Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3T/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Márie Dymovej a Ladislava Urbana na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. marca 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný M. N. I. F. G. K. , nar. XX. XX. XXXX vo S. G., trvale bytom S. G., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR

j e v i n n ý , ž e

19. 07. 2017 asi o 21.50 h na ul. Š. vo Veľkom Krtíši pred bytovým domom č. X obžalovaný pristúpil zozadu k svojej bývalej družke B. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá tam sedela na lavičke, poškodenú vyzval, aby išla s ním, keď odmietla, ovinul jej pravú ruku okolo krku a takto ju ťahal na ulicu A., povedal jej, že ak nepôjde s ním, zle dopadne, keď sa snažila kričať o pomoc, zapchával jej rukou ústa, keď sa poškodenej podarilo zo zovretia vymaniť, obžalovaný ju ťahal ďalej za vlasy na A. X. vo Veľkom Krtíši, na tejto ulici si poškodená musela sadnúť na zem vedľa obžalovaného, potom sa jej obžalovaný vyhrážal, že ak jeho konanie oznámi polícii, tak ju zabije, hrozby opakoval,

t e d a

- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul, čin spáchal na chránenej osobe,

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

č í m s p á ch a l

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák.

- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podala dňa 03. 11. 2017 na obvineného M. N., nar. XX. XX. XXXX obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvineného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkyňu - poškodenú B.. N. a svedkyne S.. B. a O.. B., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluch svedka F.. B., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok znalca MUDr. Zelmana a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy dokumentujúce a hodnotiace osobu obvineného.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor zotrval na skutkovom vymedzení obžaloby a právnej kvalifikácii protiprávneho konania.

Súd v rámci predvolania strán na hlavné pojednávanie ich zároveň upozornil podľa § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Takáto výzva bola obžalovanému doručená 15. 11. 2017 a jeho obhajcovi 13. 11. 2017. Ani jeden z nich nenavrhol na hlavnom pojednávaní vykonanie dôkazov za uplatnenia zásady kontradiktórnosti konania. Keďže súd nepovažoval za potrebné vykonať pre objasnenie skutkového stavu ďalšie dôkazy stranami nenavrhované, vykonal na hlavných pojednávaniach dôkazy podľa návrhu obžaloby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j., že sa cíti nevinný zo zločinu vydierania a podľa písm. b) Tr. por. t. j. cíti sa vinný zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody. Keďže z obsahu obžaloby a jej skutkového vymedzenia vyplýva, že obžalovaný sa mal dopustiť jednočinným súbehom obidvoch zločinov vydierania a obmedzovania osobnej slobody, súd aj po zaujatí stanoviska prokurátorom dospel k tomu záveru, že nie je naplnený zákonný dôvod prijatia vyhlásenia obžalovaným, ktorým sa cíti vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody, nakoľko vyhlásenie, ktoré učinil, nie je bezvýhradné. Súd preto vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykoná.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného vinným z protiprávneho konania právne kvalifikovaného podľa obžaloby. Obžalovaný je z tohto konania usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne - poškodenej (ďalej: “poškodená„) B. N., s ktorou v minulosti žil vo vzťahu druh - družka, teda dopustil sa protiprávneho konania voči osobe blízkej, ktorá má postavenie chránenej osoby. Okrem poškodenej ho usvedčujú z protiprávneho konania aj výpovede svedkýň S. a O. B.. Navrhol preto obžalovaného uznať vinným zo skutku uvedeného v obžalobe a uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody za zločin prísnejšie trestný, ktorým je v danom prípade zločin vydierania, pri ktorom činí rozpätie trestnej sadzby 4 až 10 rokov. V konaní obžalovaného nebola vzhliadnutá žiadna poľahčujúca okolnosť, ale dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti súdne trestaný. Za použitia priťažujúcich okolností modifikáciou spodnej hranice trestnej sadzby jej zvýšením o 1/3-tinu tak činí spodná hranica 6 rokov. Navrhol mu uložiť trest na úrovni spodnej hranice so zaradením pre výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v dobe posledných 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii (č. l. 35-43). Pri výsluchu vedeného prokurátorom podľa § 258 ods. 1 Tr. por. uviedol, že dňa 19. 07. 2017 vo večerných hodinách našiel pred bytovým domom č. X bývalú družku B. N. v prítomnosti F. B. a V. G.. Keďže sa chcel s B. N. porozprávať a to bez svedkov, rozhodol sa ju odviesť z miesta tak, že ju rukou chytil okolo krku a ťahal na miesto ku Gymnáziu. Družka sa bránila, odmietala ísť s ním, cestou stratila šľapky a vypadol jej aj z ruky mobil. Stratené veci jej priniesol F. B..

