Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-2110-2020.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Subarea
36Ek/2110/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX E., proti povinnému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 052 01 G. D. H., o vymoženie sumy 6.520 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, IČO: 31 311 482 so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce pod sp. zn. 30Ex/760/21, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023 takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023 z a m i e t a .
II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 10.12.2020 domáha od povinného vymoženia sumy 6.520 eur na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. /číslo konania N 669/2012, Nz 44046/2012 vydaného JUDr. Ľubomírom Ondovom, notárom dňa 16.11.2012. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 10.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu: Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 30EX 760/21.
2. Súdny exekútor vydal dňa 14.06.2023 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa ust. §61n ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) bola exekúcia zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok - povinného: F. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: 052 01 G. D. H., uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/25/2022 zo dňa 08.11.2022.
3. Dňa 29.06.2023 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávnenej proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami, v ktorých oprávnená vyjadrila svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnená v námietke proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uvádza, že odmieta platiť trovy exekúcie, nakoľko exekúcia bola neúspešná. Oprávnená zároveň vyjadruje názor, že súdny exekútor by mal trovy exekúcie požadovať od povinného a nie od oprávnenej len z toho dôvodu, že je oprávnená zamestnaná. Ďalej oprávnená vyjadruje nespokojnosť s povolaním súdneho exekútora, ktoré je podľa názoru oprávnenej zbytočné, keďže povinní nemusia splácať svoje dlhy. Oprávnená tiež vyjadruje nespokojnosť s dĺžkou exekúcie, ktorá trvá 10 rokov. Oprávnená ďalej uvádza, že ďalej trvá na tom, aby bol predmetný dlh splatený v čo najkratšom možnom čase.
4. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že v zmysle ust. §61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) bola exekúcia zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/25/2022 zo dňa 08.11.2022. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávnenú v zmysle §199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a v zmysle §198 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) na zaplatenie trov exekúcie.
5. Uznesením sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023 súd námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď je na osobu povinného vyhlásený konkurz. Každý dlžník (platobne neschopný fyzická osoba) má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbavuje dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo predtým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze vymáha. To znamená, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá priamo zákon, je nemožnosť začatia a vedenia exekučného konania a exekúcie ako takej a zároveň to, že už začaté konania musia byť zastavené. Lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31OdK/25/2022 zo dňa 08.11.2022, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 220/2022 dňa 16.11.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: 052 01 Spišská Nová Ves (povinného). V uvedenom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Keďže pohľadávka oprávneného uplatnená v tomto exekučnom konaní voči povinnému vznikla skôr ako bol na povinného vyhlásený konkurz a nepatrí medzi pohľadávky uvedené v ustanoveniach § 166b a 166c ZKR, môže byť uspokojená iba v konkurze. Teda, pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, nie je možné uspokojiť v exekučnom konaní, pretože ho príslušný súd uvedeným uznesením zbavil aj tohto jeho dlhu v rozsahu, v akom nebude uspokojený v konkurze. Potom s poukazom na ustanovenie § 167f ods. 2 ZoKR, v zmysle ktorého na majetok podliehajúci konkurzu, nemožno počas konkurzu ani začať a ani viesť exekučné konanie, súdny exekútor správne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61n ods. 1 písm. g/ ust. § 61n ods. 3, ust. 61n ods. 4 EP, § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ust. § 23 ods. 1, § 166, 166a, 166e ods. 1 a 2, § 167f, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov.
7. Proti uvedenému uzneseniu podala oprávnená sťažnosť, ktorú odôvodnila tým že „zatiaľ čo píšem tieto sťažnosti, odvolania tak sa stretávam iba s povinnosťami pre oprávneného teda mňa, dlžník podľa vás nemá žiadne povinnosti iba je oddlžený a vysmiaty. Poctivý človek podľa vás nemá žiadne práva iba platiť za dlžníka a dlžník sa zbaví povinnosti platiť svoje dlhy a môže ďalej sa zadržovať veď štát, súd ho zbavia povinnosti platiť dlhy a oddlžia ho ako tomu hotovíte „oddlženie“. Číže aj ja idem zobrať aspoň milión eur pôžičku, stanem sa akože nezamestnanou, predám všetok majetok a vy ma oddlžíte prostredníctvom konkurzu. A budem vysmiata ako môj nepodarený brat - dlžník. Naďalej budem na čierno pracovať tak, ako on posledných 10 rokov a nikto mi nič nemôže. V tomto štáte sa treba dobre zadĺžiť svoje dlhy nesplácať, majetok prepísať, predať a potom vás súd Slovenskej republiky oddlží, takže môže ďalej požičiavať a nikto nič nemôže a oprávnený si môže platiť exekučné poplatky, súdne poplatky a to aj napriek vymoženého dlhu 0 eur, to je výsmech. Takže toto je váš návod ako sa obohatiť v SR a nikto nič od vás nevymôže ani jeden cent. A môže načierno robiť a byť dlžný a vvsmiaty. Hlavne že oprávnený teda nemá zaplatený ani cent a poctivo robí pre SR už 25 rokov nevadí hlavne že dlžníci sa majú dobre. Skúsim sa aj ja takto živiť nie poctivou robotu a dlžobu“.
