Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-30-2018.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Subarea
28P/30/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky B.. G. E., trvale bytom T.Á. XX, R. a otca B.. G. E., trvale bytom T. XX, R., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde sa vedie konanie o návrhu otca na uloženie povinnosti matke pravidelne podávať informácie o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej L..
2. Na pojednávaní, konanom dňa XX.XX.XXXX, sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke maloletej povinnosť písomne informovať otca na mailovú adresu pravidelne vždy k piatku párneho víkendu každého kalendárneho mesiaca toho ktorého kalendárneho roka o zdravotnom stave maloletej, o školských výsledkoch a o kontakte na prípadného psychológa, ktorého maloletá navštevuje. Tento svoj ústne prednesený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil písomným podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX.
3. Matka žiadala návrh vo veci zamietnuť s tým, že otec má prístup k elektronickej žiackej knižke, otec sa stretáva so staršom dcérou, ktorá mu môže podať informácie o mladšej sestre ( maloletej L.). Pokiaľ by maloletá L. chcela, mohla by otcovi sama podávať informácie.
4. Svoj návrh doplnil otec dňa XX.X.XXXX nasledovne : Otec nemá žiadnu možnosť získavať informácie o maloletej, matka mu neoznámila ani že podala v mene maloletej trestné oznámenie na otca, prístup k internetovej žiackej knižke (viď príloha) nič nerieši, s maloletou nie je v telefonickom kontakte, maloletá mu neposkytuje informácie. Vo všetkých konaniach bolo preukázané, že matka odmieta poskytovať otcovi maloletej informácie, zakazuje otcovi podávať informácie aj lekárom, kolíznym opatrovníkom, deťom, starým rodičom a úplne všetkým o ktorých sa dozvie, že v minulosti poskytli nejakú informáciu otcovi, čím zatajuje pred ním všetky informácie, aj keď to bolo veľmi potrebné, otca maloletej neinformovala, zdravotný stav maloletej a návštevu špecializovaných ambulancií otcovi utajuje, navštevuje psychologičku, o ktorej matka otca odmieta informovať. Matka dobrovoľne neinformuje otca o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa osobne starala, dokonca aktívne telefonuje všetkým lekárkam, kolíznym opatrovníčkam a ďalším, aby ani oni otca neinformovali. Situácia ktorá tým nastala preukazuje, že matka maloletej dobrovoľne odmieta informovať otca o podstatných problémoch týkajúcich sa maloletej a zakazuje to aj všetkým ostatným, ktorý prídu do kontaktu s L.. Existuje tým naliehavý dôvod na to, aby bola matke uložená povinnosť informovať, pretože otec nemá žiadnu možnosť, ktorú by mohol využiť, aby zrealizoval svoje práva a povinnosti. S ohľadom na predmet sporu správanie sa matky je zrejmé, že takéto opatrenie je v súlade s blahom dieťaťa a podporí psychickú pohodu maloletej, keďže je v záujme maloletej, aby matka
prestala zakazovať všetkým v okolí informovať otca a začala plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o rodine a nebude môcť svoje postavenie využívať na ďalšie šikanovanie otca a ukončí sa tak vznik ďalších konfliktných situácií.
5. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XX/XXXX - XXXX zo dňa 26.11.2013 bol zakázaný styk otca s maloletou L.. V odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že z okolností daného prípadu, zhodnotiac jeho vzájomné súvislosti je treba jednoznačne konštatovať, že akýkoľvek styk otca s maloletou L. nie je v jej záujme, a to i pri zohľadnení veľmi dôležitej úlohy otca v živote svojho dieťaťa. Dlhoročný spôsob správania sa otca k maloletej L. ( ale i k jej plnoletej sestre ) sa vymyká bežnému správaniu sa rodiča, toto spôsobuje ( ako jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania ) maloletej L. stres a vnútornú nepohodu. Pri absolútnom uprednostnení záujmu maloletého dieťaťa pred rodičovskými právami je jediným možným riešením v danej situácii len plne zakázať styk otca s maloletou L.. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z dôvodu procesných pochybení zrušené. Rozhodnutím Krajského súdu č.k. XXCoP/XXX/ XXXX-XXXX zo dňa 21.6.2016 súd opätovne zakázal styk otca s maloletou L.. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že správanie otca ohrozuje zdravý psychický vývoj maloletej, jej osobnú integritu, pričom prejavy správania sa otca vykazujú už znaky psychického týrania maloletej. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 26.11.2013 bol otcovi zakázaný styk s maloletou. Z obsahu doterajšej rozhodovacej činnosti súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu je známe, že otec sa svojich nárokov domáha podaním množstva predbežných opatrení, ktoré podáva v mene maloletej L.Í..
6. Rozhodnutím okresného súdu Bratislava II č.k. XXP/XX/XXXX zo dňa 16.3.2015 bola matka zaviazaná pravidelne informovať otca vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne prostredníctvom e-mailu na adresu G..V. o zdravotnom stave maloletej L., školských výsledkoch dieťaťa a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.
7. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP/XXX/XXXX zo dňa 19.1.2016 bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu a návrh otca zamietol. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že v danom prípade má odvolací súd za to, že otec má dostatok možností, tak ako sa aj konštatuje v rozhodnutí súdu prvého stupňa, získavať informácie o maloletej, je všeobecne známe, že podáva návrhy v mene maloletej, má prístup k internetovej žiackej knižke, s maloletou je v telefonickom kontakte, kde mu aj maloletá poskytuje informácie. V konaní nebolo preukázané, že by matka odmietala poskytovať otcovi maloletej informácie, prípadne zatajovala pred ním nejaké informácie, naopak, sama uviedla, že ak by bolo potrebné, samozrejme by otca maloletej informovala, uviedla, že zdravotný stav maloletej je dobrý, nenavštevuje žiadne odborné ambulancie, o ktorých by bolo potrebné informovať. Aj zákon vychádza z toho, že rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Takáto situácia nenastala a nebolo preukázala, že by matka maloletej dobrovoľne odmietala informovať otca o podstatných problémoch týkajúcich sa maloletej. Neexistuje dôvod na to, aby bola matke uložená povinnosť informovať, keď otec má všetky možnosti, aj ich využíva, aby zrealizoval svoje práva a povinnosti. S ohľadom na predmet sporu, správanie sa otca je zrejmé, že by takéto opatrenie ohrozilo psychickú pohodu maloletej, keďže otec by informačnú povinnosť využíval na ďalšie šikanovanie matky a vznikali by konfliktné situácie.
8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené skutočnosti okolnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je odôvodnený a preto ho zamietol. Ako už konštatoval odvolací súd v konaní o nariadení informačnej povinnosti matky otec má dostatok možnosti na to, aby sa o maloletej informoval. Otec nepreukázal ani potrebu neodkladnej úpravy ani záujem maloletej na tom, aby bola neodkladným opatrením matke uložená informačná povinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.