Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/112/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v sporovej veci žalobcu: X. I., E.. XX.X.XXXX, I. A. XX, I., zastúpený Mgr. Romanom Chudým, advokátom, Okružná 1A, Piešťany proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a úprave splácania úveru, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi žalovaným na základe zmluvy o poistenom OTP Refinanc Exprese č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 23.9.2014 je bezúročný a bezpoplatkový, z a s t a v u j e .

Súd konanie v časti o určenie oprávnenia žalobcu splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver v 86 splátkach vo výške 73,08 Eur s poslednou splátkou vo výške 72,59 Eur, z a s t a v u j e .

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.9.2014, je neplatná.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 23.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý mu na základe zmluvy o poistenom OTP REfinanc exprese zo dňa 3.9.2014, č.z. XXX/XXXX/XXSU je bezúročný a bezplatkový, určenia oprávnenia splácať mu tento úver v 86 splátkach vo výške 73,08 Eur s poslednou splátkou vo výške 72,59 Eur a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

2.Na pojednávaní, konanom dňa 22.1.2018 zobral žalobca žalobu v časti o určenia podmienok splácania úveru späť, nakoľko mal za to, že takto naformulovaný žalobný návrh je nevykonateľný. Podaním, doručeným súdu dňa 30.1.2018 žalovaný súhlasil s týmto čiastočným späťvzatím žaloby. Na pojednávaní, konanom dňa 5.3.2018 zobral žalobca žalobu späť aj v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím nesúhlasil z dôvodu, že takéto právne posúdenie je dôležité pre žalovaného, ktorý má niekoľko súdnych sporov, ktoré sú založené na názore, že nerozčlenenie splátky na istinu, úroky a poplatky zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Druhým dôvodom nesúhlasu bolo, že žalovaný sa obáva toho, že žalobca po tom, čo ostane predmetom konania len platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, by bol fakticky v celom rozsahu úspešný a žalovaný by bol zaviazaný na náhradu trov konania.

3.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

4.Nakoľko žalobca zobral žalobu vo vyššie vymedzených častiach späť, súd konanie v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a v časti o určenie podmienok splácania úveru, konanie zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Žalovaný vyjadril s čiastočným späťvzatím v časti o určenie spôsobu splácania splátok súhlas, preto súd konanie zastavil. Napriek vyjadrenému nesúhlasu v časti o určenie bezúrokovosti a bezpoplatkovosti úveru, súd zastavil konanie aj v tejto časti, nakoľko mal za to, že dôvody nesúhlasu žalovaného neboli vážne a relevantné. Prvým uvádzaným dôvodom bola skutočnosť, že rozhodnutie súdu o návrhu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti by mohol mať argumentačný vplyv v konaniach, vedených proti žalovanému, v ktorých sa spotrebitelia domáhajú rovnakého určenia s poukazom na nerozdelenie splátky na istinu, úroky a poplatky. Takýto dôvod súd nemôže, v zmysle vyššie citovaných ustanovení, vyhodnotiť ako vážny, pretože nesúhlas žalovaného so späťvzatím a jeho požiadavka na prejednanie veci a najmä vydanie meritórneho rozhodnutia musí nachádzať svoju dôležitosť a odôvodnenosť v tom konkrétnom konaní, ktorého sa týka. Inak povedané rozhodnutie vo veci by muselo nachádzať svoju nevyhnutnosť pri úprave vzťahov medzi účastníkmi konkrétneho konania, ktoré prebieha a v ktorom bola žaloba zobratá späť. Argument, že rozhodnutie súdu by mohlo mať vplyv na priebeh iných súdnych konaní akceptovať nemožno aj z toho dôvodu, že súdy sú pri svojich rozhodnutiach nezávislé a nie sú viazané názorom súdov v iných konaniach. Je nutné zhrnúť, že tento žalovaným uvádzaný dôvod vo vzťahu k prípadnej potrebe meritórnej úpravy vzťahov medzi ním a žalobcom, nie je vážny a preto naň súd neprihliadal. Rovnako nemožno vyhodnotiť ako vážny ani dôvod, vyjadrujúci obavu žalovaného z prípadného uloženia povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi. V prvom rade pri zastavení konania súd vychádza z procesného zavinenia zastavenia, ktoré v tomto prípade ( tak v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj určenie spôsobu splácania úveru) možno pričítať žalobcovi. Tento zobral žalobu späť v oboch častiach bez uvedenia dôvodu, resp. z dôvodu nevykonateľnosti petitu, čo sú jednoznačne dôvody na jeho strany. Preto v týchto častiach žaloby je nutné mu pričítať vznik povinnosti uhradiť trovy konania žalovanému. Aj v opačnom prípade by však obava z úhrady trov konania nebola dôvodom na nezastavenie konania, pretože tento dôvod sa netýka predmetu konania ako takého ale až následnej povinnosti pri náhrade trov konania. Súd preto konanie aj v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zastavil.

