Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/295/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., R. 1, zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra proti žalovanému: Z. C., bytom S. 36, zastúpený JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom v Nitre, Farská 39, o zaplatenie sumy 14.605,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-939, zo dňa 30. júna 2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. B. uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.07.2000 domáhal pôvodne od žalovaných v 1. a 2. rade náhrady škody z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 440.000.-Sk s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že od žalovaného v 2. rade kúpil motorové vozidlo BMW-316 i, rok výroby 1993, EČ: H.-XX-XX, ktoré vymenil za svoje motorové vozidlo v autobazáre, ktoré bolo dňa 22.09.1999 zaistené z dôvodu podozrenia, že pochádza z krádeže. Majiteľom motorového vozidla, ktoré bolo odpredané autobazáru Z. D. bol žalovaný v 1. rade. Uznesením č. k. 12C 78/2000-255 zo dňa 17.6.2005 súd prvej inštancie pripustil, aby na strane žalobcu vystupoval ďalší účastník označený ako žalobca v 2. rade Z. S. a na strane žalovaného pripustil do konania žalovaného v 2. rade Z. D.. Uznesením č. k. 12C/78/2000 - 378 zo dňa 12.04.2007 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 440.000,-Sk s príslušenstvom a rozsudkom č. k. 12 C 78/2002- 396 z 25.6.2007 žalobu zamietol a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 80.888,50 Sk. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok v časti zamietnutia návrhu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade odvolací súd uznesením č. k. 7 Co 208/2007-427 zo dňa 17.4.2008 potvrdil. V časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zrušil a konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V ostatnej časti týkajúcej sa návrhu žalobcu v 1. rade voči žalovanému v 1. rade a v časti trov konania žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanému v 1. rade vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12C/78/2000-791 zo dňa 10.12.2012 žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudkom č.k. 25Co/49/2013-819 zo dňa 18.9.2013 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením č.k. 12C/78/2000-833 zo dňa 22.11.2013 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 5 099,93 eur predstavujúcu trovy prvoinštančného konania 4726,07 eur a trovy odvolacieho konania 373,86 eur. Uznesením č.k. 8Co/1097/2015-926 zo dňa 29.4.2016 nadriadený súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie zistil, že je nesporné, že konečným rozhodnutím bola žaloba žalobcu zamietnutá, a preto platí záver, že v konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný. Súd však po zohľadnení všetkých skutočností mal za to, že v danom prípade je dôvodné aplikovať

ustanovenie § 257 CSP, keďže v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázal na to, že žalobcovi bolo uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-919 zo dňa 06. 10. 2010 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 12C/78/2000-664 z 31. 03. 2001 bolo na jeho zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci. Zdôraznil, že žalobca je invalidný dôchodca vo vyššom veku, poberá invalidný, resp. starobný dôchodok 310 eur mesačne, v roku 2012 v sume 299,90 eura, v rokoch 2011 a 2012 poberal i dávku v hmotnej núdzi. Žalovaný bol podľa dostupných informácii z internetového portálu spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti AUTO-PRO, s.r.o., AUTOLEND, s.r.o., spoločníkom a likvidátorom spoločnosti B+B Servis, v. o. s., v likvidácii, jediným konateľnom v spoločnosti MAXIN GROUP, s.r.o., ďalej WORLD INTELLIGENT TECHNOLOGIES, s.r.o.. Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný bol výlučným vlastníkom 3 rodinných domov, garáže, rozľahlých pozemkov, ktoré k týmto stavbám priliehajú, čo už však v čase rozhodnutia z katastra nehnuteľností nevyplýva, je však možné predpokladať, že v prípade prevodu týchto nehnuteľností žalovaný disponuje finančnými prostriedkami získanými ich prevodom. Sociálna i majetková situácia žalobcu, keď z objektívnych dôvodov by nebol schopný uhradiť trovy žalovaného, a to i s ohľadom na ich výšku, je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie bral do úvahy i majetkové a sociálne okolnosti na strane žalovaného a dospel k záveru, že finančná, majetková, zárobková a sociálna situácia žalovaného je lepšia ako na strane žalobcu. Ďalším dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia sú podľa súdu prvej inštancie aj výnimočné okolnosti daného prípadu. Konštatoval, že v celej právnej veci nebolo sporné, že žalobcovi bolo po uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu poskytnuté motorové vozidlo BMW, ktorého vlastníkom však nebol prevodca- žalovaný, hoci pri uzatvorení kúpnej zmluvy vystupoval ako vlastník motorového vozidla a žalobca v dôsledku " podvodného " konania o predmetné motorové vozidlo prišiel. V závere uviedol, že výnimočnosťou tohto prípadu je i to, že tak u žalobcu ako i u žalovaného nezistil súd dôvody vedúce k výsledku tohto konania ani u nich nebol preukázaný žiadny prospech . Uvedené skutočnosti hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol i v odvolacom konaní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaný bol v spore úspešný, pričom bol nútený svoje práva brániť na súde, s čím mal spojené výdavky s právnym zastupovaním. Trvanie sporu od roku 2000 žalovaný nemohol ovplyvniť, keďže konanie trvalo dlho nie jeho vinou. Zdôraznil, že svojím správaním nezavinil ani samotný spor a ani jeho dĺžku. Sociálne pomery na strane žalobcu nemôžu byť jediným dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Taktiež ani dôvod, že žalobca o predmetné motorové vozidlo prišiel. Argumentoval, že dôležitou skutočnosťou je to, že žalovaný bol úspešný v spore, nedal svojím konaním príčinu na vznik sporu ani nezavinil dĺžku konania. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery aj na strane žalovaného. Ani zo skutočnosti, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a na jeho zastupovanie ustanovené Centrum právnej pomoci, nie je možné vyvodiť že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 118/2017-28 zo dňa 08.03.2017.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril, žiadal odvolanie zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Z odôvodnenia rozhodnutia je zjavné, že súd sa zaoberal všetkými okolnosťami tak ako to vyžaduje zákonná úprava a tiež judikatúra súdov vyšších stupňov a Ústavného súdu SR. Konštatoval, že súd zisťoval údaje z verejne prístupných a štátom zriadených a prevádzkovaných registrov.

