Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci navrhovateľky: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX N. Y., právne zastúpenej: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX K., o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -52 zo dňa 05.10.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II. a IV.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 40,- eur na sumu 150,- eur mesačne.

2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj ,,otec“) s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasila.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Súd napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

,,I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 13.8.2018 v I. výroku tak, že výživné zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, K. E., nar. XX.X.XXXX pre navrhovateľku, S. E., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 40 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 1.7.2021. II. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2021 do 30.9.2021 v sume 180,- eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, K. E., povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).

5. S poukazom na ust. § 78 zákona o rodine súd skúmal, či v predmetnom prípade nastala zmena pomerov na strane účastníkov konania, a či táto prípadná zmena smie mať za následok zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca voči svojej dcére - navrhovateľke

6. V porovnaní so stavom posledného súdneho rozhodovania v konaní pod sp. zn. zo dňa 13.08.2018, ktorým okrem iného súd prvej inštancie zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. zo dňa 11.10.2017 tak, že výživné zo strany otca pre navrhovateľku zvýšil zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, súd prvej inštancie zistil, že zmena pomerov nastala u navrhovateľky, ktorá v čase posledného rozhodnutia navštevovala 1. ročník gymnázia a náklady na jej starostlivosť predstavovali sumu 185,15 eura. Poukázal na to, že v súčasnosti navrhovateľka navštevuje maturitný 4. ročník gymnázia, býva spolu s matkou a náklady na bývanie predstavujú sumu cca 200 eur mesačne, ďalšie náklady tvoria ročné poplatky do fondu opráv a vývoz TDO. Mesačné náklady navrhovateľky predstavujú sumu cca 200,- eur (obedy 20,- eur, poplatok za internet 20,- eur, splátka notebooku 30,- eur, ošatenie 50,- eur, strava 50,- eur, hygiena 30,- eur), ročné náklady predstavujú sumu cca 131,- eur (náklady na stužkovú a študijný materiál).

7. Zmenili sa pomery aj na strane otca, keďže jeho príjem vzrástol viac ako dvojnásobne, keďže v čase poslednej úpravy výživného mal priznaný len čiastočný invalidný dôchodok v sume 127,30 eura. V súčasnosti má priznaný plný invalidný dôchodok v sume 342,70 eura a naďalej býva v rodinnom dome svojej matky o ktorú sa stará. Náklady na bývanie vyčíslil sumou 80,- eur (elektrina 20,- eur, plyn 60,- eur) a na týchto nákladoch sa podieľa aj jeho matka. Spláca pôžičku, má vážne zdravotné problémy, je onkologickým pacientom, mesačne na lieky minie cca 30,- eur. Nemá žiadne úspory, nevlastní žiaden majetok.

8. Zmena pomerov nastala taktiež na strane matky v čase poslednej úpravy výživného matka navrhovateľky mala priznaný plný invalidný dôchodok v sume 316,- eur mesačne, poberala prídavok na dieťa. Spolu s dcérou bývala v dvojizbovom byte, náklady na bývanie znášal jej príbuzný. V súčasnosti matka navrhovateľky je naďalej invalidnou dôchodkyňou, poberá dôchodok v sume 342,60 eura mesačne, býva v rovnakom byte, náklady na bývanie predstavujú cca 200,- eur mesačne.

9. V súhrne všetkých týchto skutočností, súd prvej inštancie návrhu na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel, nakoľko zo zisteného skutkového stavu o pomeroch účastníkov konania a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, t.j. v auguste 2018, vyplýva taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z doterajšej sumy 40,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Suma 100,- eur mesačne podľa jeho názoru zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky (pri objektívnych nákladoch na živobytie do 220,- eur mesačne), ako aj schopnostiam a možnostiam otca navrhovateľky (príjem 342,70 eura bez ďalšej vyživovacej povinnosti). Suma určeného výživného 100,- eur predstavuje cca 29 % príjmu otca navrhovateľky, pričom otec navrhovateľky nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

10. Z týchto dôvodov zmenil pôvodné rozhodnutie a výživné pre navrhovateľku zo strany jej otca zvýšil na sumu 100,- eur mesačne odo dňa 01.07.2021. Zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 01.07.2021 do 30.09.2021 vo výške 180,- eur, ktoré povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným. Keďže navrhovateľka žiadala vyššie výživné, súd prvej inštancie tretím výrokom návrh zamietol ako nedôvodný.

11. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca

12. Otec v odvolaní uviedol, že jeho priznaný plný invalidný dôchodok je v sume 342,70 eura mesačne. Po odrátaní všetkých jeho povinností spojených s vyživovacou povinnosťou 342,70 eura - 100,- eur (zvýšené výživné) - 30,- eur (dlžné výživné od 01.07.2021 do 30.09.2021) - 168,32 eura (zrážky - nedoplatky na výživnom postihnuté exekúciou) mu ostane 44,38 eura na mesiac. Z toho si musí

zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v súvislosti s jeho zdravotným stavom, ako onkologickým pacientom (lieky, cestovanie za lekárom a pod.). Poznamenal, že mu neostávajú financie ani na bežné stravovanie a základné životné potreby. Uzavrel, že rešpektuje dcérine zvýšenie nákladov na jej živobytie a súhlasí so zvýšením výživného, ale zároveň žiadal o opätovné prehodnotenie vzhľadom na vyššie uvedené.

13. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny. Podľa jej názoru od poslednej úpravy výživného v roku 2018 došlo k zmene objektívnych skutočnosti S ohľadom na jej vek, vývoj, rast a s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na stravu, ošatenie, hygienu, školské potreby a podobne, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. Uviedla, že je dospelou ženou, je študentkou maturitného ročníka na gymnáziu a chce pokračovať aj v štúdiu na vysokej škole. S tým sú bezprostredne spojené aj zvýšené náklady na školské potreby. ktoré potrebuje pri riadnej príprave na štúdium. Od poslednej úpravy výživného došlo takisto k podstatnej zmene pomerov na strane jej otca, ktorý medzičasom začal poberať plný invalidný dôchodok. Poznamenala, že obaja jej rodičia sú poberateľmi invalidného dôchodku v takmer identickej výške, takže aj uspokojovanie nákladov na jej výživu by malo byť porovnateľné u oboch rodičov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

14. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

16. Preskúmavajúc obsah súdneho spisu, podaním návrhu na začatie konania navrhovateľka žiadala zvýšenie výživného zo sumy 40,- eur na sumu 150,- eur mesačne z dôvodu, že od doby poslednej úpravy výživného ubehli 4 roky a došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, ako aj na strane jej otca. Navrhovateľka navštevuje štvrtý maturitný ročník, čo spôsobilo zvýšenie jej potrieb a nákladov na štúdium.

17. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu a neboli zistené dôvody pre zmenu právneho posúdenia veci. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a k odvolacím dôvodom preto len dodáva:

18. Vyživovacia povinnosť otca voči v tom čase ešte k maloletej dcére, bola naposledy určená rozsudkom č.k. -43 zo dňa 13.08.2018. Súd prvej inštancie prvým výrokom schválil rodičovskú dohodu, ktorým zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. zo dňa 11.10.2017 v III. výroku tak, že výživné zo strany otca pre v tom čase maloletú navrhovateľku zvýšil zo sumy 35 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2018.

19. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. Zákona o rodine) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu, a to nielen po krátke obdobie.

20. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

21. Odvolací súd poukazuje na základný predpoklad pre posudzovanie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére, a to podmienku odkázanosti plnoletého dieťaťa na výživu svojich rodičov s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ vyživovacia povinnosť rodičov trvá do času, kým sa dieťa nie je schopné samé živiť, je zrejmé, že v čase denného štúdia dieťaťa na strednej škole pretrváva odkázanosť dieťaťa na vyživovaciu zodpovednosť rodičov, pretože počas štúdia na strednej škole a počas prípravy na budúci výkon povolania nie je dieťa spravidla schopné zabezpečiť si vlastný stabilný príjem pre nedostatok kvalifikácie a časových možností a pokrývať si tak svoje nevyhnutné životné náklady. Osoba oprávnená na vyživovaciu povinnosť - navrhovateľka, napriek dosiahnutiu veku plnoletosti sa naďalej pripravuje na budúci eventuálny výkon povolania a je študentkou v súčasnosti už 4. ročníka gymnázia.

22. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

23. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne vyhodnotil majetkové pomery otca ako aj odôvodnené potreby navrhovateľky.

24. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vzhľadom na podstatné zmeny pomerov na strane navrhovateľky spočívajúce v zvýšení jej veku a nástupe do maturitného ročníka, a tým v zvýšení jej potrieb na výživu a vzdelanie, zvýšil výživné pre navrhovateľku od 01.07.2021 zo sumy 40,- eur na sumu 100,- eur mesačne, navyše za situácie, že otcovi vzrástol príjem viac ako dvojnásobne.

25. Odvolací súd je toho názoru, že prvoinštančný súd náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane navrhovateľky, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné. Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napríklad so zdravotnou starostlivosťou.

26. Pri skúmaní oprávnených potrieb plnoletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

27. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým so štúdiom v poslednom maturitnom ročníku gymnázia s perspektívou štúdia na vysokej škole, nakoľko v štúdiu dosahuje veľmi dobré výsledky..

28. Je nutné poznamenať, že každé osvedčenie o odbornosti je len v prospech dieťaťa, ktoré bude mať po ukončení štúdia väčšie možnosti pri hľadaní zamestnania. Výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie pre následnú lepšiu možnosť uplatnenia sa na trhu práce, nemožno v žiadnom prípade považovať za akýsi nadštandard, bez ktorého sa dieťa zaobíde.

29. K odvolacím námietkam otca ohľadne výšky výživného odvolací súd uvádza, že výška výživného 40 eur mesačne, ktorú otec doposiaľ platil (nepravidelne) na plnoletú navrhovateľku, ktorá študuje na gymnáziu, je len o niečo vyššia ako je minimálne výživné, preto súd prvej inštancie postupoval správne,

ak stanovil výšku výživného na sumu 100 eur mesačne po tom, čo došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca tým, že mu vzrástol príjem viac ako dvojnásobne. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že výška invalidného dôchodku oboch rodičov navrhovateľky je takmer rovnaká, a preto by nebolo spravodlivé, aby takmer všetky náklady na bývanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, ošatenie a vzdelanie, znášala v prevažnej miere matka navrhovateľky.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu stanovením výšky výživného na sumu 100 eur mesačne, nedôjde k zmene, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v aktuálnych majetkových pomeroch otca, nakoľko mu od poslednej úpravy výživného vzrástol príjem viac ako dvojnásobne a naďalej býva v rodičovskom dome so svojou matkou, ktorá ako poberateľka starobného dôchodku sa taktiež finančne podieľa na nákladoch na ich domácnosť.

31. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky otca ohľadom splácania dlžného výživného odvolací súd uvádza, že v danom prípade nejde o pravidelný výdavok, keďže jeho zaplatením povinnosť splácania dlhu končí a navyše mu súd prvej inštancie povolil zaplatiť tento dlh v splátkach po 30,- eur mesačne.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výrokoch I., II a IV. potvrdil (, ).

33. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.