Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-123-2016.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-5T/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Košice - okolie, JUDr. Mariana Ginelliová, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.3.2018 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaný
N.. Y. Š. - B.. X.X.XXXX P. W., X. P. O., B. U. Č.. XXX, C. L.,
s a o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp. zn. 1Pv/508/15 zo dňa 10.10.2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
- ako zodpovedný zástupca daňového subjektu Kúpele Štós n.o. so sídlom Štós - Kúpele č. 235 okres Košice - okolie, potom čo mu bola správcom dane a to obcou Štós rozhodnutím sp. zn. 2/2014-09 zo dňa 19.11.2014 vyrubená daň za ubytovanie za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 4.069,23 €, v nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica sp. zn. 1100303/1/143582/2015/5306 zo dňa 9.4.2015, túto správcovi dane doposiaľ nezaplatil, čím svojim konaním spôsobil pre Obec Štós škodu vo výške 4.069,23 €,
- ako zodpovedný zástupca daňového subjektu Kúpele Štós n.o. so sídlom Štós - Kúpele č. 235 okres Košice - okolie, potom čo mu bola správcom dane a to obcou Štós rozhodnutím sp. zn. 2/2014 zo dňa 19.11.2014 vyrubená daň za ubytovanie za zdaňovacie obdobie roku 2010 vo výške 4.756,62 €, v nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica sp. zn. 1100303/1/113593/2015/5306 zo dňa 10.4.2015, túto správcovi dane doposiaľ nezaplatil, čím svojim konaním spôsobil pre Obec Štós škodu vo výške 4.756,62 €, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, zástupcu poškodenej strany H. N., U. X. R., N.. J. U. a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
Obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v žalovanom období pôsobil ako štatutárny zástupca subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. v pozícii riaditeľa. Potvrdil, že im bola od správcu dane Obec Štós vyrúbená daň za zdaňovacie obdobie roku 2009 a 2010, ktorá aj nadobudla právoplatnosť. Predmetné
rozhodnutie ktorým bola vyrúbená daň z ubytovania subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. považuje za vecne nedôvodné a nezákonné, z toho dôvodu podal odvolanie aj správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach, o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Tvrdil, že podľa jeho názoru subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. nevznikla povinnosť zaplatiť daň za ubytovanie, nakoľko tomuto subjektu neprináleží status platiteľa dane. Podstata problému spočíva v rôznej interpretácii výkladu príslušných zákonných predpisov, ktoré upravujú dane v ust. § 37 zákona č. 582/2004 o miestnych daniach a to spôsobom, že odkazujú na kategorizáciu ubytovacích zariadení, ktorá je upravená v osobitnom právnom predpise, vyhláške č. 277/2008 Z.z. Vo vzťahu k osobitnému statusu platenia dane uviedol, že KÚPELE ŠTÓS, n.o. sú nezisková organizácia, sú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - ústavnej a ambulantnej na základe povolenia vydaného Košickým samosprávnym krajom dňa 26.11.2007 pod číslom 3609/2007-RU20-29785 v zmysle § 7 ods. 4 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., sú teda rovnakým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ako nemocnice, sanatória, liečebné ústavy a hospice. Aj v zmysle živnostenského oprávnenia KÚPELE ŠTÓS, n.o. nie sú poskytovateľom ubytovania a preto ani nemôžu mať status platiteľa dane. Z uvedeného dôvodu pri kontrole nepredložil správcovi dane evidenciu poskytovania ubytovania, pretože takú evidenciu neviedli. Dodal, že v roku 2009 - 2010 ubytovanie prevádzkoval a doteraz prevádzkuje iba a.s. KÚPELE ŠTÓS.
