Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/32/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcu: S.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Natália Silnická s.r.o., Klincová 24, 8241 08 Bratislava proti žalovanému: ŠIROKÉ INVEST a.s.,, so sídlom Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 50 533 941, za účasti osoby, ktorá vedie zoznam akcionárov: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29.augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ (žalobca) sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil spol. ŠIROKÉ INVEST a. s. so sídlom: Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 50 533 941 ako záložnému veriteľovi (žalovanému) zdržať sa výkonu záložného práva ku kmeňovým akciám č. 001 až 033 vydaným spoločnosťou IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. so sídlom: Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 961 929 v listinnej podobe, v menovitej hodnote jednej akcie 332,- € a súčasne, aby súd prikázal Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR, a.s. (zúčastnená osoba) nevykonať zmenu zápisu a nezapísať prevod akcií v zozname akcionárov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ÍČO: 35 961 929, ČEM: LP0000604559, menovitá hodnota jednej akcie 332,- €, druh akcií: kmeňové, počet 32, ktoré sú v zozname akcionárov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. zapísané ako výlučné vlastníctvo Z. D., rodné číslo: XXXXXX/XXXX.

Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania dôvodiac, že je akcionárom v spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ktorá je vlastníkom obrovského nehnuteľného majetku (viac ako 330.000 m2 stavebných pozemkov) nachádzajúceho sa v lokalite M. D., v katastrálnom území T. C., obec Bratislava - mestská časť T. C. v hodnote viac ako 70.000.000,- €. Všetky nehnuteľnosti boli do vianočných sviatkov v roku 2017 zapísané ako výlučné vlastníctvo spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. na liste vlastníctva č. XXXX. Spoločnosť IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. nadobudla tiež podielové spoluvlastníctvo k časti nehnuteľností nachádzajúcich sa v rovnakej Lokalite Dievčí Hrádok, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX., XXXX a XXXX.

Navrhovateľ zakladal spoločnosť IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ako jeden z dvoch zakladateľov a akcie spoločnosti vlastnil nepretržite od vzniku spoločnosti zápisom v obchodnom registri, t.j. od 04.11.2005. Účasť navrhovateľa v spoločnosti počnúc 17.05.2012 predstavuje 32 %, prostredníctvom 32 kusov kmeňových akcií tejto spoločnosti z celkového počtu 100 akcií, v menovitej hodnote jednej akcie 332,- €, vydaných na meno, v listinnej podobe, č. 001 až 033.

Výkupy pozemkov spolufinancovala UniBanka a.s. (v súčasnosti UniCredít Bank Czech Republik and Slovakia a.s. - pobočka zahraničnej banky na území Slovenskej republiky, d'alej len „fnancujúca banka"), a to na základe úveru poskytnutého spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. podľa úverovej zmluvy uzavretej dňa 18.07.2006 v znení jej neskorších dodatkov. Úver bol zabezpečený viacerými zabezpečovacími prostriedkami, okrem iných aj akciami všetkých akcionárov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica, a.s. vrátane 32 kusov akcií navrhovateľa.

Dňa 22.01.2018 obdržal navrhovateľ od spoločnosti ŠIROKÉ INVEST a.s. list z15.01.2018 s predmetom ,,Oznámenie o zamýšľanom predaji cenných papierov", v ktorom spoločnosť ako postupník pohľadávky na zaplatenie úveru poskytnutého financujúcou bankou spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a zároveň ako nový záložný veriteľ oznámil navrhovateľovi zamýšľanú realizáciu záložného práva k založeným akciám spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ktorých majiteľom je navrhovateľ, prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. Spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. úver splatný dňa 31.01.2012 nesplatila.

Úver zabezpečený záložným právom ku akciám bol splatný 31.01.2012, a teda štvorročná premlčacia doba, ktorá sa v danom prípade uplatňuje uplynula 31.01.2016, keď pôvodný záložný veriteľ mohol záložné právo vykonať prvý raz dňom 01.02.2012, t.j. nasledujúci deň po splatnosti úveru. Navrhovateľ namietal premlčanie záložného práva, ktoré z dôvodu výnimky podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade uplynula spolu s márnym uplynutím premlčacej doby nároku na vrátenie úveru, t.j. dňom 31.01.2016. Pôvodný veriteľ si však záložné právo neuplatnil a uplatnil si ho až nadobúdateľ pohľadávky, avšak oneskorene. s odstupom dvoch rokov po uplynutí premlčacej doby.