4. Krajský súd v Nitre preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12. 07. 2000 domáhal uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zaplatiť sumu 440.000,-

Sk s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 23. 07. 1999 mu bolo prostredníctvom OR PZ SS v Michalovciach, odborom kriminálnej polície zaistené motorové vozidlo BMW 316 I z dôvodu podozrenia, že pochádza z krádeže. Vozidlo odkúpil od syna - žalovaného v 2. rade, ktorý ho tesne predtým kúpil prostredníctvom Autobazaru HASTRA v Nitre, ktorého majiteľom bol Z. D.. Dňa 25. 01. 1999 bolo vozidlo vrátené poisťovacej spoločnosti COCORDIA v Mníchove. Žaloba, ktorú podal voči Z. D., bola rozsudkom Okresného súdu Nitra v inom konaní právoplatne zamietnutá. Žalovaného v l. rade žaloval z titulu vydania predmetu bezdôvodného obohatenia a v priebehu konania návrh voči žalovanému v 2. rade zobral späť a konanie bolo voči nemu zastavené. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C/78/2000-791 (v poradí druhým) bol návrh zamietnutý a rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Nitre č. k. 25Co/49/2013-819 zo dňa 18. 09. 2013. Rozhodnutie o výroku o trovách konania si súd vymienil na samostatné rozhodnutie.

6. Teda predmetom preskúmania odvolacím súdom je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o trovách celého konania tak, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania aplikujúc ustanovenie § 257 CSP.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto výsledku vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy, treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania, založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy konania, spočíva v tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky

z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 (predtým § 150 OSP).

15. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

16. Odvolací súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

17. Ustanovenie § 257 preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

18. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

19. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

20. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

21. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009. Ustanovenie § 257 je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

22. Súd prvej inštancie vzhliadol vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa, aby v konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav pri zisťovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalobcu a žalovaného. Vo vzťahu k pomerom žalobcu vychádzal zo stavu aktuálnemu v čase odvolania žalobcu na čl. 842 spisu, poukazoval na výšku starobného resp. invalidného dôchodku 310 eur mesačne (odvolací súd poukazuje na potvrdenie Sociálnej poisťovne- ústredie na čl. 848 spisu zo dňa 06.12.2012), v roku 2012 v sume 299,90 eura, na skutočnosť, že poberal i dávku v hmotnej núdzi v rokoch 2011, 2012. Súd prvej inštancie nezisťoval aké boli skutočné osobné, zárobkové a majetkové pomery žalobcu v čase rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov žalovanému, nevysporiadal sa s tým, či vlastní nejaký nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok vyššej hodnoty, aká bola výška dôchodku žalobcu v čase rozhodnutia, či nemá aj iný zdroj príjmu napríklad z nájomného. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nepostupoval správne ani pri zisťovaní osobných, zárobkových a majetkových pomery žalovaného. Vo vzťahu k nim konštatoval, že žalovaný bol podľa dostupných informácií z internetového portálu spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti AUTO-PRO, s.r.o., AUTOLEND, s.r.o., spoločníkom a likvidátorom spoločnosti B +B Servis, v. o. s., v likvidácii, jediným konateľnom v spoločnosti MAXIN GROUP, s.r.o., ďalej WORLD INTELLIGENT TECHNOLOGIES, s.r.o.. Súd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný bol výlučným vlastníkom 3 rodinných domov, garáže, rozľahlých pozemkov, ktoré k týmto stavbám priliehajú, čo už však v čase rozhodnutia z katastra nehnuteľnosti nevyplýva, je však možné predpokladať, že v prípade prevodu týchto nehnuteľnosti žalovaný disponuje finančnými prostriedkami získanými ich prevodom. Z uvedeného nie je zrejmé, aké boli v čase rozhodnutia skutočné osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Súd prvej inštancie mal žalovaného vyzvať, aby preukázal či mal z prevodu obchodných podielov vo vyššie uvedených spoločnostiach majetkový prospech a či nehnuteľnosti, ktoré vlastnil previedol odplatne a za akú kúpnu cenu. Súd prvej inštancie nezisťoval, či je žalovaný zamestnaný, alebo poberá dôchodok, resp. inú štátom vyplácanú dávku, či nemá aj iný zdroj príjmu napríklad z nájomného, či vlastní hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Ako bolo uvedené vyššie, aplikácia ust. § 257 je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam, čo ale v posudzovanej veci vzhľadom na absenciu zistenia aktuálnych príjmov a majetkových pomerov žalobcu a žalovaného nie je preukázané. K súdom prvej inštancie konštatovaným dôvodom hodným osobitného zreteľa spočívajúcim v okolnostiach veci odvolací súd poukazuje na to, že sa nevysporiadal s dĺžkou trvania súdneho konania, správaním a postojom žalobcu, prípadne aj žalovaného a vplyvom ich konaní na celkovú dĺžku konania s ktorou súvisí aj výška trov konania.

23. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , odstrániť vytýkané nedostatky, a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .