Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31D/4/2021

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov Michala Novotného (sudca spravodajca) a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., prísediaceho sudcu Mgr. Marcela Drgona a prísediacej sudkyne Mgr. Marianny Leontiev v disciplinárnej veci disciplinárne obvineného: Y.. T. W., sudca C. U. X. N., pre disciplinárne previnenie podľa k ods. 2 písm. b) k ods. 1 písm. a) a v znení účinnom neskorších predpisov, (navrhovateľ: predseda Okresného súdu Bratislava III), o odvolaní disciplinárne obvineného proti disciplinárnemu rozhodnutiu sp. zn. z 15. apríla 2019 na verejnom zasadnutí 26. apríla 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa v spojení s v spojení s (disciplinárneho súdneho poriadku) zamieta návrh disciplinárne obvineného na prerušenie disciplinárneho konania a podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa .

II. Podľa § 46 ods. 5 D. s. p. rozhodnutie bývalého disciplinárneho senátu sp. zn. z 15. apríla 2019 mení takto: Y.. T. W., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom: K. XX, X., sudca C. U. X. N., sa uznáva vinným, že 1. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , kde je zákonným sudcom, potom, čo dňa 28. februára 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal ani v predĺženej lehote do 16. apríla 2018, ale až 30. apríla 2018 koncept rozsudku odovzdal kancelárii sudcu na spracovanie, ktorá ho účastníkom odoslala až 18. júna 2018, 2. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , kde je zákonným sudcom, potom, čo dňa 28. marca 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal v zákonnej lehote do 27. apríla 2018, a neurobil tak ani do 26. júna 2018 (dátum spísania disciplinárneho návrhu), a takto konal napriek tomu, že mu už bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, a to rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 19. augusta 2017, rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 4. mája 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 2. novembra 2017, 3. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 , kde je zákonným sudcom, potom, čo dňa 11. mája 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, jeho písomné vyhotovenie nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal v zákonnej lehote do 11. júna 2018, a neurobil tak ani do 26. júna 2018 (dátum spísania disciplinárneho návrhu), a takto konal napriek tomu, že mu už bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, a to rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 19. augusta 2017, rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 4. mája 2017, rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. , právoplatným 2. novembra 2017, 4. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , kde je zákonným sudcom, potom ako mu jeho štyri predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom ako nepreskúmateľné zrušené, nerešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, písomne vyhotovil rozsudok vyhlásený na

pojednávaní dňa 18. marca 2016 s odôvodnením obsahujúcim identické formálne a obsahové vady, ktoré mu boli odvolacím súdom v predchádzajúcich štyroch zrušujúcich uzneseniach vytknuté, a ktorý bol uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. z 28. septembra 2017 opätovne zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, teda v bode 1 zavinene porušil povinnosť sudcu vyplývajúcu z v spojení s v znení účinnom do 31. decembra 2020, v bodoch 2 a 3 zavinene porušil povinnosť sudcu vyplývajúcu z v spojení s v znení účinnom do 31. decembra 2020, pričom vzhľadom na opakovanie je škodlivosť jeho konania zvýšená, v bode 4 zavinene nesplnil povinnosť sudcu vyplývajúcu z účinného do 30. júna 2016 v spojení s v znení účinnom do 30. júna 2017, a toto porušenie malo za následok prieťah v súdnom konaní, čím sa dopustil v bode 1 disciplinárneho previnenia podľa v znení účinnom do 31. decembra 2020, v bodoch 2 a 3 závažného disciplinárneho previnenia podľa , v znení účinnom do 31. decembra 2020, v bode 4 závažného disciplinárneho previnenia podľa v znení účinnom do 30. júna 2017. Za to sa disciplinárne obvinenému ukladá za skutky v bodoch 1 až 3 podľa , v účinnom znení, v spojení s a v účinnom znení disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 60 % na obdobie 10 mesiacov; za skutok pod bodom 4 sa disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie neukladá.

odôvodnenie:

I.

Napadnuté disciplinárne rozhodnutie 1. Napadnutým disciplinárnym rozhodnutím bývalý disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného vinným zo závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa k k o sudcoch a prísediacich (pod bodmi 1 až 3 ďalej) a zo závažného disciplinárneho previnenia podľa (pod bodom 4). 2. Rozhodol tak na skutkovom základe, že disciplinárne obvinený 1) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , kde je zákonným sudcom, 28. februára 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý však nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal v zákonnej 30-dňovej lehote od jeho vyhlásenia ani v predsedom súdu predĺženej zákonnej lehote do 16. apríla 2018, pričom predmetný rozsudok bol zákonným sudcom v podobe konceptu vyhotovený a kancelárii sudcu na spracovanie predložený až 30. apríla 2018 a z konceptuálnej podoby kanceláriou sudcu spracovaný do formy rozsudku a účastníkom konania odoslaný až 18. júna 2018, 2) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , kde je zákonným sudcom, 28. marca 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý však nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal v zákonnej 30-dňovej lehote od jeho vyhlásenia, rozsudok nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal ani po tom, ako mu to bolo opatrením predsedu súdu z 18. júna 2018 uložené, a takto konal napriek tomu, že mu už bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, a to rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. z 26. júna 2017 právoplatným 19. augusta 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa pre nedodržanie zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku účastníkom konania vo veci vedenej na Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. , rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. zo 4. mája 2017, právoplatným 4. mája 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa , a rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. zo

