Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-48-2021.pdf
PDF · 132.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. K., nar. XX.XX.XXXX, t. č. X. G., V. štvrť XXX/XX, XXX XX V. G. Z., proti žalovanému: W., Z. 1, XXX XX K. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR J.-odv-X-X/XX-XXXX zo dňa XX. apríla XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súde v Trenčíne (ďalej aj ako "správny súd") domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. GR J.-odv-X-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie X. G. Z. o nesprístupnení informácie č. X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to v rozsahu nesprístupnenia informácii o dohodnutej odmene MUDr. Q. C. v V. o vykonaní práce a zmenových výkazov stomatologickej ambulancie v F. a F. T. vo vzťahu k zubárke MUDr. Q. C. za obdobie rokov XXXX-XXXX.
2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že právne závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí sú zjavné svojvoľné a popierajú zmysel a účel ustanovenia § 9 ods. 3 infozákona. Žalobca má za to, že MUDr. Q. C. je vedúcou zamestnankyňou vykonávajúcou práce vo verejnom záujme, a to poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia v F. a F. T.. Podľa názoru žalobcu, § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. vymedzuje určité kategórie fyzických osôb, na ktoré sa nevzťahuje ochrana osobných údajov podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 211/2000 Z.z., a ktorých osobné údaje možno sprístupniť. Z osôb uvedených v dotknutom § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. si podľa žalobcu žalovaný osvojil len nadriadeného v služobnom pomere, pričom MUDr. C. ako vedúca lekárka stomatologickej ambulancie spĺňa definičný rámec vedúcej zamestnankyne vykonávajúcej práce vo verejnom záujme, prípadne vedúcej zamestnankyne zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci.
3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí predostrel argumentáciu zameranú na nadriadeného v služobnom pomere, ktorá je jedinou kategóriou v rámci zboru väzenskej a justičnej stráže subsumovateľná pod § 9 ods. 3 zákona č. 2000 Z.z.. Podľa žalobcu je poskytovanie zdravotnej starostlivosti jednou z dôležitých úloh ktorú musí prvostupňový správny orgán zabezpečiť pre práva väzňov. Žalobca je toho názoru, že má právo získať informácie o tom, či stomatologická ambulancia poskytovala zdravotnú starostlivosť v súlade s ordinačnými hodinami a či odmena za prácu zubného lekára bola vyplácaná v súlade s ustanovenou pracovnou dobou. Rovnako je názoru, že ma právo na informáciu, či zubárka vykonávajúca práce vo verejnom záujme odpracovala stanovený počet hodín a v akej výške jej bola vyplatená odmena za túto prácu. Poukázal na to, že žalovaný v správe
predloženej OR PZ E. uviedol, že zubárka nemusela vždy odpracovať stanovený týždenný počet hodín, pričom jej bola vyplatená odmena vždy len za skutočný počet odpracovaných hodín. Žalobca mal za to, že je tu daný aj verejný záujem na riadnom nakladaní s verejnými prostriedkami, a preto je v súlade so zákonom, aby bola žalobcovi poskytnutá informácia o mzde zubárky a zmenových výkazoch. Podľa žalobcu žalovaný vecne nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne odôvodnil vo vzťahu k odvolacím námietkam. Žalobca má za to, že žalovaný sa nezaoberal jeho argumentáciou, že ide o samostatnú skupinu fyzických osôb (vedúceho zamestnanca), s čím sa žalovaný nevysporiadal. Žalovaný vyvracal niečo iné, ako žalobca tvrdil. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné.
4. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu, že sa nezaoberal rozhodnou argumentáciou žalobcu o tom, že v prípade dotknutej fyzickej osoby ide o vedúcu zamestnankyňu vykonávajúcu práce vo verejnom záujme, resp. vedúcu zamestnankyňu zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, uviedol, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu X. G. a X. G. (ďalej len „ústav T.“) o odmietnutí-nesprístupnení informácie sčasti č. X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX. 2. XXXX (ďalej len „odvolanie“) neuviedol, pod ktorú fyzickú osobu uvedenú v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „infozákon“) (verejný funkcionár, vedúci zamestnanec vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadený v služobnom pomere a iné) možno podľa jeho názoru zaradiť dotknutú fyzickú osobu. Vo vzťahu k nesprístupneniu osobných údajov o dotknutej fyzickej osobe žalobca argumentoval v odvolaní výlučne len tým, že charakterizoval jej prácu cit. „ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti“. Žalovaný sa preto v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal otázkou, či dotknutá fyzická osoba napĺňa znaky vedúceho zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme, resp. vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, keďže to žalobca ani v odvolaní nenamietal a v odôvodnení rozhodnutia sa generálne riaditeľstvo vyrovnalo s citovanými názormi žalobcu týkajúcimi sa charakteru práce dotknutej fyzickej osoby a uviedlo skutkový stav, teda ktoré fyzické osoby podľa § 9 ods. 3 infozákona sú povinné v rámci J. väzenskej a justičnej stráže strpieť zásah do ich práva na ochranu osobných údajov (nadriadený v služobnom pomere). Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, pričom sa v ňom vyrovnalo so všetkými návrhmi a vyjadreniami žalobcu a plne zotrváva na odôvodnení rozhodnutia. K dôvodom sprístupnenia informácií uvedených v bodoch 20., 21., 22., 23., 24. a 25. žaloby žalovaný uviedol, že informácie sa podľa § 3 ods. 3 infozákona sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (čo deklaroval aj sám žalobca v bode 26. žaloby, kde uviedol: „ Účel použitia (resp. potreby) informácie nemusí žiadateľ zdôvodňovať.“.) Z uvedených dôvodov žalovaný nepovažoval žalobcom uvedené dôvody na sprístupnenie informácií za spôsobilé akýmkoľvek spôsobom spochybniť zákonný postup generálneho riaditeľstva ako aj ústavu T..
5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právne posúdenie je na správnom orgáne a nie účastníkovi konania. Žalobca mal za to, že žalovaný postupoval pri posúdení veci svojvoľne a nesprávne. Žalobca mal za to, že jeho námietka uvedená v odvolaní jednoznačne smerovala k záveru, že zubný lekár vykonával funkciu vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Podľa žalobcu žalovaný interpretoval odvolanie nejasným spôsobom s formálnym prístupom, s predstieraním nechápania kontextu odvolania. Uvedený spôsob posúdenia odvolania žalobca označil za učebnicový príklad zlého výkonu verejnej správy. Žalobca uviedol, že podstatou jeho odvolacích námietok bolo tvrdenie, že zubárka bola vedúcim zamestnancom v ústave T., a preto mali byť údaje sprístupnené. Podľa žalobcu bolo úlohou žalovaného sa s touto námietkou vysporiadať a zaoberať sa všetkými skutkovými okolnosťami prípadu. Namiesto uvedeného žalovaný v rozhodnutí predniesol argumentáciu zameranú výlučne na neexistenciu služobného pomeru zubárky, čo žalobca netvrdil. Žalobca mal za to, že keď vo vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nezaoberal otázkou, či zubárka je vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, resp. vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, tak založil vadu rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti a nezákonnnosti. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného sa vysporiadať s otázkou, či zubárka je vedúcim zamestnancom, a ak áno následne sa vysporiadať s otázkou, či možno danú vec subsumovať pod ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobca vyjadril názor, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko oprel svoje rozhodnutie o skutočnosti v konaní nezisťované. Súčasne bol toho názoru, že v rozhodnutí neboli riadne a zrozumiteľne
vyslovené právne závery. Podľa žalobcu z rozhodnutia neplynie, aké skutkové závery žalovaný vzal do úvahy za základ svojho rozhodnutia a ako ich následne právne hodnotil, čo spôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.
6. Žalobca uviedol, že právo na informácie zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť orgánu verejnej moci sú kľúčovým prvkom vzťahu medzi štátom a jednotlivcom. Účelom je participácia občianskej spoločnosti na veciach verejných a informovanie spoločnosti ohľadne fungovania orgánov verejnej moci s cieľom poskytovania právnych záruk zákonnosti vo verejnej správe a kontroly jej fungovania zo strany občanov.