Podľa navrhovateľa nemôže záložný veriteľ pristúpiť ku vymáhaniu resp. nútenému výkonu svojho záložného práva a siahnuť na akcie navrhovateľa bez toho, aby mu z titulu ručenia doručil výzvu na splnenie zabezpečenej pohľadávky, keďže dojednanie bodu č. 5.4.2. záložnej zmluvy sa už na právny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou ŠIROKÉ INVEST a.s. nevzťahuje. Navrhovateľ však žiadnu takúto výzvu od spoločnosti ŠIROKÉ INVEST a.s. neobdržal.

Vo vzťahu ku zamýšľanej realizácii záložného práva k akciám , považoval navrhovateľ postup záložného veriteľa za odporujúci § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože hodnota majetku spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ku ktorému taktiež boli zriadené záložné práva na zabezpečenie pohľadávky financujúcej banky je viac ako 70.000.000,- €, a teda niekoľkonásobne prevyšuje týmto záložným právom zabezpečenú pohľadávku, ktorá by mala byť aktuálne vo výške 14.118.381,37 € (údaj uvedený v liste od spoločnosti ŠIROKÉ INVEST a.s. - Oznámení o zamýšľanom predaji cenných papierov zo dňa 15.01.2018), t.j. hodnota tejto pohľadávky tvorí len 20 % z celého majetku IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. Z podania záložného veriteľa do katastra nehnuteľností zo dňa 14.12.2017 (podané na podateľni Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor dňa 15.12.2017 pod sp. zn. P-2648/17) vyplýva, že spoločnosť ŠIROKÉ INVEST a.s. začala s nezákonným výkonom záložného práva ku všetkým týmto nehnuteľnostiam, a to v rozpore s cit. § 151j, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ nemá podľa navrhovateľa právo realizovať záložné práv k akciám, ktorých je majiteľom, keďže hodnota založeného nehnuteľného majetku niekoľkonásobne prevyšujúca hodnotu zabezpečenej pohľadávky, ktorý chce záložný veriteľ predať priamym predajom a postačuje na uspokojenie tejto pohľadávky.

Navrhovateľ tvrdil, že ak súd nezasiahne, môže prísť ku speňaženiu majetku, ktorý zostal v spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. pod cenu, dokonca až tak, že nedôjde k uspokojeniu ani len pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom, a už vôbec nie pohľadávok ďalších veriteľov tejto spoločnosti. Navrhovateľ dôvodil, že uplatňovaniu záložného práva spoločnosťou ŠIROKÉ INVEST a.s. k nehnuteľnostiam v majetku IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ako aj ku akciám predchádzalo nezákonné zosadenie navrhovateľa z funkcie predsedu predstavenstva, a to na valnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.12.2017. Valné zhromaždenie bolo zvolané bez oznámenia jeho zasadnutia navrhovateľovi ako akcionárovi s 32 % účasťou v spoločnosti. Neplatnosti valného zhromaždenia a odvolania z funkcie sa navrhovateľ domáha žalobou podanou dňa 05.01.2018 na príslušnom Okresnom súde Bratislava II, o ktorej však súd nerozhodol. Následne spoločnosť IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., zastúpená už len jedným členom predstavenstva, podala dňa 08.12.2017 na Okresnom súde Bratislava I. žalobu o určenie neexistencie záložného práva v prospech financujúcej banky, o ktorej súd vedie konanie pod sp. zn. 25Cb/212/2017, z majetku spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. zmizol

nehnuteľný majetok v hodnote viac ako 20.000.000,- € (cca 100.000 m2 stavebných pozemkov), a to na základe piatich kúpnych zmlúv uzavretých so spoločnosťami DUO consulting s.r.o., KOTTON COMPANY s.r.o., ELAFINA s.r.o., Archívna a registratúrna agentúra s.r.o. a Apollis residence s.r.o.. Na základe uvedeného dospel navrhovateľ k záveru o založení organizovanej skupiny viacerých vzájomne prepojených osôb, súčasťou ktorej sú aj osoby stojace za spoločnosťou ŠIROKÉ INVEST a.s., pričom všetky úkony, ktoré vykonali jednotliví účastníci tejto organizovanej skupiny sú momentálne predmetom šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní, na základe trestného oznámenia, ktoré som v tejto veci podal. Súd preto nesmie aprobovať takéto správanie sa a z titulu svojej autority musí zakročiť a zamedziť postupu v ďalších aktivitách tejto skupiny a dokonaniu. Ak by došlo k predaju mojich akcií je pravdepodobné, že nedokážem vlastníctvo akcií preukázať a stratím tak celkom možnosť domáhať sa ochrany či už mojich práv ako akcionára a zároveň ako veriteľa spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ako aj jej ostatných veriteľov.