Zástupca poškodeného Obce Štós, H. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2010 bol zvolený do funkcie starostu, ktorú doposiaľ vykonáva. Pri kontrole agendy bolo zistené, že KÚPELE ŠTÓS, n.o. neodvádzajú daň z ubytovania, ktorá bola stanovená všeobecne záväzným nariadením obce na 0,30 eur za noc a následne v roku 2011 uznesením zastupiteľstva bola táto suma zvýšená na 1 euro. Následne upozornili obžalovaného ako riaditeľa KÚPELE ŠTÓS, n.o., aby začali riešiť situáciu s platením dane z ubytovania. Obžalovaný však poprel, žeby mali platiť túto daň a tvrdil, že oni ako nezisková organizácia poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť a teda nemusia platiť túto daň. Na základe uvedeného Obec Štós prijala všeobecne záväzné nariadenie k vyrúbeniu dane subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. takým spôsobom, že najprv žiadali predložiť knihu ubytovania, ktorá im však nebola predložená, preto pri výpočte vychádzali z informácii štatistického úradu ohľadom termínov a počtu osôb, ktorým bol poskytnutý liečebný pobyt. KÚPELE ŠTÓS, n.o. sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali, avšak Finančné riaditeľstvo v Banskej Bystrici rozhodlo v prospech obce. Obžalovaný s týmto rozhodnutím nebol spokojný a podal žalobu na súd, kde Najvyšší súd o tomto spore doposiaľ nerozhodol. Na otázku obhajcu, či pri vyrúbení dane subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. disponovali oprávnením na základe ktorého by tento subjekt prevádzkoval zdravotné zariadenie, svedok uviedol, že nie a taktiež sa nevedel vyjadriť k otázke, či tento subjekt mal na základe živnostenského oprávnenia poskytovať ubytovacie služby pre fyzické osoby. Dodal, že podľa jeho vedomosti v areáli KÚPELE ŠTÓS, n.o. pôsobí aj akciová spoločnosť, nevedel sa však vyjadriť k tomu aké má kompetencie.
V konaní súd vypočul svedkyňu X. R. ktorá uviedla, že pracuje ako referentka v prijímacej kancelárii. V rokoch 2009 až 2010 subjekt KÚPELE ŠTÓS, n.o. neviedol knihu ubytovania, pretože ubytovanie neposkytoval a nemali na to ani živnosť. Tvrdila, že pacientov mali cez zdravotné poisťovne a títo im fyzicky neplatili žiadne peniaze, boli to pacienti kde ich návrh na kúpeľnú liečbu schvaľovali zdravotné poisťovne a nimi bolo aj liečenie plne uhrádzané. Dodala, že pokiaľ ide o pôsobnosť § 38 ods. 3 zák. č. 577/2004, tento sa na nich nevzťahoval, nakoľko boli nezisková organizácia. Na otázku samosudkyne, či po roku 2010 majú zavedenú knihu ubytovania uviedla, že ani v súčasnosti ju nevedú.
Zo svedeckej výpovede J. U. súd zistil, že v subjekte KÚPELE ŠTÓS, n.o. má na starosti ekonomické záležitosti a v roku 2009 - 2010 viedla účtovníctvo. Tvrdila, že KÚPELE ŠTÓS, n.o. nemali živnostenské oprávnenie na ubytovanie, preto sa daň z ubytovania u nich neplatila. Na otázku samosudkyne, či pacienti, ktorí boli hospitalizovaní hradili nejaké poplatky v zmysle zákona 577/2004 uviedla, že nevie o tom, žeby pacienti platili priamo KÚPEĽOM ŠTÓS, n.o. za hospitalizáciu, stravu a pobyt za lôžku.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy najmä všeobecne záväzné nariadenie Obce Štós č. 1/2007 zo dňa 4.12.2007, protokol Obce Štós o určení dane podľa pomôcok sp. zn. 194/2013-09 zo dňa 22.10.2013 za zdaňovacie obdobie roku 2009, rozhodnutie Obce Štós sp. zn. 2/2014 zo dňa 19.11.2014 o určení dane z ubytovania za rok 2009 vo výške 4.069,23 eur, protokol Obce Štós o určení dane podľa pomôcok sp. zn. 194/2013-09 zo dňa 22.10.2013 za zdaňovacie obdobie roka 2010, rozhodnutie Obce Štós sp. zn. 2/2014 zo dňa 19.11.2014 o určení dane z ubytovania za rok 2010 vo výške 4.756,62 eur, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR číslo 1100303/1/143582/2015/5306 zo dňa 9.4.2015 o potvrdení rozhodnutia Obce Štós č. 2/2014 zo dňa 19.11.2014, rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR číslo 1100303/1/143593/2015/5306 zo dňa 10.4.2015 o potvrdení rozhodnutia Obce Štós č. 2/2014 zo dňa 19.11.2014, žalobu, ktorou KÚPELE ŠTÓS, n.o. žalujú Finančné riaditeľstvo SR vo veci rozhodnutia číslo 1100303/1/143582/2015/5306 zo dňa 9.4.2015 a číslo 1100303/1/143593/2015/5306 zo dňa 10.4.2015, výpis Obchodného registra, výpis z účtov a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2016.