Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-23-2022.pdf
PDF · 114.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/23/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Kežmarok, dieťa rodičov - matky S., právne zastúpenej JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 80, a otca S., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloleté dieťa S., do osobnej starostlivosti matky S. II. Matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok.
III. Otec S. je povinný prispievať na výživu maloletej S. sumou 90 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci matke, a to odo dňa podania návrhu, t. j. od 08. 02. 2022, do budúcna.
IV. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
V. Dlžné výživné na mal. S. za obdobie od 08. 02. 2022 do 20. 04. 2022 vo výške 247,41 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, so začiatkom platenia v mesiaci jún 2022, spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci matke, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod stratou výhody splátok.
VI. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala 08. 02. 2022 na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej S., ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, ona bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, styk otca s dcérou nežiadala upraviť. Ďalej žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 150 eur mesačne odo dňa podania návrhu vždy do 20-teho dňa v mesiaci matke.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloletá dcéra pochádza z mimomanželského vzťahu navrhovateľky a otca dieťaťa. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti a z tohto vzťahu sa im narodila maloletá dcéra. V roku 2018 navrhovateľka s maloletou opustili spoločnú domácnosť a od toho času žijú oddelene. Matka s maloletou dcérou momentálne býva u svojich rodičov, ktorí jej so starostlivosťou o mal. dcéru pomáhajú. Príjem otca v súčasnej dobe nepozná, nevie či je zamestnaný. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, avšak rovnako nevedela uviesť, či si otec plní vyživovaciu povinnosť a v akej výške. Ona je zamestnaná ako čašníčka na polovičný úväzok s mesačným príjmom okolo 450 - 500 eur. Pokiaľ ide o jej náklady, tak rodičom prispieva na bývanie
sumou 100 eur mesačne a platí pôžičku 20 eur, na stravu má náklady 100 eur, na ošatenie 50 eur mesačne, na hygienické potreby 40 eur mesačne a na telefón 15 eur mesačne. Výdavky na dcéru tvoria výdavky na stravu v škôlke 37 eur mesačne a školné 13 eur mesačne, na stravu doma 100 eur mesačne. Na ošatenie pre maloletú má výdavky 90 eur mesačne, na hygienické potreby 20 eur, na hračky, záľuby 50 eur mesačne a 40 eur mesačne na lieky. Otec sa s dcérou stretáva v priemere 2-krát do mesiaca. Styk nežiadala upraviť, nakoľko sa s otcom na stretávaní vedia dohodnúť. Otec maloletej na výživu za posledné tri roky prispel iba minimálne a to vo forme niekoľkých nákupov, pravidelnou sumou však neprispieva. Mala za to, že navrhovaná výška výživného predstavuje oprávnené potreby maloletého dieťaťa s poukazom na vek maloletého dieťaťa a je v možnostiach otca.
3. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, nakoľko je nezamestnaný a vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky, otec a kolízny opatrovník.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, výsluchom otca, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, odpoveďami na lustrácie účastníkov v REGOB, registri SP, výplatnými páskami matky za mesiace august, september a november 2021, potvrdeniami o zaplatení stravného v materskej škole, výbermi poplatkov za školné, pracovnou zmluvou matky, dohodou o skončení vykonaní práce, potvrdením o zamestnaní matky, podkladmi k mesačnej úhrade stravného v materskej škole, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zápisnicou z informatívneho stretnutia z 14. 03. 2022, správou ÚPSVaR Kežmarok, oddelenia služieb pre občana, potvrdením o poberaní prídavku na deti manželkou otca I. H., potvrdením o poberaní prídavku na mal. S. matkou, správou ÚPSVaR Kežmarok o prešetrení rodinných pomerov mal. dieťaťa, výplatnými pásky matky za január a február 2022, čestným prehlásením rodičov navrhovateľky, príjmovými lístkami o výdavkoch na komunálny odpad matky a spotrebiteľskou zmluvou matky. 6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Počas konania uviedla, že by súhlasila aj so sumou 100 eur titulom výživného. Ďalej uviedla, že žije u rodičov, ktorým prispieva na výživu sumou 100 eur na bývanie a občas robí nákupy. Ona má obed zabezpečený v práci. Na ošatenie, hygienické potreby a obuv má výdavky 50 eur. Pokiaľ ide o výdavky dcéry, tak maloletá chodí do škôlky, kde platí stravu 37 eur a školné 13 eur mesačne. Na stravu doma má ešte výdavky 100 eur mesačne. Na ošatenie a obuv na maloletú má výdavky 90 eur mesačne. Na hračky, záľuby, voľný čas má mesačné výdavky 50 eur. Maloleté má kožné problémy, preto má zvýšené výdavky na lieky a maste v sume 40 eur mesačne. Stále je zamestnaná na polovičný úväzok s príjmom 400 - 500 eur mesačne. Zároveň poukázala na skutočnosť, že maloletá v septembri 2022 nastupuje na základnú školu, teda dôjde k zmene pomerov na strane maloletej a súčasne sa je zvýšia výdavky. Otec je síce nezamestnaný, no prispievať na výživu maloletej je jeho zákonná povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona o rodine. Vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu otca navrhla nižšiu sumu výživného, a to vo výške 100 eur mesačne.
