Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-13-2017.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I dňa 02.03.2018 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. K. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 155,44 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 155,44 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 96,- EUR od 20.02.2014 do zaplatenia s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37,02 EUR od 04.03.2014 do zaplatenia s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22,42 EUR od 01.04.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 01.02.2017 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 155,44 EUR s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb resp. jej dodatok, v zmysle ktorých mu umožnil využívať elektronické komunikačné služby ním poskytované, žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby. Išlo o mobilné služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 96,- EUR splatnej dňa 19.02.2014, č. XXXXXXXXXX vo výške 37,02 EUR splatnej dňa 03.03.2014 a č. XXXXXXXXXX vo výške 22,42 EUR splatnej dňa 31.03.2014, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek výzvam na zaplatenie. 3. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa 14.12.2017 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. Keďže hodnota tohto sporu neprevyšuje sumu 1.000,- EUR, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
9. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
10. Dňa 08.02.2014 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných služieb na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, telefónnemu číslu bola pridelená SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. V zmluve bol dohodnutý program služieb Happy L.
11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, oznámila žalovanému, že postúpila pohľadávku voči nemu vo výške 487,38 EUR s prísl. na žalobcu. Postúpenie sa uskutočnilo na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom zo dňa 27.08.2015. 12. Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektronické komunikačné služby právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému pri telefónnom čísle XXXX XXX XXX na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.02.2014, splatnej dňa 19.02.2014, sumu vo výške 96,- EUR, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2014, splatnej dňa 03.03.2014, sumu vo výške 37,02 EUR a na základe faktúry č. XXXXXXXXX6 zo dňa 15.03.2014, splatnej dňa 31.03.2014, sumu vo výške 22,42 EUR. Nedoplatok za poskytnuté služby tak predstavuje sumu vo výške 155,44 EUR.
13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
14. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
16. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 08.02.2014 platne uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, za čo bol povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške 155,44 EUR. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.
17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 13.11.2013 do 11.06.2014 0,25 %.
20. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty splatnosti podľa jednotlivých faktúr, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,- EUR od 20.02.2014 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 37,02 EUR od 04.03.2014 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 22,42 EUR od 01.04.2014 do zaplatenia (teda vo výške v akej ju žiadal žalobca, aj keď by mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 %).
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).