Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-9-2019.pdf
PDF · 137.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-3T/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2022 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného V.. R. V., nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom D., C. XXXX/XG spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 74/2016/8803 zo dňa 25.1.2019 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
ž e
ako autor novinového článku s názvom „K. E.", ktorý bol uverejnený vydavateľstvom prevádzkovaným spoločnosťou N. and V. S., a.s., IČO: XX XXX XXX so sídlom na ulici Z. XX v A. dňa 1.10.2015 v printovom týždenníku W. X F., vydaným a predaným v nezistenom náklade a dňa 2.10.2015 na verejne prístupnej internetovej stránke www.pluska.sk, pod podtitulkom „M. W.?" uviedol nepravdivé skutočnosti, že V.. W. W., člen politickej strany B. - B. F. požadoval pri osobnom stretnutí od doposiaľ bližšie nestotožneného mladého košického podnikateľa podnikajúceho v oblasti autodopravy, ktorý prejavil záujem o vykonávanie obchodnej činnosti súvisiacej s prepravou krvnej plazmy, odvádzanie 75 percent z obratu na uvedenej činnosti, čo mala byť suma vo výške okolo 5.000,- eur mesačne za to, že mu zabezpečí získanie zákaziek v tejto oblasti podnikania, čím došlo k závažnému narušeniu vzťahov v rodine, v podnikaní a k poškodeniu spoločenského postavenia poškodeného V.. W. W., trvale bytom K., V. W. X,
- keďže skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovaného V.. R. V. obžalobu pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku. Obžalovaný V.. R. V. po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. V inkriminovanom čase pracoval ako redaktor týždenníka W. X F.. Ku skutku, ktorý mu bol v obžalobe kladený za vinu vypovedal, že článok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba napísal v septembri 2015 na podnet redakčnej rady. V tom čase sa okrem iného venoval aj aktuálnym vzťahom v oblasti zdravotníctva. Aktualizačný moment na napísanie uvedeného článku bolo uplynutie roka od odchodu V.. W. W. z verejnej funkcie (pozn. W. W. N. SR). V danom článku obžalovaný zosumarizoval, čo sa za ten rok udialo. Súčasťou tohto článku bola aj zmienka o osobnej skúsenosti osoby, (ktorú označil slovným spojením „mladý košický podnikateľ") s negatívnymi praktikami v slovenskom zdravotníctve. Informácie, ktoré v
predmetnom článku uverejnil sa dozvedel od svojho kamaráta a osobne aj od ich známeho „mladého košického podnikateľa", ktorý mu osobne popísal priebeh stretnutia s poškodeným V.. W. W.. Pri tom mal poškodený údajne od neho požadovať províziu za to, že mu umožní podnikanie súvisiace s prevozom biologického materiálu, ktorú mu mal vyplácať za protislužbu vo forme konzultácie cez jeho firmu K., s.r.o., jednalo sa o 75 % z obratu, resp. 5.000,- eur mesačne. V prípade biologického materiálu malo ísť o prevoz krvi, krvnej plazmy a orgánov na transplantáciu. Kvôli zjednodušeniu obžalovaný v článku použil výraz krvná plazma. Informácie, ktoré od spomínaného zdroja získal sa pokúšal overiť u poškodeného cez centrálu politickej strany B. B., ale táto do uzávierky nereagovala. Obžalovaný zdôraznil, že nemal v úmysle poškodiť V.. W. W. priamo ani nepriamo. Jediný úmysel obžalovaného bol informovať o situácii v slovenskom zdravotníctve, kde považoval za dôležité zverejniť aj príbeh „mladého košického podnikateľa", ktorý súhlasil so zverejnením jeho skúseností pod podmienkou anonymity a povinnosti zachovávať mlčanlivosť o jeho identite ho doposiaľ nezbavil. Obžalovaný trval na tom, že osobu tzv. "mladého košického podnikateľa" poznal asi 10 rokov ako svedomitého, čestného človeka, ktorý sa navyše aj verejne angažuje. Preto nemal pochybnosti o pravdivosti toho, čo mu opísal, a to aj vzhľadom na iné okolnosti, ktoré potvrdzovali pravdivosť jeho tvrdení. Obžalovaný následne napísaný článok odovzdal na editáciu. V tomto prípade pred zverejnením článku prechádzal cez ďalších dvoch ľudí, editora a aj šéfredaktora J.. V. R.. Ten napokon rozhodol o vydaní článku aj bez reakcie V.. W. W., ktorú plánoval zverejniť v ďalšom čísle. Na otázku prokurátora, prečo v spomínanom článku poškodeného označil "M. W." a prečo v súvislosti s ním použil výraz "toxický", obžalovaný uviedol, že toto slovné spojenie použil s otáznikom. Poukázal na existujúcu judikatúru, podľa ktorej osoby verejného záujmu, (teda aj poškodený V.. W. W.) musí zniesť zvýšenú mieru kritiky. Titulky a medzititulky môžu byť istou mierou prehnané, hyperbolizujúce. Pojem "toxický" si obžalovaný dovolil použiť preto, lebo po odchode poškodeného V.. W. W. z verejnej funkcie s ním spájané osoby pôsobiace v slovenskom zdravotníctve boli nútené zo svojich pozícii odstúpiť, čo bolo publikované v iných mediálnych zdrojoch. Na otázky týkajúce sa overenia pravdivosti publikovaných informácií obžalovaný vypovedal v tom význame, že si je vedomý povinnosti overovať fakty a písať pravdivo, ktoré mu vyplývajú z etického kódexu. Porušenie etického kódexu však považoval iba za porušenie pracovnoprávneho vzťahu a možno vyvodiť z neho iba pracovnoprávnu zodpovednosť. Pritom obžalovaný zdôraznil, že v jeho prípade k takej situácii nedošlo. Skutočnosti, ktoré mu opísal „mladý košický podnikateľ" obžalovaný považoval za dôveryhodné a pravdivé, keďže k nim došlo za účasti troch ľudí - V.. W. W., „mladého košického podnikateľa a bývalého sudcu. Obžalovaným publikované tvrdenia sa podľa jeho názoru overiť nedali. Obžalovaný tvrdil, že si overoval iba to, že v tom čase nebolo vyhlásené žiadne výberové konanie na prevoz biologického materiálu pre zdravotnícke zariadenia, ktoré opisoval v predmetnom článku. Pre obsah toho článku to však považoval za irelevantné. Dodal, že k dohode medzi V.. W. W. a „mladým košickým podnikateľom" napokon nedošlo. Poukázal na informácie z centrálneho registra zmlúv, kde boli zverejnené zmluvy o prevoze biologického materiálu v prospech zdravotníckych zariadení, ktoré realizovali aj súkromné firmy. Už predtým v iných médiách boli publikované informácie, v ktorých sa objavovali podozrenia, že obchodná spoločnosť poškodeného pôsobiaca v zdravotníctve má neúmerne vysoké zisky za to, že pod zámienkou konzultačných a poradenských služieb v zdravotníctve si fakturovala odmenu pravdepodobne za ústretovosť. Podobné informácie vyústili až do protestných zhromaždení, ktoré sa konali pred sídlom V.. W. W.. Poškodený V.. W. W. na článok obžalovaného reagoval podaním trestného oznámenia a žaloby na ochranu osobnosti. Reakcia poškodeného V.. W. W. obžalovaného neprekvapila, ale utvrdila podozrenie, že spoločnosť K., s.r.o. slúžila presne na takéto účely ako v článku popisoval. Obžalovaný mal aj z okruhu svojej rodiny interné informácie o tom, že na rozhodovanie o istých obchodných či personálnych otázkach v slovenskom zdravotníctve mal V.. W. W. rozhodujúci vplyv. Tvrdili to aj kolegovia a spolupracovníci obžalovaného v jeho redakcii s tým, že tieto prepojenia bolo ťažké dokázať. Na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení obžalovaný predložil kópie e-mailovej komunikácie s osobou vystupujúcou pod nickom T. T.ov, ktorým mal byť "mladý košický podnikateľ". Jej obsahom boli vyjadrenia k pripravovanému článku. Poškodený V.. W. W. bol vypočutý iba v prípravnom konaní, keďže v čase hlavného pojednávania bol už po smrti. (pozn.: D.). Zo zápisnice o výsluchu poškodeného V.. W. W. vyplýva, že do novembra 2014 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň W. jej W.. V tejto funkcii skončil v novembri roku XXXX. Potvrdil, že bol vlastníkom a spoločníkom obchodnej spoločnosti K. s.r.o., so sídlom Košice A ktorej predmetom
činnosti bolo účtovné poradenstvo. V inkriminovanom čase nebol spoločníkom ani konateľom iných spoločností, ktoré by sa zaoberali poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb s tým spojených. K článku uverejnenom 1. 10. 2015 v týždenníku W. X F., týkajúceho sa jeho osoby uviedol, že v ňom boli uverejnené nepravdivé údaje. Tvrdenia, že bol toxický, že bol výpalníkom a že mal žiadať od nejakého mladého košického podnikateľa províziu 5.000,- eur za zákazky v hodnote X.500,- eur za to, že mu sprostredkuje zákazku na prevoz krvnej plazmy, označil za vymyslené. Tvrdil, že v inkriminovanom čase ani pred ním nemal žiaden vplyv a ani možnosť tieto zákazky nejako ovplyvniť. Z tlačovej správy vydanej Národnou transfúznou službou Slovenskej republiky zistil, že táto žiaden tender na prevoz krvnej plazmy neorganizovala, keďže si to riešila vo vlastnej réžii. Nemal vedomosti ani o tom, aby nejaký tender týkajúci sa zabezpečenia uvedenej činnosti prebehol v košických nemocniciach. Podľa názoru poškodeného uvedený článok bol pokračovaním série mediálnych útokov voči jeho osobe. K obsahu článku uviedol, že bol napísaný agresívnym a vymysleným spôsobom, ktorý mal negatívny vplyv na jeho vážnosť a spoločenské postavenie. V článku bol vykresľovaný toxicky, ako korupčník, výpalník, a pod. Zverejnenie tohto článku malo negatívny vplyv na jeho rodinu a blízke okolie, pretože voči jeho osobe nasledovali ataky aj zo strany verejnosti. Článok negatívne ovplyvnil i jeho blízkych najmä v čase, keď bol vydaný, pretože boli nútení sa k jeho obsahu vyjadrovať. V tom čase pracoval vo svojej firme a zároveň bol aj W. B. B.. Vydanie článku malo negatívny vplyv na jeho postavenie aj v týchto oblastiach. Zdôraznil, že v súvislosti s týmto článkom pred jeho vydaním nebol osobne a ani prostredníctvom tlačového odboru strany B. kontaktovaný redaktorom, ani