14. septembra 2017, právoplatným 2. novembra 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa , 3) v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 , kde je zákonným sudcom, dňa 11. mája 2018 na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý však nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal v zákonnej 30-dňovej lehote od jeho vyhlásenia, a rozsudok nevyhotovil a účastníkom konania neodoslal ani po tom, ako mu to bolo opatrením predsedu súdu z 18. júna 2018 uložené, a takto konal napriek tomu, že mu už bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, a to rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. z 26. júna 2017 právoplatným 19. augusta 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa pre nedodržanie zákonnej lehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku účastníkom konania vo veci vedenej na Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. , rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu sp. zn. zo 4. mája 2017, právoplatným 4. mája 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa , a rozhodnutím disciplinárneho senátu sp. zn. zo 14. septembra 2017, právoplatným 2. novembra 2017, ktorým bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia podľa , teda v bodoch 1 až 3 zavineným konaním spočívajúcim v nesplnení povinnosti sudcu vyplývajúcej z ustanovenia porušil ustanovenie , a vzhľadom na opakované porušenie ustanovenia a porušenie ustanovenia je jeho škodlivosť zvýšená, a takto konal napriek tomu, že mu už bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, a 4) ako zákonný sudca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. na pojednávaní konanom 18. marca 2016 po tom, ako mu jeho štyri predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom ako nepreskúmateľné zrušené, v rozpore s ustanovením nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a opätovne rozhodol svojím v poradí piatym rozsudkom obsahujúcim identické formálne a obsahové vady, ktoré mu boli odvolacím súdom v predchádzajúcich štyroch zrušujúcich uzneseniach vytknuté, a ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. septembra 2017 opätovne zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, teda zavineným konaním spočívajúcim v nesplnení povinnosti sudcu vyplývajúcej z ustanovenia , ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, porušil ustanovenie 3. Za to mu disciplinárny senát podľa cit. zákona uložil disciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. 4. Disciplinárny senát v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré z podstatnej časti predstavuje zopakovanie obsahu spisu, predovšetkým ustálil, že disciplinárne rozhodnutie sp. zn. , ktorým bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu, nie je právoplatné, a preto nebol dôvod na zastavenie konania podľa Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že skutky, ktoré sa disciplinárne obvinenému kladú za vinu, sú dokázané listinami, ktoré sú obsahom jednotlivých spisov Okresného súdu Bratislava III. Rovnako zistil, že disciplinárne obvinený bol uznaný za vinného rozhodnutím sp. zn. právoplatným 4. mája 2017 zo závažného disciplinárneho previnenia, rozhodnutím sp. zn. právoplatným 2. novembra 2017 zo závažného disciplinárneho previnenia podľa a rozhodnutím sp. zn. právoplatným 19. augusta 2017 zo závažného disciplinárneho previnenia podľa 5. Z takto zisteného skutkového stavu disciplinárny senát uzavrel, že skutkami v bodoch 1 až 3 porušil disciplinárne obvinený , keďže rozsudky neboli vyhotovené a odoslané do 30 dní od vyhlásenia, resp. v lehote, ktorú určil predseda súdu. Zákon nepredpisuje formu rozhodnutia predsedu súdu, preto nie je podstatná obrana disciplinárne obvineného, že predseda jeho žiadosť o predĺženie vybavil len úradným záznamom. U disciplinárne obvineného nejde o ojedinelé porušenie povinností, ale o opakované porušenie aj v konaní . Pri vydávaní rozsudku z 18. marca 2016 sa disciplinárne obvinený neriadil ustanovením a je zrejmé, že právny názor odvolacieho súdu nerešpektoval dlhodobo. Disciplinárny senát uzavrel, že sudca sa nedostavil na ústne pojednávanie a tým sa obral o možnosť obhajoby. Keďže disciplinárne konania u sudcu neviedli k náprave a neplnili svoj účel, pristúpil disciplinárny senát k najprísnejšiemu trestu - zbaveniu funkcie sudcu. II. Odvolanie a vyjadrenie k nemu 6. Včas podaným odvolaním sa disciplinárne obvinený domáha, aby bol spod návrhu oslobodený. Na úvod navrhol spojiť vec s vecou (vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. ). Podivil

sa, že písomné vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu podal 12. apríla 2019 a pojednávanie bolo 15. apríla 2019, takže senát sa nemal kedy oboznámiť s jeho argumentami. Zdôraznil, že s písaním rozsudkov nemá problém, píše ich načas, dáva si žiadosti o predĺženie lehoty, predseda mu vždy vyhovie. Až do vytýkaných skutkov s ním žiadne problémy neboli. Poukázal na to, že disciplinárne konanie sp. zn. (vedené na tunajšom súde pod sp. zn. ) nie je skončené ani po 37 mesiacoch, pričom jeho predmetom bolo 23 rozhodnutí a sčasti išlo o zvláštne právne veci. Disciplinárny senát v uvedenom konaní rozhodol v apríli 2017, o odvolaní však stále nebolo nerozhodnuté. V uvedenom konaní podrobne uviedol dôvody, kvôli ktorým rozhodnutia neboli napísané včas. Ďalej opísal stav týchto vecí v čase odvolania. Predseda súdu vie, že problémy s nenapísanými rozsudkami nemal ani dovtedy. V tejto súvislosti navrhol pripojiť spis . Podľa svojich slov nerozumie, prečo má byť vyzlečený z talára za 3 nenapísané rozsudky. Požiadal, nech sa zistí, aký trest sa navrhol sudkyni T.. N. K., ktorá mala päť nenapísaných rozsudkov v lehote. Záverom zhrnul, že rozhodnutiu disciplinárneho senátu nerozumie, a za obsah odvolania žiadal považovať aj jeho vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu z 12. apríla 2019. 7. Navrhovateľ s disciplinárnym rozhodnutím súhlasil. III. Posúdenie veci odvolacím súdom 8. Predmetom konania je odvolanie, ktoré podal disciplinárne obvinený proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní proti sudcovi, ktoré sa viedlo podľa v znení účinnom do 30. novembra 2021. Podľa o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok) platí, že ak bolo v disciplinárnom konaní proti sudcovi do 30. novembra 2021 proti disciplinárnemu rozhodnutiu doterajšieho disciplinárneho orgánu podané odvolanie, o odvolaní rozhodne disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu podľa Disciplinárneho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia najvyšší správny súd v disciplinárnom senáte ( D. s. p.) preskúmal správnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť postupu, ktorý mu predchádzal ( v spojení s D. s. p.). 9. Disciplinárne obvinený sa na verejné zasadnutie nedostavil. Zásielka s upovedomením o verejnom zasadnutí mu bolo doručované na adresu, ktorú udal na tento účel v podaní z 11. novembra 2019 (č. l. 51) adresovanom ešte bývalému odvolaciemu disciplinárnemu senátu. Po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie bola táto zásielka 21. marca 2022 uložená na pošte (obálka k č. l. 103 p. v.). Účinky doručenia tejto zásielky nastali podľa tretím pracovným dňom od uloženia, teda 24. marcom 2022, čo je viac než päť pracovných dní pred termínom verejného zasadnutia, ako vyžaduje v spojení s , všetko v spojení s D. s. p. V upovedomení bol disciplinárne obvinený odkazom na predošlé poučenia riadne poučený, že ak sa nedostaví, verejné zasadnutie možno konať v jeho neprítomnosti podľa Disciplinárne obvinený síce v emailovom podaní z 25. apríla 2022 (č. l. 118) svoju neprítomnosť ospravedlnil, neuviedol však žiadne zmysluplné dôvody tejto neprítomnosti. Preto najvyšší správny súd nepovažoval jeho ospravedlnenie za hodnoverné, takže nezistil dôvod na odročenie verejného zasadnutia v zmysle III.A K procesným návrhom 10. Disciplinárne obvinený v označenom emailovom podaní z 25. apríla 2022 navrhol, či by sa najvyšší správny súd „neopýtali, či môže NSS SR rozhodovať o disciplinárnych veciach, ktoré napadli ešte pred účinnosťou Disciplinárneho poriadku, resp. pred vznikom NSS SR“. Najvyšší správny súd tu predovšetkým pripomína, že na rozdiel od disciplinárnych senátov zriadených podľa je riadnym súdom v zmysle a jeho sudcovia sú riadnymi sudcami Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa . Títo sudcovia sú tak podľa a 2 viazaní , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a zákonmi; v prípade, že zistia, že medzi týmito predpismi, ktoré sa majú v prerokúvanej veci použiť, je nesúlad, môžu podať návrh ústavnému súdu. V nadväznosti na to , ktorý sa podľa použije aj na konanie o odvolaní, ustanovuje, že súd preruší trestné stíhanie (t. j. disciplinárne konanie) aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. 11. Citované ustanovenia, ktoré sa podľa D. s. p. majú použiť aj v konaní o odvolaní podľa D. s. p., tak svojím znením obmedzujú možnosť disciplinárneho senátu najvyššieho správneho súdu podať návrh ústavnému súdu. Disciplinárne obvinený svojím návrhom v podstate naznačuje pochybnosti

