Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-117-2019.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zast.: JUDr. Branislav Zuberec, advokát, Michalská 9, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: CHEMIA TRADE s. r. o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 45 617 147, v konaní o zaplatenie 37,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 37,60 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 37,60 eur od 21.03.2018 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania súdu prvej inštancie.
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.11.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 37,60 eur spolu s príslušenstvom - 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 21.03.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť trovy konania, titulom zaplatenia poistného do zániku poistného vzťahu. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.05.2017 uzavrel žalovaný so žalobcom poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX- X (ďalej len„poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“). Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 23,80 eur (znížené zo sumy 25,29 eur). Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 18.05.2017. V zmysle Všeobecných poistných podmienok je poistné stanovené pre ročné poistné obdobie. Poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia. Poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platné vo forme štvrťročných splátok, prvá splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia, a to tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po splatnosti predchádzajúcej splátky poistného. V zmysle vyššie uvedeného mal žalovaný platiť štvrťročné poistné splatné k 18.05., 18.8., 18.11., 18.2.. Žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 18.05.2017 do 17. 08.2017. Uvedené vyplýva z výpisu z účtu k poistnej zmluve, priloženého k žalobe. V poistnej zmluve nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. V zmysle Všeobecných poistných podmienok poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade platenia poistného v štvrťročných splátkach, do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla 0:00 hodinou dňa 20.03.2018 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 18. 08.2017 do 20.03.2018. Žalobca písomne žalovanému oznámil zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Pohľadávka žalobcu ku dňu vypracovania žaloby predstavuje po započítaní prípadných platieb zo strany žalovaného sumu 37,60 eur. Dlžná suma bola vypočítaná ako súčet 2 štvrťročných splátok vo výške 23,80 eur za obdobie od 18. 08.2017 do 17. 02.2018, t.j. 2 x 23,80 eur = 47,60 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 18. 02.2018 do 20.03.2018 vo výške 8,46 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia; t.j 23,80/90 x 32 = 8,46 eur). Z platieb žalovaného zostal ešte preplatok vo výške 18,46 eur. Celkové dlžné poistné tak predstavuje 47,60 eur + 8,46 eur - 18,46 eur = 37,60 eur.
2. Žalovaný sa v predmetnej veci nevyjadril.
3. Súd vydal dňa 29.05.2020 rozsudok č.k. 36 Cb 117/2019-76, ktorým priznal žalobcovi sumu 55, 80 eur spolu s úrokom z omeškania z predmetnej sumy od 30.05.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,98 % voči žalovanému.
4. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2021, č.k. 3 Cob 173/2020-109 zrušené a vec vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie prejednanie, keďže rozsudok bol nepreskúmateľný. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že výrok rozsudku je v rozpore s uplatneným žalobným návrhom v dôsledku chyby pri manipulácii a zakladaní listinných dôkazov.
5. Súd na pojednávaní konanom dňa 26.04.2022 rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného. Žalobca ako aj žalovaný sa na pojednávanie napriek predvolaniu, nedostavili a svoju účasť neospravedlnili, a preto boli splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti strán konania. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že po pojednávaní bol súdu predložený návrh žalobcu, v ktorom sa síce ospravedlnil na pojednávanie, avšak ako dôvod uviedol, že súhlasí s konaním v neprítomnosti a keďže žalovaný nebol v konaní aktívny, navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. V tomto smere súd uvádza, že nemal možnosť sa na nariadenom pojednávaní zaoberať predmetným návrhom, keďže mu tento bol predložený po pojednávaní. Súd však považuje za potrebné poznamenať, že nepovažuje ospravedlnenie neúčasti z pojednávania v deň pojednávania 26.04.2022, na ktoré bol žalobca predvolaný (a o ktorom sa dozvedel) už dňa 18.03.2022, z dôvodov, ktoré mu boli známe už v deň predvolania (čiže ihneď), za včasné. Predmetné ospravedlnenie mal právny zástupca žalobcu zaslať súdu skôr, prípadne sa mohol so súdom spojiť telefonicky alebo e-mailom a svoju neúčasť ospravedlniť pred nariadením termínom pojednávania s dodatočným časovým predstihom, a to najmä za okolností, ak mu boli dôvody a jeho plánovaná neúčasť známa už v deň doručenia predvolania. Vo vzťahu k obsahu predmetného návrhu súd uvádza, že tento bolo potrebné (ak nie je prednesený na pojednávaní priamo žalobcom), zaslať na vedomie žalovanému, čo súd rovnako tak s ohľadom na oneskorené ospravedlnenie a žiadosť žalobcu, nemohol, a preto by bolo nariadené pojednávanie odročené (čím by neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie).