Na doplňujúcu otázku prokurátora, aby v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania s tou časťou, ktorú uviedol na hlavnom pojednávaní, keď v prípravnom konaní uvádzal, že ťahal družku za vlasy a na hlavnom pojednávaní uvádza, že ju držal okolo krku a tak ju ťahom smeroval, uviedol, že všetko je tak, ako je zaprotokolované. Družku neťahal po zemi, kráčala popri ňom.

Ďalej uviedol, že si potreboval s družkou vyjasniť veci ohľadne dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti svokry I.L. N.. Všetko čo robil, robil pri plnom vedomí, nebol po požití alkoholických nápojov ani iných omamných látok. V minulosti, keď s družkou žili v spoločnej domácnosti, zvykli obidvaja fajčiť marihuanu. On bol navyše pravidelným konzumentom pervitínu, ktorý si podával 5-krát denne. Družka pervitín nepožívala. Keď odťahoval družku z miesta od svedkov spred obytného domu, nemal presne premyslené miesto, kde ju chcel dostať, smeroval ju na ulici A., avšak prečo práve tam, vysvetliť nevedel.

Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 03. 2018 v záverečnej reči uviedol, že je pravdou, že družku obmedzil v tom čase na osobnej slobode, ale ju nevydieral tak, ako uvádza obžaloba. V ostatnom sa pripojil k prednesu svojej obhajkyne.

Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný s poškodenou B. N. v minulosti žili vo vzťahu druh - družka. Nesúhlasí s posudzovaním a právnou kvalifikáciou protiprávneho konania, keď prokurátor v obžalobe konštatuje, že sa mal dopustiť takéhoto konania na chránenej osobe. Podľa § 127 ods. 5 Tr. zák. bývalá družka do tejto kategórie nepatrí. Domnieva sa, že aj výpoveď poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní je odlišná. Poškodená na hlavnom pojednávaní nepotvrdila, že ju mal obžalovaný vydierať. Skutok kvalifikovaný ako protiprávne konanie, ktorým mal obžalovaný naplniť znaky obmedzovania osobnej slobody, je nesprávne právne kvalifikovaný, preto navrhla postúpiť vec na priestupkové konanie. Pri zločine vydierania sa skutok nestal, preto navrhla obžalovaného spod obžaloby pri tomto zločine oslobodiť.

Poškodená B. N. vypočutá ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní na polícii. Dňa 19. 07. 2017 sa vo večerných hodinách nachádzala pred bytovým domom na ul. Š. vo Veľkom Krtíši v prítomnosti F. B., V. G. a O. B.. Zrazu ku nej prišiel obžalovaný, chytil ju za krk, druhou rukou jej zapchal ústa a ťahal ju niekam preč. Cestou stratila mobil a šľapky, ktoré jej priniesol F. B.. Nemala úmysel ísť s obžalovaným, snažila sa brániť proti jeho konaniu, avšak ju premohol tým, že ju chytil za vlasy a ťahal smerom na ulicu A.. Všimla si na ňom, že je po požití omamných látok, mal na hlave kapucňu a poznala výraz jeho tváre. Až po príchode na ulicu A. jej povedal, že má záujem obnoviť ich vzťah druh - družka. Toto ona odmietla. Medzičasom niekto zavolal hliadku polície, ktorá pristavila pri nich a ich zobrali na výsluchy. Obžalovaný v jej prítomnosti jej hrozil slovami, ako: „Zabijem najskôr teba a potom seba a tiež jej hovoril, či chce poslednýkrát vydýchnúť“. Bála sa ho. Keď prichádzala hliadka polície, tak jej ešte povedal, aby im oznámila, že sa prechádzame a chceme sa porozprávať. Naliehal na ňu, aby to povedala, hrozby opakoval. S obžalovaným nemala záujem obnoviť spolužitie, proti tomu boli aj jej rodičia. Obžalovaný v čase, keď spolu žili, bol často zhúlený, zvykol ju fackovať a stávalo sa, že sa sfetovaný na ňu aj vymočil. Všetky tieto okolnosti ju viedli k ukončeniu spolužitia, s čím sa obžalovaný nevedel zmieriť. Z konania obžalovaného mala strach, lebo poznala jeho povahu a obávala sa, že hrozby, ktoré adresoval, môže aj v skutočnosti naplniť.