o právomoci tunajšieho súdu na konanie v tu prerokúvanej veci. Táto otázka síce vzdialene, ale predsa len môže súvisieť s otázkou viny, pretože súd, ktorý nemá právomoc, by nemohol o vine disciplinárne obvineného ani konať. Z cit. však celkom zreteľne plynie, že predpokladom toho, aby odvolací súd konanie prerušil a podal ústavnému súdu návrh, je jeho vnútorné presvedčenie, že určité ustanovenie zákona je v rozpore s tam uvedenými právnymi normami (porov. v tomto zmysle napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ). Právomoc najvyššieho správneho súdu v disciplinárnych veciach vymedzuje , podľa ktorého najvyšší správny súd rozhoduje (okrem iného) o disciplinárnej zodpovednosti sudcov. Podľa g ods. 6 konania začaté pred príslušnými orgánmi (ktoré do začatia činnosti najvyššieho správneho súdu vykonávali jeho pôsobnosť) predo dňom začatia činnosti najvyššieho správneho súdu dokončia tieto orgány, ak zákon neustanoví, že ich dokončí najvyšší správny súd. Citované ustanovenie tak priamo zakladá možnosť, aby zákon zveril najvyššiemu správnemu súdu právomoc rozhodovať aj v tých konaniach, ktoré sa začali pred začatím jeho činnosti. Ustanovenie D. s. p. tak je v úplnom súlade s citovaným ustanovením , a preto najvyšší správny súd nezistil žiaden dôvod pre podanie návrhu ústavnému súdu podľa a . 12. Disciplinárne obvinený ešte v odvolaní žiadal, aby sa tunajšie disciplinárne konanie spojilo s disciplinárnym konaním vedeným pôvodne pod sp. zn. (na tunajšom súde pod sp. zn. ). Podľa , ktorý je primerane použiteľný aj v disciplinárnom konaní ( D. s. p.), sa o všetkých disciplinárnych previneniach toho istého obvineného môže vykonať spoločné konanie. Na tento účel možno podľa na spoločné prejednanie a rozhodnutie spojiť aj veci, v ktorých boli podané samostatné disciplinárne návrhy. Citované ustanovenia však spoločné konanie predpokladajú len ako možnosť, nie ako nutnosť, a preto závisí od úvahy súdov, či spoločné konanie vykonajú alebo nie. V tu prerokúvanej veci najvyšší správny súd uvážil, že tak tu prerokúvaná disciplinárna vec, ako aj vec sp. zn. sa nachádzajú v štádiu odvolacieho konania. V oboch z nich už boli vydané prvostupňové rozhodnutia a v oboch boli podané obsahovo odlišné odvolania. Preto by spojenie oboch vecí v tomto štádiu nijako neprispelo k ich rýchlejšiemu prejednaniu a medzi oboma vecami nie je taký súvis, aby bez rozhodnutia jednej z nich nebolo možné rozhodnúť druhú. Najvyšší správny súd tak nezistil dôvod, aby sa podnetu disciplinárneho obvineného na spojenie veci vyhovelo. III.B Nezrozumiteľnosť rozhodnutia a neoboznámenie sa s jeho argumentami 13. Disciplinárne obvinený namieta nezrozumiteľnosť disciplinárneho rozhodnutia. Podľa o sudcoch a prísediacich v znení účinnom k 15. aprílu 2019 však disciplinárne rozhodnutie muselo okrem výroku obsahovať stručné odôvodnenie. Tu napadnuté disciplinárne rozhodnutie spĺňa túto požiadavku, keďže jeho odôvodnenie zrozumiteľne vysvetľuje, čo viedlo bývalý disciplinárny senát k záveru, že disciplinárne obvinený spáchal vytýkané skutky, ako aj k výroku o disciplinárnom opatrení. To, či sú jeho závery správne, nie je otázkou zrozumiteľnosti, ale otázkou úplnosti a správnosti skutkových zistení a úplnosti a správnosti právneho posúdenia zisteného skutku a následného uloženia disciplinárneho opatrenia. 14. Ďalej disciplinárne obvinený namieta, že bývalý disciplinárny senát rozhodoval bez toho, aby sa oboznámil s jeho podaním z 12. apríla 2019. Táto námietka by svojím obsahom mohla byť námietkou porušenia práva na obhajobu v zmysle v spojení s v spojení s D. s. p. Z obsahu spisu sp. zn. však vyplýva, že vyjadrenie disciplinárne obvineného z 12. apríla 2019 bolo už toho istého dňa o 13:33 hod. emailom (č. l. 193) zaslané všetkým členom senátu a okrem toho bolo oboznámené aj na ústnom pojednávaní 15. apríla 2019 (zápisnica č. l. 194). Napokon, disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí odpovedal na viaceré námietky disciplinárne obvineného, ktoré boli obsiahnuté práve v tomto podaní. Preto je neopodstatnená jeho námietka, že sa vo veci rozhodlo bez toho, aby sa naň prihliadalo. 15. Podľa cit. v spojení s D. s. p. odvolací súd prihliada na chyby, ktoré by zakladali dôvody dovolania, aj bez toho, aby to bolo odvolaním vytknuté. Podľa je jedným z dovolacích dôvodov, ak bolo hlavné pojednávanie vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. V tu prerokúvanej veci bývalý disciplinárny senát rozhodol na ústnom pojednávaní bez prítomnosti disciplinárne obvineného. Podľa v znení účinnom v čase jeho rozhodovania bolo možné vec prejednať v neprítomnosti sudcu, proti ktorému smeroval disciplinárny návrh, okrem iného aj vtedy, ak bol o termíne ústneho pojednávania riadne upovedomený a ak sa bez dôvodného ospravedlnenia nedostavil. Ako je zdôraznené už v odôvodnení napadnutého disciplinárneho rozhodnutia, disciplinárne obvinený bol o termíne ústneho pojednávania upovedomený 11. marca 2019, teda viac než päť pracovných dní pred jeho termínom ( ). O odročenie požiadal v označenom podaní z 12. apríla 2019 z dôvodu, aby sa disciplinárny senát poriadne oboznámil s vecou. Tento dôvod bývalý disciplinárny senát