7. Právny zástupca navrhovateľky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Navrhovateľka dcére zabezpečuje starostlivosť sama už 3 roky, preto žiadal, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Styk navrhla neupravovať, nakoľko sa rodičia vedia dohodnúť na styku otca s maloletou. Pokiaľ ide o výživné, vzhľadom na otcov nesúhlas s nižšou sumou, trvala na sume 150 eur mesačne titulom výživného.
8. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti ako aj neupravením styku súhlasil. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou výživného, on navrhol výživné v sume 50 eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. V súčasnej dobe je nezamestnaný, a to od júna 2021. Naposledy pracoval minulý rok na dohodu, o prácu prišiel pre koronu. Pracoval ako vodič. Prácu si aktívne hľadá, mal záujem pracovať ako vodič aj naďalej, no doposiaľ si prácu nenašiel. Je vyučený automechanik. V súčasnej dobe má sľúbenú prácu v Rakúsku, no je to ešte len v štádiu prísľubu, preto si hľadá aj prácu na území SR. Nemá žiadne zdravotné problémy. V súčasnej dobe žije u svojej matky, ktorá hradí výdavky na bývanie, ako aj iné výdavky. On si privyrába brigádnicky, no minulý mesiac si takto zarobil iba 40 eur. Takto zarobené peniaze minie na stravu. Ak zarobí viac peňazí, tieto dá deťom. Vzhľadom na nepriaznivú aktuálnu finančnú situáciu, nie
je v jeho možnostiach platiť výživné v navrhovanej výške a ani v nižšej sume. V prípade, že sa zamestná, je ochotný platiť výživné v sume 100 eur. Zároveň uviedol že má viacero dlhov a bol sa už informovať ohľadom vyhlásenia osobného bankrotu.
9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní s podaným návrhom súhlasil. Mal za to, že je dôvodný a je v záujme dieťaťa, aby rodičovské práva a povinnosti boli upravené.
10. Podľa výplatných pások matky za posledné obdobie od decembra 2021 do februára 2022, mala matka čistý príjem spolu s daňovým bonusom v sume 340 eur a rodinné prídavky na maloleté dieťa.
11. Podľa pracovnej zmluvy je matka zamestnaná na polovičný úväzok na dobu neurčitú od 01. 08. 2021 a mesačnou mzdou 312 eur. Týždenný pracovný čas je 20 hodín.
12. Z potvrdenky od Materskej školy N. G. matka platí školné 13 eur a stravu v škôlke 37 eur.
13. Podľa Čestného prehlásenia Z. H. a I. H., rodičov navrhovateľky, navrhovateľka spoločne s dcérou žijú v ich domácnosti, kde im poskytli bývanie a navrhovateľka im prispieva sumou 100 eur mesačne.
14. Otec je podľa Potvrdenia ÚPSVaR KK z 11. 03. 2022 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a to od 07. 06. 2021 a jeho evidencia trvá. Počas evidencie mu nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho vzdelaniu z dôvodu neevidovania žiadneho voľného miesta, ktoré uviedol v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. vodič dodávky. Zároveň je spoluposudzovanou osobou pri poberaní prídavku na dieťa.