Svedkyňa S. B. na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 vypovedala zhodne ako do zápisnice na polícii. Dňa 19. 07. 2017 bola v byte na W. poschodí, keď zrazu počula krik dcéry O.. Išla ku oknu a vtedy zbadala, že obžalovaný drží okolo krku krstnú dcéru B. N.. Kričala na neho, aby ju pustil, avšak on jej výzvu nepočúvol. Všimla si, že B. N. viedol spred bytovky preč, čo vyhodnotila ako konanie proti jej vôli. Všimla si aj to, že B. vypadol z vrecka mobil a ten jej podal F. B.. V minulosti B. s obžalovaným bývali určitý čas aj u nej, avšak v tom čase vychádzali dobre. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala s určitými rozdielnosťami, tak sa pridržiava skôr výpovede v prípravnom konaní, keďže si na dej v tom čase pamätala lepšie.

Svedkyňa ml. O. B. na hlavnom pojednávaní dňa 05. 03. 2018 bola vypočutá za prítomnosti sociálnej kurátorky z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a svojej matky ako zákonnej zástupkyne. Maloletá uviedla, že si na 19. 07. 2017 pamätá dobre. Sedeli pred bytovým blokom na lavičke spolu s B. N., F. B. a V. G. a rozprávali sa. Zrazu prišiel ku B. M. N., ktorý ju jednou rukou chytil pod krk a druhou rukou jej zapchával ústa, aby nemohla

rozprávať a tak ju ťahal od nich preč smerom ku Gymnáziu. Pri tomto nútenom pohybe B. stratila šľapky a vypadol jej aj mobil. V okamihu, keď ju M. začal od nich odťahovať, kričala na svoju matku. Medzitým už B. s M. odišli preč. Po oznámení čo sa stalo, sa rozhodla s mamou a matkou B. ísť oznámiť tento skutok na políciu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd so súhlasom strán čítal na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2017 znalecký posudok MUDr. Mareka Zelmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria. Tento znalec vyhotovil pod č. 121/2017 dňa 30.08.2017 písomný posudok, z ktorého záverov vyplýva, že u obžalovaného nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy. Obžalovaný v čase spáchania činu mal plne zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Rovnako u neho nezistil prejavy rozvinutej závislosti od alkoholu ani iných návykových látok. Z uvedených záverov mu nenavrhol uložiť ochranné liečebné opatrenie.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 189 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Obidva trestné činy zo subjektívnej stránky vyžadujú úmyselné konanie páchateľa. Toto úmyselné konanie je vedené proti integrite osoby, ktorú páchateľ v prípade vydierania núti násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konala, opomenula alebo trpela a v prípade obmedzovania osobnej slobody, jej bez oprávnenia bráni užívať slobodu.

Vykonaným dokazovaním, a to zhodnými výpoveďami obžalovaného a poškodenej B. N. bolo potvrdené, že títo dvaja v minulosti žili vo vzťahu ako druh - družka a z ich vzťahu pochádza dieťa. Prokurátorka konanie obžalovaného kvalifikovala pri obidvoch trestných činov v medziach kvalifikovanej ich skutkovej podstaty, čo odôvodnila práve týmto bývalým blízkym vzťahom obžalovaného a poškodenej, čo znamená, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti na blízkej osobe. Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie blízka osoba. Podľa § 127 ods. 5 Tr. zák. blízkou osobou sa pre účel trestného činu vydierania podľa § 189 rozumie aj bývalý druh. Za blízku osobu sa ale pre účel trestného činu obmedzovania osobnej slobody nepovažuje bývalý druh, preto súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou prokurátora pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody, ktorý kvalifikoval tiež ako zločin v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa odseku 2 písmeno d).

