Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-70-2017.pdf
PDF · 99.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika IČO: 24 785 199, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 303,22 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 148,72 EUR s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Súd v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a .
III.Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia XXX,XX O. s X % ročnými úrokmi z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731) uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z ktorej si žalovaný nesplnil zmluvne dohodnuté povinnosti. Ďalej uviedol, že v ten istý deň jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným Zmluvu o zabezpečení splátok úveru na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému službu presne špecifikovanú v článku I uvedenej zmluvy a žalovaný sa mu zaviazal zaplatiť odmenu vo výške XXX,XX EUR. Ani z tejto zmluvy žalovaný svoj záväzok nesplnil.
2./ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi spoločnosťou Provident Finacial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postúpil postupca pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.
3./ Súdny poplatok vo výške 18,- EUR žalobca zložil na účet Slovenskej pošty, a.s. dňa 20.11.2017.
4./ Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 15Csp/70/2017-19 zo dňa 06.12.2017 súd vyzval žalovanému podľa § 273 písm. a) CSP, aby sa vyjadril v stanovenej lehote k žalobe a jej prílohám, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, nech uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny na ktoré sa odvoláva, uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Predmetné uznesenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami doručené žalovanému do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
5./ Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, ktorého sa nezúčastnili riadne predvolané strany sporu a preto podľa § 180 CSP súd pojednával v ich neprítomnosti.
6./ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín a to najmä: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky veriteľa, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o postúpení pohľadávok, kópia podacieho hárku O.. Č. XXXXXXXXX, uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 15Csp/70/2017-19 zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z OR žalobcu, prehľad ZÚS ECB ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
6.1./ Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému úver v sume XXX,- O. s dohodnutou úrokovou sadzbou XX,XX % zo sumy úveru t.j. vo výške XX,XX O. a s poplatkom za garantovanú službu vo výške XX,XX EUR. Celkové náklady údajov platných v čase uzavretia zmluvy predstavovali RPMN vo výške XX,XX %. Celová čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť tak predstavovala sumu XXX,XX EUR. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala XX,XX %. Žalovaný bol povinný uhradiť poskytnutý úver v XX. Týždenných splátkach pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola vo výške X,XX O. a výška poslednej splátky bola X,XX EUR. Úver bol poskytnutý na dobu XX týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol siedmy deň XX. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
6.2./ V ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že za odmenu bude počas platnosti zmluvy žalovanému poskytovať pravidelne službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného, alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške XXX,XX EUR a to v XX. pravidelných splátkach tak, že v XX. týždenných splátkach uhradí žalobcovi X,XX EUR a posledná týždenná splátka bude uhradená vo výške X,XX EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
6.3./ Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na uvedenej zmluve. Z celkovej dlžnej sumy žalovaný uhradil len splátky v celkovej výške XXX,XX EUR.
6.4./ Právny predchodca žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol odovzdaný na prepravu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. pod podacím číslom R oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Žalobca pripojil kópiu podacieho hárku O. XXXXXXXXX (list č. X/ XXX).
6.5./ Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do XX.XX.XXXX, avšak bezvýsledne. Výzvu adresoval žalovanému poštovou zásielkou odovzdanou na prepravu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. pod padacím číslom RE XXXXXXXXXSK. Žalobca pripojil kópiou podacieho hárku č. O. č. XXXXXXXXX (list č. XX/XX).
7./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a)je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa§ 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8./ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
8.1./ V danom prípade právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákonným spôsobom. Ide o zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom (v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške XXX,- EUR, ktorý mal vrátiť dohodnutým spôsobom v celkovej výške XXX,XX EUR. V konaní nebolo sporné, že žalovaný splnil svoju povinnosť len do výšky XXX,XX O.. Z uvedených dôvodov súd od celkovej sumy, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť odčítal žalovaným uhradenú sumu (XXX,XX EUR - XXX,XX EUR) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX EUR, v ktorej časti súd považoval žalobu za dôvodnú.
8.2./ V prejednávanej veci sa súd zaoberal aj platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá súvisela so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platiť poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil. Predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bola služba, ktorú by právny predchodca žalobcu bol povinný poskytovať žalovanému aj bez uzavretia takejto zmluvy. Uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné a reálne vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Súd dospel k záveru, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere o čom svedčí jej celková formulácia spočívajúca v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta
pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru v mieste bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je predmetom poskytovanej služby, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za poskytovanú službu spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu. Súd je toho názoru, že je nelogické, aby si dlžník vyžiadal od veriteľa ďalšiu takto spoplatnenú službu, ktorej celková cena dosahuje viac ako XX % hodnoty z poskytnutého úveru a to sumu XXX,XX EUR, pričom jej odmena je rovnako splatná v týždenných splátkach ako poskytnutý úver. Je zrejmé, že žalovaný bol takýmto spôsobom zaviazaný na povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú sumu až XXX,XX EUR. Pritom jediné, čo právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako dlžníkovi bola skutočnosť, že splátku úveru vybral na dohodnutom mieste so žalovaným. V tejto súvislosti je však potrebné poznamenať, že išlo o službu, ktorá bola viac v prospech veriteľa ako v prospech dlžníka, pretože veriteľovi poskytovala istotu výberu splátok alebo aspoň ich časti. Súd je toho názoru, že žalovaný by nemal platiť za to, že si jeho veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon. Rovnako mu platná legislatíva ukladá povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve resp. v predzmluvných formulároch. V danom prípade súd nezistil žiadne iné nad rámec zákona poskytované služby. Naopak súd je toho názoru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo uvedeným spôsobom k porušeniu férovej časti obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, pretože uzavretie takejto nevýhodnej dohody a ani jej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Je nesporné a z praxe súdu aj zrejmé, že na právneho predchodcu žalobcu sa obracali klienti očakávajúci okamžité a takmer vždy v hotovosti poskytnuté finančné prostriedky. Ak chceli dlžníci svoje očakávania naplniť nemali inú možnosť ako zmluvu o zabezpečení splátok úveru podpísať. Je teda zrejmé, že takáto situácia negatívne ovplyvnila možnosť slobodnej voľby žiadateľa o poskytnutie úveru. Navyše dohoda o cene za takto poskytované služby predstavovala sumu, ktorá bola vyššia ako XX % z poskytnutého úveru istiny. Aj v tomto prípade súd dojednanú výšku odmeny považoval za neprimeranú a to nielen vzhľadom k predmetu plnenia, ale najmä vo vzťahu k výške poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu bolo skutočným účelom uzavretia zmluvy o zabezpečení splátok úveru navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý bola zmluva viazaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatným právnym úkonom, pretože jej uzavretie žalovaným nebolo prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Rovnako je potrebné poznamenať, že uvedenú zmluvu možno hodnotiť ako výslovne účelovú, motivovanú snahou právneho predchodcu žalobcu obísť najbližšiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Z uvedených dôvodov súd v zostávajúcej časti žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol.
8.3./ Keďže sa žalovaný s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi stranami sporu dohodnutá nebola, žalobca si ich však uplatnil v zákonnej výške X % ročne z dlžnej sumy a preto mu súd takto uplatnené úroky z omeškania priznal.
8.4./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
9./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9.1./ Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade mali strany sporu vo veci čiastočný úspech, súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.