7. Podľa žalobcu žalovaný blokuje prístup k informáciam o odmene a odpracovaných zmenách zubárky čo by odbornej zástupkyne v odbore stomatológia, ktorý bol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak podľa zmluvy mala odpracovať zubárka 10 hodín týždenne, tak žalobca má právo na kontrolu, koľko peňazí bolo vyplatených za skutočne odpracovaný čas. Súčasne by boli získané podklady k prevereniu, či sa žalovaný plnil svoju povinnosť poskytovať väzňom náležitú zdravotnú starostlivosť. Nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti predstavuje podľa žalobcu nesprávny výkon verejnej moci. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného sa vysporiadať s každou jeho jednotlivou námietkou a zrozumiteľne vysvetliť, aký je status zubárky, či je subsumovateľná pod niektoré z ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000Z.z.. Podľa žalobcu v rozhodnutí žalovaného nebola jasným a precíznym spôsobom konkretizovaná prekážka, ktorá bráni žalovanému v sprístupnení požadovaných informácií s uvedením konkrétnych úvah, ktorými sa žalovaný riadil. Žalobca mal za to, že žalovaný vo vyjadrení rezignoval na žalobné námietky žalobcu a sústredil sa na svoju domnelú teóriu, že žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré sú predmetom žalobných dôvodov. Žalobca v doplnení repliky uviedol, že tvrdenie žalovaného o neuvedení žalobných dôvodov v odvolaní sú nepravdivé s poukazom na bod 3.2, 3.5., 4.2, a 4.4 odvolania.
8. Žalovaný v písomnej replike zotrval na správnosti rozhodnutia a v ňom uvedených dôvodoch ako aj vyjadrení a žalobu žiadal zamietnuť.
9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 1 správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
14. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného . GR J.-odv- X-X/XX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby č. X.-inf-XX-X/XX-XXXX zo dňa XX. 2. XXXX o odmietnutí- nesprístupnení informácie sčasti a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
15. Z administratívneho spisu súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 10. 2. 2021 bola povinnej osobe doručená žiadosť odvolateľa o sprístupnenie nasledujúcich informácií: „ 1. Dohody o vykonaní práce MUDr. Q. C. za obdobie od r. 2011 do 2019, prípadne akejkoľvek obdobnej zmluvy týkajúcej sa vykonávania prác v stomatologickej ambulancii v F. a F. T. za obdobie XXXX až XXXX. 2. Schválené ordinačné hodiny za obdobie od r. 2011 do 2019, a to stomatologickej ambulancie v F. a F. T.. 3. Zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v F. a F. T. vo vzťahu k zubárke MUDr. Q. C., a to za obdobie od r. XXXX do XXXX. 4. Správu X. a F. T. zo dňa 18. 6. 2020, ktorá bola predložená do vyšetrovacieho spisu OR PZ v E., ČVS: U.-XXXVl-vyš-TN-XXXX, ktorá sa týkala MUDr. Q. C.. 5. Aká odmena (resp. hodinová sadzba) bola vyplácaná MUDr. C. za obdobie od r. XXXX do XXXX, a to za výkon práce v stomatologickej ambulancii za každý jednotlivý mesiac v F. a X. T..
16. Dňa 19.02.2021 povinná osoba sprístupnila odvolateľovi listom č. X.-inf- XX-X/XX-XXXX (ďalej len „sprístupnené informácie“) dohody o pracovnej činnosti MUDr. Q. C. za roky XXXX až XXXX s anonymizovaním dátumu narodenia, rodinného stavu, trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, dohodnutej odmeny, čísla účtu a podpisu, ďalej sprístupnila schválené ordinačné hodiny stomatologickej ambulancie v ústave T. zo dňa 19. 6. 2012 účinné od 26. 6. 2012 a schválené ordinačné hodiny zo dňa 10. 7. 2018 účinné od 16. 7. 2018, ktoré boli účinné aj v roku 2019, správu ústavu T. zo dňa XX. 6. XXXX, ktorá bola predložená do vyšetrovacieho spisu OR PZ v E. ČVS: U.-XXX/ X-VYS-TN-XXXX. Povinná osoba vydala dňa 19. 2. 2021 rozhodnutie o odmietnutí-nesprístupnení informácie sčasti, a to v nadväznosti na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v časti žiadosti o sprístupnenie „Zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v X. a X. T. vo vzťahu k zubárke MUDr. Q. C. za obdobie od r. XXXX do XXXX.", nevyhovela. Nesprístupnenie odôvodnila tým, že išlo o informácie dotýkajú sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby a žiadosti o sprístupnenie. Ďalej v časti Dohody o vykonaní práce MUDr. Q. C. za obdobie od r. 2011 do 2019, nevyhovela v časti obsahujúcej informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, dohodnutej odmene, čísle účtu a podpise MUDr. Q. C., nakoľko požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby.