15. Podľa správy ÚPSVaR KK z prešetrenia rodinného prostredia matka s maloletou žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky. Navrhovateľka sa podieľa na nákladoch domácnosti sumou 100 eur na bývanie a 50 eur na nákup potravín. Maloletá má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý vývoj a vývin. Maloletá navštevuje Materskú školu v N. G.. Navrhovateľka má príjem 480 eur mesačne. Otec na maloletú finančne neprispieva, s maloletou sa nestretáva.
16. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine; dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa spoločne so dcérou v decembri 2018 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od toho času žijú rodičia oddelene, matka s dcérou v meste N. G. a otec v Kežmarku.
19. Súd mal za preukázané, že matka sa o dcéru riadne stará, v súčasnej dobe zabezpečuje všetky jej potreby sama, bez pomoci otca, preto súd maloletú Melániu zveril do osobnej starostlivosti matky. Súčasne mal súd za preukázané, že v časti zverenia maloletej dcéry do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov, otec so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nemal výhrady voči tomu, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, preto v najlepšom záujme maloletej je, aby bola zverená matke, ktorá od narodenia zabezpečuje všetky jej potreby. Vzhľadom na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd určil, že matka bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. V podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov dieťaťa.
20. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou dcérou, matka styk nežiadala upraviť, rovnako aj otec navrhol styk neupravovať, nakoľko sa rodičia vedia na úprave styku dohodnúť, preto súd maloletej s otcom neupravil. Rovnako aj kolízny opatrovník mal za to, že styk otca s maloletou nie je v danom prípade potrebné upravovať.
21. Sporným bol len nárok na určenie výživného, nakoľko matka žiadala sumu 150 eur mesačne, resp. 100 eur mesačne, pričom otec s takouto čiastkou nesúhlasil a navrhol sumu 50 eur mesačne titulom výživného. Matka podaný návrh odôvodňovala nevyhnutnými potrebami maloletej, skutočnosťou, že otec žiadnou sumou na výživu dcéry neprispieva, ako aj tým, že dcéra od septembra 2022 nastúpi na základnú školu, čím dôjde k ďalšej zmene pomerov na strane oprávnenej. Zároveň má nízky príjem, ktorý celkovo vrátane daňového bonusu a rodinných prídavkov predstavuje sumu 480 eur mesačne. Tak
ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
22. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
23. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
24. Doposiaľ výživné na dcéru nebolo upravené žiadnym rozhodnutím, otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, prispel len sporadicky formou nákupov. V súčasnej dobe sa žiadnou sumou nepodieľa na výžive maloletej.
25. Maloletá S. v januári dovŕšila 6 rokov, chodí do škôlky, no od septembra 2022 nastupuje na základnú školu. Súd teda pri rozhodovaní o určení výživného prihliadal aj na túto skutočnosť, nakoľko výživné upravuje do budúcna, na dlhší časový úsek a k tejto zmene dôjde za 4 mesiace. Nástup na vyšší stupeň vzdelania je rovnako dôvodom na zvýšenie výživného. V súčasnej dobe matka výdavky vyčíslila na sumu 250 - 300 eur, pričom otec sa nepodieľal žiadnou čiastkou na ich zaplatení. Za nevyhnutné výdavky na dcéru považoval školné a strava v škôlke v sume 50 eur, strava doma 50 eur, ošatenie 50 eur (nie matkou tvrdené 90 eur), hygienické potreby 20 eur, lieky a maste 40 eur, voľný čas 30 eur, čo je okolo 240 eur.
26. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá dcéra toho času nie sú schopná sama sa živiť, nakoľko má 6 rokov, nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
27. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. V súčasnej dobe sa o maloletú stará a všetku starostlivosť maloletej zabezpečuje výlučne matka, pričom otec neprispieva na jej výživu. Sporadicky urobí nejaký nákup. Príjem matky momentálne tvorí príjem z pracovného pomeru, daňový bonus a rodinné prídavky v sume 480 eur mesačne. Na mesačné náklady prispieva rodičom a to sumou 100 eur na bývanie a sumou 50 eur na nákupy. Na stravu minie 100 eur, na hygienické potreby má výdavky 40 eur. Potom má bežné výdavky na ošatenie, obuv v sume 50 eur. Telefón platí mesačne 15 eur. Na splátku spotrebiteľského úveru matky súd neprihliadala ako na nevyhnutný výdavok. Matka je samoživiteľkou, teda všetky výdavky znáša sama.