považoval za nenáležitý a najvyšší správny súd sa s jeho hodnotením stotožňuje. Podľa § 127 ods. 4 cit. zák. sa dokazovanie vykonávalo zásadne na ústnom pojednávaní. Ústne pojednávanie tak bolo tým miestom, kde sa mali oboznámiť aj spisy, ktoré mali preukazovať jednotlivé vytýkané skutky. Odročenie pojednávania tak z takéhoto dôvodu neprichádzalo do úvahy, a preto bývalý disciplinárne senát neporušil zákon, ak prejednal vec v jeho neprítomnosti. III.C Ku skutkom v bodoch 1 až 3 16. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel najvyšší správny súd k záveru, že vo vzťahu k skutkom v bode 1 až 3 výroku tohto rozhodnutia vykonal bývalý disciplinárny senát dostatočné dokazovanie, ktoré dostatočne preukazuje, že tieto skutky sa stali a že ich spáchal disciplinárne obvinený. Bývalý disciplinárny senát správne poukázal na obsah spisov Okresného súdu Bratislava III sp. zn. , a V-2 , z ktorých vyplýva, kedy disciplinárne obvinený vyhlásil rozsudok, či mu bola alebo nebola predĺžená lehota na jeho vyhotovenie a kedy disciplinárne obvinený koncept písomného vyhotovenia rozsudku odovzdal (resp. neodovzdal) kancelárii na vyhotovenie a kedy bol rovnopis rozsudku zo súdu odoslaný. Skutok v bode 1 disciplinárne obvinený priznal aj vo vyjadrení z 12. apríla 2019. 17. Vo všetkých veciach sp. zn. , a V-2 išlo o spory zo súkromnoprávneho vzťahu, v ktorých sa od 1. júla 2016 postupovalo podľa ustanovení (porov. jeho ). Podľa sa rozsudok vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonná lehota 30 dní platí, pokiaľ predseda súdu nerozhodol inak, teda neurčil inú lehotu. Nevyplýva z neho, že by sa lehota na písomné vyhotovenie rozsudku predlžovala už tým, že sudca o jej predĺženie požiadal, resp. že by sa až do rozhodnutia predsedu súdu malo vychádzať z toho, že lehota nie je určená. Preto mal disciplinárne obvinený vo všetkých uvedených veciach, ktoré mu boli pridelené ako zákonnému sudcovi, vyhotoviť písomné vyhotovenie rozsudku s náležitosťami podľa zásadne do 30 dní od jeho vyhlásenia, pokiaľ mu nebolo oznámené rozhodnutie predsedu o inej lehote. Z tohto dôvodu nemôže obstáť obrana disciplinárne obvineného, že predseda o jeho žiadosti nerozhodol, resp. že jeho žiadosť o predĺženie lehoty vybavil úradným záznamom. Ako správne uviedol už bývalý disciplinárny senát, ani nepredpokladá konkrétnu formu rozhodnutia predsedu v prípade, že žiadosti sudcu nevyhovie. Až do pozitívneho rozhodnutia predsedu je totiž sudca viazaný zákonnou 30dňovou lehotou na písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku. 18. Rozporuplne pôsobí obrana disciplinárne obvineného, ktorú opakoval aj v odvolaní a podľa ktorej nemá problém s písaním rozsudkov, pretože si dáva žiadosti o predĺženie lehoty a predseda mu vždy vyhovel. Z citovaného totiž vyplýva, že zákonná 30dňová lehota je zásadou, z ktorej môže predseda súdu urobiť výnimku len zo závažných dôvodov. Preto ak disciplinárne obvinený zdôrazňuje, že si dáva žiadosti o predĺženie lehoty a že mu predseda vyhovuje, je to skôr indíciou, že má problém s dodržiavaním zákonnej lehoty na vyhotovenie rozsudkov. Táto obrana je však vo výsledku nepodstatná, pretože ako už bolo uvedené, sudca je viazaný zákonnou 30dňovou lehotou na vyhotovenie rozsudku až dovtedy, kým predseda súdu nerozhodne o inej lehote. Preto nie je podstatné, či si disciplinárne obvinený o predĺženie žiadal a predseda mu vyhovel v iných veciach. Také konanie predsedu súdu nezakladá žiadne legitímne očakávanie sudcu, že mu bude lehota na vyhotovenie rozsudku predĺžená kedykoľvek v budúcnosti. 19. Podobne nemôže byť úspešná ani obrana disciplinárne obvineného, že išlo o veci skutkovo či právne náročné, v ktorých bolo vydaných viacero zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu. Tieto okolnosti totiž môžu predstavovať závažné dôvody, ktoré môžu podľa viesť predsedu súdu k určeniu dlhšej lehoty na vyhotovenie rozsudku. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva, že by sa na skutkovo alebo právne zložité veci automaticky vzťahovala dlhšia než zákonná lehota. Z ustanovenia však vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Z citovaného ustanovenia nijako nevyplýva, že by sudca mal do odôvodnenia rozsudku prepisovať obsah zrušujúcich uznesení odvolacieho súdu. Naopak, sudca pri rozhodovaní vo veci sa podľa musí riadiť právnymi názormi, ktoré boli v takýchto rozhodnutiach vyslovenými, no nemusí ich kopírovať do svojho nového rozhodnutia. Potreba takéhoto prepisovania tak nemôže opodstatniť, prečo sudca prekročil zákonnú 30dňovú lehotu na písomné vyhotovenie rozsudku.

20. Podľa už citovaného v spojení s D. s. p. je odvolací súd v rozsahu dovolacieho dôvodu podľa vždy povinný skúmať, či rozhodnutie nie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pri napĺňaní tejto prieskumnej povinnosti najvyšší správny súd dospel k záveru, že skutky uvedené v bodoch 1 až 3 výroku boli nesprávne právne posúdené. 21. Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2020, teda v čase týchto skutkov (porov. v spojení s cit. zákona), bolo disciplinárnym previnením zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. Závažným disciplinárnym previnením bolo podľa cit. zák. konanie uvedené v odseku 1 [vrátane písmena a)], ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. v až 137 a následne v až 143 pomerne presne vymedzuje pojmy používané potom v osobitnej časti, ako aj tzv. osobitné kvalifikačné pojmy, ktorých naplnenie je rozhodujúce na to, aby sa trestný čin posudzoval podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty. Na rozdiel od toho nepoužíva takto presne vymedzené kvalifikačné pojmy, ale určuje len všeobecné priťažujúce okolnosti, kedy sa disciplinárne previnenie má považovať za závažné. V určitých prípadoch naplnenie týchto kritérií bude zrejmé už zo samotného vymedzenia skutku, napr. z časových údajov o jeho trvaní, z počtu konaní, ktoré sú porušením povinnosti dotknuté, z osobitného predmetu konaní (napr. veci maloletých) a pod. V niektorých prípadoch však bude potrebné, aby bol v skutkovej vete obsiahnutý opis skutočností, ktoré zakladajú naplnenie týchto kvalifikačných znakov. 22. Skutok v bode 1 napadnutého disciplinárneho rozhodnutia je opísaný len tým, že disciplinárne obvinený nevyhotovil písomné vyhotovenie rozsudku v lehote určenej predsedom súdu do 16. apríla 2018, ale vyhotovil ho až po ďalších dvoch týždňoch (30. apríla 2018) a až po ďalších šiestich týždňoch (18. júna 2018) bol zo súdu odoslaný. Disciplinárne previnenie spočívajúce v nevyhotovení rozsudku v určenej lehote je formou omisívneho trváceho disciplinárneho previnenia, ktoré spočíva vo vytvorení a udržiavaní protiprávneho stavu ( v spojení s ). Z už citovaného vyplýva, že ak predseda súdu určil sudcovi inú lehotu na písomné vyhotovenie rozsudku, sudca môže rozsudok vyhotoviť a odoslať v takto určenej lehote. V takom prípade sudca porušuje svoje povinnosti podľa citovaného ustanovenia, ak nedodrží takto určenú dlhšiu lehotu. Sudca teda vytvára protiprávny stav prvým dňom po uplynutí lehoty určenej podľa a udržiava ho až do okamihu, kedy je rozsudok vyhotovený a odoslaný zo súdu. Potom však ale nemožno sudcovi vytýkať obdobie celej predĺženej lehoty ako obdobie, počas ktorého porušuje svoju povinnosť, pretože až do posledného dňa tejto lehoty nie je nevyhotovenie rozsudku protiprávnym stavom. 23. Za daných okolností tak možno v bode 1 sudcovi ako porušenie povinnosti vytýkať len obdobie od 17. apríla do 18. júna 2018, teda celkovo približne dva mesiace. Takéto obdobie nevyhotovenia rozsudku samo osebe nemožno považovať ani za opakovanie, ani za závažnejší spôsob konania ani za inú priťažujúcu okolnosť, ktorá by zvyšovala škodlivosť porušenia tejto povinnosti na účely v znení účinnom do 31. decembra 2020. V opise tohto skutku nie je obsiahnutá žiadna ďalšia priťažujúca okolnosť, z ktorej by bolo možné súdiť na zvýšenú škodlivosť konania disciplinárne obvineného. Samo približne dvojmesačné omeškanie s písomným vyhotovením rozsudku tak možno kvalifikovať len ako porušenie povinnosti sudcu podľa v cit. znení. (porov. napr. disciplinárne rozhodnutie sp. zn. alebo ). O tom, že svojím konaním sudca porušuje svoju povinnosť, disciplinárne obvinený musel vedieť, pretože znenie je pre sudcu - osobu s právnickým vzdelaním a osobitnou skúškou natoľko jednoznačné, že sa sudca nemôže oprávnene domnievať, že lehota tam uvedená sa mu môže predĺžiť inak než pozitívnym rozhodnutím predsedu súdu. 24. Podobné úvahy sa týkajú aj skutkov v bodoch 2 a 3. Okrem toho v týchto prípadoch bolo potrebné ustáliť, dokedy trval protiprávny stav, o ktorom bývalý disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí rozhodoval. Z obsahu disciplinárneho návrhu je zrejmé, že navrhovateľ posudzoval stav v čase spísania disciplinárneho návrhu, teda 26. júna 2018. Disciplinárny senát však na ústnom pojednávaní 15. apríla 2019 vykonával dokazovanie obsahom spisov sp. zn. a V-2 , z ktorých je zrejmé, že rozsudky v nich boli písomne vyhotovené 24., resp. 25. júla 2018 a odoslané boli 27. júla 2018. Napriek tomu však disciplinárny senát vo výroku napadnutého rozhodnutia neohraničil trvanie porušenia do týchto dní, ale doslovne prevzal znenie disciplinárneho návrhu. Za daných okolností podľa najvyššieho správneho súdu treba vychádzať z toho, že v skutkových vetách napadnutého rozhodnutia nie je obsiahnuté trvanie protiprávneho stavu za obdobie po spísaní disciplinárneho návrhu až do odstránenia tohto stavu. Pretože odvolanie v prerokúvanej veci podal len disciplinárne obvinený, podľa