Navrhovateľ namietal, že mu nebola do dňa podania návrhu doručená žiadna výzva na uplatnenie predkupného práva na ostatné akcie spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., hoci spoločnosť SIROKÉ INVEST a.s. zamýšľa tieto akcie predať v Podľa čl. V, bod č. 7, veta druhá Stanov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s.. akcionári spoločnosti majú pri zamýšľanom prevode akcií predkupné právo a to v pomere, v akom vlastnia doterajšie akcie.

Na základe vyššie opísaných skutočností mal navrhovateľ za to, že jedinou pohnútkou spoločnosti ŠIROKE INVEST a.s. ako aj ďalších zúčastnených osôb je zmocniť sa vyššie opísaného nehnuteľného majetku za podmienok, ktoré by nikdy neboli dosiahli, ak by konali čestne, svedomito a podľa práva.

Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že realizáciou záložného práv na akcie spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ich predajom a následnou registráciou v CDCP SR, a.s. mu bude sťažená resp. zmarená možnosť preukazovať svoje vlastnícke práva k akciám a teda domáhať sa neplatnosti jednotlivých úkonov, ku ktorým príde pri realizácii záložného práva , ako aj určenia vlastníckeho práva k majetku, ktorý dôsledkom neplatných právnych úkonov už unikol. Navrhovateľ mal za to, že výkon záložného práva nie je súladný so zákonmi, a preto môže byť jeho výkon záložnému veriteľovi obmedzený.

Na základe všetkých opísaných skutočností, neistoty v právnom postavení všetkých zúčastnených osôb s prihliadnutím na podanú žalobu o určenie neexistencie záložných práv, prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti valného zhromaždenia atď. a na ochranu práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, ako aj práv a právom chránených záujmov ostatných veriteľov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. načas až do navrátenia do pôvodného stavu (zosúladenie zápisu v obchodnom registri na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava II. o neplatnosti môjho odvolania z funkcie, do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, o existencii resp. neexistencii záložných práv ako aj do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. o určení vlastníctva nehnuteľností v prospech spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s.) a riadneho vyšetrenia o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin a záverov o platnosti právnych úkonov, odpovede a preukázania, či ŠIROKÉ INVEST a.s. má alebo nemá právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva ku akciám, resp. či je vôbec nositeľom tejto pohľadávky a ak áno, či táto pohľadávka už nezanikla, mal navrhovateľ za nevyhnutné, aby súd neodkladným opatrením obmedzil právo záložného veriteľa a výkon tohto záložného práva pozastavil. Navrhovateľ mal za to, že je preukázané, že bez úpravy pomerov vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia spoločnosť ŠIROKÉ INVEST a.s. vykoná svoje záložné právo a jeho akcie predá tretej osobe, čím dôjde k nezvrátiteľnému následku resp. ku stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi resp. s veľkými ťažkosťami. Podľa § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka, na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov . Zoznam akcionárov spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. je vedený Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. Ak CDCP SR, a.s. nebude uložený zákaz takýto zápis vykonať, v prípade predaja akcií navrhovateľa vykoná pokyn od spoločnosti IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a zmení zápis vlastníctva akcií navrhovateľa v prospech tretej osoby, čím dôjde k definitívnemu zmareniu možnosti navrhovateľa domôcť sa nápravy.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

3. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené v prípade, ak nebola aspoň osvedčená existencia nároku, ktorému má byť takto poskytnutá dočasná (prípadne i dlhodobá) ochrana.

4. Navrhovateľ sa domáhal svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. ako záložnému veriteľovi, zdržať sa výkonu záložného práva ku akciám spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ktorých majiteľom je navrhovateľ a súčasne, aby súd prikázal Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. ako subjektu, ktorý vedie zoznamy akcionárov nevykonať zmenu zápisu prevodu akcií navrhovateľa. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že záložné právo záložného veriteľa ku jeho akciám je realizované v rozpore so zákonom, keď záložný veriteľ realizuje premlčané záložné právo. Realizáciu záložného práva v rozpore s právnymi predpismi odôvodňoval navrhovateľ tým, že mu záložný veriteľ nikdy nedoručil výzvu na splnenie zabezpečovanej pohľadávky a nakoniec je podľa navrhovateľa záložné právo k založeným akciám, ktorých je majiteľom realizované v rozpore s §151j ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože záložný veriteľ súčasne začal realizovať aj záložné práva zriadené k nehnuteľnostiam na zabezpečenie rovnakej pohľadávky z úveru, pričom tieto nehnuteľnosti niekoľkonásobne prevyšujú vo svojej hodnote pohľadávku záložného veriteľa.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä spätným výpisom akcionára zo zoznamu akcionárov listinných cenných papierov, výpisom akcionára zo zoznamu akcionárov listinných cenných papierov, zoznamom akcionárov akcií emitovaných spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ku 29.05.2012, kmeňovými akciami na meno vydanými v listinnej podobe spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. na meno Mgr. Martin Hudec č. 001 až 033, výpisom z registra záložných práv vydaným Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. zmluvou o založení cenných papierov č.: 8331912E/CORP/06/021 z 27.07.2006 a jej dodatkom č. 1 z 17.04.2008, oznámením o zamýšľanom predaji cenných papierov z 15.01.2018 a zistil tento skutkový stav.