nikým z vydavateľstva týždenníka W. X F.. Tvrdil, že mu nikto nedal priestor na jeho vyjadrenie k uvedeným nepravdivým skutočnostiam pred ich zverejnením. Nárok na náhradu škody si neuplatnil. Na vydanie článku reagoval podaním trestného oznámenia, aj žaloby na ochranu svojej osobnosti v civilnom konaní. Obžalovaného V.. R. V. osobne nepoznal, k jeho osobe nemal žiaden vzťah. Ohľadom prejednávaného prípadu boli ako svedkovia vypočutí pozostalí príbuzní poškodeného - jeho manželka J.. Q. W. a synovia, V. W. a V. W.. Z výpovede J.. Q. W. vyplynulo, že jej manžel V.. W. W. bol verejne známa osoba, bol aj bývalým W. N. T. SR. Potvrdila, že na jej manžela bol vyvíjaný pred vydaním inkriminovaného článku určitý tlak, ktorý vyvolával napäté situácie. V dôsledku neho sa pred ich domom konali viaceré verejné protestné zhromaždenia, ktoré im boli nepríjemné, keďže obťažovali aj ich susedov. Tieto udalosti vnímala najmä prostredníctvom médií. Jej manžel ich považoval za súčasť politiky. Na margo článku, ktorý mal súvislosť s trestným stíhaním obžalovaného uviedla, že ju manžel požiadal, aby si ho prečítala. Podstata článku spočívala v opise korupčného správania jej manžela, ktorý mal požadovať úplatok. Hoci bola presvedčená, že jeho obsah bol vymyslený a nezodpovedal skutočnosti, na ich vzťah aj na rodinu mal nepriaznivé dôsledky. Bol príčinou ich vzájomných hádok a ochladnutí vzťahov v rodine. Starší syn V. ich prestal navštevovať a so svojou vnučkou sa nemohli stýkať tak často, ako boli zvyknutí. Mladší syn, ktorý býval u nich, prestal s nimi rozprávať. Priatelia a známi sa im začali vyhýbať. J.. Q. W. sa však nevedela presnejšie vyjadriť, ako dlho taký stav trval, kým sa znovu upravil. Potvrdila, že jej manžel bol spoločníkom obchodnej spoločnosti K. s.r.o, ktorá podnikala v oblasti finančného poradenstva. Nevedela sa však vyjadriť k tomu, akým spôsobom vydanie inkriminovaného článku ovplyvnilo podnikateľskú činnosť poškodeného. Jeho pracovné ani politické záležitosti spolu neriešili. Nebola svedkom jeho obchodných rokovaní, či stretnutí. Taktiež nepotvrdila, aby sa v ich dome konali pracovné stretnutia poškodeného. V. W. vypovedal podobne. Zdôraznil, že článok o jeho otcovi pod titulkom „M. W.?" ho zasiahol negatívne. Predchádzajúce články, ktoré čítal, boli iba v polohe rôznych špekulácií a dohadov. Bližšiu pozornosť im nevenoval. Po zverejnení článku „M. W.?" jeho obsah vnímal nepriaznivo nielen kvôli jeho obsahu, ale aj spôsobu, akým bol jeho otec prezentovaný. Aj sa na otca hneval, pretože mal pochybnosti, či sa takéhoto konania v skutočnosti nedopustil, keďže sa to písalo v celoštátne publikovanom týždenníku. Na nejaký čas kontakt s otcom prerušil. Taký stav pretrvával, kým si usporiadal svoje myšlienky v hlave. Trvalo to dovtedy, kým mu bolo vysvetlené, na základe čoho boli v článku uvedené nepravdivé údaje. Spomínaný článok ovplyvnil negatívne vzťahy aj s ďalšími členmi rodiny. Spomenul svojho brata V.a, ktorý sa s otcom na jeden čas prestal stretávať, ale aj ďalších príbuzných a známych a priateľov. Vydanie tohto článku ovplyvnil aj jeho osobný život. Ak obsah tohto článku s niekým rozoberal, nebola to pre neho príjemná debata. Konkrétne osoby však neuviedol. K podnikateľským aktivitám svojho otca uviedol, že jeho otec mal firmu K., s.r.o., ktorá sa zaoberala finančným poradenstvom a ekonomickým audítorstvom. Hoci nevedel opísať, čomu sa jeho otec venoval konkrétne, vylúčil, aby sa jeho podnikateľská činnosť týkala oblasti zdravotníctva. Jeho otec v rozhovore
s ním jednoznačne odmietol, aby vybavoval podnikateľské aktivity týkajúce sa zdravotníctva. Odmietol tvrdenie, že si jeho otec do ich domu vodil iné osoby na pracovné rokovania. Svedok V. W. sa však nevedel vyjadriť k tomu, či zverejnenie spomínaného článku malo nejaký vplyv na hospodárske výsledky spoločnosti K., s.r.o. Dodal, že uvedená spoločnosť je v súčasnosti zlikvidovaná, keďže ich rodina v tejto spoločnosti už pokračovať nechcela. Svedok V. W. vo svojej výpovedi uviedol, že rok 2015 hodnotil ako hektické obdobie. Pred ich domom sa často konali demonštrácie zamerané proti jeho otcovi. Pamätal si, že v tomto roku bol zverejnený článok napísaný obžalovaným, v ktorom obvinil jeho otca z vypýtania úplatku či provízie za prevoz krvnej plazmy. Za nepravdivú považoval najmä tú časť článku, kde sa písalo o braní úplatku. Aj on tvrdil, že tento článok narušil jeho vzťahy s otcom ako aj v celej rodine. Hoci sám pravdivosti tohto článku neveril, negatívne ho zasiahli komentáre k tomuto článku, ktoré sa týkali jeho otca ako aj rôzne články na Facebooku a sociálnych sieťach. Otec mu potvrdil, že informácie vyplývajúce z tohto článku nie sú pravdivé. Svedok V. W. mal sám negatívnu skúsenosť v súvislosti s článkom obžalovaného, keď