5.Súd v rámci vecného odôvodnenia tohto rozsudku vychádzal z rozsahu vecného predmetu tohto konania po tom, ako vo zvyšnej časti zobral žalobca žalobu späť. Predmetom prejednania veci zostal len nárok na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

6.Žalobu vo vyššie vymedzenej časti odôvodnil žalobca nasledovne. Dňa 23.9.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške 9.641,-Eur. Tento sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Spolu s touto zmluvou uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený požadovať, aby platiteľ mzdy dlžníka vykonával zrážky zo mzdy. Žalovaný úver zosplatnil a požiadal žalobcu ho uhradiť jednorázovo vrátane nesplateného príslušenstva. Žalobca mal za to, že zo zmluvy nebol známy rozsah zrážok, výška pohľadávky, ktorej splatenie takto veriteľ zabezpečuje. Dlžníkovi je odopreté jeho právo na súdnu ochranu. Uzavretím takejto zmluvy, predstavuje také zabezpečenie záväzku veriteľa, ktoré do vzťahu s dlžníkom vnáša značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a takýto právny úkon je neplatný. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť záväzok, ktorý vznikne de facto až v budúcnosti. Vôľou dlžníka pri podpise úverovej zmluvy nie je uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy.

7.K otázke neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že táto obsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Rozsah zrážok zo mzdy je uvedený v čl. II bode 2 dohody. Výška pohľadávky závisí od splácania zabezpečovanej pohľadávky zo strany žalobcu a od skutočnosti, aká časť pohľadávky podľa zmluvy o úvere je splatná. Dohoda bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere a teda zabezpečuje záväzok, ktorý v čase jej uzatvorenia existoval.

8.Žalobca v ďalšom priebehu súdneho konania argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Veriteľ vykonáva inkaso pohľadávky, pričom toto jeho konanie nepodlieha žiadnej kontrole nezávislého subjektu a môže si uplatňovať aj nároky, na ktoré eventuálne nemusí mať nárok. Naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vyvodil z toho, že žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a je zrejmé, že pohľadávku sa pokúsi zinkasovať.

9.Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 22.11.2017, 22.1.2018 a 5.3.2018 a to bez prítomnosti žalobcu, ktorý na pojednávania volaný nebol.

10.Pre účely rozhodnutia vo veci samej sa súd oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise.

11.V konaní nebolo sporné, že strany uzavreli zmluvu o poistenom OTP Refinenc Exprese č. XXX/XXXX/ XXSU dňa 23.9.2014. Na jej základe poskytol žalovaný ( banka) žalobcovi( dlžníkovi) spotrebiteľský úver v sume 9.641,-Eur, ktorý sa následne žalobca zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach ( ktoré zahŕňali istinu, úrok a poplatok za zabezpečenie poistenia). V čl. II bode 1 zmluvy sa dlžník zaviazal zabezpečiť pohľadávky banky z tejto zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) uzavretou medzi bankou a dlžníkom. Zároveň sa v bode 2 tohto článku zaviazal bez zbytočného odkladu informovať banku o všetkých skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať za následok zánik, zhoršenie alebo zníženie hodnoty zabezpečenia úveru ( pod zhoršením zabezpečenia sa rozumie aj úmrtie ručiteľa). Ak takýto prípad nastane je dlžník povinný bez zbytočného odkladu zabezpečenie primerane doplniť.

