Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-151-2020.pdf
PDF · 144.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/151/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Adriany Némethovej, v právnej veci žalobkyne: A. T., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, zastúpená JUDr. Gabrielou Strýčekovou, advokátkou, Gladiolová 12, Nitra, IČO: 36 112 950, proti žalovanému: Mesto Topoľčany - Spoločný školský obecný úrad, Nám. M.R. Štefánika 1/1, Topoľčany, IČO: 00 311 162, zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, za účasti pribratého účastníka konania: A.. I. Z., nar. XX. XX. XXXX, J. XXXX/X, J., o správnej žalobe zo dňa 16. 10. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného číslo 5010/2020/ školstvo zo dňa 28. 09. 2020, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Mesta Topoľčany - Spoločného školského obecného úradu č. 5010/2020/školstvo zo dňa 28. 09. 2020, ako i rozhodnutie riaditeľky Y. K., J. XXXX/XX, J. č. ZŠTRIB/ S2020/00901-11 zo dňa 28. 08. 2020 a v e c v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pribratému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 21. 04. 2020 bola Y. K., J. XXXX/XX, J., doručená elektronická prihláška zákonných zástupcov dieťaťa O. Z., nar. XX. XX. XXXX na školský rok 2020/2021 zo dňa 20. 04. 2020, v ktorej súhlasne zákonný zástupcovia vyhlásili, že nežiadajú o odklad povinnej školskej dochádzky.
2. Na základe uvedenej žiadosti oboch zákonných zástupcov riaditeľka Y. K., J. XXXX/XX, J. (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. ZŠTRIB/S2020/00898-60 zo dňa 25. 06. 2020 uvedené dieťa prijala do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021 s nástupom 01. 09. 2020, pričom matke bolo rozhodnutie doručené dňa 01. 07. 2020 a otcovi dňa 30. 06. 2020.
3. Otec dieťaťa ako zákonný zástupca následne podal žiadosť o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2020/2021 zo dňa 17. 06. 2020 z dôvodu nedostatočnej pracovnej zrelosti a zároveň uviedol, že dieťa bude navštevovať materskú školu J. 2, J.. K žiadosti priložil správu z diagnostického vyšetrenia v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Topoľčanoch č. 280/2020 zo dňa 15. 06. 2020 a odporúčanie MUDr. Patrície Mihalíkovej, všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 19. 06. 2020.
4. Správny orgán prvého stupňa následne požiadal podaním zo dňa 08. 07. 2020 žalobkyňu o písomné vyjadrenie k žiadosti otca dieťaťa o odklad plnenia povinnej školskej dochádzky. Odpoveď žalobkyne bola doručená dňa 13. 07. 2020, pričom s odkladom plnenia povinnej školskej dochádzky nesúhlasila.
5. Dňa 13. 07. 2020 bolo doručené aj odvolanie otca dieťaťa zo dňa 07. 07. 2020 proti rozhodnutiu č. ZŠTRIB/S2020/00898-60 zo dňa 25. 06. 2020 a dňa 30. 07. 2020 podanie otca dieťaťa z toho istého dňa, ktorým zobral predmetné odvolanie späť.
6. Za účelom dosiahnutia konsenzu oboch zákonných zástupcov bol uskutočnený pohovor za prítomnosti žalobkyne, riaditeľky Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Topoľčanoch, referentky oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, školskej špeciálny pedagogička a riaditeľky školy a následne bol o tom spísaný záznam zo dňa 30. 07. 2020. Tiež bol vyhotovený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v uvedený deň aj záznam č. TO1/OSPODaSK/SPO/2020/1744, č.z. 2020/106760.
7. V administratívnom spise sa nachádza aj správa z diagnostického vyšetrenia školskej zrelosti a pripravenosti, vypracovaná v Súkromnom centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Topoľčanoch dňa 04. 08. 2020. Ďalej je súčasťou spisu aj hodnotenie dieťaťa, vypracované A.D., J. XXXX/XX, J. zo dňa 26. 08. 2020, doručené dňa 27. 08. 2020.