ho niekto podpichol narážkou, že je jeho otec odkázaný na 5.000,- eur a na (korupčný) postup, ktorý bol v tom článku popísaný. V. W. bol teda nútený vysvetľovať, že v tom čase mal jeho otec vlastný príjem, dobre zarábal. Osobu, s ktorou sa o tom bavil nekonkretizoval. Aj keď od roku 2012 v spoločnej domácnosti s rodičmi už nebýval, zo sprostredkovaných informácií, ako napr. z rozhovorov s mamou zistil, že nejakí ľudia sa od nich akoby vzdialili. Nevedel však posúdiť, či to malo súvis s predmetným článkom. Ohľadom obchodných aktivít svojho otca sa V. W. vyjadril v tom význame, že kým s rodičmi býval, nezaznamenal, aby jeho otec svoje obchodné či politické aktivity s inými osobami osobne prejednával v ich dome na adrese trvalého bydliska. O spoločnosti poškodeného nebohého V.. W. W. - K. s.r.o. svedok V. W. vypovedal rovnako, ako vyššie uvedení svedkovia. Dodal však, že táto spoločnosť po smrti jeho otca už nefunguje. Hoci aj po zverejnení inkriminovaného článku mala táto spoločnosť miliónové aktíva v eurách a zisk na úrovni 200.000,- až 300.000,- eur ročne (podľa zistení prezentovaných obhajobou), v tejto spoločnosti nepodniká nikto z ich rodiny. Finančnému poradenstvu sa nikto z rodiny nezaoberal, on aj jeho brat sa venujú informačným technológiám. V oblasti, v ktorej podnikala spoločnosť K., s.r.o. pracovať nechcel, pretože sa predmetu tohto podnikania nerozumie. J.. T. F. do roku 2021 pracovala na pozícii generálnej riaditeľky Národnej transfúznej služby Slovenskej republiky (NTS SR). Vo svojej svedeckej výpovedi podrobne popísala organizáciu a činnosť NTS SR, do pôsobnosti ktorej patrí zabezpečovanie krvi, starostlivosť o darcov krvi, bezpečný prevoz krvi, spracovanie krvi a jej prevoz za účelom transfúzií, výroby transfúznych liekov. Zdôraznila, že krvná plazma je považovaná za transfúzny liek. Pôsobnosť NTS je podrobne zaznamenaná v zriaďovacej listine, ktorú vydalo MZ SR. Ohľadom prevozu krvnej plazmy svedkyňa J.. T. F. sa vyjadrila v tom význame, že v roku 2015 sa prevoz krvnej plazmy realizoval každý deň z odberových centier do spracovateľského centra daného regiónu. Skoro každé pracovisko NTS má svoj vlastný krvný sklad, kde sú v rámci celého Slovenska uložené najväčšie zásoby transfúznych liekov. Národná transfúzna služba podľa lokality zásobuje hlavne všetky veľké univerzitné a fakultné nemocnice, ktoré patria medzi najdôležitejších odberateľov pre NTS SR. Úlohou NTS je zabezpečiť, aby sa ich objednávky zabezpečili podľa jednotlivých lokalít a aby bolo krvi a transfúznych liekov dostatok pre všetkých. Vo vzťahu k UNLP v Košiciach má NTS SR odberové aj spracovateľské centrá priamo v areáli tejto univerzitnej nemocnice. V Košiciach sa nachádza Krvná banka univerzitnej nemocnice, ktorá kedykoľvek môže prísť na expedíciu a vziať si potrebné lieky. Ich prevoz zabezpečuje pracovník krvnej banky. V prípade, ak by pracovisko v Košiciach výnimočne nedisponovalo dostatkom akéhokoľvek požadovaného transfúzneho lieku, NTS vlastnými vozidlami s vlastnými zamestnancami-vodičmi - prináša nedostatkový transfúzny liek kdekoľvek, kde je potrebný. Celý rozvoz robí NTS vlastnou dopravnou flotilou vlastnými autami, ktoré musia byť na to špeciálne upravené so špeciálnym povolením príslušných organizácií. Nikdy nebola úvaha o tom, aby činnosť spojenú s prevozom krvných derivátov, a teda aj krvnej plazmy zabezpečovala NTS inými podnikateľskými subjektmi, právnickými či fyzickými osobami. Svedkyňa J.. T. F. tiež uviedla, že menšie nemocnice si vykonávajú vlastné odbery krvi pre svoje potreby v rámci vlastného hematologicko-transfúziologického oddelenia. Aj tie musia zabezpečiť prevoz krvi a krvnej plazmy na špeciálnom aute, ktoré spĺňa potrebné požiadavky. Krvná plazma je šokovo zmrazená na mínus X0 stupňov Celzia, musí sa prevážať v mraziacom boxe a mrazničke. Podrobnosti o prevoze krvnej plazmy medzi menšími nemocnicami svedkyňa J.. T. F. uviesť nevedela. Potvrdila, že okrem NTS existuje asi 30 ďalších subjektov, ktoré nakladajú s krvou, krvnými derivátmi a majú povolenie na
prípravu transfúznych liekov. K spôsobu prevozu krvi a krvných derivátov týmito subjektmi mimo NTS sa svedkyňa J.. T. F. vyjadriť nevedela. K osobe poškodeného t. č. nebohého V.. W. W. uviedla, že s ním nemala žiaden osobný, rodinný ani pracovný vzťah. Poznala ho ako politika, s ktorým sa mohla stretnúť na akciách spojených s výkonom jej práce. Poškodený V.. W. W. činnosť NTS vo vzťahu k prevozu krvných derivátov a liekov vrátane krvnej plazmy z titulu svojej politickej funkcie ovplyvniť nemohol. Táto svedkyňa sa vyjadrila aj k oficiálnemu stanovisku NTS SR vydaného po zverejnení inkriminovaného článku, ktorého podstatou bolo, že jeho pravdivosť z pohľadu NTS SR jednoznačne poprela. Na článok obžalovaného reagovala