12.V deň uzavretia vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere uzavrel žalobca so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Z jej obsahu je zrejmé, že žalobca zabezpečil uspokojenie pohľadávky žalovaného ( pohľadávky banky zo zmluvy o úvere- teda zmluvy o OTP Refinanc Exprese č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 23.9.2014) zrážkami zo mzdy, ktorú poberá alebo bude poberať od súčasného alebo budúceho platiteľa mzdy. Bolo dohodnuté, že zrážky sa budú vykonávať vo výške, ktorá zodpovedá maximálne prípustnej výške zrážok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Okamihom keď banka predloží platiteľovi mzdy klienta zmluvu, nadobúda banka proti platiteľovi mzdy klienta právo na výplatu prostriedkov vo výške zodpovedajúcej maximálnej prípustnej výške zrážok, a to až do úplného uspokojenia pohľadávky. Podľa čl. II bodu 4 tejto dohody v prípade, ak klient nesplní splatnú pohľadávku, banka je na základe tejto zmluvy oprávnená požiadať platiteľa mzdy klienta aby časť mzdy vo výške zodpovedajúcej maximálne prípustnej výške poukazoval vždy v deň výplaty mzdy na účet banky, ktorý mu banka písomne oznámi a to až do doby, pokiaľ mu banka písomne neoznámi, že jej pohľadávka je uspokojená.

13.Žalovaný v liste zo dňa 4.10.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku 10.temu dňu odo dňa doručenia výzvy. Informoval žalobcu, že v deň účinnosti je povinný zaplatiť celý jeho záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy. V opačnom prípade banka využije všetky práva, ktoré jej zo zmluvy resp. z právnych predpisov na uspokojenie pohľadávky a to predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe, príp. súdnym vymáhaním alebo iným spôsobom uspokojenia pohľadávky banky vrátane postúpenia na inú osobu.

14.Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy ( ďalej len "OZ") uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1,5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

15.Predmetom posúdenia danosti uplatňovaného nároku po meritórnej stránke zostal nárok žalobcu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 23.9.2014 medzi žalobcom a žalovaným, ktorá v zmysle svojho obsahu zabezpečovala pohľadávku žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi rovnakými subjektami v ten istý deň.

16.Súd v prvom rade podrobil predmet žaloby skúmaniu z hľadiska jej prípustnosti v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku. Hoci v zmysle Komentáru k Civilnému sporovému poriadku z r. 2016, Nakladatelstvo C.H.Beck, autorom Števček a spol., vo všeobecnosti platí, že určenie existencie právnej skutočnosti ( k čomu zaraďujeme aj určenie neplatnosti právneho úkonu) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd ma určiť aktuálny stav, preto nová právna úprava pripúšťa určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, súd v tomto konaní mal za to, že určenie neplatnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy usporiada vzťahy medzi sporovými stranami a definitívne vymedzí možnosť resp. nemožnosť uplatňovania si tohto zabezpečovacieho inštitútu medzi nimi. Súd vychádzal v prvom rade zo skutočnosti, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený zmluvou o úvere a následne zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca, ako zmluvne slabšia strana, má zabezpečenú zákonnú ochranu v podobe systému únijných a vnútroštátnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Taktiež je nutné reflektovať skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje prostriedok zabezpečenia plnenia povinností žalobcu vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a teda svojim charakterom predstavuje jedno zo zmluvných dojednaní v kontexte záväzkových spotrebiteľských vzťahov, vzniknutých medzi žalobcom a žalovaným. Preto podľa názoru súdu, hoci sa v tomto prípade jedná o samostatnú zmluvu, je možné túto podrobiť, a to ako celok, analýze z hľadiska jej prípustnosti ako zmluvnej podmienky. Vo všeobecnosti platí, že ak zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, je zo zákona neplatná. Preto aj pri aplikácii ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, možnosť určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako súčasti zmluvných dojednaní kreujúcich práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným, vyplýva priamo z právneho predpisu, konkrétne ustanovenia § 53 ods. 5 OZ. Pre účely prípustnosti rozhodnutia o platnosti resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, možno v tomto prípade preto aplikovať ustanovenie § 137 d) Civilného sporového poriadku a konštatovať procesnú možnosť súdu takýmto spôsobom rozhodnúť.

