č.XXXXXXXXXX. Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú uzavretou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Z predložených sadzobníkov súd zistil, že výška mesačného poplatku za vedenie účtu bola 3,90 Eur. Dňa 08.06.2012 uzavreli strany zmluvu o povolenom prečerpaní, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie k bežnému účtu až do výšky 490,-Eur. Z predloženého prehľadu úrokových sadzieb vyplýva, že úrok pri povolenom prečerpaní účtu bol 16,90, resp. 19,90 % ročne a úrok pri nepovolenom prečerpaní 28 % ročne.
7. Z výpisu z účtu za obdobie od 31.12.2016 do 13.06.2017 vyplýva vyrovnanie záporného zostatku a zatvorenie bežného účtu žalovaného vo výške 694,77 Eur. Nový zostatok po zatvorení účtu ku dňu 13.06.2017 bol vo výške 0,00 Eur.
8. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vyplýva, že výška limitu povoleného prečerpania bola od 03.08.2015 znížená na 0,-Eur. Podľa bodu 8.9 všeobecných obchodných podmienok sa za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie, ku ktorej došlo dňa 03.08.2015. Dlh bol žalovaný povinný vyrovnať do 7 dní, t.j. do 10.07.2015.
9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý existencie svojho záväzku, nachádza sa v zlej finančnej situácii, po podaní žaloby neuhradil žiadnu sumu, momentálne je na materskej dovolenke a finančná situáciu mu neumožňuje splatiť žalovanú sumu naraz. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd preto s poukazom na § 151 ods. 1 CSP považoval skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o bežnom účte a zmluvy o povolenom prečerpaní, ako aj o znížení povoleného prečerpania dňom 03.08.2015 a o uzavretí účtu dňom 13.06.2017 za nesporné. Z predložených výpisov z účtu má súd preukázané čerpanie finančných prostriedkov v rozsahu povoleného prečerpania účtu, obraty na účte za obdobie od 08.02.2012 do 13.06.2017, ako aj skutočnosť, že žalovaný sa prvý krát dostal do nepovoleného prečerpania v mesiaci august 2015.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že pôvodný žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, spotrebiteľ, ktorý obsah zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Hoci uzavretá zmluva podľa § 708 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), a aj podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 708 ods. 1,2 ObchZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObchZ, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ ObchZ, záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o úvere sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom.
Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a zmluvy o povolenom prečerpaní je vzťahom spotrebiteľským, kde pôvodný žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Súd podrobil uzavreté zmluvy prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, a to bez ohľadu na to, že žalovaný bol v súdnom konaní nečinný. Po posúdení obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva spĺňa zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokmi.
16. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 08.02.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému bežný účet, na ktorom mu na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 08.06.2012 poskytol spotrebiteľský úver prostredníctvom povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 490,- Eur za podmienok uvedených v zmluve a predložených obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy a podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti a dostal sa do nepovoleného prečerpania, žalobca dňa 03.08.2015 znížil výšku povoleného prečerpania na výšku 0,-Eur, vzhľadom na čo bol žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy a bodu 8.9 všeobecných obchodných podmienok povinný vzniknutý debetný zostatok bezodkladne vyrovnať. Z predložených výpisov súd zistil, že zostatok dlhu ku dňu zníženia povoleného prečerpania, t.j. k 03.08.2015 bol 326,98 Eur, čo mal súd preukázané z výpisu z účtu za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 na č.l. 110 spisu, keď zostatok k 31.12.2014 bol vo výške -271,88 Eur a za obdobie od 01.01.2015 do 03.08.2015 predstavovali debetné položky (vyúčtované úroky a poplatky) sumu 65,10 Eur a kreditné položky sumu 10,-Eur. Záporný zostatok na účte tak k 03.08.2015 predstavoval -326,98 Eur. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatkov za vedenie bežného účtu, a to až do jeho uzatvorenia, keď z predložených výpisov a sadzobníkov súd zistil, že za obdobie od 04.08.2015 do 13.06.2017 boli mesačné poplatky vo výške 3,90 Eur vyúčtované v celkovej výške 85,80 Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie sumy 412,78 Eur bola dôvodná, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje súčet debetného zostatku na bežnom účte ku dňu 31.12.2014 vo výške -271,88 Eur, vyúčtovaných úrokov do 03.08.2015 (zosplatnenia dlhu) v sume 55,10 Eur a poplatkov za vedenie účtu do jeho uzatvorenia v celkovej sume 85,80 Eur.
17. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení dlhu, ktoré boli v zmysle predložených výpisov vyúčtované vo výške 41,63 Eur za obdobie od 31.08.2015 do 31.12.2015, úrokov vo výške 132,73 Eur za obdobie od 29.01.2016 do 30.12.2016 a úrokov vo výške 77,63 Eur za obdobie od 31.01.2017 do 13.06.2017, spolu s nárokom na zaplatenie poplatku za výzvu vo výške 30,-Eur, vyúčtovaného dňa 15.05.2017, t.j. spolu vo výške 281,99 Eur (41,63+132,73+77,63+30) a nároku na zaplatenie úrokov vo výške 28,00 % ročne zo sumy 694,77 Eur od 14.06.2017 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. Súd nevyhovel žalobe v časti pokračujúcich zmluvných úrokov uplatnených za obdobie omeškania do zaplatenia, t.j. za obdobie po tom, ako sa stal dlh splatným dňom 03.08.2015 do zaplatenia, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej si veriteľ nemôže dôvodne uplatňovať tento nárok za obdobie po zosplatnení úveru, a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej zmluvné úroky z úveru patria veriteľovi len do splatnosti úveru (rozhodnutie NS SR č.k. 4 Obo 143/98, resp. nález US SR IV. 476/2012 z 18.9.2012). Ako dovodila súdna prax zmluvný úrok síce predstavuje cenu peňazí, no len za obdobie, keď dlžník peniaze veriteľa užíva v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami za stavu „lege artis“, t.j. za obdobie v súlade s právom do dohodnutého termínu splatnosti. Ak však dlžník poruší svoje povinnosti, v dôsledku čoho veriteľovi vznikne právo požadovať jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia a veriteľ toto svoje právo aj využije a úver zosplatní, navodí tým stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Niet preto dôvodu na to, aby veriteľ popri úrokom z omeškania inkasoval naďalej aj zmluvné úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov veriteľa. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka s jednorazovým vrátením poskytnutých prostriedkov vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú „cenu“ peňazí za obdobie omeškania. S protiprávnym stavom omeškania sa tak spájajú prirodzene a logicky výhradne sankcie v podobe úroku z omeškania. Bolo by nelogické, aby sa s protiprávnym stavom omeškania spájali aj nároky, ktoré patria veriteľovi za stavu „lege artis“, teda za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak by v spotrebiteľskom právnom vzťahu napriek tomu existovala zmluvná úprava, ktorá by s protiprávnym stavom stotožňovala aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, bolo by takéto zmluvné dojednanie na škodu spotrebiteľa (ktorý by bol v prípade omeškania duplicitne zaťažený okrem úroku z omeškania aj dohodnutým zmluvným úrokom) neprijateľne odchylné od zákona, nakoľko skutočná výška úrokov za obdobie omeškania by prekračovala zákonom prípustnú maximálnu výšku úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 ObchZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Zb. v príslušnom znení, v dôsledku čoho by bolo takéto zmluvné dojednanie podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ absolútne neplatným (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; obdobne rozsudky KS v Prešove sp.zn. 6Co/12/2014 zo dňa 30.06.2014, sp.zn. 3Co/79/2014 zo dňa 13.08.2014, 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, sp.zn. 1Co/29/2014 zo dňa 19.03.2014, sp. zn.3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, rozsudok KS v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, rozsudky KS v Banskej Bystrici, sp.zn. 15Co/52/2016 zo dňa 10.05.2017, sp.zn. 15Co/243/2015 zo dňa 25.01.2017). Existuje však aj odlišný názor, podľa ktorého dispozitívna norma neobsahuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov, a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005). Zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr. C-416/11,AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky, a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania
či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri rokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Žalobcovi preto nepatrí nárok na dohodnutý (štandardný) úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania platiť ďalšie sankcie aj po splatnosti pohľadávky, a to aj úroky za poskytnutie úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, a tým zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti zákonnej úprave, ktorá chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu vo vzťahu k výške úveru. Je preto viac než nepravdepodobné, aby si spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý by zaobchádzal so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Súd s poukazom na vyššie uvedené považoval žalobu v časti zaplatenia 28 % úrokov za obdobie od 03.08.2015 do zaplatenia za nedôvodnú.
