Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: P. E., narodená XX. A. XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX R. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2016, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobou podanou dňa 14.02.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.12.2016, ktorým žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č.XXX XXX XXXX X zo dňa 27. júla 2016, ktorým tento prvostupňový správny orgán odňal žalobkyni invalidný dôchodok od 04. júna 2013, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta zo dňa 7. júla 2016 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2.

Žalobkyňa v žalobe namietala, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne konštatoval, že nefrologické vyšetrenie zo dňa 18.3.2013 a 8.7.2013 konštatuje, že žalobkyňa po odstránení pravej obličky pre zhubný nádor Grawitzovho typu v roku 2006 má chronickú obličkovú chorobu III. stupňa v solitárnej obličke, avšak z laboratórnych nálezov sú prakticky všetky obličkové parametre, vrátane funkčných parametrov, v norme. Tento nález posudkový lekár zhodnotil ako minimálny funkčný deficit. S týmto tvrdením posudkového lekára sa žalobkyňa nestotožňuje a uvádza, že posudkový lekár spochybnil lekársku správu od primárky nefrológie MUDr. X., ktorá vo svojom posudku tvrdí, že prítomnosť chronickej obličkovej choroby III. stupňa, v solitárnej obličke sú zistené obličkové parametre vrátane funkčných parametrov v norme, prítomná je len ľahká proteinúria (prítomnosť bielkoviny v moči). Posudkový lekár však nezhodnotil tú skutočnosť, že v krvi bolo u žalobkyne zistené aj zvýšený kreatín, ktorý spôsobuje poškodenie obličiek a určuje funkčnosť obličiek. Žalobkyňa uvádza, že diagnóza N18 chronické zlyhávanie obličiek je podľa zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, prílohy č. 4, diagnostikovaná pod kapitolou XI - choroby močovej sústavy, Oddiel A - postihnutie obličiek, položka 5

- strata alebo výpadok jednej obličky s obmedzením funkcie druhej obličky, písmeno a) ľahkého stupňa

s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 25% do 35 %. Stredný stupeň s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50% až 60% a ťažký stupeň 70% až 80%. V neurologickom náleze zo dňa 13.3.2013 neurológ konštatuje síce bolestivú pohyblivosť krčnej a hrudnej chrbtice, avšak s minimálnym obmedzením a tiež bez motorického pohybového deficitu na dolných končatinách. V odbornom náleze neurológa je uvedený nález počítačovej tomografie driekovej chrbtice, ktorý konštatoval vyklenutie medzistavcovej platničky medzi 4. a 5. driekovým a 1. krížovým stavcom, len s kontaktom na durálny vak, bez útlaku. Žalobkyňa uvádza, že s konštatáciou neurológa nesúhlasí, nakoľko má trvalé problémy s chrbticou, o čom svedčia aj zdravotné záznamy a denno-denne trpí bolesťami v oblasti krížov, spojené s bolesťami v stehnách, tŕpnutím pravej nohy od kolena po prsty na nohách. Nepomáhajú jej obstreky, tabletky, ktoré však nemôže užívať z dôvodu poškodenia obličky. Žalobkyňa ďalej namieta, že posudkoví lekári nedostatočne posúdili jej zdravotný stav.

3.

V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie aj žalovaná, a to dňa 21.8.2017, v ktorom uviedla, že skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami. Posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav žalobkyne na základe dostupných lekárskych nálezov. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila odborné lekárske správy a to lekársku správu z nefrologického vyšetrenia z 8.7.2013 a lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 12.7.2016. V tejto súvislosti žalovaná skonštatovala, že lekárska správa od nefrológa z 8. júla 2013 bola posudzovaná už posudkovými lekármi v lekárskej správe zo dňa 24. novembra 2016 a k lekárskej správe z neurologického vyšetrenia z 12. júla 2016 žalovaná uvádza, že žalobkyňa mala možnosť ju predložiť pri posúdení jej zdravotného stavu organizačnými zložkami žalovanej dňa 14. októbra 2016 a dňa 24. novembra 2016.

4.

Krajský súd v Trnave vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

5.

Podľa § 71 ods. 1, 2, 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 112 ods. 4 zák.č.461/2003 Z. z. Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

6.

Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta zo dňa 7. júla 2017 skonštatovala, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, určená na 40%.

7.

Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 22. septembra 2016, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta, neprihliadol pri posúdení jej zdravotného stavu na chronické zlyhávanie solitárnej obličky a poukázala aj na to, že denne trpí bolesťami chrbtice, tŕpne jej pravá noha a žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu.

8.

Generálny riaditeľ žalovanej, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia svojim rozhodnutím zo dňa 25. júla 2016 č.665 210 6582 0, podľa § 218 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z., dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

9.