tlačovým vyhlásením na podklade podaných žiadostí o vyjadrenie, ktoré dostala od médií, občanov a iných subjektov. Keďže takýchto žiadateľov o poskytnutie informácií bolo viac, NTS SR ich odkázala na oficiálne stanovisko, ktoré k tomuto článku NTS SR vydala podobne, ako aj v iných dopytovaných veciach. Vyjadrenie sa týkalo hlavne K. L. N., M., M. Y.B.. Svedkyňa J.. T. F. napokon uviedla, že vydanie spomínaného stanoviska NTS SR nebolo ovplyvnené inými osobami, a teda ani osobou poškodeného. J.. V. R. do roku 2015 pracoval ako šéfredakK.tor denníka W. X F.. Vo svojej svedeckej výpovedi najprv zdôraznil, že v októbri odchádzal do dôchodku a ku koncu tohto obdobia sa svojej práci v podstate nemohol venovať riadne, keďže si čerpal dovolenku. K osobe obžalovaného V.. R. V. uviedol, že tento pracoval ako novinár na vnútropolitickom oddelení. Jeho úlohou bolo písať články týkajúce sa vnútornej politiky. Osobu poškodeného V.. W. W. svedok poznal, keďže bol W. W.. K jeho podnikateľskej činnosti po odchode z aktívnej politiky sa svedok J.. V. R. vyjadriť nevedel. Na obsah článkuW.ká E." si svedok J.. V. R. nepamätal vzhľadom na časový odstup od jeho vydania. Vo všeobecnosti však uviedol, že povinnosťou novinára bolo písať pravdu a overiť si skutočnosti, ktoré publikoval, hoci neexistoval záväzný predpis, ktorý by takú povinnosť novinárom ukladal. Pravdivosť všetkých informácií sa podľa svedka J.. V. R. absolútne overiť nedá, čo vysvetlil na príklade článku o pristáti Američanov na Mesiaci. Je zrejmé, že novinár sám na Mesiac vycestovať nemôže a musí dôverovať svojmu zdroju. Svedok J.. V. R. ako šéfredaktor nemal povinnosť zisťovať od novinára akým spôsobom overoval pravdivosť údajov, ktoré publikoval, musel mu dôverovať, z akého zdroja vychádzal. Na návrh procesných strán bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka J.. V. R. z prípravného konania, kde podrobnejšie vypovedal k prejednávanému prípadu. Z obsahu tejto zápisnice okrem iného vyplynulo, že potreba napísania článku "K. E." vzišla z porady vedenia redakcie a o jeho vydaní bolo rozhodnuté kolektívne, po porade vedenia vydavateľstva. Obžalovaného sa zastal vyjadrením presvedčenia, že obžalovaný úmyselne uškodiť poškodenému nechcel a že by nezverejnil informácie, o ktorých by nebol presvedčený, že sú pravdivé. Nevedel však uviesť, či poškodenému bola daná možnosť na vyjadrenie pred vydaním článku. Obžalovaného považoval za spoľahlivého a zodpovedného novinára, ktorý pritom zastával aj funkciu vedúceho oddelenia. Svedkyňa V.. D. W. bola vypočutá na návrh obhajoby. K osobe obžalovaného V.. R. V. uviedla, že ho osobne pozná, pred 15-timi rokmi bola jeho nadriadenou v Denníku W.. Na článok uverejnený v týždenníku W. X F. s titulkomW.ká E." a pod podtitulkom „M. W.?" si pamätala. V decembri 2015 pracovala ako reportérka v týždenníku C.. Potvrdila, že osoba „mladého košického podnikateľa" skutočne existuje, s týmto podnikateľom aj sama komunikovala. Stretla sa s ním po vydaní uvedeného článku v čase, keď mal kvôli nemu V.. R. V. problémy (čelil trestnému stíhaniu a žalobe na ochranu osobnosti). Za to sa cítil tento podnikateľ zodpovedný a myslel si, že ona ako novinárka by dokázala zistiť viac skutočností preukazujúcich túto verziu. Uvedený podnikateľ aj jej tvrdil, že podniká v oblasti autodopravy. Keď sa mu začalo dariť, mal v úmysle podnikať v činnosti súvisiacej s prevozom zdravotníckeho materiálu, konkrétne krvnej plazmy. Jednalo sa o osobu, ktorá mala nejaké kontakty na košické nemocnice a prevoz krvnej plazmy vyhodnotil ako dobrý obchod. K naplneniu zámeru spomínaného košického podnikateľa nedošlo preto, že podľa jeho zistenia mal V.. W. W. v Košiciach na starosti verejné zákazky súvisiace so zdravotníctvom. Výsledkom stretnutia s V.. W. W. malo byť, že zabezpečenie spomínanej zákazky bolo podmienené využívaním služieb poskytovaných spoločnosťou K., s.r.o., ktorú riadil V.. W. W.. Napokon košický podnikateľ dospel k záveru, že by sa mu takáto činnosť nevyplatila. Svedkyňa V.. D. W. sama túto tému v žiadnom článku nepublikovala, pretože si nevedela overiť pravdivosť výpovedí zdroja, ktorý zároveň žiadal, aby bol ako zdroj chránený. V prejednávanej veci boli vykonané aj listinné dôkazy predložené obhajobou aj tie, ktoré boli už súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Inkriminovaný článok obžalovaného bol už súčasťou prílohy trestného oznámenia a jeho kópie (vrátane internetovej verzie) sa opakovali na viacerých stranách vyšetrovacieho spisu. Z jeho obsahu je zrejmé, že sú v ňom uverejnené tie informácie, ktoré boli zároveň obsahom skutkovej vety podanej obžaloby. Písomné vyjadrenia zdravotníckych zariadení vypracované v roku 201X sú ich odpoveďami na dožiadanie vyšetrovateľa, v ktorých mali odpovedať na otázky súvisiace s prepravou krvnej plazmy na území mesta Košice. Z ich obsahu vyplýva, že F. H. N. Košice (F.) v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti využíva krv a krvné deriváty, ktoré jej poskytuje NTS SR prostredníctvom ÚNLP v Košiciach. Ich prepravu zabezpečujú poverení zamestnanci DFN, keďže sa DFN nachádza v tom istom areály ako NTS SR a Krvná banka. L. N. R. W. K. potvrdila, že krvnú plazmu v inkriminovanom období nakupovala prostredníctvom pracoviska NTS SR v Košiciach aj od externých dodávateľov, ktorými boli nemocnice s poliklinikou v ôsmich okresných mestách Košického a Prešovského samosprávneho kraja a Nemocnice K.