6. Navrhovateľ bol ku dňu 29.05.2012 ako aj ku dňu 05.12.2017 a 04.01.2018 výlučným vlastníkom 32 kusov kmeňových akcií č. 001 až č. 033 emitovaných spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. v listinnej podobe, každá v menovitej hodnote 332,- eur (ďalej len „akcie“). Všetky akcie navrhovateľa boli zmluvne založené , pričom záložné právo bolo registrované dňom 28.08.2006. Záložné právo k akciám spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ktorých majiteľom bol navrhovateľ, bolo zriadené zmluvou o založení cenných papierov č.: 8331912E/CORP/06/021 uzatvorenou medzi navrhovateľom ako záložcom a UniBanka, a.s. ako záložným veriteľom dňa 27.07.2006 (ďalej len „zmluva o založení cenných papierov“). Predmetom záložného práva bolo podľa zmluvy o založení cenných papierov 50 kusov kmeňových akcií vydaných spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. v listinnej podobe s menovitou hodnotou 10.000,- SK (332,- eur), ktorých majiteľom bol navrhovateľ. Z dodatku č. 1 k zmluve o založení cenných papierov vyplýva, že navrhovateľ previedol previedol akcie spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a zostal majiteľom 40 kusov akcií založených v prospech UniCredit Bank Slovakia a.s.. Záložné právo zriadené ku akciám navrhovateľa zabezpečovalo pohľadávku záložného veriteľa voči spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. (dlžník) na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých záložným veriteľom v prospech dlžníka na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi záložným veriteľom a dlžníkom pod č. 8331912/CORP/06_21 dňa 18.07.2006 do výšky 474.600.000,- Sk (dodatok č. 1) ako aj pohľadávky na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania a poplatkov, vrátane prípadu predčasnej splatnosti istiny, ďalej pohľadávku na vrátenie istiny ako bezdôvodného obohatenia v prípade zrušenia úverovej zmluvy alebo neplatnosti úverovej zmluvy a pohľadávku na náhradu nákladov účelne vynaložených na uplatnenie práv záložného veriteľa zo zmluvy o úvere a v súvislosti s ňou, ako aj náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva (čl. III ods. 3.2 zmluvy o založení cenných papierov). Navrhovateľ ako záložca zo zmluvy o založení cenných papierov prevzal ručiteľský záväzok, ktorým vyhlásil, že ak dlžník (rozumej spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s.) nesplní ktorýkoľvek svoj záväzok, na ktorý sa vzťahuje záložná zmluva a neuspokojí zabezpečenú pohľadávku, uspokojí záložného veriteľa ako ručiteľ, a to z predmetu záložného práva, najviac však do výšky dlžnej sumy (čl.V ods. 5.4.1) Záložné právo zriadené zmluvou o založení cenných papierov zabezpečilo aj ručiteľský záväzok záložcu a pohľadávku veriteľa na splnenie od ručiteľa (čl. V ods. 5.4.2) . V zmysle čl. V ods. 5.6.1 zmluvou o založení cenných papierov bol záložný veriteľ oprávnený sa z predmetu záložného práva uspokojiť jeho predajom prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi podľa predpisov o cenných papieroch alebo spôsobom dohodnutým v zmluve.

7. Listom z 15.01.2018 oznámila spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. navrhovateľovi, že ako postupník uzatvorila dňa 13.12.2017 s UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako právnym nástupcom pôvodne UniBanka, a.s. zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky na zaplatenie úveru, ktorú mal postupca voči spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. ako dlžníkovi, a ktorá pohľadávka predstavuje ku dňu 13.12.2017 sumu 14 041.939,35 eur. Účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. vstúpila do práv a povinností banky ako záložného veriteľa. Úver sa stal splatným 31.01.2012 a dlžník bol listom z 10.07.2012 vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Pretože pohľadávka spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. nebola uhradená dlžníkom oznámila spoločnosť navrhovateľovi listom, že je oprávnená svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu, t.j. cenných papierov - kmeňových listinných akcií na meno tvoriacich predmet záložného práva podľa záložnej zmluvy a zamýšľa predaj o.i. aj akcií dlžníka č. 001 až 032, ktorých majiteľom je Mgr. Hudec, a to ich predajom prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi.

