Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-230-2016.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/230/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Tmava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: M. C., G.. X.X.XXXX, E. K. I. X, E., o zaplatenie 1.238,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.238,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.238,- eur od 6.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.238,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 6.10.2016 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný dňa 09.02.2016 pri neuposlúchnutí výziev príslušníkov Policajného zboru v meste Trnava na ulica Q. Ž. Z. K. Y. G. A. O. počas služobného zákroku spôsobil zranenie príslušníka Policajného zboru (O.. C.). Za toto konanie bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. l písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Rozkazom o uložení sankcie za priestupok číslo OU-TT-OVVS2-2016/009495, právoplatného dňa 22.03.2016. Zranenie príslušníka Policajného zboru bolo uznané za služobný úraz a v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. a zákona č. 73/1998 Z. z. mu bola priznaná a vyplatená dávka úrazového zabezpečenia (bolestné) v sume 1.238,- eur. Dávka úrazového zabezpečenia bola vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia SPaSČaOÚ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 27.07.2016. Keďže suma dávky úrazového zabezpečenia - bolestného bola vyplatená v dôsledku služobného úrazu, ktorý spôsobil pri svojom protiprávnom konaní žalovaný, žalobca uplatňuje vyplatenú sumu voči nemu ako náhradu škody, ktorý vznikla Ministerstvu vnitra SR vyplatením dávok úrazového zabezpečenia podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.. S poukazom na možnosť mimosúdneho zmieru bol žalovaný výzvou (do vlastných rúk) na náhradu škody číslo KRPZ-TT-V02-675-003/2016-PA, ktorú pošta vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote dňa 28.09.2016, vyzvaný na náhradu škody v lehote 7 dní odo dňa doručenia. S poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 CSP považuje žalobca výzvu (zásielku) doručenú dňom 28.09.2016. Do dňa podania žaloby neuhradil žalovaný náhradu škody a ani neoznámil spôsob jej vysporiadania. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to od 06.10.2016 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po márnom uplynutí lehoty na úhradu určenej vo výzve.
2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 22C/230/2016-8 zo dňa 17.10.2016. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k. 22C/230/2016-15 zo dňa 24.7.2017 zrušil.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, a to najmä s Rozkazom o uložení sankcie za priestupok číslo OU-TT- OVVS2-2016/009495 zo dňa 24.2.2016, Potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2016, výzvou na náhradu škody zo dňa 26.8.2016, doručenkou. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.238,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.238,- eur od 6.10.2016 do zaplatenia z titulu náhrady škody.
5. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný bol Rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným úradom Trnava číslo OU-TT-OVVS2-2016/009495 zo dňa 24.2.2016 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. l písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, tým, že dňa 09.02.2016 v čase o 22:40 hod. na ul. Q.. Ž. Z. E. pred vchodom do Fakultnej nemocnice s poliklinikou, neuposlúchol výzvu príslušníkov Policajného zboru a to por. V. C. Q. G.. M. I., ktorí ho vyzývali slovami, aby prestal klásť aktívny odpor, a aby spolupracoval s hliadkou, čím týmto svojím konaním sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku neuposlúchnutím výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Okresný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy uložil obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 2 a podľa § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch ako sankciu pokutu 20,- eur. Príslušníkovi policajného zboru por. V. C. bola v dôsledku služobného úrazu spôsobeného žalovaným vyššie uvedeným konaním priznaná rozhodnutím č.p. ORPZ-TT-VO-27-008/2016-Š zo dňa 11.7.2016 náhrada za bolesť vo výške 1.238,- eur, ktorá náhrada mu bola vyplatená dňa 27.7.2016 (potvrdenie Ministerstva vnútra SR čl. 4). Výzvou zo dňa 26.8.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie regresnej náhrady v sume 1.238,- eur do 7 dní od doručenia výzvy, ktorú pošta vrátila ako nedoručenú dňa 27.9.2016.
7. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko je daná podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti ako i povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi škodu vzniknutú výplatou dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalovaný dňa 9.2.2016 v meste Trnava spôsobil príslušníkovi policajného zboru ujmu na zdraví, keď porušil povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, ktorým konaním sa súčasne dopustil priestupku. Zodpovednosť žalovaného za škodu bola preukázaná Rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Okresným úradom Trnava číslo OU- TT-OVVS2-2016/009495 zo dňa 24.2.2016, z ktorého rozhodnutia o tom, že bol žalovaným spáchaný priestupok proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, keď kládol aktívny odpor, v spojení s potvrdením Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.7.2016 o výplate náhrady za bolesť por. V. C., vyplýva jednoznačne konštatovanie zavineného protiprávneho konania žalovaného, záver o vzniku určitej ujmy na strane žalobcu, ako i záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a ujmou žalobcu. Škoda žalobcu spočíva vo vyplatení náhrady za bolesť vo výške 1.238,- eur poškodenému príslušníkovi policajného zboru dňa 27.7.2016. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.238,- eur za dôvodný.
8. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle uvedeného súd žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania v ním uplatňovanej výške 5% ročne zo sumy 1.238,- eur od žalobcom uplatňovaného dátumu 6.10.2016, nakoľko žalovanému bola výzva na náhradu škody (čl. 5) doručená dňa 27.9.2016 (považujúc výzvu za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky odosielateľovi), pričom vo výzve mu bola stanovená lehota na zaplatenie 7 dní, ktorá uplynula dňom 4.10.2016, a teda v deň 6.10.2016 bol už žalovaný v omeškaní, pričom v prvý deň omeškania (5.10.2016) bola základná úroková sadzba ECB 0,05 %, a teda nárok žalobcu na ním požadovaný úrok z omeškania 5% ročne je daný.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mal nárok žalobca, nakoľko bol v konaní plne úspešný, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku II. náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalobcu uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Tmava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolatel domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutoMovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).