17.Súd, v zmysle vyššie prijatých záverov, podrobil dohodu o zrážkach zo mzdy skúmaniu z hľadiska jej prípustnosti ako zmluvného dojednania a konštatuje, že v celom svojom obsahu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je totiž zrejmé, že samotný zákonodarca považoval inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a jeho použitie v spotrebiteľských vzťahoch za minimálne sporný, čo reflektoval v citovanom ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. ( mimochodom platnom a účinnom v čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy). Zákonodarca jednoznačne stanovil pravidlá určujúce prípustnosť takejto dohody v spotrebiteľských vzťahoch tak, že konkretizoval obsahové náležitosti, ktoré musí obsahovať. Po preskúmaní spornej dohody o zrážkach zo mzdy súd konštatuje absenciu týchto zákonných náležitostí. V prvom rade spotrebiteľ v nej nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a najmä zjavne nemal možnosť jej uzavretie odmietnuť. Toto je zrejmé aj z obsahu samotnej zmluvy o úvere, kde je uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pre dlžníka formulovaná ako povinnosť. Možno prijať záver, že tým, že žalovaný vo formulárovej zmluve a pri jej uzatváraní, nerešpektoval zákonom stanovené podmienky, spôsobil celkovú neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko možno konštatovať jej neprijateľnosť. Záverom súd dodáva, že sám zákonodarca v zákone vymedzil hranice prípustnosti aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch tak, aby tieto nespôsobovali nerovnováhu v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ tieto ustanovenia pri kreovaní znenia zmluvy nerešpektoval, súd musí poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v podobe určenia neplatnosti celej dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem uvedeného má súd za to, že určenie neplatnosti tejto dohody je pre usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami nevyhnutné, nakoľko žalovaný zosplatnil celý úver a samotnou dohodou o zrážkach zo mzdy mu je umožnené obrátiť sa na platiteľa mzdy za účelom vykonávania zrážok zo mzdy. V prípade, že by súd nepodrobil dohodu o zrážkach zo mdzy skúmaniu z hľadiska jej prípustnosti a náležitostí a autoritatívnym rozhodnutím neurčil neplatnosť tejto dohody, v praxi by to malo za následok realizáciu tejto dohody prostredníctvom platiteľa mzdy. Svojim rozhodnutím teda súd zamedzuje a zastavuje možnosť použitia dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku žalovaným. Aj z tohto hľadiska je preto jeho vecné rozhodnutie v tejto časti petitu žaloby nevyhnutné.

18.Súd záverom ešte dodáva, že aj keby dohodu o zrážkach zo mzdy nepodrobil skúmaniu v kontexte spotrebiteľských vzťahov, musel by konštatovať jej neurčitosť z dôvodu absencie uvedenia jednej zo základných náležitostí. Dohoda totiž okrem označenia veriteľa, dlžníka, pohľadávky o ktorej uspokojenie ide a výšky dohodnutých zrážok, musí obsahovať aj určenie platiteľa mzdy. V predloženej dohode však tento údaj chýba. Predložená dohoda je preto podľa názoru súdu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatná a jej aplikácia v praxi spôsobuje vznik protizákonného účinku v neprospech žalobcu.

19.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Žalobca zobral žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Žalobu v časti o určenie spôsobu splácania úveru túto zobral späť z dôvodu jej nevykonateľnosti. V oboch prípadoch je nutné mu pričítať procesné zavinenie zastavenia konania, čo znamená že v tejto časti konania bol neúspešný a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Dôvodom prijatia tohto záveru je skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo výlučne konaním žalobcu, ktorý zobral žalobu v častiach späť, pričom ako dôvod neuvádzal konkrétne konanie žalovaného, ktoré by zapríčinilo vzatie žaloby späť. Na druhej strane v časti konania o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bol neúspešnou stranou žalovaný, nakoľko súd žalobe v tejto časti vyhovel. Nakoľko všetky časti žaloby sa týkali nárokov, ktoré svojim charakterom nemožno kvantitatívne ani kvalitatívne porovnať, súd vychádzal pre účely určenia pomeru úspechu z toho, že každý nárok predstavoval 1/3 žalobného návrhu ako celku. Žalovaný bol úspešný v 2/3 žaloby, žalobca v 1/3. Pomer úspechu zodpovedá víťazstvu žalovaného vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu ( teda 2/3 - 1/3= 1/3, táto časť predstavuje 1/3 z celkových nárokov uplatnených v žalobe, čo vyjadruje podiel úspechu žalovaného v konaní). Povinnosť nahradiť trovy konania v zníženej výške teda vznikla žalobcovi voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.