Na základe odvolania ktoré bolo podané zo strany žalobkyne Sociálna poisťovňa pristúpila k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu a to 14. októbra 2016 a 24. novembra 2016, pričom v lekárskych správach bolo zhodne konštatované, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je zhubný nádor obličky, po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), v ktorom ju podľa kapitoly XI, oddielu A, položka 7 písm. b) prílohy č. 4 zákona č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, kde je rozpätie podľa prílohy 30% až 50%. Za ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia žalobkyni zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zák.č.461/2003 Z.z., takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 40%.

10.

Krajský súd v Trnave v súvislosti so žalobnými námietkami konštatuje, že žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu aj lekárske správy a to od nefrológa z 8.7.2013 a neurológa z 12.7.2016. Súd tieto správy preskúmal v intenciách rozhodovacej činnosti žalovanej, pričom zistil, že lekárska správa od nefrológa z 8.7.2013 bola zohľadnená už v lekárskom posudku zo dňa 24.11.2016 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie.

11.

Čo sa týka lekárskej správy z 12.7.2016 od nefrológa, krajský súd konštatuje, že táto lekárska správa sa týka bolesti chrbtice, na ktorú poukazovala žalobkyňa a teda netýka sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré je vo vzťahu k určeniu výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúce, pretože pre iné zdravotné postihnutia bola žalobkyni už zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne možnú hranicu 10% v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona č.461/2003 Z.z..

12.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v súvislosti s nefrologickým vyšetrením z 18. marca 2013 a z 8.júla 2013 konštatoval, že účastníčka konania t. j. žalobkyňa je po operácii pravej obličky pre zhubný nádor Grawitzovho typu v roku 2006, pričom však na základe laboratórnych vyšetrení

bola skonštatovaná prítomnosť chronickej obličkovej choroby III. stupňa v solitárnej obličke, avšak v laboratórnych nálezoch boli všetky obličkové parametre vrátane funkčných parametrov v norme. Bola skonštatovaná prítomnosť len ľahkej proteinúry, teda bielkoviny v moči a posudkový lekár zhodnotil stav ako minimálny funkčný deficit. V tomto smere bola teda určená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici zákonom uvádzanej možnosti.

13.

V neurologickom náleze zo dňa 13.marca 2013 neurológ síce konštatuje bolestivú pohyblivosť krčnej a hrudnej chrbtice, ale len s minimálnym obmedzením a tiež bez motorického pohybového deficitu na dolných končatinách, pričom je prítomné len zníženie reflexov jabĺčkových šliach obojstranne. Taktiež v odbornom náleze neurológa je uvedený nález počítačovej tomografie driekovej chrbtice, ktorý u žalobkyne konštatuje vyklenutie medzistavcovej platničky medzi 4. a 5. driekovým a medzi 1. krížnym stavcom len s kontaktom na durálny vak, bez útlaku. Ako už bolo konštatované, v súvislosti s týmto zdravotným postihnutím nemohlo dôjsť k navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože pre iné zdravotné postihnutie dosiahla žalobkyňa maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s ustanovením § 71 ods. 8 zákona č.461/2003 Z.z...

14.

Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje, je potrebné, aby toto tvrdenie podložila relevantnými zdravotnými záznamami, avšak v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že pre preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne je rozhodujúci zdravotný stav žalobkyne v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

15.

Krajský súd konštatuje, rovnako ako žalovaná, že v danom prípade sa zmenili skutočnosti ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je jedným z podstatných činiteľov pre určenie výšky invalidného dôchodku a preto žalovaná v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z. odňala žalobkyni invalidný dôchodok.

16.

Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný prvýkrát na základe žiadosti žalobkyne ešte 13.1.2009, kde bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to vzhľadom na zhubnú povahu ochorenia a neistú prognózu, ktorú konštatoval ošetrujúci lekár. Na základe kontrolnej prehliadky, ktorá bola vykonaná 9.apríla 2013, posudkový lekár skonštatoval, že u žalobkyni došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu a následne došlo aj k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola pre rozhodujúce zdravotné postihnutie určená na 35% a pre iné zdravotné postihnutia bola zvýšená o 5%. Ďalším kontrolným zistením zo 7. júla 2016 posudkový lekár skonštatoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne 40% a to tak, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% a pre iné zdravotné postihnutia 10%.

17.

Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je výhradne medicínskou otázkou, o ktorej rozhoduje posudkový lekár sociálneho poistenia a podanie lekárskeho posudku je podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto smere krajský súd preskúmava len postup správneho orgánu a to či podklady ktoré sú obsahom rozhodnutia zodpovedajú obsahu spisu.

18.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď žalovanej nepriznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko u žalovanej sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy len výnimočne a súd nezistil okolnosti, pre ktoré by mohol o trovách žalovanej rozhodnúť tak, aby jej tieto priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.