Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-815-2014.pdf
PDF · 70.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/815/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Barbory Hovanovej, Exekútorský úrad v Spišskej Novej Vsi, Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod č. EX 302/2014, na návrh oprávnených: 1/ I. A., C.. XX.X.XXXX, D. S. XXX XX I., 2/ mal. Q. A., C.. X.X.XXXX, D. S. XXX XX I., zastúpená zákonným zástupcom - matkou Q. A., C.. XX.X.XXXX, D. S. XXX XX I., proti povinnému: W. A., C.. XX.X.XXXX, D. S. XXX XX S. XXX, právne zastúpený W.. D. D., X. O. O. O.Á. J. X, XXX XX O. C. A., pre vymoženie dlžného a bežného výživného takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.
III. Súdny exekútor JUDr. Barbora Hovanová j e p o v i n n á vrátiť preddavok na trovy exekúcie priznaný mu na základe uznesenia č.k. 2Er 815/2014 - 9 zo dňa 29.9.2014 vo výške 267 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 29.9.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti dlžného a bežného výživného s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Uznesením zo dňa 26.4.2017 súd pripustil zmenu povinného, nakoľko pôvodný povinný zomrel a jeho dedičom bol jeho syn, ktorého súd pripustil do konania ako nového povinného.
3. Nový povinný predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že súd nemal pripustiť zmenu na strane povinného, pretože výživné je záväzok osobnej povahy, ktorý sa nededí a v dedičskom konaní nebolo uplatnené vyčíslené dlžné výživné ako pasívum dedičstva. Vyživovacia povinnosť zaniká smrťou povinného rodiča, platenie výživného teda neprechádza na jeho dedičov. Výživné je záväzkom, ktorého obsahom je plnenie, ktoré mal osobne vykonať poručiteľ, teda nie je právne možné, aby tento osobný záväzok prešiel za života osoby povinnej platiť výživné, na tretiu osobu. Tento osobný záväzok zaniká smrťou poručiteľa, a teda nemôže platne prejsť na akéhokoľvek dediča. Z uvedeného dôvodu povinný navrhuje zastavenie exekúcie.
4. Oprávnení sa k návrhu povinného žiadnym spôsobom nevyjadrili, aj keď ich súd na to vyzval.
5. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
7. Po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie má súd za to, že je v celom rozsahu dôvodný, pričom sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Pôvodný povinný ako otec oprávnených mal za života k nim vyživovaciu povinnosť, ktorá bola nútene vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Keďže povinný v priebehu výkonu exekúcie zomrel, tak nemalo dôjsť k zmene povinného, ale k zastaveniu exekúcie, keďže vyživovacia povinnosť je osobným záväzkom, ktorý sa nededí a zaniká smrťou povinnej osoby. V dedičskom konaní po pôvodnom povinnom navyše ani pohľadávka dlžného výživného ako vyčíslenej sumy ku dňu smrti poručiteľa nebola prihlásená, aby mohla byť zahrnutá do dedičstva ako takého. V nadväznosti na túto právnu úvahu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
8. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
9. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 73,79 €, avšak nevyjadril sa k ich náhrade ako takej. Súd má v danom prípade za to, že niet koho zaviazať na náhradu trov exekúcie a to z dvoch dôvodov. Nie je možné uplatniť základnú zásadu, že trovy exekúcie má znášať povinný, keďže tento zomrel a súčasný povinný sa ním ani nemal stať z vyššie uvedených dôvodov. Rovnako nie je možné uplatniť zásadu zavinenia na zastavení konania, pretože ani povinný ani oprávnení nezavinili jeho zastavenie. Taktiež nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie štát, nakoľko v konaní nebola deklarovaná nemajetnosť pôvodného povinného, ktorá navyše je popretá konečným rozhodnutím v dedičskom konaní, v ktorom bol prejednaný majetok povinného a konanie nebolo zastavené pre nemajetnosť. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekúcie.
10. Súdnemu exekútorovi bol uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2Er 815/2014 - 9 zo dňa 29.9.2014 priznaný preddavok na trovy exekúcie vo výške 267 € z prostriedkov tunajšieho súdu v zmysle § 197 ods. 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tento poskytnutý preddavok žiadnym spôsobom nevyúčtoval. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z iných dôvodov ako je nemajetnosť povinného, kedy by trovy znášal štát, tak súd rozhodol o tom, že súdny exekútor je povinný vrátiť súdu preddavok na trovy exekúcie priznaný mu uvedeným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.