druhej vety v spojení s D. s. p. nebolo možné napadnuté rozhodnutie akokoľvek upraviť v jeho neprospech. Preto ani nebolo možné zahrnúť do skutkových viet obdobie trvania protiprávneho stavu od 27. júna 2018 až do písomného vyhotovenia a odoslania oboch rozsudkov. 25. Za týchto okolností tak skutky disciplinárne obvineného pod bodmi 2 a 3 môžu spočívať len vo vytvorení a udržiavaní protiprávneho stavu od okamihu uplynutia zákonnej lehoty podľa (v spojení s ) do dátumu spísania disciplinárneho návrhu. V skutku pod bodom 2 ide približne o dva mesiace a v skutku 3 ide len o 15 dní, čo samo osebe takisto nemožno považovať za také porušenie povinnosti, ktorého škodlivosť by bola zvýšená v zmysle Skutkové vety v bodoch 2 a 3 však obsahujú ako kvalifikačný znak aj to, že disciplinárne obvinený bol už odsúdený za závažné disciplinárne previnenie. Z toho bývalý disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že tieto skutky je potrebné kvalifikovať ako závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa v znení účinnom do 31. decembra 2020. Vychádzajúc však z toho, čo bolo uvedené, nemožno takéto posúdenie považovať za správne. 26. Podľa cit. zák. je závažným disciplinárnym previnením nezlučiteľným s funkciou sudcu spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Na základe nadväznosti , a cit. zák. je možné ustáliť takúto logiku kvalifikovaných skutkových podstát disciplinárnych previnení: zavinené porušenie povinností sudcu (pokiaľ nejde o iné vyslovene uvedené porušenia v , alebo 3) je zásadne disciplinárnym previnením podľa cit. zák. Len čo k tomuto porušeniu pristúpi určitá priťažujúca okolnosť (napr. opakovanie), stáva sa takéto disciplinárne previnenie závažným podľa cit. zák. Ak takéto závažné disciplinárne previnenie (teda zavinené porušenie povinností so súčasným výskytom priťažujúcej okolnosti) bolo spáchané napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za závažné disciplinárne previnenie, ide o závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa cit. zák. 27. Podľa v spojení s však platí, že na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu (t. j. disciplinárneho previnenia), nemožno prihliadnuť ako na (okrem iného) okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Citované ustanovenie vyjadruje tradičný zákaz kvalifikačnej duplicity. Tento zákaz sa vzťahuje na konkrétne nastalú okolnosť, ktorá môže mať svoj dvojnásobný (resp. viacnásobný) kvalifikačný odraz v zákone. Zákaz potom nie je prekonaný tým, že dotknutú okolnosť možno podradiť pod dva rôznym verbálnym spôsobom vyjadrené kvalifikačné znaky. Podstatné je, že ide o rovnakú faktickú okolnosť, a to bez akéhokoľvek nového, resp. ďalšieho obsahového prvku. Základná skutková podstata spolu s okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, tvoria kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu (t. j. disciplinárneho previnenia), v rámci ktorej sa tá istá (faktická) okolnosť kvalifikačne nepoužije dvakrát a primárne sa použije ako znak základnej skutkovej podstaty, ak zodpovedá zneniu právnej vety, ktorá základnú skutkovú podstatu popisuje. Okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, je potom novým faktickým a zároveň právne relevantným momentom, ktorý znamená zvýšenú trestnosť činu, ale len keď je pri spáchaní činu prítomný (avšak nie len terminologicky, ale aj fakticky). Nemôže teda ísť o tú istú faktickú okolnosť, aj keby mala byť inak právne, resp. kvalifikačne pomenovaná. Zjednodušene povedané, rovnaký dejový prvok, bez niečoho naviac, nemôže vyvolať kvalifikáciu podľa prvého aj podľa vyššieho odseku ustanovenia osobitnej časti (porov. stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 57/2016, judikát R 1/2017). 28. Vzhľadom na znenie sa prvá časť použije primerane aj na disciplinárnu zodpovednosť sudcov. Citovaný Tr. zák. síce hovorí o použití vyššej trestnej sadzby, z uvedeného stanoviska je však zrejmé, že sa tým myslí „vyšší“ odsek príslušného paragrafu, ktorý upravuje skutkovú podstatu trestného činu. Tieto závery judikatúry sú formulované s ohľadom na systematiku osobitnej časti , ktorá každý trestný čin upravuje v samostatnom paragrafe, v ktorého odseku 1 je uvedená základná skutková podstata a v ďalších odsekoch kvalifikované skutkové podstaty. Podstatu citovaného ustanovenia a záverov vyjadrených v uvedenom stanovisku však možno aplikovať aj na vzťah skutkových podstát závažného disciplinárneho previnenia podľa a závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa cit. zák. Pre vzťah týchto skutkových podstát tak vyplýva, že tá istá skutočnosť (ten istý dejový prvok), ktorou je predošlé uloženie disciplinárneho opatrenia, nemôže byť zároveň priťažujúcou okolnosťou, ktorá by z disciplinárneho previnenia robila závažné disciplinárne previnenie podľa cit. zák., no ktorá by zároveň napĺňala znak „už mu bolo za závažné disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie“ podľa . Inak povedané, ak sudca spáchal disciplinárne previnenie v čase, kedy mu už bolo uložené