19. Súd zároveň poukazuje na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby ohľadne uplatnených zmluvných úrokov nie je rozhodujúce výlučne zmluvné dojednanie uvedené v uzavretej zmluve a obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, hoci v prípade §§ 502-506 ObchZ sa v zmysle § 263 ObchZ jedná o dispozitívne zákonné ustanovenia. Zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a dispozitívne zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia by nebolo ničím iným ako faktickým zvýšením výšky úrokov z omeškania v neprospech spotrebiteľa v rozpore s ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa, najmä §§ 369 ods. 1 ObchZ, 53b OZ. Súd poukazuje zároveň na to, že ustanovenia §§ 502 a 503 ObchZ upravujú povinnosti strán za stavu „lege artis“, keď dlžník užíva prostriedky veriteľa v zmysle dohodnutých podmienok. Nemožno z nich preto automaticky odvodzovať rovnaké závery aj pre stav, keď už dlžník nie je oprávnený poskytnuté prostriedky užívať. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObchZ je celkom jednoznačne koncipované na ochranu dlžníka, keďže upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne vrátiť prostriedky pred dojednanou splatnosťou, čo vyplýva z právnej normy „Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté prostriedky pred dobou určenou v zmluve.“ Úroky je však v takom prípade povinný zaplatiť len za dobu do vrátenia peňažných prostriedkov veriteľovi. Hoci je toto ustanovenie dispozitívne a v praxi často veriteľmi upravené v neprospech dlžníkov, povinnosť dlžníka platiť zmluvné úroky až do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa, z neho nevyplýva. Toto dispozitívne zákonné ustanovenie totiž neupravuje následky v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa pre porušenie záväzkových povinností dlžníkom, ale len prípady kedy sa dlžník rozhodne úver predčasne dobrovoľne vrátiť pred dobou určenou v zmluve. Následky pre protiprávny stav zákonná úprava výslovne neupravuje, no súdna prax vo vyššie uvedených rozhodnutiach správne v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa dovodila, že s protiprávnym stavom sa spájajú výlučne úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter a prípadné dispozitívne dojednania v neprospech
spotrebiteľa nie sú v spotrebiteľských vzťahoch prípustné. Takáto súdna prax je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR IV. 476/2012-14 z 18.9.2012. Zmluvné dojednanie umožňujúce uplatňovať zmluvné úroky popri úrokom z omeškania po zosplatnení úveru až do jeho skutočného zaplatenia nie je totiž ničím iným ako faktickým zvýšením dohodnutej výšky úrokov z omeškania.
20. Po tom ako sa dlh v zmysle bodu 8.9 všeobecných zmluvných podmienok stal splatným, odo dňa nasledujúceho po splatnosti, je dlžník v omeškaní, pričom veriteľovi za dobu omeškania už zmluvné úroky neprináležia a veriteľ má za túto domu len právo na úroky z omeškania. Nakoľko nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca v konaní neuplatnil, súd s poukazom na § 216 ods. 1 CSP a viazanosť podaným návrhom, o nároku na úroky z omeškania nerozhodoval.
21. Súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie poplatku za výzvu vo výške 30,-Eur, nakoľko žalobca v konaní výzvu ani dôkaz o jej odoslaní žalovanému nepredložil. Len samotné uvedenie tohto poplatku vo výpise za obdobie od 31.12.2016 do 13.06.2017 dôvodnosť jeho vyúčtovania a uplatnenia nepreukazuje. Súd preto v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobu v tejto časti zamietol. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Základnou povinnosťou žalobcu je preto uplatnený nárok skutkovo vymedziť a jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s prednesenými tvrdeniami a predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku. Súd musí mať nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je vykonávať dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli, nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu. Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom súd podľa § 182 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 CSP). Keďže žalobca v konaní nepredložil výzvu, za ktorú si uplatnil nárok na zaplatenie poplatku, súd v tejto časti žalobu z dôvodu nepreukázania uplatneného nároku zamietol.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 59,41 % (412,78/694,77). Žalovaný bol úspešný na 40,59 % (100-59,41). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalobcovi v rozsahu 18,82 % (59,41 - 40,59), ktorý mal v konaní úspech vo väčšej miere než žalovaný.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).