-M.. Prepravu krvnej plazmy rieši každý dodávateľ vo vlastnej réžii. Krvná banka UNLP K. zároveň dodáva transfúzne lieky M. a.s. K., F. K., M. a.s. K., X.. R. K., spoločnosti R. a.s., spoločnosti H.. s.r.o., spoločnosti V. s.r.o., spoločnosti ML., s.r.o. a R. M. N. a.s. K.. R. M. N. a.s. K. potvrdila, že prevoz krvnej plazmy jej zabezpečuje okrem NTS SR aj spoločnosť F. - V. C. s.r.o. V.Y.. Okrem NTS SR dodávateľom krvi je aj Nemocnica K. - M. a Nemocnica s poliklinikou a.s. R.. Jej prevoz zabezpečujú samotní dodávatelia. Nemocnica K.-M. preváža krvnú plazmu aj iným zdravotníckym zariadeniam. Jej preprava je zabezpečená buď samotným zdravotníckym zariadením, alebo si ju zabezpečuje žiadateľ sám. Na návrh obhajoby bola prečítaná aj Zmluva o preprave uzavretá medzi UNR. K. a dopravnou zdravotnou službou - spoločnosťou F. - V.. C., s.r.o. V.Y. zo dňa 13.10.2014, Zmluva o preprave uzavretá medzi F. FN K. a spoločnosťou F. - V.. C., s.r.o. V.Y. zo dňa 24.2.2016, Zmluva o preprave uzavretá medzi F. FN K. a spoločnosťou F. - V.. C., s.r.o. V.Y. zo dňa 31.X.201X a Zmluva o preprave, ktorú uzavrela R. M. nemocnica, a.s., K. so spoločnosťou F. - V. C., s.r.o. V.Y. dňa 1.1.2013. Obsah prečítaných zmlúv preukazuje, že v týchto obdobiach uvedené nemocnice na území mesta K. využívali na prepravu rôzneho biologického materiálu vrátane krvnej plazmy aj súkromného poskytovateľa prepravných služieb, pričom išlo najmä o spoločnosť vlastnenú osobným priateľom poškodeného V.. W. W.. Takýto záver je možné vyvodiť z obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia, ktoré podal W.. V. K., konateľ spoločnosti F. - V.. C., s.r.o. V.Y.. Po ukončení dokazovania prokurátor navrhol, aby súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ohovárania podľa § 3X3 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku obžaloby. Poukázal na výpoveď V.. W. W., ktorý poprel pravdivosť informácií publikovaných obžalovaným. Verejne šírené nepravdivé údaje podľa názoru prokuratúry značnou mierou ohrozili vážnosť poškodeného, narušili jeho rodinné vzťahy, vzťahy s jeho priateľmi. Túto skutočnosť mali potvrdiť členovia jeho rodiny Q. W., V. W. a V. W.. Prokurátor taktiež upozornil na tú skupinu dôkazov, ktoré nepotvrdili, aby v inkriminovanom čase bol vykonávaný tender na prevoz krvnej plazmy. Pri tom poukázal na výpoveď svedkyne J.. T. F. a správy z košických nemocníc z ktorých vyplýva, že v čase o ktorom obžalovaný písal, žiaden tender na prevoz biologického materiálu, resp. krvnej plazmy sa nekonal. Podľa názoru prokurátora aj svedok V. R. potvrdil, že overiť pravdivosť informácií v publikovanom článku bola povinnosť jeho autora. Upozornil na hodnotenie obžalovaného zo strany jeho zamestnávateľa, v ktorom je evidentné, že v prípade obžalovaného dochádzalo k nedostatočnému overovaniu informácií získaných od zdrojov dotknutých subjektov. Podľa názoru prokuratúry obžalovaný si riadne neoveril pravdivosť informácií, ktoré zverejnil, čím naplnil znaky trestného činu ohovárania. Prokurátor napokon navrhol, aby súd pri uznaní viny uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, alternatívne peňažný trest vo výmere 1.500,- eur a v prípade, ak by tento trest vykonaný nebol, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Pri rozhodovaní o treste navrhol prihliadať na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný doposiaľ súdom trestný nebol a viedol riadny život. Splnomocnenec poškodeného v záverečnej reči navrhol, aby v prípade uznania viny súd zaviazal obžalovaného písomne sa ospravedlniť manželke nebohého Q. W.. Obhajca obžalovaného navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora z dôvodu uvedeného v § 285 písm. a) Trestného poriadku, že skutok sa nestal alebo z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b) Trestného poriadku, že skutok nie je trestným činom. Zhrnul tú skutočnosť, že obžaloba je postavená na troch skupinách dôkazov a to výpovede poškodeného V.. W. W. a jeho rodinných príslušníkov, výpovede svedkyne J.. F. a tlačového stanoviska Národnej transfúznej služby SR a listinnými dôkazmi - vyjadreniami košických nemocníc.