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2016 zo dňa 30.11.2017 vyplýva záver, že rozhodnutie správcu dane Obec Štós zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu a správneho orgánu, žeby žalobca ako poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti mal byť platiteľom dane za ubytovanie v zmysle § 37, §41 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, pretože § 37 tohto zákona je potrebné posudzovať aj v kontexte so zákonom č. 358/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách a prírodných liečebných kúpeľoch, zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa najvyššieho súdu pokiaľ žalobca svoje zariadenie neprevádzkuje na základe živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. a vyhlášky č. 277/2008 Z.z., sa na jeho zariadenia nemôže sťahovať kategorizácia podľa vyššie uvedenej vyhlášky. Keďže tieto skutočnosti neboli jednoznačné pre správne orgány, ktoré svoje rozhodnutia odôvodňujú stanoviskami Ministerstva financií SR, že nie je potrebné pozerať na účel na ktorý sa fyzická osoba ubytuje, resp. podľa akej normy sa poskytuje ubytovanie, s čím sa najvyšší súd nestotožnil a poukázal na to, že stanoviská MF SR nie sú všeobecne záväzné právne akty, ktoré by mali zaväzovať jednotlivých adresátov právnych noriem. Povinnosti ( aj daňové ) možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri dodržiavaní základných práv a slobôd podľa čl.13 ods.1 Ústavy SR.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je trvale prihlásený na adrese P. O., B. U. Č.. XXX, kde žije so svojou manželkou a dcérou. V mieste bydliska požíva dobrú povesť, jeho správanie doposiaľ nebolo prerokúvané komisiou vereného poriadku.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.
Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne možno konštatovať, že v konaní pred súdom nebolo preukázané, že by obžalovaný spáchal prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako zodpovedný zástupca daňového subjektu Kúpele Štós n.o. so sídlom Štós - Kúpele č. 235 okres Košice - okolie, potom čo mu bola správcom dane a to obcou Štós rozhodnutím sp. zn. 2/2014-09 zo dňa 19.11.2014 vyrubená daň za ubytovanie za zdaňovacie obdobie roku 2009 vo výške 4.069,23 €, v nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica sp. zn. 1100303/1/143582/2015/5306 zo dňa 9.4.2015, túto správcovi dane doposiaľ nezaplatil, čím svojim konaním spôsobil pre Obec Štós škodu vo výške 4.069,23 € a ako zodpovedný zástupca daňového subjektu Kúpele Štós n.o. so sídlom Štós - Kúpele č. 235 okres Košice - okolie, potom čo mu bola správcom dane a to obcou Štós rozhodnutím sp. zn. 2/2014 zo dňa 19.11.2014 vyrubená daň za ubytovanie za zdaňovacie obdobie roku 2010 vo výške 4.756,62 €, v nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica sp. zn. 1100303/1/113593/2015/5306 zo dňa 10.4.2015, túto správcovi dane doposiaľ nezaplatil, čím svojim konaním spôsobil pre Obec Štós škodu vo výške 4.756,62 €. Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku s odôvodnením, že ako štatutárny zástupca KÚPELE ŠTÓS, n.o. napriek vyrúbenej dani za ubytovanie za roky 2009 a 2010 nezaplatil túto daň, pretože rozhodnutie Obce Štós bolo nezákonné a podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie aj žalobu. Bránil sa, že KÚPELE ŠTÓS, n.o. sú neziskovou organizáciou, pričom ani v živnostenskom liste nemajú oprávnenie na poskytovanie ubytovania. Zástupca poškodenej strany H. N. trval na oprávnenosti vyrúbenej dane subjektu KÚPELE ŠTÓS, n.o. a poukázal na rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR. Svedkyne X. R. H. J. U., ktoré pracujú na ekonomickom oddelení KÚPEĽOV ŠTÓS, n.o. potvrdili, že v minulosti a ani v súčasnosti nevyberali od pacientov daň z ubytovania a neviedli ani knihu ubytovaných. Nakoniec súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/39/2006 zo dňa 30.11.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že rozhodnutie správcu dane Obec Štós bolo nesprávne a aj s poukazom na zistenie, že KÚPELE ŠTÓS, n.o. svoje zariadenie neprevádzkuje na základe živnostenského zákona, nemôže sa na jeho zariadenie vzťahovať ani kategorizácia ohľadom ubytovaní a platiť daň z ubytovania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR Slovenská republika je právny štát založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné právne normy nemožno aplikovať a vykladať na
ťarchu adresáta. Pre súdy táto povinnosť vyplýva z článku 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorá zodpovedá ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, v konaní obžalovaného absentujú rozhodujúce pojmové znaky subjektívnej aj objektívnej stránky žalovanej skutkovej podstaty prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., preto súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, nakoľko skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.