Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32P-147-2021.pdf
PDF · 115.9 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/147/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X., bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky K. O., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom D. Q. XXX, D. a otca S. W. V., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana N. republiky, trvale bytom Z. X/Xm., S., N. republika, t.č. na neznámom mieste, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. K. deti X. K. V., nar. XX.XX.XXXX a S. W. V., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
II. N. zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude vykonávať matka.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. K. sumou 140,- Eur mesačne a na výživu maloletého S. W. sumou 110,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.08.2021.
IV. Dlh na výživnom za obdobie od 01.08.2021 do 30.04.2022 pre mal. X. K. vo výške 1.085,- Eur a pre mal. S. W. vo výške 815,- Eur je otec maloletých detí p o v i n n ý splácať popri bežnom výživnom k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur na každé dieťa, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka detí navrhovala, aby súd zveril maloleté deti X. K. a S. W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. V. navrhovala určiť výživné na maloletú X. K. vo výške XXX,- Eur mesačne a na maloletého S. W. vo výške 200 Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2021. V návrhu uviedla, že maloleté deti pochádzajú z priateľského vzťahu s otcom. Rodičia žili spolu do roku 2019, kedy bol otec umiestnený do nápravného ústavu na výkon trestu v X. za bodnutie matkinho otca do brucha. Po jeho prepustení ešte pár mesiacov prebýval na adrese matky a potom odišiel pracovať do Poľska, následne do R. a potom do H., kde by mal v súčasnosti tiež pracovať. Rodičia mali ústnu dohodu, že deti budú žiť s matkou a otec bude platiť na deti výživné 200 Eur na každé dieťa. Otec súhlasil a na maloleté deti platil. V júli 2021 sa úplne zamlčal a prestal platiť výživné na maloleté deti. Matka v apríli 2021 uzavrela manželstvo. Rodina žije v byte v obecnom byte vo vlastníctve obce D.. Náklady na byt sú nájomné 196,46 Eur, elektrina a plyn 70 Eur, internet: 9,9 Euro, TV 7,40 Eur, paušál 36,16 Eur. Matka je nezamestnaná a poberá pandemický rodičovský príspevok
na maloleté deti vo výške 476 Eur. Prídavky na deti jej boli pozastavené, nakoľko otec maloletých je jediný člen ktorý je zamestnaný a nemá sa k tomu aby ich vyriešil. Manžel matky pracuje v N. P. v N. ako kuchár s čistým príjmom 630 Eur. Maloleté deti majú svoje potreby a taktiež navštevujú materskú školu. Maloletá X. K. je osoba U.. V rok 2021 jej bol diagnostikovaný autizmus a tým sa výdavky na deti zvýšili. Výdavky na deti predstavujú školné v MŠ je 32 Eur, strava v MŠ je 58 Eur. Deti sa samozrejme stravujú aj doma, kde matku bežný nákup mesačne stojí približne 500 Eur, oblečenie a topánky okolo 100 Eur. K. X. K. môže navštevovať MŠ iba na 4 hodiny denne. MŠ musí byť hradená v plnej výške. Dva krát v mesiaci navštevuje matka s maloletou X.peciálneho pedagóga V R. A. s poplatkom 30 Eur za každé sedenie. Ďalšie výdavky má matka na benzín, každú cestu 10 Eur a servis auta. Matka na vyšetrenia musím s maloletou musí chodiť autom, nakoľko maloletá zle vníma okolo seba cudzích ľudí a nevydržala by cestu k lekárom žiadnou hromadnou dopravou. Ďalej s maloletou matka navštevuje logopéda v D. nad D., P. v I., pedo-psychiatra v D.. Títo lekári sú preplácaní zdravotnou poisťovňou, pohonné hmoty si matka platí sama. Nakoľko hyperaktivita maloletej je dosť veľká a nevníma keď' sa obleje alebo si zničí oblečenie, musí toto matka kupovať každý mesiac. Ďalej maloletým matka platí životné poistenie vo výške 28,90 Eur. Otec maloletých detí pracuje podľa informácii matky v Holandsku, ale adresu nepozná. Otec o deti prestal mať úplný záujem vo februári 2021. Netelefonoval, nepýtal sa na nich. Peniaze posielal do júla 2021. Matka uviedla, že otec detí komunikuje v poľskom, anglickom a holandskom jazyku, rozumie aj po slovensky.
2. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol dňa 26.04.2022 v neprítomnosti otca. Z registra obyvateľov vyplýva adresa trvalého pobytu otca v Slovenskej republiky na meste T.. Súd sa pokúšal doručovať návrh na začatie konania otcovi na túto adresu, avšak mesto T. uviedlo, že otca v evidencii obyvateľstva neevidujú a na cudzích štátnych príslušníkov sa nevzťahuje zákon č. 253/1998 Z.z. upravujúci doručovanie zásielok prostredníctvom mesta a vrátilo zásielku súdu späť. Následne sa súd pokúsil doručiť návrh na začatie konania, predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti súdu otcovi na adresu trvalého pobytu v N. republike a zistiť aktuálny pobyt otca prostredníctvom dožiadania na poľský súd a taktiež prostredníctvom dožiadania na holandský súd, keďže podľa informácii matky otec by mal v súčasnosti pracovať v Holandsku ako skladník. A. a zisťovanie pobytu cez dožiadania neboli úspešné, z oboch krajín sa vrátila súdu zásielka ako nedoručená z dôvodu, že adresáta nemožno lokalizovať (č.l. 52, 57). Z poľského súdu v S. zároveň zaslali súdu informáciu, že matka otca K. V. uviedla, že so synom má sporadický kontakt, nepozná jeho aktuálny pobyt a ani jeho telefónne číslo. Taktiež sa súd aj kolízny opatrovník pokúšali opakovane spojiť s otcom telefonicky a mailom na čísle a emailovej adrese uvedenej matkou, avšak neúspešne, otec nijak nereagoval. O. adresa otca ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov na zistenie jeho skutočného pobytu podľa § 116 ods. 1 CSP nebola súdu známa, preto súd doručoval otcovi návrh na začatie konania, predvolanie na pojednávane a ďalšie písomnosti súdu oznámením o podanom návrhu na úradnej tabuli súdu.
3. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovník na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené podmienky k zdravému rastu a vývinu maloletých detí. Navrhol zveriť maloleté deti matke s tým, že táto bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné navrhol uložiť platiť otcovi na maloletú X. K. vo výške 140 Eur a výživné na maloletého S. W. vo výške 110 Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov - najmä lustrácie v SP, lustrácie v registri obyvateľov, potvrdenia od zamestnávateľa matky o jej príjme, potvrdenia o príjme od bývalého zamestnávateľa otca, odpoveďou z UPSVAR Trenčín, záznamu z vykonania terénnej práce KO, listinnými dôkazmi predloženými matkou na pojednávaní, výsledkami dopytu na portál profesia.sk a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Maloleté deti X. K. a S. W. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do roku 2019. Rodičia sa zoznámili v H. a počas tehotenstva matky sa presťahovali na Slovensko. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletým deťom upravené súdnym rozhodnutím. Otec sa s deťmi stretol osobne naposledy v lete 2020, s deťmi sa nestretáva, neinformuje sa na ne.
6. Maloletá X. K. má X,X roka. V roku 2021 jej bol diagnostikovaný detský autizmus. Navštevovala najskôr štátnu škôlku, avšak vo veku troch rokov nerozprávala, bola hyperaktívna. Zo škôlky ju chceli vylúčiť, preto od 01.02.2022 obe deti prestúpili na MŠ v D. nad D., kde maloletá chodí do špeciálnej triedy. K. navštevuje raz ročne pedopsychiatra v Bratislave, raz týždenne logopéda, pričom 2 návštevy
za mesiac prepláca poisťovňa, dve hradí matka spolu vo výške 40 Eur. Ďalej maloletá navštevuje špeciálneho pedagóga v R. A. s mesačným výdavkom 20 Eur a Centrum včasnej intervencie raz mesačne bez výdavku. Ďalšie výdavky má matka na maloletú - školné 18 Eur, strava v škôlke 30 Eur, triedny fond 20 Eur polročne.