28. Pokiaľ ide o príjem otca, tak otec je od júna 2021 nezamestnaný, nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi a má príjem iba z brigád. Jeho základné potreby spojené s bývaním, stravou, či inými nevyhnutnými výdavkami mu pomáha hradiť jeho mama. Prácu si hľadá, no zameral sa len na jednu pracovnú pozíciu, a to prácu vodiča, ktorú sa mu doposiaľ nepodarilo nájsť a ani zo strany ÚPSVaR KK mu nebolo ponúknutá. Je však zdravý, nemá žiadne obmedzenia, ktoré by mu bránili vykonávať nejaký druh práce. Keďže otec nepredložil súdu potvrdenie o jeho invalidite, ktorá by ho vylučovala z pracovnej činnosti, vychádzal súd z potenciality jeho príjmov, ktorá má v konaniach o určenie výživného prednosť pred fakticitou príjmov. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
29. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať mzdu z pracovnej činnosti aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnej dobe vo výške 644 eur v hrubom. Námietky otca týkajúce sa nemožnosti nájsť si ním žiadanú prácu vodiča, považuje súd za nedôvodnú, zároveň niet dôvodu odkláňať sa od názoru, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy. Zároveň vzhľadom na svoje záväzky, dlhy a 2 vyživovacie povinnosti, otec by si mal hľadať akúkoľvek prácu, z ktorej by mal minimálny príjem, keďže príjem z brigád je nepostačujúci.
30. Otec sa s maloletou v súčasnej dobe stretáva nepravidelne, dvakrát do mesiaca. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojej dcére mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s ňou nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o ňu nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného na sumu 90 eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 08. 02. 2022. Súd mal za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si prácu, tak aby dosahoval aspoň minimálnu mzdu, nakoľko nemá žiadne zdravotné obmedzenia, žiadne z detí nemá zverené od osobnej starostlivosti.
31. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ohľadne určenia výživného zamietol, nakoľko súd prihliadal aj na aktuálny príjem otca a jeho výdavky.
32. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť maloletého zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec sa s dcérou nestretáva, a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti. Okrem výživného dobrovoľne inou sumou neprispieva.
33. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
34. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
35. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého príjmu
(samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem jednocení rozhodovací praxe soudu v otázkach výživného na nezaopatřené děti“
36. Keďže otec má okrem mal. S. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho skutočný príjem z pracovnej činnosti je nestály, súd považuje za dôvodné pristúpiť k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči mal. S.. Poukazujúc na materiál z prostredia Českej republiky, 16 % z čistého potenciálneho príjmu otca predstavuje 84,26 eur, čo takmer identicky zodpovedá súdom určenému výživnému. Súd tiež prihliadal aj na skutočnosť, že maloletá v novom školskom roku nastúpi na základnú školu, čím dôjde k zmene pomerov na jej strane, a ktorý je súčasne dôvodom na zmenu výživného a tento dôvod zohľadnil pri určení výživného
37. Súd priznal výživné od 08. 02. 2022, teda od podania návrhu na súd. Zároveň súd vypočítal otcovi aj dlžné výživné u mal. S. za obdobie od 08. 02. 2022 do 20. 04. 2022 v celkovej sume 247,41 eur. Otec v rozhodnom období žiadne výživné dobrovoľne neuhradil. Keďže súd určil výživné na 90 eur mesačne od podania návrhu 08. 02. 2022 do 20. 04. 2022, mal otec dlh v celkovej sume 247,41 eur (pomerná časť výživného za mesiac február, t. j. 21 dní x 2,50 eur, celkovo 67,41 eur, a za mesiac marec 2022, apríl 2022 mal dlh za každý mesiac 90 eur x 2 mesiace, teda 180 eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 247,41 eur na maloletú, platobné schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. S. formou mesačných splátok vo výške 20 eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom jún 2022, spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti otca, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb otca.
38. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.