Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-272-2017.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/272/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa M. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. M. XX proti manželke I. V., rod. N. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., E. XX, za účasti maloletých detí V., I., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., E. XX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa M. V., nar. XX. XX. XXXX a manželky I. V., rod. N. nar. XX. XX. XXXX,uzavreté dňa XX. XX. XXXX vo J. A., zapísané v knihe manželstiev M. úradu J. A. vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.
A. schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom V., I., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
M. deti V., I., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí V., I. nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške XX,- € mesačne a M., nar. 02. 08. 2010 výživným vo výške 30,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
Manželka navrhovateľa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29. 09. 2017 domáhal rozvodu manželstva s manželkou z dôvodu, že ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, považuje ho za trvalo rozvrátené a niet nádeje na jeho obnovenie, nakoľko manželka žije od roku 2016 už s iným partnerom. V prípade rozvodu manželstva žiadal, aby súd maloleté deti V., I., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a jemu určil výživné podľa uváženia s prihliadnutím na to, že je poberateľom invalidného dôchodku.
2. V písomnom vyjadrení k návrhu manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, v časti výživného žiadala, aby súd určil otcovi výživné na každé z maloletých detí po 50,- € mesačne.
3. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
4. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
5. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
6. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V., I., nar. XX. XX. XXXX a M., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec bude povinný prispievať na výživu maloletej I. výživným vo výške 40,- € mesačne a maloletej M. výživným vo výške 30,- € mesačne, vždy do 20. dňa mesačne vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť.
8. Opatrovník maloletých detí odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s tým, že táto neodporuje zákonu a je v záujme maloletých detí.
9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloleté deti. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Matka má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté deti a pre ich všestranný vývoj. Rodičia spolu vedia komunikovať, čo sa týka starostlivosti o maloleté deti. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Maloletá I. má v súčasnosti 12 rokov, navštevuje 7.ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky, stravuje sa doma. Maloletá M. má v súčasnosti 7 rokov, navštevuje 2.ročník základnej školy, kde sa platia bežné poplatky, stravuje sa v škole, kde strava je 30,- € mesačne. V súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, pracovných zošitov mala matka zvýšené výdavky na maloleté deti vo výške 120,- € na každé z detí. Maloleté deti nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť. Ich zdravotný stav je dobrý. Maloletá I. je sledovaná v onkologickej ambulancií z dôvodu, že mala operovaný nádor, keď mala 1 rok. Maloleté deti neužívajú pravidelne žiadne lieky. Otec doposiaľ žiadnym spôsobom neprispieval na výživu maloletých detí, nezakupoval im oblečenie, obuv. Príležitostne im zakúpil darčeky na sviatky, Vianoce. Matka potvrdila, že pokiaľ sú deti v starostlivosti otca, je o ne riadne postarané. Otec je s maloletými deťmi v pravidelnom kontakte každý druhý víkend a cez týždeň podľa potreby, ako aj cez prázdniny. Maloleté deti majú s otcom dobrý vzťah, majú ho radi, neodmietajú ho. Matka dosahuje príjem podľa oznámenia zamestnávateľa vo výške 457,81 €, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 121,60 €, príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov diéta vo výške 18,52 € mesačne. Privyrába si na dohodu o pracovnej činnosti, kde si vie privyrobiť mesačne v priemere 32,56 €. Rodičia nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým súd prihliadol na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
14. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že takáto dohoda je v záujme maloletých detí a neodporuje zákonu.
15. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona 71/92 Zbierky o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
16. Súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, že manželka navrhovateľa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania. Konanie o rozvod manželstva nie je konanie vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Poplatok za návrh v danom konaní je vo výške 66,- €. Keďže navrhovateľ ako poplatník bol od poplatku oslobodený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/272/2017 - 18 zo dňa 08. 11. 2017 mal by v danom konaní podľa výsledku konania zaplatiť poplatok alebo jeho pomernú časť druhý účastník, teda manželka navrhovateľa. V danom prípade súd využil ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá s poukazom aj na morálny aspekt v danom konaní a s prihliadnutím predovšetkým na skutočnosť, že manželka navrhovateľa dosahuje príjem na úrovni minimálnej mzdy, má dve vyživovacie povinnosti, pričom navrhovateľ si podľa vlastného vyjadrenia doposiaľ vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom žiadnym spôsobom neplnil.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
18. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
20. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.