Obhajca tvrdil, že sa obhajobe podarilo tieto dôkazy rozptýliť v tom význame, že ani J.. Q. W. ani jej synovia vo svojich výpovediach nepreukázali ujmu, ktorá im bola spomínaným článkom spôsobená v takom význame, aby túto ujmu bolo možné považovať za kvalifikovanú v zmysle § 3X3 Trestného zákona. Nemali záujem pokračovať v civilnom konaní, v ktorom sa viedol spor o ochrane osobnosti ešte za života V.. W. W.. Obhajca poukázal na rešpektovanie princípu ultima ratio v prejednávanom prípade. Zdôraznil, že trestné právo má iba podpornú povahu vo vzťahu k možnosti poškodeného domáhať sa nápravy. Túto mal poškodený využiť dôsledne a v prípade ak by poskytovaná náprava nebola dostačujúca alebo účinná, mohol využiť prostriedky ochrany, ktoré mu poskytuje trestné právo. Obhajoba tvrdí, že existencia zdroja obžalovaného označovaná ako „mladý košický podnikateľ" bola na hlavnom pojednávaní pred súdom preukázaná aj výpoveďou svedkyne V.. D. W.. Výpovede V.. W. W. a jeho príbuzných, ktorí majú postavenie poškodeného, obhajoba nepovažovala fakticky za svedecké výpovede, keďže tieto osoby majú záujem na výsledku trestného stíhania ako strany v tomto konaní. K osobe obžalovaného vyzdvihol, že jeho povinnosťou ako novinára bola ochrana zdroja a zachovanie mlčanlivosti. Vo vzťahu k osobe obžalovaného nebol zistený jeho motív spôsobiť V.. W. W. ujmu, aká sa vyžaduje v ust. § 3X3 Trestného zákona. Písal o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel od svojho zdroja a jeho povinnosťou bolo tento zdroj chrániť. Poukázal na to, že obžalovaný ako novinár svojimi výrokmi sa nevyjadroval o osobnom živote V.. W. W., ale o jeho verejnom živote, o oblasti zdravotníctva a poukázal na spôsoby, ktoré v tom čase boli presadzované. Pritom upozornil na dostupné informácie o stíhaní A. W. (synovca poškodeného V.. W. W.), ktorými mala obhajoba úmysel poukázať na možnosť ovplyvňovania získavania verejných zákaziek spôsobom, ako to obžalovaný vo svojom článku popisoval. Obhajoba predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že tri košické nemocnice si zabezpečovali prevoz biologického materiálu, a teda aj krvnej plazmy prostredníctvom spoločnosti F.-N. C., s.r.o. V.Y., čo v prípravnom konaní bolo prehliadnuté. Táto skupina dôkazov nasvedčuje tomu, že ku konaniu ktoré obžalovaný popísal, mohlo dôjsť. Tiež je potrebné zdôrazniť, že konateľom spoločnosti F.-NK C., s.r.o. bola osoba, ktorá mala s poškodeným V.. W. W. priateľský vzťah. Výpoveď svedkyne J.. F. sa podľa názoru obhajoby týkala praxe využívanej v NTS SR ohľadom prevozu krvi a krvných derivátov a nemala vzťah ku praxi využívanej košickými nemocnicami, ktoré si takúto prepravnú službu zabezpečovali aj po vlastnej línii. Obhajoba napokon poukázala na existujúcu judikatúru a právnu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že verejne činná osoba je povinná znášať vyššiu mieru kritiky, ak je to v záujme verejného záujmu. Preto je neprípustné, aby obžalovaný ako novinár, ktorý má právo na slobodu prejavu, bol za svoju činnosť stíhaný. Obžalovaný V.. R. V. v záverečnej reči zdôraznil, že je nevinný, že trestný čin nespáchal. Tvrdil, že všetko o čom písal, je pravda. Pripojil sa k záverečnej reči svojho obhajcu, ktorú dôvodil právnou argumentáciou. Podľa názoru obžalovaného nespôsobil škodlivý následok, ktorý sa vyžaduje na naplnenie znakov trestného činu ohovárania. Z výpovede V.a W. je zrejmé, že k narušeniu vzťahov v rodine došlo po demonštráciách pred ich domom, ktoré sa však konali rok pred publikovaním predmetného článku. Na margo trestnoprávnej zodpovednosti dodal, že za šírenie tohto článku bol zodpovedný jeho vydavateľ. Aj obžalovaný pripomenul, že predloženými zmluvami spoločnosti F.-N. C., s.r.o. V.Y. sa podarilo potvrdiť, že k prevozu biologického materiálu dochádzalo aj iným spôsobom než takým, na akom bola postavená obžaloba. Prečin ohovárania podľa § 3X3 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona je spáchaný vtedy, ak páchateľ (všeobecný subjekt) verejne o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní bolo nepochybné, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu sa stal. Obžalovaný nepopiera, že inkriminovaný článok napísal sám a že došlo k jeho zverejneniu v mediálnom priestore. Tvrdil však, že informácie, ktoré získal od svojho zdroja boli pravdivé. Tento skutok však nie je možné považovať za prečin ohovárania z viacerých dôvodov. Podľa názoru súdu k naplneniu pojmových znakov tejto skutkovej podstaty v prejednávanom prípade nedošlo. V skutkovej vete absentuje popis následku trestného činu, ktorý mal byť konaním obžalovaného spôsobený poškodenému. Iba vo všeobecnosti sa konštatuje, že zverejnením inkriminovaného článku došlo k závažnému narušeniu vzťahov v rodine, v podnikaní a k poškodeniu spoločenského postavenia poškodeného V.. W. W., čo je v podstate opis skutkovej podstaty, ktorý bližšie konkretizovaný nebol. Z popisu skutku nevyplýva, v čom boli rodinné vzťahy poškodeného narušené, akým spôsobom bolo jeho spoločenské postavenie poškodené ani akú ujmu poškodený utrpel vo svojom podnikaní.