17. V rozhodnutí o nesprístupnení informácie povinná osoba uviedla, že informácie požadované žalobcom, predstavujú v zmysle § 2 zákona o ochrane osobných údajov osobné údaje fyzickej osoby. Uvedené informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, dohodnutej odmene, čísle účtu, podpise fyzickej osoby, ako aj informácia o tom, kedy presne sa nachádzala v ústave T. (teda informácia o tom, na akom mieste a v akom čase sa fyzická osoba nachádzala) sa dotýkajú súkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Pri posudzovaní, či uvedené údaje predstavujú osobný údaj, vychádzala z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 2 Sži 14/2013. Povinná osoba tiež uviedla, že ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutú osobu. Dotknutá osoba nedala súhlas na sprístupnenie týchto informácií a zároveň ani žalobca nepreukázal súhlas tejto osoby. Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je ústav T. povinný sprístupniť osobné údaje len u osôb uvedených v tomto ustanovení. Podľa § 5a ods. 2 (správne má byť ods.5) písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám pracovná zmluva a dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nie je povinne zverejňovanou zmluvou. Ďalej v rozhodnutí uviedla, že zubárka vykonávala práce v stomatologickej ambulancii v ústave T. ako civilná osoba na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobodnom prístupe k informáciám (teda informácia o jej práci v ústave nebola zverejnená) a zároveň táto osoba nepatrí medzi taxatívne vymedzené osoby uvedené v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pri ktorých tento zákon ustanovuje sprístupnenie presne určených osobných údajov týchto fyzických osôb na účely informovania verejnosti. Na základe vyššie uvedeného povinná osoba nesprístupnila odvolateľovi informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, rodnom čísle, čísle občianskeho preukazu, čísle účtu, podpise dotknutej osoby, informáciu o dohodnutej odmene (v dohode je uvedená hodinová sadzba a teda z uvedeného dôvodu nie je sprístupnená ani informácia požadovaná pod bodom 5 žiadosti). Povinná osoba zároveň nesprístupnila odvolateľovi zmenové výkazy stomatologickej ambulancie v ústave T. vo vzťahu k dotknutej osobe, keďže z týchto výkazov vyplývajú informácie o prítomnosti fyzickej osoby na určitom mieste a v určitom čase. V prípade sprístupnenia takýchto údajov by podľa názoru povinnej osoby došlo k zásahu do osobnej identity fyzickej osoby a zároveň k zverejneniu osobných informácii týkajúcich sa pracovného vzťahu, pričom ústavu T. nevyplýva podľa vyššie uvedených predpisov povinnosť (a bez súhlasu dotknutej osoby ani možnosť) tieto informácie sprístupniť.
