Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1263-2010.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/1263/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: SHELL Slovakia, s.r.o., IČO: 31361081, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava zast. AK Mikolaj s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava proti povinnému: Y. I. - G., nar. XX.X.XXXX, N.: XXXXXXXX, P. 6, XXX XX W. vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova č. 3, 040 01 Košice, v konaní pod sp. zn. EX 527/10 zaplatiť oprávnenému 260,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,07% denne zo sumy 109,55 Eur od 16.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 84,01 Eur od 3.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 66,94 Eur od 16.10.2009 do zaplatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje. II. Oprávnený je povinný uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjakovi, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova č.3, 040 01 Košice, a to vo výške 49,91 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19.04.2010 a poverenia č. 5803 093539 *, ktoré vydal Okresný súd Košice II dňa 05.05.2010 je vedená exekúcia proti povinnému o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 260,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,07% denne zo sumy 109,55 Eur od 16.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 84,01 Eur od 3.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 66,94 Eur od 16.10.2009 do zaplatenia. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., so sídlom v Bratislave č. 9/2010- RS11-24 zo dňa 25.03.2010.
2. Podľa § 234h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 31.05.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.02.2016. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie netrvá, žiada exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podaním zo dňa 25.05.2016 súdny exekútor súdu oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 54,71 EUR.
4. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súdom poverený exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného v zmysle § 34 EP, pričom z obsahu exekučného spisu vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky z dôvodu negatívnych lustrácii súdneho exekútora.
7. Súd šetrením zistil a rovnako zo spisového materiálu má preukázanú nemajetnosť povinného, preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP zastavil.
8. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
9. V § 199 EP je ustanovené, že výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
10. Podľa § 200 ods. 1 a 5 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. V zmysle § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. V danom prípade súd rozhodol o trovách exekúcie, vzniknutých súdnemu exekútorovi podľa § 196 a § 200 EP, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 EP.
13. V § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) je ustanovené, že ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. V zmysle § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky, patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 54,71 EUR s tým, že odmena podľa § 14
ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky predstavovala sumu 33,19 EUR, sumu 6,64 Eur predstavuje DPH z odmeny exekútora, suma 8,40 EUR náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 4,00 EUR administratívne náklady a suma 2,48 EUR predstavuje DPH z hotových výdavkov.
17. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní uplatnil trovy konania vychádzajúc zo znenia § 14 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 15 ods 1 vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v tejto výške a to 33,19 EUR. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 8,40 EUR. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny, čo predstavuje 8,32 EUR.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 4,00 EUR súdnym exekútorom špecifikovanú ako „administratívne náklady“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí v zmysle § 22 ods.1 Vyhlášky. Súd požadovanú náhradu vo výške 4,00 EUR súdnemu exekútorovi nepriznal, a to z nasledujúcich dôvodov:
19. Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
20. Súd dáva do pozornosti nález I.ÚS 157/08 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“)
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,91 EUR a zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.