disciplinárne opatrenie, možno na účely § 116 ods. 3 písm. b) závažnosť tohto disciplinárneho previnenia vyvodiť len z iných priťažujúcich okolností než je samotné už uložené disciplinárne opatrenie. 29. V tu prerokúvanej veci však zo skutkových viet v bodoch 2 a 3 vyplýva, že predošlé odsúdenia sú jedinými priťažujúcimi okolnosťami, ktoré možno disciplinárne obvinenému pričítať a ktoré zvyšujú škodlivosť jeho disciplinárneho previnenia. Tieto predošlé disciplinárne opatrenia tak možno posúdiť ako okolnosti, ktoré napĺňajú kvalifikačný znak opakovania podľa Tým je však zároveň vylúčené posúdiť tieto predošlé disciplinárne opatrenia ako okolnosti, ktoré by zakladali ďalšie zvýšenie kvalifikácie na účely cit. zák. Už len v záujme úplnosti najvyšší správny súd dodáva, že neušlo jeho pozornosti, že tieto disciplinárne opatrenia sú medzičasom zahladené. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2017 totiž k zahladeniu disciplinárneho postihu za závažné disciplinárne previnenie dochádza po uplynutí troch rokov od vykonania disciplinárneho opatrenia. Z úradného záznamu učtárne Okresného súdu Bratislava III, ktorým najvyšší správny súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí, pritom vyplýva, že disciplinárne opatrenie uložené v nateraz poslednom právoplatnom rozhodnutí sp. zn. bolo vykonané v plate za mesiac február 2018, teda k 28. februáru 2018. Trojročná lehota zahladenia tak uplynula 28. februára 2021, čo by v zmysle a Tr. zák. v spojení s malo znamenať, že by sa na ne nemalo prihliadať ako na okolnosť podmieňujúcu zvýšenú kvalifikáciu previnenia. Podľa aktuálnej judikatúry je však pri posudzovaní recidívy potrebné vychádzať z tzv. retrospektívneho pohľadu, teda stavu, aký tu bol v čase dokonania príslušného skutku (porov. stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 31/2018, judikát R 59/2018). 30. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd dospel k záveru, že skutky disciplinárne obvineného v bodoch 2 a 3 skutkovej vety možno kvalifikovať len ako závažné disciplinárne previnenia podľa , v znení účinnom do 31. decembra 2020. III.D Ku skutku v bode 4 31. Vo vzťahu ku skutku v bode 4 výroku najvyšší správny súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie príslušnými časťami spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. a na základe takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že aj tento skutok sa stal a spáchal ho disciplinárne obvinený tak, ako to uzavrel bývalý disciplinárny senát. Krajský súd v Bratislave totiž uznesením sp. zn. zrušil predošlý (v poradí štvrtý) rozsudok vo veci sp. zn. zo 17. septembra 2014 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení podrobil tento rozsudok pomerne tvrdej kritike. Najmä vytkol okresnému súdu, že jeho rozsudok je absolútne svojvoľný, jeho vyhotovenie nezodpovedá požiadavke účinného do 30. júna 2016, spôsob formulácie nezodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a základným gramatickým, lexikálnym a štylistickým hľadiskám, keďže napadnutý rozsudok je len poskladaním (v úplnom znení) listinných dôkazov (vrátane žaloby, podaní a vyjadrení účastníkov), prednesov účastníkov konania bez akéhokoľvek skutkového záveru z nich, s citáciou právnych predpisov, bez výkladu dôvodu ich aplikácie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam danej veci. Okresný súd sa podľa krajského súdu odmietol zaoberať právnym názorom vysloveným v skorších zrušujúcich uzneseniach a neprípustne impertinentne polemizoval o tom, či jeho štvrtý (zrušovaný) rozsudok je preskúmateľný. 32. Disciplinárne obvinený ako zákonný sudca veci sp. zn. po zrušení tohto rozsudku rozhodol vo veci ďalším rozsudkom z 18. marca 2016. Jeho písomné vyhotovenie je vypracované tak, že jeho odôvodnením je až po č. l. 854 spisu v zásade celé odôvodnenie predošlého (zrušeného) rozsudku zo 17. septembra 2014. K nemu je na č. l. 855 až 862 pripojený doslovný prepis podaní účastníkov konania, ktorí sa pokúšali vo veci mimosúdne dohodnúť (vrátane doslovne odpísaných návrhov ospravedlnení a tlačových správ, o ktorých účastníci rokovali), čo disciplinárne obvinený považoval za novú skutočnosť, ktorá „vyšla najavo“ po rozhodnutí odvolacieho súdu. Na č. l. 862 až 864 disciplinárne obvinený opísal, ako z toho, že žalovaná bola ochotná sa mimosúdne dohodnúť na určitom ospravedlnení, vyvodil, že žaloba je dôvodná, a na č. l. 866 a 867 znova pripojil diskusiu o tom, kedy je rozsudok arbitrárny, a doplnil, že rozsudok je rovnaký ako predošlý práve preto, že neporozumel, v čom odvolací súd videl arbitrárnosť predošlého rozsudku. 33. Podľa , účinného v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku, bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa judikatúry sú požiadavky na reflektovanie právneho názoru vyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí pri následnom rozhodovaní nižšieho súdu výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej) záväznosti. Pre konanie po zrušení rozhodnutia vyšším súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti nižšieho súdu právnym názorom vysloveným vyšším súdom. Kasačná (inštančná) záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia vyššieho súdu.

V konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí vyššieho súdu nemá nižší súd žiadny priestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať právny názor vyššieho súdu. Viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je zároveň vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou. Nerešpektovanie právneho názoru vyššieho súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí je preto porušením tak (účinného do 30. júna 2016), ako aj základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ je v rozpore s princípom právnej istoty, právom na spravodlivé súdne konanie a tiež právom na prejednanie veci v primeranej lehote postup súdu, ktorý nerešpektuje precedenčnú záväznosť niektorého rozhodnutia vyššieho súdu, o to viac a na oveľa vyššom stupni závažnosti ide o zásah do tohto princípu a týchto práv v prípade nerešpektovania kasačnej (inštančnej) záväznosti rozhodnutia súdu vyššieho stupňa (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 76/2016). 34. Z písomného vyhotovenia rozsudku z 18. marca 2016, ako je opísané v odseku 32 tohto rozhodnutia, je celkom zrejmé, že disciplinárne obvinený ho celkom vedome formuloval rovnako ako predošlý rozsudok, teda so všetkými formálnymi a obsahovými vadami, ktoré krajský súd vytkol v uznesení sp. zn. . Pripojená polemika o tom, kedy je rozhodnutie arbitrárne, a výslovné zdôraznenie disciplinárne obvineného, že nerozumel, v čom videl odvolací súd arbitrárnosť rozsudku, svedčia o tom, že disciplinárne obvinený postupoval pri vyhotovení rozsudku z 18. marca 2016 vedome a chcene tak, ako postupoval. Inak povedané, disciplinárne obvinený chcel postupovať práve tak, že znova prevzal písomné vyhotovenie odôvodnenia celého predošlého rozsudku, hoci vedel, že ho krajský súd označil za arbitrárne, takže bol uzrozumený, že svojím postupom môže porušiť kasačnú záväznosť zrušujúceho rozhodnutia, ktorá plynie z Na základe toho možno uzavrieť, že disciplinárne obvinený konal minimálne v nepriamom úmysle podľa v spojení s v znení účinnom k 18. marcu 2016. 35. Najvyšší správny súd sa nestotožňuje s námietkami disciplinárne obvineného, ktoré sa týkajú tohto skutku. Predovšetkým, podľa v znení účinnom v čase podania disciplinárneho návrhu platilo, že opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, musí s ohľadom na konkrétne okolnosti obsahovať uvedenie miesta, času, spôsobu jeho spáchania, spôsobeného následku, prípadne uvedenie iných skutočností, a to tak, aby skutok bol dostatočne konkretizovaný a nemohol byť zamenený s iným skutkom. Nevyplýva z neho to, čo tvrdí disciplinárne obvinený, teda že by v ňom museli byť presne uvedené tie časti odôvodnenia, v ktorých je opísaný nerešpektovaný právny názor. Podstatné je, aby formulácia skutku umožňovala dostatočne presne a nezameniteľne ohraničiť dej, ktorým disciplinárne obvinený spáchal disciplinárne previnenie, ktoré sa mu vytýka. To, čo bolo uvedené v predošlých odsekoch, jasne vysvetľuje, že disciplinárne obvinený do odôvodnenia rozsudku z 18. marca 2016 prevzal doslovne prakticky celé odôvodnenie rozsudku zo 17. septembra 2014, ktoré bolo označené za arbitrárne a nepreskúmateľné. Preto pri opise skutku celkom postačuje konštatovanie, že k nemu došlo už samotným písomným vyhotovením rozsudku z 18. marca 2016, čo z disciplinárneho návrhu jasne vyplývalo. 36. Nie je dôvodná ani námietka disciplinárne obvineného, ktorú vyjadril vo svojom podaní z 12. apríla 2019 a podľa ktorej disciplinárny senát môže pri posudzovaní, či rozhodnutie je alebo nie je arbitrárne, vychádzať len z následného rozhodnutia príslušného odvolacieho súdu, a pri posudzovaní, či vznikli prieťahy, len z nálezu ústavného súdu. Podľa totiž platilo, že súd posudzuje samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, súdy sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Citované ustanovenie sa podľa v znení účinnom v čase vydania tu napadnutého disciplinárneho rozhodnutia použilo aj na disciplinárne konanie. V dôsledku toho si bývalý disciplinárny senát mohol sám posúdiť otázku správnosti rozhodnutia súdu a postupu disciplinárne obvineného pri jeho vydávaní (porov. v tomto zmysle nález ústavného súdu sp. zn. ). Účelom disciplinárneho konania je totiž záujem štátu na riadnom výkone justície, zatiaľ čo účelom ústavnej sťažnosti (resp. všeobecne opravných prostriedkov) je ochrana individuálnej (ľudskoprávnej) pozície jednotlivca. Podobne napríklad podmienkou trestnoprávneho odsúdenia za krádež nie je a nemôže byť úspech v reivindikačnom spore. K disciplinárnemu súdeniu tak nie je potrebné zrušenie rozhodnutia ani z hľadiska zákona ( ), ani z hľadiska vzťahu právnych odvetví, totiž civilného procesu, resp. nadväzujúcej ústavnej sťažnosti na jednej strane a disciplinárneho procesu na strane druhej. 37. Na základe uvedeného tak najvyšší správny súd (rovnako ako bývalý disciplinárny senát) dospel k záveru, že skutok v bode 4 výroku sa stal, spáchal ho disciplinárne obvinený a predstavoval porušenie povinnosti, ktorá ho zaťažovala podľa Dôsledkom tohto porušenia bolo následné opätovné

zrušenie rozsudku z 18. marca 2016 uznesením krajského súdu z 28. septembra 2017, teda približne po jeden a pol roku bez toho, aby to akokoľvek prispelo k meritórnemu vyriešeniu samotnej veci. Toto zavinené porušenie povinnosti disciplinárne obvineným tak malo za následok prieťahy v súdnom konaní, a preto tento skutok bol závažným disciplinárnym previnením podľa v znení účinnom do 30. júna 2017 [nie cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2017, ako ho nesprávne kvalifikoval disciplinárny senát]. III.E K trestu 38. V dôsledku zmeny právnej kvalifikácie časti skutkov musel najvyšší správny súd nanovo rozhodnúť aj o disciplinárnom opatrení, a to o to viac, že odvolanie bolo podané len disciplinárne obvineným (porov. 321 ods. 2, v spojení s D. s. p.). V tomto smere však treba na úvod poznamenať, že bývalý disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí celkovo prehliadol ustanovenia a 42 , ktoré boli podľa použiteľné aj pri ukladaní disciplinárnych opatrení. Z Tr. zák. totiž pre disciplinárne konanie platilo, že ak disciplinárny senát odsudzuje disciplinárne obvineného za dve alebo viac disciplinárnych previnení, uloží úhrnné disciplinárne opatrenie podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na disciplinárne previnenie z nich najprísnejšie trestné (postihnuteľné). Podľa rovnakých zásad mal disciplinárny senát uložiť úhrnné disciplinárne opatrenie, ak odsudzoval za disciplinárne previnenie, ktoré disciplinárne obvinený spáchal skôr, ako bolo disciplinárnym senátom prvého stupňa vyhlásené rozhodnutie za iné jeho disciplinárne previnenie; v takom prípade mal disciplinárny senát zároveň zrušiť výroky o disciplinárnym opatreniach uložených skoršími rozhodnutiami ( a Tr. zák.). 39. Bývalý disciplinárny senát uznal disciplinárne obvineného za vinného jednak za skutky, ktoré spáchal v apríli až júni 2018 a ktoré už podľa výroku čiastočne tvorili recidívu ku skorším disciplinárnym previneniam (body 1 až 3 výroku), ale tiež za skutok, ktorý spáchal ešte v roku 2016 (bod 4 výroku). Tento skutok však bol spáchaný skôr než boli vyhlásené disciplinárne rozhodnutia vo veciach (19. septembra 2016), (26. júna 2017, ktoré samo ukladalo súhrnný trest k skoršiemu disciplinárnemu previneniu) a (14. septembra 2017). Skutok v bode 4 tak mohol byť v súbehu so skutkami, ktoré boli prejednané v uvedených disciplinárnych konaniach, čo odôvodňovalo uloženie súhrnného disciplinárneho opatrenia za tento skutok so súčasným zrušením výroku o disciplinárnom opatrení v disciplinárnom rozhodnutí sp. zn. . V žiadnom prípade však skutok v bode 4 nemohol byť v súbehu so skutkami v bodoch 1 až 3 (porov. citovaný judikát R 59/2018), čo vylučovalo, aby za ne bolo uložené jedno spoločné disciplinárne opatrenie, hoci aj išlo o disciplinárne opatrenie najprísnejšie. 40. Podľa Tr. zák. sa však ustanovenia o súhrnnom treste nepoužijú, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na obvineného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ako už bolo uvedené (odsek 29 tohto rozhodnutia), v čase rozhodovania najvyššieho správneho súdu už boli všetky predošlé disciplinárne opatrenia disciplinárne obvineného zahladené. Najvyšší správny súd by tak za skutok v bode 4 mal uložiť nové samostatné disciplinárne opatrenie popri disciplinárnom opatrení za disciplinárne previnenia v bodoch 1 až 3 výroku (porov. uvedený judikát). Pretože však odvolanie v prerokúvanej veci podal len disciplinárne obvinený, nemožno chybu bývalého disciplinárneho senátu pri ukladaní disciplinárneho opatrenia napraviť v neprospech disciplinárne obvineného (už cit. druhá veta v spojení s D. s. p.). Najvyššiemu správneho súdu tak nezostávalo nič iné, než za skutok v bode 4 výroku žiadne disciplinárne opatrenie neuložiť. 41. Disciplinárne previnenia v bodoch 1 až 3 výroku sú vo vzájomnom súbehu, časť z nich však najvyšší správny súd kvalifikoval ako disciplinárne previnenie a časť z nich ako závažné disciplinárne previnenie. Preto sa za ne s použitím Tr. zák. uloží disciplinárne opatrenie podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestné disciplinárne opatrenie. Podľa účinného do 31. decembra 2020 bolo možné za disciplinárne previnenie uložiť (okrem iného) napomenutie alebo zníženie funkčného platu až o 30 % na obdobie troch, resp. šiestich mesiacov. Podľa cit. zák. bolo za závažné disciplinárne opatrenie možné uložiť (okrem iného) preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa a zníženie funkčného platu na 50 až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka. Jednotlivé disciplinárne opatrenia bolo v zásade možné ukladať aj popri sebe ( a cit. zák.). Z uvedeného je zrejmé, že prísnejšie trestným je ustanovenie cit. zák., ktoré ustanovuje disciplinárne previnenia väčšej intenzity (vyššie zníženie funkčného platu na dlhšie obdobie, podstatnejší zásah do postavenia sudcu v podobe preloženia), a preto treba za všetky tri skutky uložiť úhrnné disciplinárne opatrenie podľa cit. zák. 42. Pri ukladaní disciplinárnych opatrení mal disciplinárny senát prihliadať najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia ( cit. zák.). V prerokúvanej veci najvyšší správny súd prihliadol predovšetkým na to, že disciplinárne obvinený spáchal dve závažné