18. Voči rozhodnutiu o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti podal žalobca včas odvolanie. V odvolaní namietal, že postup povinnej osoby a jej argumentáciu považuje za nesprávne. Mal za to, že zubárka vykonávala tzv. prácu vo verejnom záujme, napĺňajúc tak povinnosť štátu zabezpečiť odsúdeným/obvineným osobám právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Väznené osoby nie sú nijako obmedzované v práve na zdravotnú starostlivosť, čo do rozsahu a kvality. Zubárka, ako jediná osoba s atestáciou ,,zubný lekár", tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti, a to v X. a X. T.. V zmysle uvedeného tak MUDr. Q. C. nemá právo na to, aby neboli sprístupnené informácie o odpracovaných hodinách pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám, a to aj z dôvodu, že ide o verejnú kontrolu dodržiavania ordinačných hodín a nakladania s verejným rozpočtom. Nesprístupnenie zmenových výkazov stomatologickej ambulancie ústavu za obdobie od r. 2013 do 2019 je tak svojvoľným postupom ústavu. Navrhol, aby ústav tieto informácie sprístupnil v rámci autoremedúry, resp. aby odvolanie predložil nadriadenému orgánu. K nesprístupneniu údajov o dohodnutej odmene MUDr. C. v dohodách o vykonaní práce. Podľa žalobcu keďže ide o výkon práce vo verejnom záujme, zubárka nemá nárok na nesprístupnenie údajov o jej mzde za výkon pracovnej činnosti v stomatologickej ambulancii v ústave. Takisto zubárka nemá nárok na nesprístupnenie údajov o jej mzde aj z dôvodu, že táto mzda je jej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Mal za to, že MUDr. Q. C. bola vedúcim zamestnancom stomatologickej ambulancie v ústave, a to v rozhodnom období. Preto považoval rozhodnutie ústavu, ktorým nesprístupnil údaje o mzde zubárky, za svojvoľné a nesprávne.
19. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospela povinná osoba vo vzťahu k potrebe chrániť osobné údaje dotknutej fyzickej osoby vykonaním anonymizácie dátumu narodenia, rodinného stavu, trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu, dohodnutej odmeny, čísla účtu a podpisy dotknutej fyzickej osoby na sprístupňovaných informáciách (dohody o pracovnej činnosti) a nesprístupnením zmenových výkazov dotknutej fyzickej osoby s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rozhodnutie povinnej osoby v tejto časti je riadne odôvodnené a právna úvaha, ktorou sa povinná osoba riadila, je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. K argumentácii žalobcu, že zubárka vykonávala prácu vo verejnom záujme, napĺňajúc tak povinnosť štátu zabezpečiť odsúdeným/obvineným osobám právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, pričom ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti, uviedol, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 9 ods. 1 a 2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Tento princíp je prelomený v ustanovení § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinná osoba sprístupňuje aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PI. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. V tomto smere teda argument odvolateľa, že dotknutá fyzická osoba vykonávala „tzv. prácu vo verejnom záujme“ sám osebe neodôvodňuje sprístupnenie informácií o dohodnutej odmene a zmenových výkazoch podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V podmienkach J. väzenskej a justičnej stráže sa do kategórie fyzických osôb taxatívne vymenovaných v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Ďalej uviedol, že nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu sú nadriadenými v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe uvedeného odvolací orgán konštatuje, že dotknutá fyzická osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere. Tvrdenie odvolateľa, že dotknutá fyzická osoba „ako jediná osoba s atestáciou „zubný lekár“, tak bola zároveň vedúcim zamestnancom vo vzťahu k poskytovaniu špecializovanej ambulantnej starostlivosti“, považuje odvolací orgán z vyššie uvedeného dôvodu vo vzťahu k sprístupneniu informácií podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám za bezpredmetné.
20. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len "zákon č. 211/2000 Z.z.") osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a ods. 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
25. Podľa § 18 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
26. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/ 2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
27. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
28. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
29. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
32. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu
33. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
34. Podľa § 2 zákona č.18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,11 alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
35. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.>
36. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.
