Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-3-2018.pdf
PDF · 82.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Pc/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci navrhovateľa: Q.. E. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, okres W. I., proti jeho manželke: P. X., rod. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, okres W. I., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania, Q.. E. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX a P. X., rod. Q., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa 7.5.1994 v Starej Ľubovni a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará Ľubovňa vo zväzku 5, ročník 1994, strana 109, por. č. 28, r o z v á dz a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 2.2.2018 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva účastníkov konania, pričom poukazoval na to, že manželstvo bolo harmonické, postupne sa však prejavovala zásadná rozdielnosť osobnostných pováh, charakterových vlastností, rozdielnosť názorov na spoločné hospodárenie a trávenie voľného času, rozdielnosť v oblasti intímnej. Poukazoval na to, že bol tiež zamestnaný mimo spoločného bydliska; časom si našiel mimomanželskú známosť, čoho následkom bolo ešte väčšie napätie a nezrovnalosti v manželstve; v lete 2016 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval; snažili sa s manželkou vyriešiť situáciu tak, že mu odpustí pod podmienkou, že mimomanželský pomer ukončí, čo sa mu však nepodarilo dodržať; následne sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti 30.1.2017, s manželkou žijú oddelene, prestali spoločne intímne žiť, nemajú spoločné záujmy ani hospodárenie, nežijú spolu ani po stránke spoločenskej; rozpory mali za následok vzájomné odcudzenie sa; na obnovení spolužitia nemá záujem.
2. Manželka navrhovateľa sa k podanému návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu 20.2.2018, kde uviedla, že s návrhom súhlasí, nemá k nemu námietky, tiež poukázal na to, že príčinou rozvodu podľa nej je mimomanželský vzťah navrhovateľa s inou ženou; navrhla manželstvo rozviesť; žiadala vec prejednať a rozhodnúť v jej neprítomnosti.
3. Súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie napriek neprítomnosti manželky navrhovateľa; na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a podľa § 204 CSP čítaním a oznamovaním obsahu listín zo spisu, a to: návrhu na začatie konania, kópií k nemu pripojených: sobášneho listu, rodných listov detí účastníkov konania, potvrdenia o poslednom spoločnom pobyte, ďalej sobášneho listu účastníkov predloženého matričným úradom mesta Stará Ľubovňa, vyjadrenia manželky navrhovateľa k podanému návrhu.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 7.5.1994, pričom u oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, ktoré obe sú plnoleté. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je Z. XXX.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v podanom návrhu na začatie konania; zdôraznil, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, a to za žiadnych podmienok, pričom poukázal na to, že skúšali s manželkou dať vzťah do poriadku, ale dôvera už bola tak naštrbená, že spolužitie sa nedalo obnoviť. Uviedol, že jeho mimomanželská známosť trvá už 6 až 7 rokov. Či má nejakú známosť i jeho manželka nevedel uviesť, poukázal na to, že manželka s ním prerušila všetok kontakt, naposledy sa fyzicky stretli v máji minulého roka, komunikujú úplne obmedzene, prípadne si odkazujú nejaké veci po synovi, manželka ho zablokovala i na svojom telefóne a na sociálnych sieťach, spoločne už nevedú ani domácnosť, navrhovateľ spolu s manželkou prispievajú na potrebné náklady deťom v rovnakej miere, rozdelili si už aj majetok.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Zákon o rodine“), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd v danej veci k záveru, že manželstvo účastníkov konania je už dlhodobo prostým formálnym zväzkom, ktorý neplní a nemožno očakávať, že by ešte niekedy plnil, účel vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 2 Zákona o rodine, a to vytváranie harmonického životného spoločenstva účastníkov konania ako manželov. Dôvodom úplného rozvratu manželského spolužitia z pohľadu súdu je nepochybne dlhotrvajúci mimomanželský vzťah navrhovateľa. I keď navrhovateľ v tomto smere v podanom návrhu uviedol, že jeho vznik bol dôsledkom názorových a charakterových rozdielov medzi účastníkmi konania, ktorých