8. Dňa 15.12.2017 doručila spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. Okresnému úradu Bratislava I, katastrálnemu odboru oznámenie o začatí výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pôvodne pohľadávky UniBanka, a.s. voči spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. z úverovej zmluvy ku nehnuteľnostiam zapísaných na listoch vlastníctva vedených pre katastrálne územie Záhorská Bystrica, obec : BA-m.č. Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV číslo XXXX XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.

9. Navrhovateľ podľa súdu osvedčil, že je majiteľom 32 kusov akcií spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. vydaných v listinnej podobe, ktoré založil zmluvou o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa, ktorým bola financujúca banka, na zabezpečenie pohľadávky banky z úverovej zmluvy uzatvorenej so spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. Navrhovateľ osvedčil aj tvrdenie, že spol. ŠIROKÉ INVEST a.s., na ktorú postúpila banka svoju úverovú pohľadávku voči spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., zamýšľa realizovať záložné právo zriadené na zabezpečenie úverovej pohľadávky, a to predajom založených akcií, ktorých majiteľom je navrhovateľ, prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi.

10. Nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery nariadením neodkladného opatrenia odôvodňoval navrhovateľ tým, že záložný veriteľ zamýšľa realizovať záložné právo v rozpore so zákonom (pozri bod 4 odôvodnenia) a predajom akcií tretím osobám, by stratil navrhovateľ možnosť domáhať sa ochrany svojich práv ako akcionára a zároveň veriteľa spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a nevedel by vlastníctvo akcií preukázať. Navrhovateľ považoval za nevyhnutné obmedziť neodkladným opatrením právo záložného veriteľa a pozastaviť výkon záložného práva k akciám načas do zosúladenia zápisu v obchodnom registri na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa z funkcie predsedu predstavenstva prijatom na zasadnutí valného zhromaždenia spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., o určenie neplatnosti ktorých sa vedie konanie pred OS Bratislava II, ako aj do rozhodnutia OS Bratislava I o existencii/neexistencii záložných práv a rozhodnutia OS Bratislava IV o určenie vlastníckeho práva spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. k nehnuteľnostiam.

11. Podľa §151a záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151j ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

12. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, a to prostredníctvom výkonu záložného práva, ak dlžník nesplní svoj splatný dlh. Záložné právo má subsidiárnu a akcesorickú povahu. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vzniká len vtedy, ak platne vznikla pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Akcesorita záložného práva preto znamená, že záložný veriteľ má pohľadávku, pričom je irelevantné, či tejto pohľadávke zodpovedá dlh osobný alebo len dlh vecný ( teda či ide o záložného dlžníka, ktorý ručí zálohom). Inými slovami, ak neuhradí záložným právom zabezpečenú peňažnú pohľadávku záložnému veriteľovi osobný dlžník, môže záložný veriteľ vymáhať svoju peňažnú pohľadávku uspokojením sa zo speňaženia majetku záložného dlžníka, ktorý majetok bol založený na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Navrhovateľ argumentoval premlčaním záložného práva zriadeného k akciám, ktorých je majiteľom, na zabezpečenie pohľadávky spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. z úverovej zmluvy. Listinnými dôkazmi, predovšetkým obsahom listu z 15.01.2018, ktorým spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. oznamuje navrhovateľovi zamýšľanú realizáciu záložného práva zriadeného k akciám ich predajom prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. (pozri bod 7. odôvodnenia) osvedčil navrhovateľ splatnosť úveru ku dňu 31.01.2012.

Tvrdenie o dátume splatnosti úveru, zabezpečeného záložným právom k akciám navrhovateľa potvrdil v uvedenom liste totiž samotný záložný veriteľ. Súd argumentáciu navrhovateľa, že prišlo k premlčaniu záložného práva zriadeného k akciám, ktorých je majiteľom na zabezpečenie pohľadávky z úveru považuje za dôvodnú. Samotné márne uplynutie premlčacej doby však neznamená, že záložný veriteľ začal realizovať záložné právo k založeným akciám v rozpore so zákonom. Navrhovateľ totiž musí nielen tvrdiť uplynutie premlčacej doby, ale vo vzťahu ku záložnému veriteľovi musí vzniesť námietku premlčania, aby nastali účinky ktoré navrhovateľ dovodzuje, a ktorými potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením aj odôvodňuje. Navrhovateľ nielenže neosvedčil, že vo vzťahu ku záložnému veriteľovi vzniesol námietku premlčania záložného práva zriadeného k akciám, on takúto skutočnosť ani netvrdil.

Záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, lebo ide o majetkové právo, ktoré na rozdiel od vlastníckeho práva, nie je z možnosti premlčania vylúčené, hoci má tiež vecnoprávnu povahu (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.04.2007 sp.zn. 21Cdo 1918/2005). Premlčacia doba záložného práva je trojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, t.j. odo dňa v ktorom vzniklo právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Súd musí prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že týmto dňom bol deň 01.02.2012, keď má za osvedčené, že pohľadávka z úveru zabezpečená záložným právom sa stala splatnou dňa 31.01.20012. Súdu nie je známe, že by úverová pohľadávka bola priznaná veriteľovi rozhodnutím súdu, alebo bola dlžníkom uznaná, čím by plynuli iné - dlhšie premlčacie doby vo vzťahu ku záložným právom zabezpečenej úverovej pohľadávke. Podľa konštantnej judikatúry sa premlčanie záložného práva spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď bola záložným právom zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere, prípadne iného obchodnoprávneho vzťahu, ako je to v tomto prípade (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.02.2007 sp.zn. 21Cdo 681,682/2006). Ak bolo zriadené záložné právo má záložný veriteľ v zásade nárok na uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu v prípade, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola včas a riadne splnená. Ak záložný veriteľ neuplatnil nárok na uspokojenie záložným právom zabezpečenej pohľadávky včas, a ak sa záložca dovolal premlčania záložného práva, má to za následok okrem iného, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (v tomto prípade akcií) ani uspokojenia pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu. Aj keď všeobecne premlčané právo pretrváva ako naturálna obligácia, nie je možné takýto právny záver bez ďalšieho vztiahnuť na záložné právo. Ak záložca namietne dôvodne premlčanie záložného práva, nie je možné úspešne dovodzovať tzv. naturálnu obligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, pretože záložné právo už nie je možné realizovať a dobrovoľné splnenie práva na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu je pojmovo vylúčené. Ak prišlo k premlčania záložného práva môže sa záložca dovolať premlčania pri každej zákonom poskytnutej obrane proti výkonu práva záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

Aj keď sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že s poukazom na ust. § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka, pretože sa záložné práva nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, prišlo k premlčaniu záložného práva zriadeného ku akciám, ktorých majiteľom je navrhovateľ uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej doby od splatnosti úveru, t.j. uplynutím 31.01.2016 a ku dnešnému dňu je záložné právo premlčané, navrhovateľ ako záložca nevzniesol námietku premlčania voči záložnému veriteľovi, resp. takúto skutočnosť neosvedčil a ani netvrdil. Vyššie uvedené následky týkajúce sa nemožnosti záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu predpokladajú nielen márne uplynutie premlčacej doby ale aj dovolanie sa premlčania záložcom (navrhovateľom) voči záložnému veriteľovi. Vznesenie námietky premlčania je hmotnoprávnym úkonom, ktorý mal byť uskutočnený v tomto prípade navrhovateľom voči spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. a nepostačuje dovolanie sa premlčania v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by mohlo mať vo vzťahu ku záložnému veriteľovi účinky až potom, čo by mu návrh bol súdom doručený. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení však súd doručuje žalovanému návrh na jeho vydanie až spolu s neodkladným opatrením, ak mu vyhovie, nezasiela však návrh na jeho vydanie na vyjadrenie žalovanému skôr. Súd má preto za to, že spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. ako záložný veriteľ vo svetle skutkových okolností uvádzaných v návrhu navrhovateľom a jeho argumentácii o premlčaní záložného práva, nevykonáva svoj nárok na jeho realizáciu v rozpore so zákonom.