Poškodený aj vypočutí svedkovia (jeho príbuzní) o narušení spoločenských a rodinných vzťahoch vypovedali iba všeobecne, keď uviedli, že k takému stavu na určitý čas došlo. V rodine poškodeného údajne dochádzalo v súvislosti s inkriminovaným článkom k hádkam, poškodený sa nestretával so svojou vnučkou tak často, ako bol dovtedy zvyknutý a intenzita jeho spoločenských kontaktov sa znížila. Synovia poškodeného boli nútení pred svojimi známymi poškodeného obhajovať, potvrdzovať nepravdivosť informácií, ktoré inkriminovaný článok obsahoval. Dôkazy vypovedajúce o následku nebolo možné nijakým spôsobom kvantifikovať, overiť a teda ani posúdiť, či boli značnou mierou ohrozené spoločenské, rodinné a podnikateľské vzťahy poškodeného. Títo svedkovia zároveň potvrdili, že pravdivosti článku osoby blízke poškodenému sami neverili. Obžaloba bola zároveň postavená na dôkazoch, ktoré mali jednoznačne eliminovať existenciu možnosti korupčného správania poškodeného spôsobom, ktorý inkriminovaný článok popisoval. V prípravnom konaní v prospech obžaloby svedčila najmä výpoveď svedkyne J.. T. F., tlačové vyjadrenie NTS SR vydané k prejednávanému prípadu a odpovede na dožiadania košických nemocníc. Tieto dôkazy umožňovali vyvodiť záver, že prevoz krvnej plazmy iným subjektom ako prostriedkami NTS SR v inkriminovanom období bol vylúčený. Táto skutočnosť bola bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená zmluvami uzatvorenými medzi košickými nemocnicami na jednej strane a spoločnosťou F. - V. C. s.r.o. V.Y., ako aj výpoveďou svedkyne J.. T. F. na hlavnom pojednávaní. Existencia osoby „mladého košického podnikateľa" bola reálna, čo potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V.. D. W.. Táto svedkyňa potvrdila, že od neho mala priame informácie o jeho skúsenostiach s poškodeným, ktoré predtým publikoval v inkriminovanom článku obžalovaný. Potvrdila aj tú skutočnosť, že tvrdenia „mladého košického podnikateľa" o korupčnom správaní poškodeného nebolo možné žiadnym spôsobom overiť, a preto sama o tomto prípade neinformovala. Pravdivosť tvrdení „mladého košického podnikateľa" nie je bez akýchkoľvek pochybností možné overiť. Preto tvrdenie poškodeného, že nedošlo k situácii opísanej v inkriminovanom článku stojí iba proti tvrdeniu obžalovaného, resp. ním spomínaného zdroja informácií. Tieto pochybnosti bol súd povinný vyhodnotiť v prospech obžalovaného, v súlade s uplatnením zásady in dubio pro reo. Podstatou trestného stíhania obžalovaného bolo, že o poškodenom mal uverejniť nepravdivé a ničím nepodložené informácie ohľadom jeho údajného vplyvu na verejné obstarávanie v košických nemocniciach. Ako novinár sa vyjadroval o možnom pôsobení poškodeného V.. W. W. v oblasti zdravotníctva spôsobom, ktorý nebol jednoznačne vylúčený. V prospech obžalovaného svedčia dôkazy navrhované obhajobou najmä v štádiu konania pred súdom. Tieto nepochybne dokladujú minimálne tú skutočnosť, že tri košické nemocnice mali možnosť obstarávať prevoz krvnej plazmy prostredníctvom spoločnosti F.-N. C., s.r.o. V.Y., ktorej konateľom bola osoba v priateľskom vzťahu s poškodeným V.. W. W.. To svedčí o možnej existencii odôvodnených a oprávnených podozrení o manipuláciách pri verejnom obstarávaní v košických nemocniciach. Obžalovanému nebol preukázaný úmysel publikovaním článku uškodiť poškodenému, keďže zverejnený článok nevychádzal iba z jeho vlastného rozhodnutia. Ako novinár písal o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel od svojho zdroja a jeho povinnosťou bolo tento zdroj chrániť. Ústavou zaručená sloboda prejavu vytvára priestor na aj vyjadrenie kritických postojov. Za splnenia istých okolností chráni i znepokojujúce a v určitých prípadoch aj urážlivé názory. Už v roku 2002 bola v Trestnom zákone pozastavená a neskôr aj zrušená skutková podstata trestného činu hanobenia republiky a jej predstaviteľa. Hranice prípustnej kritiky vo vzťahu k politikovi konajúcemu vo verejnej funkcii sú širšie, ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Politik (aj bývalý) musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie, ak sa tak deje vo vzťahu k verejnému záujmu, do ktorého oblasť zdravotníctva nepochybne patrí. Jeho právo na ochranu dobrej povesti je tiež nepopierateľné, ale potreba takejto ochrany nesmie presahovať verejný záujem a má byť v rovnováhe so záujmami diskusie o politických problémoch. Preto je nežiadúce, aby obžalovaný ako novinár, ktorý má taktiež právo na slobodu prejavu, bol za svoju činnosť v prejednávanom prípade stíhaný. Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, teda nie je možné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby v zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku, ako alternatívne obhajoba navrhovala. Keďže konaním obžalovaného neboli naplnené všetky znaky trestného činu ohovárania, súd ho spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.