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
7. Z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.05.2017 vyplýva, že predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. Žalovaný sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo v štvrťročných splátkach vo výške 23,80 eur, v poistnej zmluve nebola zmluvnými stranami dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
8. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému dňa 29.06.2018 je zrejmé, že poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X na osobné motorové vozidlo ALFA ROMEO, EČV:L. pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zanikla 20.03.2018 z dôvodu nezaplatenia poistného. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 385/2001 Z.z. má poisťovateľ nárok na poistné za dobu do zániku poistenia vo výške 54,57 eur.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne.
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
16. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
17. Podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej len „OZ“) poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
18. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
19. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
20. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
21. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, kedy poistenie zodpovednosti zaniklo.
22. Súd po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.
23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 18.05.2017 uzatvorili poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. ALFA ROMEO, EČV:L. so začiatkom poistenia od 18.05.2017 s dohodnutým ročným poistným 119 eur, pričom splatnosť poistenia bola dohodnutá v štvrťročných splátkach po 23,80 eur (znížené zo sumy 25,29 eur). Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, poistná zmluva pre nezaplatenie splátok zanikla 20.03.2018.
24. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Zánik poistnej zmluvy nastáva priamo zo zákona, nie je potrebné, aby poisťovateľ poistnému takúto skutočnosť oznamoval. Žalovaný za obdobie do 20.03.2018 žalobcovi neuhradil poistné vo výške 37,60 eur, preto ho súd k úhrade tejto sumy zaviazal. Uvedené skutočnosti neboli sporné, žalovaný sa v predmetnej veci k podanej žalobe a listinným dôkazom nevyjadril a ostal v konaní pasívnym.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 je 0,00 %.
29. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 9,00 % ročného úroku z omeškania od 21.03.2018 až do zaplatenia. Súd v tomto ohľade poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla dňa 20.03.2018. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania 21.03.2018, čo je deň nasledujúci po zániku poistného vzťahu ako prvý deň omeškania. Súd však v tomto smere upozorňuje, že žalobca si uplatnil úroky podľa obchodnoprávnych predpisov, pričom na daný vzťah sa uplatňujú občianskoprávne predpisy, a preto súd v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu z nezaplatenej istiny len zákonné úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
30. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
31. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v časti konania úroku z omeškania vo výške 4 % ročne z istiny vo výške 37,60 eur od 21.03.2018 do zaplatenia, ako rozdielu zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania a požadovaného úroku z omeškania. Rovnako tak súd zamietol žalobu v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.V tomto smere súd upozorňuje, že žalobca a žalovaný, aj keď ide o podnikateľské subjekty, vystupujú v právnom vzťahu, na ktorý dopadá zákonná úprava zákona č. 381/2001 Z.z. Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie je dané zákonom. Uvedený vzťah je preto občianskoprávnym, z čoho je zrejmé, že sa príslušenstvo pohľadávky, ako aj úroky z omeškania budú spravovať Občianskym zákonníkom. Žalobca by mal v zmysle § 121 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak iba v prípade účelne vynaložených, čo v danom konaní žalobca nepreukázal (uplatnil si ich len paušálne). Súd preto nepriznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením vo výške 40 eur, ako aj úrok z omeškania vyplývajúci z obchodnoprávnych predpisov presahujúci zákonný rámec prislúchajúcich úrokov z omeškania.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov súdu prvej inštancie nepriznal.
35. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod 29, 31 odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
36. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 z 27.4.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
37. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalovaného.
38. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške 37,60 eur a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, v súhrne vo výške 77,60 eur, a priznanej istiny z omeškania vo výške 37,60 eur, predstavuje úspech žalobcu 48,45 % a úspech žalovaného 51,55 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalovaného vo veci predstavuje 3,1 %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalovaného v konaní. Avšak keďže žalovanému v konaní na súde prvej inštancie (ale ani na odvolacom súde) žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania tak, že žiadnej zo strán konania vo výroku III. rozsudku trovy konania súdu prvej inštancie nepriznal.
39. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
40. Súd vo výroku IV. rozsudku rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalovanému, keďže mal v predmetnom odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu (pri posudzovaní miery úspešnosti v spore vo vzťahu k predmetu konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde bližšie pozri aj nález Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 457/2017-32). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).