14. Navrhovateľ osvedčil existenciu tzv. simultánneho záložného práva, keď osvedčil, že úverová pohľadávka bola zabezpečená viacerými zálohmi. Na zabezpečenie úverovej pohľadávky bolo zriadené

okrem záložného práva k akciám navrhovateľa aj záložné právo k nehnuteľnostiam, čo vyplýva z navrhovateľom predloženého návrhu spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. ako záložného veriteľa na zápis realizácie záložných práv k týmto nehnuteľnostiam doručeným príslušnej správe katastra. Išlo o nehnuteľnosti v k.ú. Záhorská Bystrica vedené na listoch vlastníctva špecifikovaných v bode 8 tohto odôvodnenia. V prípade simultánneho záložné práva platí, že každý jednotlivý záloh (bez ohľadu na jeho hodnotu) môže byť predmetom realizácie záložného práva. Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti zo všetkých zálohov alebo len z niektorých, alebo len z jedného, a to z ktoréhokoľvek z nich. Určenie spôsobu a poradia speňaženia jednotlivých zálohov je vecou záložného veriteľa. Podľa súdu neosvedčil navrhovateľ ako záložný dlžník, že hodnota niektorého iného speňaženého zálohu plne postačovala na úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom. Len takáto skutočnosť by odôvodňovala záver, že zamýšľaná realizácia záložného práva k akciám navrhovateľa záložným veriteľom sa dostala do rozporu so zákonom. Navrhovateľ žiadne konkrétne speňaženie zálohu neosvedčil a neosvedčil ani netvrdil, že výťažok už realizovaného záložného práva k niektorému zálohu, postačoval na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa. Navrhovateľ osvedčoval hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Záhorská Bystrica založených na zabezpečenie úverovej pohľadávky inzerciou ponúk predaja pozemkov z internetového portálu www.reality.sk (č.l. 72 a nasl.). Pri inzerovaných predajoch išlo o ponuky z apríla, októbra a decembra roku 2017 na predaj stavebných pozemkov, či majú takúto kvalitu aj založené pozemky z pripojených listov vlastníctva nebolo možné posúdiť, naviac v inzercii uvádzané ceny ponúk sú len návrhom cien, pri ktorých nie je zrejmé, či budú nejakým subjektom aj akceptované a zaplatené, teda či vôbec existuje na trhu záujem o tieto nehnuteľnosti v ponúkaných cenách a či v prípade predaja sa tento bude realizovať v ponúkaných cenách. Inzercia teda podľa súdu osvedčila len predstavy predávajúcich o cene nimi predávaných pozemkov, nie však reálne predajné ceny pozemkov v danej lokalite a v danom čase. Naviac na výšku dosiahnutej kúpnej ceny vplýva aj spôsob predaja nehnuteľností, keď v prípade realizácie záložného práva prostredníctvom dražieb, zrealizované predajné ceny sú podstatne nižšie ako trhové ceny nehnuteľností, pretože zohľadňujú právne riziká spojené s takýmto spôsobom nadobudnutia nehnuteľností (napr. prípadné spory o neplatnosť dražby, určenie vlastníckeho práva a pod.) čo je súdu známe z vlastnej činnosti. Nakoniec súd poukazuje na samotné tvrdenia navrhovateľa v jeho návrhu, ktorými pripúšťa také speňaženie majetku spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., ktorého súčasťou sú aj založené pozemky, že z výťažok nedôjde k uspokojeniu ani len pohľadávky zabezpečenej záložným právom, teda úverovej pohľadávky.

Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil postup záložného veriteľa, ktorý by sa domáhal uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu navrhovateľa, potom čo speňažením iného zálohu došlo k plnému uspokojeniu úverovej pohľadávky.

15. Navrhovateľ tvrdil, že záložný veriteľ pri začatí realizácie záložného práva k akciám navrhovateľa postupuje v rozpore so zákonom, keď navrhovateľa nevyzval titulom ručenia na splnenie zabezpečovanej pohľadávky, keď ods. 5.4.2 záložnej zmluvy nie je možné medzi navrhovateľom a záložným veriteľom aplikovať, pretože záložný veriteľ nie je účastníkom záložnej zmluvy. Túto argumentáciu navrhovateľa považuje súd za irelevantnú. Záložný veriteľ ako to vyplýva z obsahu jeho listu z 15.01.2018 oznámil navrhovateľovi zamýšľanú realizáciu záložného práva na uspokojenie jeho pohľadávky z úverovej zmluvy a nie pohľadávky z ručiteľského záväzku navrhovateľa. Podľa súdu je potrebné rozlišovať pohľadávku záložného veriteľa - spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. voči spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. z úverovej zmluvy, ktorej majiteľom sa stal záložný veriteľ postúpením tejto úverovej pohľadávky bankou, a ktorá pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným k akciám navrhovateľa a pohľadávky banky voči navrhovateľovi ako dlžníkovi titulom ručenia, ktorá pohľadávka bola síce tiež zabezpečená záložným právom zriadeným k akciám navrhovateľa, ale ide o rôzne pohľadávky, kde sú dlžníkmi rôzne subjekty, aj keď tieto pohľadávky boli zabezpečené záložným právom zriadeným k tmu istému zálohu. Dlžníkom pohľadávky z úverovej zmluvy je spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a navrhovateľ bol v tomto prípade len záložca, nie však záložný dlžník. Dlžníkom pohľadávky z ručenia je však navrhovateľ a je vo vzťahu ku tejto pohľadávke tak záložným dlžníkom ako aj dlžníkom, ide však o dve odlišné pohľadávky. Naviac navrhovateľ nikdy netvrdil, že by pohľadávka banky voči navrhovateľovi titulom ručenia prevzatého v záložnej zmluve bola postúpená na spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. a uvedené nie je možné dovodiť ani z obsahu oznámenia spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. zo dňa 15.01.2018 adresovaného navrhovateľovi. Spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. výslovne odkazuje na zmluvu o postúpení úverovej pohľadávky, ktorú má banka voči dlžníkovi IMMOFIN Záhorská