37. Správny súd konštatuje, že v konaní je spornou otázka, ktorú označil žalobca a vyjadril vo svojom rozhodnutí žalovaný, a to, či možno vychádzať z toho, že aplikovanie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. sa vzťahuje v prejednávanej veci aj na posúdenie povinnosti povinnej osoby poskytnúť informácie, resp. či možno túto povinnosť poskytnúť informácie vylúčiť, a to s ohľadom na argumentáciu žalovaného (právny a skutkový záver), že pri zubárke MUDr. C. nejde o osobu nadriadenú v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z.. S ohľadom na uvedené následne, či argumentácia žalobcu, že MUDr. C. vykonávala práce vo verejnom záujme ako vedúca stomatologickej ambulancie, je správna. Správny súd konštatuje, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade MUDr. C. nejde o nadriadenú osobu v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žiadne ustanovenie uvedeného zákona neupravuje postavenie zubného lekára ako nadriadeného zamestnanca. Správny súd ďalej uvádza, že organizácia Ústavov na výkon trestu odňatia slobody a Ústavov na výkon väzby je striktne riadený právnymi predpismi (zákonmi, vyhláškami, atď.), ktoré jednoznačne upravujú, ktorá osoba má postavenie nadriadeného pracovníka, a ktorá nie, pričom ani riaditeľ príslušného zariadenia nemôže takéto postavenie priznať osobe, pokiaľ mu to neumožňuje príslušný právny predpis. Právna úprava teda neumožňuje posúdenie postavenie
pracovníka príslušných zariadení ako nadriadeného podľa názoru (vôle niekoho), ale je potrebné vychádzať striktne zo znenia príslušných predpisov. Správny súd uvádza, že právne úvahy žalobcu by mohli zvádzať k výkladu, ktorý prezentoval v žalobe, a to, že zubárka bola vedúcim pracovníkom stomatológie z dôvodu, že bola jediným odborne zdatným pracovníkom uvedeného pracoviska. Správny súd má však za to, že uvedený právny názor nie je správny, nakoľko v zmysle platných právnych predpisov môže existovať odborná spôsobilosť pracovníka ako nevyhnutný predpoklad výkonu jeho činnosti, avšak uvedené neznamená, že mu to dáva postavenie vedúceho zamestnanca. Správny súd uvádza príklad v podobe firmy vykonávajúcej stavebné činnosti, kde v určitých pozíciách je nevyhnutné, aby práce vykonávali osoby, ktoré majú príslušné vzdelanie (prax) v stavebnom odbore, avšak uvedené ich nečiní vedúcim príslušného úseku. Správny súd v súvislosti s uvedeným ďalej poukazuje na to, že z obsahu Dohôd o pracovnej činnosti plynie jednoznačný záver, že ide o pracovníka, ktorému nebola priznaná žiadna riadiaca (vedúca) funkcia. S ohľadom na uvedené preto správny súd dospel k záveru, že argumentácia žalovaného a teda jeho vecné závery o tom, že zubárka MUDr. C. nevykonávala žiadnu činnosť nadriadeného, boli vecne správne a preto nebolo potrebné ďalej riešiť skutočnosti uvedené v odvolaní ohľadne posudzovania tejto osoby.
38. Bez toho, aby sa správny súd venoval všetkým námietkam, na ktoré žalobca poukázal v početných bodoch správnej žaloby, je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a je zrejmé, z akého skutkového stavu žalovaný vychádzal, aj ako ho právne posúdil. Z obsahu rozhodnutia jasne plynie, že ide o osobné údaje osoby, ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj prijatie skutkového a právneho záveru, prečo tieto údaje nesprístupnil, keď ako dôvod žalovaný uviedol, že nejde o osobu v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko nejde o osobu nadriadeného v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. Uvedené závery boli dôvodom nesprístupnenia požadovaných údajov v časti odmeny ako aj zmenových výkazov. Správny súd sa s uvedeným postupom žalovaného stotožnil ako vecne správnym. Správny súd preto posúdil ako správnu aj argumentáciu žalovaného, že s ohľadom na záver, že nejde o nadriadeného zamestnanca v zmysle zákona o č. 73/1998 Z.z. a je bezpredmetné posudzovanie MUDr. C. ako vedúceho zamestnanca.
39. Správny súd je toho názoru, že záver (MUDr. C. nie je nadriadený), ktorý prijal žalovaný a povinná osoba, zodpovedá reálnemu stavu. Žalobcova právna úvaha o vedúcom zamestnancovi na podklade jeho odbornosti (jediný odborník v oblasti stomatológia) nemá oporu v zákone (právnych predpisoch). Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia povinnej osoby, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
40. K argumentácii žalobcu ohľadne uvedenia dôvodov, pre ktoré potrebuje vedieť uvedené údaje, správny súd uvádza, že tak, ako bolo konštatované správnymi orgánmi, nie je potrebné žiadosť o poskytnutie informácii odôvodňovať, pričom žiadateľ má na poskytnutie informácií nárok, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že išlo o osobné údaje zubárky MUDr. C., ktorá nebola nadriadeným pracovníkom (ani vedúcim) nemohli byť poskytnuté.
41. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žaloby zamietol.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
44. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
45. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.