7. Maloletý S. W. má 4,5 roka. Je zdravý. Navštevuje klasickú triedu v MŠ D. nad D.. C. má matka na maloletého - školné 18 Eur, strava v škôlke 30 Eur, triedny fond 20 Eur polročne. Platené krúžky nemá.
8. Matka býva v dvojizbovom obecnom byte s manželom a deťmi. Manžel Q. O. deti nemá, je zamestnaný ako kuchár v penzióne J. N. s príjmom 650 Eur netto. Matka poberala do decembra 2021 pandemický rodičovský príspevok spolu na obe deti 472 Eur. V decembri 2021 pracovala u aktuálneho zamestnávateľa printhouse, s.r.o. na dohodu o výkone práce a zarobila 76 Eur. Od januára 2022 je zamestnaná na trvalý pracovný pomer ako robotníčka, šije cukrárenské vrecká so mzdou 4 Eur/hod. Poslednú výplatu za marec 2022 mala 397 Eur. Z lustrácie v SP vyplýva priemerný príjem matky 520 Eur brutto za rok 2022. Majetok vyššej hodnoty matka nevlastní. Daňový bonus na deti si uplatňuje manžel matky. Rodinné prídavky boli matke pozastavené z dôvodu, že som nemala ako preukázať, že otec mal. detí nepoberá rod. prídavky v zahraničí. K výdavkom matka uviedla - nájomné 196,46 Eur, elektrina a plyn 70 Eur, internet: 9,9 Euro, TV 7,40 Eur, paušál 36,16 Eur, PHM 200 Eur mesačne, strava 450 - 500 Eur mesačne.
9. Otec je štátny občan N. republiky. V. pobyt je neznámy, podľa vyjadrenia matky by mal pracovať v H. ako skladník. Iné vyživovacie povinnosti nemá mať. Matka uviedla, že počas spolužitia rodičov v H. tam pracoval ako skladník s príjmom 1600 Eur. Na Slovensku otec pracoval od 14.07.2017 - 03.03.2020 u E., s.r.o. ako pracovník v betónovej výrobe, obsluha VZV s príjmom za rok 2019 priemerne 500 Eur netto, za marec 2019 bol príjem otca 1425 Eur netto.
10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
20. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
24. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
25. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloleté deti X. K. a S. W. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí sa zoznámili v H. a ktorí nežujú v spoločnej domácnosti od 2019, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Otec bol v roku 2019 pol roka vo väzbe z dôvodu, že napadol pod vplyvom alkoholu otca matky a pichol ho nožom do brucha. Za predmetný trestný čin bol podmienečne odsúdený na 3 roky. Koncom roka 2019 až začiatkom roka 2020 odišiel zo Slovenska pracovať do N., odvtedy na území SR nepracoval. Naposledy sa s deťmi osobne stretol v lete 2020 na narodeniny detí, odvtedy sa o ne nezaujíma, nekontaktuje sa na ne. Matke sporadicky zatelefonuje, preto má matka vedomosť, že by otec mal v súčasnosti pracovať v H. ako skladník. Na výživu detí otec prispieval podľa vyjadrenia matky do júla 2021 sumou 200 Eur na každé dieťa. Následne platiť prestal údajne s odôvodnením, že matka sa vydala. Za november 2021 až január 2022 otec zaslal na výživu detí na účet starej matky detí zo strany matky spolu 350 Eur. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa rodičov sa o deti osobne stará matka, ktorá sa v apríli 2021 vydala a rodina žije v 2-izbovom obecnom byte.