8. Povinný sa k sťažnosti oprávnenej voči napadnutému uzneseniu nevyjadril, súdom doručovanú zásielku neprezval v odbernej lehote.
9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
15. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
16. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej sťažnosti oprávnenej. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil oprávnenú o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 14.11.2023 bolo oprávnenej doručené dňa 20.11.2023 v listinnej podobe (uvedená skutočnosť vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise), čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala oprávnenej plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 05.12.2023. Z exekučného spisu vypláva, že oprávnená podala sťažnosť listom zo dňa 06.12.2023 doručeného súdu dňa 07.12.2023 (odoslaným na poštovú prepravu dňa 06.12.2023 Košice), teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť oprávnenej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol.
19. Súd však aj nad rámec oneskorene podanej sťažnosti uvádza nasledovné: Exekučné konanie sa začalo dňa 10.12.2020, keď oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice sp zn. /číslo konania N 669/2012, Nz 44046/2012. Zároveň mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Odk/25/2022 zo dňa 08.11.2022 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 220/2022 dňa 16.11.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka – povinného. Dňa 31.03.2023 bol v Obchodnom vestníku zverejnený oznam 64/2023 o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd súčasne rozhodol o oddlžení dlžníka (povinného) tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Z uvedeného vyplýva, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR) a preto ju bolo možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stala nevymáhateľnou. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Na túto nevymáhateľnosť, ktorá nastáva ex lege, prihliada súd ex offo, pričom oddlženiu podliehajú v zásade všetky pohľadávky veriteľov s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia (nevymáhateľné pohľadávky) v zmysle § 166b ZoKR a nedotknutých pohľadávok v zmysle § 166c ZoKR. Oddlžením povinného sa tak aj pohľadávka oprávnenej stala voči povinnému nevymáhateľnou, a keďže v zmysle cit. ustanovenia § 166e ods. 2 ZoKR účinky oddlženia trvajú aj po skončení konkurzu, t. j. aj vtedy, ak bol konkurz ako spôsob oddlženia zrušený, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
17. K námietke oprávnenej ktorá sa týka jej subjektívneho pocitu krivdy za znášanie trov exekučného konania v súvislosti s platením trov súdneho exekútora pri nevymožení pohľadávky súd udáva, že uvedený postoj oprávnenej je pochopiteľný, avšak platná právna úprava nedovoľuje s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti pokračovať v exekúcii. Ako bolo správne uvedené v napadnutom uznesení pohľadávka, ktorá je predmetom tejto exekúcie, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, resp. oddlžením nedotknuté, z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len v konkurze. Keďže konkurz bol zrušený iba oznámením správcu o skončení konkurzu v Obchodnom vestníku podľa § 167v ods. 1 či 2 ZoKR dňa 31.03.2023, zostávajú účinky oddlženia naďalej v platnosti a predmetná pohľadávka ako nevymáhateľná nemôže byť preto predmetom žiadnej exekúcie.
18. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, trovy súdneho exekútora v rozsahu paušálnych výdavkov vrátane DPH (60 eur + 12 DPH) v zmysle ust. § 198 ods. 2 a ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnená. Súd nespochybňuje oprávnenie oprávnenej podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávnenú aj procesné riziko možného neúspechu vedenej exekúcie, ktorý môže vyústiť do zastavenia exekúcie bez uspokojenia nároku oprávnenej, ktorá bude zaviazaná znášať trovy súdneho exekútora. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zvýšená o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
19. Podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhrad turov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Podľa ust. § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie
22. Nakoľko súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/2110/2020 zo dňa 14.11.2023 zamietol, nárok na náhradu trov konania by patril ako úspešnému účastníkovi povinnému. Nakoľko tomuto žiadne náklady v súvislosti so sťažnostným konaním nevznikli, súd rozhodol, že povinný nemá nárok na ich na náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).