odstránenie nebolo možné, a práve v týchto on vidí hlavnú príčinu rozpadu manželstva, musí súd uviesť, že názorové i charakterové rozdiely medzi manželmi sú a budú, ak nie v každom manželstve, tak vo veľkej väčšine z nich. Každý muž, každá žena sú rozdielne osobnosti a je len prirodzené, že rozdiely sa v manželskom zväzku prejavujú, a to úplne prirodzene už pod vplyvom bežných väčších či menších problémov a najmä ťažších situácií, ktoré život prináša v každej oblasti toho-ktorého človeka sa dotýkajúcej (či už je to zdravie, rodina, deti, financie, práca a pod.), a ktoré musia manželia už z povahy manželstva riešiť v zásade spoločne. Pritom je prirodzené, že jeden manžel má iný názor ako ten druhý, že jeden z manželov môže znášať niektorú situáciu ťažšie, že ten-ktorý problém na ňom zanechá hlbšiu stopu či už stresovú alebo sa na partnera pre niečo bude hoci nedôvodne hnevať, prirodzené je aj keď sa manželia pohádajú ale najneskôr po tom všetkom vždy musí nastúpiť konštruktívny rozhovor a nemožno zabúdať na to, aby každý z nich riadne načúval tomu druhému. Ak však toto zlyhá, ak v tomto zlyhá čo len jeden z manželov, tak až potom dochádza k prehlbovaniu rozdielov, k vzájomnému odcudzovaniu sa. A ak ani v takom štádiu manželia nezačnú hľadať cestu k sebe, ale čo len jeden z nich začne budovať vzťah s inou osobou, tak už málokedy je možné sa vrátiť k obnoveniu manželského puta, pretože mimomanželský vzťah stavia medzi manželov ešte väčší múr, ktorý už ťažko preliezť, priepasť, ktorá sa každým ďalším dňom zväčšuje
a rozdiely, ktoré bolo možné, hoci i za dlhšiu dobu, ale bolo možné spoločne prekonávať, sa prirodzene stávajú neprekonateľnými.
12. Práve k vyššie uvedenému došlo i v manželskom vzťahu účastníkov konania, a to už skoro pred siedmimi rokmi, odkedy v zásade trvá mimomanželský vzťah navrhovateľa s inou ženou. Zrejme vtedy došlo k nezvratnej rezignácii budovať svoj manželský vzťah k harmónii a k tomu aby pretrval. Je len pochopiteľné, že v dôsledku uvedeného sa čím ďalej tým viac manželia odcudzujú navzájom, prestávajú si pomáhať a byť si oporou, môže dôjsť s veľkou pravdepodobnosťou k nerešpektovaniu toho druhého i v otázke vernosti, mimomanželský vzťah nesvedčí ani o rešpekte dôstojnosti druhého manžela. Čím dlhšie taká situácia trvá, tým sa vzťahy manželov ešte vážnejšie narušujú a ešte trvalejšie rozvracajú. A práve v prípade účastníkov konania uvedené došlo do takej miery, že ich manželstvo preukázateľne svoj účel už dlhodobo neplní (viď výpoveď navrhovateľa o v podstate už ani nekomunikovaní medzi sebou, už došlo i k rozdeleniu majetku) a nemožno už ani relevantne očakávať obnovenie ich manželského spolužitia (opakované opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľom, neúspech pokusu o obnovenie spolužitia, jeho výslovný nezáujem o obnovenie manželského spolužitia za žiadnych podmienok, prostý súhlas manželky navrhovateľa s podaným návrhom na rozvod manželstva).
13. Na základe dokazovania má súd za to, že v danom prípade sú vzťahy manželov - účastníkov konania tak už tak vážne narušené a nepochybne trvalo rozvrátené, že ich manželstvo svoj účel nemôže plniť a nemožno od nich obnovenie manželského spolužitia očakávať. Navyše, nikoho nemožno nútiť aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, pričom v tomto konaní minimálne navrhovateľ výslovne uviedol, že záujem na jeho obnovení nemá za žiadnych podmienok a zrejme takýto záujem nie je už ani na strane jeho manželky, a to vychádzajúc už len zo samotného obsahu jej vyjadrenia k podanému návrhu na rozvod ich manželstva (osobitne má súd za to, že ak by hoci len na jej strane taký záujem bol, tak by zrejme nenavrhovala podanému návrhu vyhovieť a manželstvo rozviesť, a to navyše za jej neprítomnosti na pojednávaní, ale určite by trvala na svojom výsluchu, na tom aby sa pojednávanie konalo prípadne v inom termíne, podala by nepochybne návrh na spôsob „vyliečenia“ manželstva účastníkov za účelom jeho zachovania).
14. Z vyššie uvedených dôvodov súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
15. O náhrade trov konania v tomto prípade súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Neboli totiž v tomto prípade zistené žiadne skutočnosti na prípadný odklon od uvedeného zákonného ustanovenia a na zaviazanie niektorého z účastníkov konania na náhradu trov druhému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 61 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.