26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že je v najlepšom záujme detí byť zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom nedostatky v starostlivosti neboli zistené, deti pôsobili pri prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom spokojne. Táto úprava zároveň rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloleté deti osobne stará matka. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súd rozhodol o zastupovaní a správe majetku tak, že tieto práva bude vykonávať matka, a to z dôvodu, že otec dlhodobo nežije na území Slovenskej republiky, o deti sa nezaujíma a jeho pobyt nie je známy. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Na výživu maloletej X. K. uložil otcovi prispievať sumou 140 Eur mesačne a na výživu maloletého S. W. sumou 110 Eur mesačne, ktoré vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval za primerané a v možnostiach a schopnostiach otca platiť. Súd mal za preukázané, že obe deti navštevujú materskú školu, pričom maloletej X. K. bol v roku 2021 diagnostikovaný detský autizmus, v čoho dôsledku má matka na maloletú zvýšené výdavky na návštevu
špecializovaných zariadení, lekárov za účelom zlepšovania zdravotného stavu maloletej a taktiež na pohonné hmoty v tejto súvislosti. Maloletá má status ZŤP. Obe deti kvôli diagnóze maloletej prestúpili na MŠ v D. nad D., o návšteve ktorej a výdavkoch spojených so školným a stravou matka predložila súdu potvrdenie. K. príjem je za rok 2022 priemerne 520 Eur brutto. Keďže otcov pobyt je neznámy, súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti na území SR mohol dosahovať. Súd mal z dopytu na bývalého zamestnávateľa otca E., s.r.o. za preukázané, že otec pracoval u tohto zamestnávateľa od 14.07.2017 - 03.03.2020 ako pracovník v betónovej výrobe, obsluha VZV s príjmom za rok 2019 priemerne 500 Eur netto, za marec 2019 bol príjem otca 1425 Eur netto. Matka potvrdila, že otec disponuje preukazom na obsluhu VZV, ktorý získal v Holandsku. Tvrdila, že u zamestnávateľa E., s.r.o. otec dosahoval príjem 1300 Eur, avšak na výplatnej páske mal minimálnu mzdu a zvyšok dostával na ruku. Súd preto zisťoval dopytom na pracovný portál potencionalitu príjmu otca na trvalý neskrátený pracovný úväzok (č.l. 86 - 92). Súd takto zistil potencionálny príjem dosahovaný na pozícii skladník z aktuálnej pracovnej ponuky I. DEK s.r.o. na trvalý pracovný pomer vo výške 700 - 1200 Eur brutto mesačne (preukaz a prax na VZV je tu výhodou). Ďalej z ponuky V. T. na pozíciu skladník na plný úväzok vyplýva príjem 1058 Eur brutto mesačne (platný preukaz VZV výhodou). Z ponuky I. N. - veľkoobchod, a.s. na pozíciu skladník na plný úväzok vyplýva príjem XXX
- 1000 Eur brutto mesačne + dochádzkový bonus, osobné príplatky (preukaz na VZV zamestnávateľ zaistí). Z ponuky Konzulta T., s.r.o. na pozíciu manipulačný pracovník - obsluha linky na balenie kamenív na plný úväzok vyplýva príjem 1000 Eur brutto mesačne. Z ponuky X. R. s.r.o. na pozíciu operátor výroby v Novej A. na plný úväzok vyplýva príjem 700 - 800 Eur brutto mesačne + dochádzkový bonus, príplatok za cestovné. Z uvedeného je zrejmé, že otec by bol na území SR schopný dosahovať príjem najmenej 1000 - 1100 Eur brutto. V zmysle zásady, že rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov súd určenú výšku výživného na deti považoval za primeranú zisteným príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a výdavkovým pomerom maloletých s prihliadnutím na ich vek. Výživné na maloletú X. K. súd určil vo vyššej výške vzhľadom na zvýšené výdavky na maloletú kvôli jej zdravotnému stavu.
27. V súlade s § 77 Zákona o rodine súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom s účinnosťou od 01.08.2021, v ktorom mesiaci matka podala návrh na začatie konania. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. X. K. a mal. S. W. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.08.2021 do 30.04.2022. Súd mal za preukázané, že otec matke zaslal na výživu detí spolu za november 2021 až január 2022 sumu 350 Eur. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlhy na výživnom určil voči X. K. v sume 1085 Eur a uložil ho otcovi zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 30,- Eur a voči S. W. vo výške 815 Eur a uložil ho otcovi zaplatiť k rukám matky v splátkach vo výške 30,- Eur, a to s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhov, a to pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.