Konaním obžalovaného boli naplnené všetky zákonné znaky zločinu vydierania, keďže bolo dokázané, že tento svoju bývalú družku násilím nútil, aby ho nasledovala, a to spôsobom, že pristúpil k nej, bez slova ju jednou rukou chytil okolo krku, druhou rukou jej zapchal ústa, aby nekričala a tak ju ťahal z miesta spred bytového domu č. X smerom ku Gymnáziu a ďalej na ulicu A.. Konanie proti vôli poškodenej potvrdzuje, tak jej samotná výpoveď, ako aj výpovede svedkov S. B. a ml. O. B.. Svedkyňa S. B. pozorovala situáciu na krik dcéry O., ktorá na ňu kričala, že M. zobral B.. Svedkyňa S. B. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že videla ako obžalovaný držal poškodenú za krk zozadu a druhou rukou jej zapchával ústa, aby nemohla kričať a niekam ju ťahal preč. To isté potvrdila aj jej dcéra ml. O. B., ktorá dej bezprostredne sledovala, keďže sa nachádzala pred bytovým domom s ďalšími osobami v čase, keď obžalovaný pristúpil ku B. N. a bez slova ju ťahal proti jej vôli niekam preč. Obžalovaný sa obhajoval tým, že on nemal v úmysle bývalej družke ublížiť. Chcel si s ňou pohovoriť za účelom obnovenia spolužitia. Obžalovaný ale nepoprel, že družku chytil okolo krku a takto ju ťahal od prítomných osôb smerom ku Gymnáziu a ďalej pokračoval smerom na ulicu A.. Obžalovaný nevedel uviesť racionálny dôvod, prečo poškodenú ťahal týmto smerom. To, že poškodená mala z jeho konania strach, potvrdzujú aj povahové vlastnosti obžalovaného, ktorý sám priznal, že bol v rozhodnom čase závislý od požívania omamných látok. Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval tým, že poškodená s ním dobrovoľne kráčala, možno jej počin v tomto smere pochopiť s tým odôvodnením, že mala z jeho správania vážne obavy a konania strach, že pokiaľ s ním nepôjde, môže splniť to, čím jej neustále hrozil. Obžalovaný konal cieľavedome, v čase spáchania skutku vedel ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky, čo potvrdzujú aj závery znaleckého skúmania. Uvedomelosť jeho správania potvrdzuje to, že poškodenej kázal, aby pred políciou predstierala, že sa spolu prechádzajú a rozprávajú, aby zmietol policajnú hliadku. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že poškodená má snahu ho usvedčiť zo spáchania obidvoch trestných činov a tým mu privodiť dlhoročný trest odňatia slobody, čomu zodpovedá vykonštruovaný skutok, bola vyvrátená táto jeho obhajoba okrem iného aj tým, že v záverečnej reči sa sám priznal, že poškodenú obmedzil na osobnej slobode, avšak poprel, že by ju vydieral, čo možno hodnotiť ako pripravenú obhajobu v snahe vyhnúť sa zodpovednostnému konaniu za prísnejšie trestný trestný čin.

Nebolo sporným, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v obžalobe. Skutok spáchal obžalovaný a protiprávneho konania sa dopustil voči osobe, ktorá má vo vzťahu k trestnému činu vydierania štatút chránenej osoby.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k tomu záveru, že obžalovaný spáchal skutok uvedený v obžalobe. Konaním sa dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák. a prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.

V otázke trestu súd obžalovanému uložil podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest za trestný čin prísnejšie trestný, ktorým je zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní výmery trestu súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. t. j. spáchal viac trestných činov a písm. m/ Tr. zák. t. j., už bol v minulosti za trestný čin odsúdený). Za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., teda došlo k modifikácii trestného rozpätia trestnej sadzby pri zločine vydierania, keď jej spodná hranica činí výmeru 6 rokov a vrchná hranica 10 rokov (spodná hranica 4 roky sa navýšila o 1/3-tinu rozpätia trestnej sadzby, ktorá činí 2 roky). Pri výmere trestu súd prihliadol aj na vedenie doterajšieho života obžalovaným, keď z odpisu registra trestov sa potvrdzuje, že má v ňom vedené tri záznamy o súdnych konaniach, ostatnýkrát bol uznaný vinným z prečinu krádeže Okresným súdom Lučenec sp. zn. 22T/259/2012 a súd u neho pristúpil k upusteniu od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k odsúdeniu Okresným súdom Lučenec sp. zn. 3T/246/2013, kde mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody za trestné činy ublíženia na zdraví a výtržníctva.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, avšak jeho správanie bolo v roku 2016 riešené v priestupkovom konaní uložením poriadkovej pokuty.

Súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v dobe posledných 10 rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).