disciplinárne previnenia podobným, resp. zhodným spôsobom konania (nevypracovanie písomného vyhotovenia včas). Ďalej vzal do úvahy, že ustanovenie konkrétnym spôsobom cieli na realizáciu práva strany civilného sporového konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože až doručením písomného vyhotovenia zásadne začína plynúť odvolacia lehota, na ktorú je naviazaná právoplatnosť rozhodnutia ( ). Nejde teda len o poriadkovú alebo formálnu povinnosť, ktorá nemôže viesť k zásahu do práv strán konania. Z predošlých odsúdení disciplinárne obvineného je zrejmé, že doteraz uložené disciplinárne opatrenia nemali požadovaný účinok, o čom svedčí aj obrana disciplinárne obvineného, ktorý neuznáva, resp. bagatelizuje svoj problém s včasným vyhotovovaním rozsudkov. Z týchto dôvodov dospel najvyšší správny súd k záveru, že hľadiskám uvedeným v v znení účinnom do 31. decembra 2000 najprimeranejšie zodpovedá uloženie disciplinárneho opatrenia približne v polovici možnej sadzby (60 % z rozmedzia 50 až 70 %) na niečo viac než dve tretiny možného obdobia (10 mesiacov z rozmedzia tri mesiace až jeden rok), teda vo výsledku v približne dvoch tretinách možnej zákonnej sadzby. III.F Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov 43. Najvyšší správny súd podľa v spojení s a nevyhovel ďalším návrhom disciplinárne obvineného na doplnenie dokazovania. Spis sp. zn. sa týka disciplinárneho konania, kde sa disciplinárne obvinenému podľa jeho slov kladú za vinu podobné skutky (nevyhotovenie rozsudkov včas). Nie je však zrejmé, ako tam vytýkané skutky súvisia s tu prerokúvanou vecou, ktorej predmetom sú iné skutky. Disciplinárny senát v prerokúvanej veci v súlade s v spojení s v znení účinnom do 30. novembra 2021 rozhodoval len o skutkoch, ktoré boli uvedené v disciplinárnom návrhu. Naopak, nerozhodoval o skutkoch, ktoré sú predmetom iného disciplinárneho konania a ktoré s tu prejednávanými skutkami nemajú žiaden súvis. Rovnako najvyšší správny súd nezisťoval, aký trest sa navrhol uložiť inej sudkyni okresného súdu. Disciplinárna zodpovednosť sudcu totiž nie je závislá od toho, či za obdobné previnenie je alebo nie je stíhaný aj iný sudca alebo či sa mu navrhol určitý trest. Preto bola aj táto okolnosť nepodstatná pre rozhodnutie. IV. Záver 44. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté disciplinárne rozhodnutie obsahuje chyby vo výrokoch o vine a boli ním porušené ustanovenia , ako aj použiteľné ustanovenia [ a v spojení s D. s. p.]. Preto napadnuté disciplinárne rozhodnutie podľa D. s. p. zmenil a nanovo rozhodol o otázke viny disciplinárne obvineného a uloženom disciplinárnom opatrení. Pritom v záujme presnosti upravil skutkové vety jednotlivých disciplinárnych previnení tak, aby boli stručnejšie a viac zvýrazňovali to konanie, ktoré tvorí podstatu disciplinárneho previnenia. V bodoch 1 až 3 výroku je podstatou previnenia protiprávny stav, ktorý vzniká prvý deň po uplynutí (zákonnej alebo predĺženej lehoty podľa ), v bode 4 sú podstatou nedostatky písomného vyhotovenia rozsudku, nie jeho samotné vyhlásenie, a tak k páchaniu disciplinárneho previnenia dochádza práve až písomným vyhotovením. Okrem toho sa v bodoch 2 a 3 skrátilo označenie príslušných skorších disciplinárnych rozhodnutí, keďže na naplnenie ustanovenia postačuje už všeobecná, a nie špeciálna recidíva. 45. V záujme úplnosti sa poznamenáva, že pri formulácii výroku rozhodnutia o disciplinárnom opatrení došlo zlyhaním ľudského faktora k mylnej citácii Vyhlásený výrok je záväzný a nemožno ho opraviť, avšak zo slovne opísaného disciplinárneho opatrenia - zníženia funkčného platu na určené obdobie je zrejmé, že disciplinárne obvinenému sa uložilo disciplinárne opatrenie podľa cit. zák., a nie odvolanie z funkcie sudcu. 46. Toto rozhodnutie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.