Bystrica a.s. a na zamýšľanú realizáciu záložného práva na uspokojenie práve tejto pohľadávky a žiadnej inej. Súd preto ani tento navrhovateľom namietaný postup záložného veriteľa nepovažuje za nezákonný.

16. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že spol. ŠIROKÉ INVEST a.s. ako záložný veriteľ začala realizovať záložné právo zriadené k akciám navrhovateľa na uspokojenie svojej pohľadávky v súlade so zákonom, čo však nezakladá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie úverovej pohľadávky musel počítať aj so situáciou, keď v prípade neplnenia záväzku, môže prísť a príde k realizácii zabezpečení vrátane záložného práva zriadeného k jeho akciám. Podľa súdu neosvedčil navrhovateľ také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovaným neodkladným opatrením totiž mala byť záložnému veriteľovi uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k akciám vo vlastníctve navrhovateľa, za stavu, keď existencia záložného práva nie je spornou, avšak súd nevzhliadol ani navrhovateľom namietaný postup záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom z výťažku zo speňaženia zálohu za neoprávnený, čo vysvetlil súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvedených vyššie. Naviac navrhovateľ neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani splnenie predpokladov pre jeho nariadenie z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že bol neplatne odvolaný z funkcie člena predstavenstva, že sú vedené súdne konania o určenie vlastníckeho práva k majetku spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., o určenie neexistencie záložných práv k majetku spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s., súd nevzhliadol žiadnu súvislosť medzi vedením týchto súdnych konaní a navrhovaným neodkladným opatrením Navrhovateľ podľa súdu v smere odôvodnenia svojho tvrdenia o bezodkladnosti potreby upraviť pomery a uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k akciám neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a tiež neosvetlil v čom vidí súvislosť medzi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným uložením povinnosti a tvrdeným porušením jeho práv ako člena štatutárneho orgánu alebo práv spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. k nehnuteľnostiam. Medzi odôvodnením potreby úpravy pomerov strán, ktoré odôvodnenie spočívalo práve v rozhodovaní valného zhromaždenia spol. spol. IMMOFIN Záhorská Bystrica a.s. a vo vlastníckych právach tejto spoločnosti k nehnuteľnostiam a navrhovaným neodkladným opatrením nevzhliadol súd súvislosť a naplnenie princípu efektívnosti, teda dospel k záveru, že navrhovaným uložením povinnosti nie je možné dosiahnuť zamedzenie žalobcom tvrdeného porušovania práva a pokračujúcej nezákonnej činnosti ním označených osôb (P.. A. S.G. a vzájomne prepojené osoby), ktorými žalobca odôvodňoval potrebu úpravy pomerov neodkladným opatrením, teda podľa súdu obsah navrhovaného neodkladného opatrenia nie je vhodne zvoleným prostriedkom ochrany vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému porušovaniu práv niektorými tretími osobami (P.. A.F. S. a vzájomne prepojené osoby).

17. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Vo vzťahu ku prípadnému uplatneniu práv navrhovateľa ako akcionára v konaní o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, ktorým bol navrhovateľ odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva spoločnosti súd uvádza, že navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, nestratí svoju aktívnu legitimáciu v tomto konaní, ani v prípade realizácie záložného práva k jeho akciám, a teda predaja akcií prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi tretej osobe. Aj bývalý spoločník, teda akcionár je totiž oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré sa ho týka. Pretože malo ísť o rozhodnutie o odvolaní navrhovateľ z funkcie predsedu predstavenstva, toto rozhodnutie sa navrhovateľa týkalo.

18. Z dôvodov uvedených v bode 10 až 17 odôvodnenia tohto uznesenia súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

19. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, avšak nakoľko v konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.