8. Následne aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately listom zo dňa 25. 08. 2020 požiadal o poskytnutie súčinnosti v súvislosti s nástupom mal. O. Z. do školy v školskom roku 2020/21, dôvodiac tým, že sa bude konať pojednávanie na Okresnom súde Topoľčany vo veci udelenia súhlasu s odkladom nástupu mal. Z. na povinnú školskú dochádzku.
9. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. ZŠTRIB/S2020/00901-11 zo dňa 28. 08. 2020, ktorým odložil mal. O. Z., nar. XX. XX. XXXX začiatok povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok, t.j. k 1. septembru 2021.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa dve odvolania zo dňa 02. 09. 2020.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
10. O podaných odvolaniach žalobkyne rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 5010/2020/školstvo zo dňa 28. 09. 2020 tak, že odvolania zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020.
11. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 28. 09. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho konania tak, ako je uvedený v predchádzajúcej časti tohto rozsudku, zhrnul dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020 a obsah odvolaní žalobkyne. Následne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané po obsahovej a výrokovej analýze v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení neskorších predpisov, no neobsahovalo dodatočný výrok o zrušení pôvodného rozhodnutia o prijatí dieťaťa do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021 a nebolo vydané v stanovenej lehote podľa správneho poriadku.
12. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe žiadosti jedného zo zákonných zástupcov dieťaťa v súlade zo zákonom č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade zo zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie tiež spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa správneho poriadku. Skutočnosť, že nebolo vydané v zákonnej lehote podľa § 49 správneho poriadku, nemá vplyv na jeho vecnú správnosť.
13. Žiadosť otca o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky žalovaný považoval za kompletnú, spĺňajúcu všetky požadované legislatívne náležitosti, jej súčasťou boli aj odborné posudky, pričom obe správy z diagnostického vyšetrenia odporučili odložiť začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden rok.
14. Zdôraznil, že správny orgán prvého stupňa vykonal dostatočné a spoľahlivé dokazovanie, zadovážil si vyjadrenia a stanoviská odborníkov potrebné k tomu, aby sa pokúsil o dohodu rodičov v otázke začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky ich dieťaťa.
15. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa podanej žiadosti o odklad plnenia povinnej školskej dochádzky bez jej súhlasu, žalovaný argumentoval, že školský zákon jednoznačne nedefinuje, že žiadosť o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky musia predložiť obaja zákonní zástupcovia dieťaťa súčasne, prípadne sa na žiadosti dohodnúť. Upriamil pozornosť na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/71/2015 zo dňa 04. 11. 2015.
16. Výber školy, zápis na plnenie povinnej školskej dochádzky, žiadosť o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky či iné úkony vzťahujúce sa k zabezpečeniu povinnej školskej dochádzky dieťaťa bez súhlasu jedného z rodičov, podľa názoru žalovaného, neznamená automaticky neplatnosť uvedených úkonov. Riaditeľ školy môže akceptovať a začať správne konanie aj v tom prípade, ak je na predmetnej žiadosti podpis iba jedného z rodičov.
17. Poukázal na to, že otec dieťaťa predložil relevantné stanoviská odborníkov, z ktorých vyplýva, že jeho syn nedosiahol školskú spôsobilosť.
18. Tiež mal za to, že žalobkyňa mala pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dostatočný priestor na predloženie odborných stanovísk svedčiacich v prospech jej názoru na školskú zrelosť jej syna, zostala však nečinná a uvedené doklady nepredložila.
19. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sleduje záujem a prospech dieťaťa, a preto podľa názoru žalovaného práva zákonných zástupcov, či ich prípadná dohoda o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky nie sú prvoradým kritériom, ktorý musí determinovať rozhodovací proces. Jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo a dôkladne zisteného skutkového stavu, zabezpečil všetky potrebné podklady a náležité zistenie skutkového stavu, do úvahy vzal predovšetkým záujem a prospech dieťaťa.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
20. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 16. 10. 2020, doručenou správnemu súdu dňa 19. 10. 2020, domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 09. 2020, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020.
21. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o správnom konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
22. Zdôraznila, že v prvostupňovom rozhodnutí o odklade absentoval výrok o zrušení právoplatného rozhodnutia o prijatí, ktorú skutočnosť žalovaný ako odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňovému rozhodnutiu o odklade vytkol (str. 6, bod 3., písm. a/), ale napriek tejto vade, rozhodnutie o odklade žalovaný potvrdil a nevysporiadal sa s existenciou dvoch popri sebe existujúcich právoplatných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, vzťahujúcich sa k plneniu povinnej školskej dochádzky mal. O. Z.. Rozhodnutie o prijatí bolo vydané na základe súhlasu obidvoch rodičov, kým rozhodnutie o odklade správny orgán prvého stupňa vydal v správnom konaní na základe žiadosti len otca ako jedného z rodičov.
23. Ďalej uviedla, že správny orgán prvého stupňa až po viac ako dvoch mesiacoch vydal rozhodnutie o odklade, ktoré oznámil žalobkyni dňa 01. 09. 2020 (vo sviatok), t.j. jeden deň pred začiatkom školského roku 2020/2021 a bolo žalobkyni doručené poštou dňa 02. 09. 2020, čím prvostupňový orgán vzhľadom k nezhode rodičov vniesol zmätočnosť vo veci, keď popri právoplatnom rozhodnutí o prijatí (otec vzal dňa 30. 07. 2020 späť odvolanie zo dňa 08. 07. 2020 podané voči rozhodnutiu o prijatí) potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutia o odklade, vydaného prvostupňovým správnym orgánom napriek tomu, že návrh na odklad povinnej školskej dochádzky podal len jeden z rodičov, a teda nešlo o zhodný prejav vôle obidvoch rodičov, o ktorej skutočnosti mal správny orgán prvého stupňa preukázateľnú vedomosť.
24. Poukázala na to, že žalovaný rozhodoval v čase, kedy na Okresnom súde Topoľčany, pod č. k.: 10P/106/2020, prebiehalo súdne konania o návrhu otca maloletého, zo dňa 09. 07. 2020, o udelenie súhlasu súdu otcovi za žalobkyňu ako matku maloletého s odkladom nástupu maloletého do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok, t. j. k 1. septembru 2021, v ktorom súdnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých je len nestranný súd kompetentný posúdiť, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a to v konaní podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Súd uznesením Okresného súdu Topoľčany, č. k.: 10P/106/2020-135, zo dňa 24. 09. 2020, z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania do konania ustanovil PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru: 340000-Psychológia, odvetvie 340100 - Klinická psychológia detí, odvetvie: 340200 - Klinická psychológia dospelých za znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Nakoľko žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o odklade, otec maloletého vzal dňa 01. 10. 2020 návrh na začatie súdneho konania späť. Vydaním napadnutého rozhodnutia sa však nevyriešila zásadná otázka, ktorou je nezhoda medzi rodičmi v otázke plnenia povinnej školskej dochádzky maloletým v tomto školskom roku. V súčasnosti popri sebe existujú dve právoplatné rozhodnutia správneho orgánu týkajúce sa povinnej školskej dochádzky maloletého, jedno o prijatí do 1. ročníka základnej školy a druhé o odklade povinnej školskej dochádzky o 1 rok. Žalovaný potvrdil rozhodnutie o odklade napriek vadám, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal a len bez ďalšieho skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a so Školským zákonom (str. 5, body 1. a 2.).
25. Nakoľko naďalej je nezhoda rodičov maloletého dieťaťa, žalobkyňa ako zákonný zástupca maloletého podala na Okresný súd Topoľčany dňa 07. 10. 2020 návrh na začatie konania podľa ust. § 111, písm. h/ CMP, ktoré konanie je vedené pod č. k.: 10P/160/2020. K námietke žalovaného, že nepredložila prvostupňovému správnemu orgánu k odvolaniu žiadne relevantné odborné doklady, ktoré by spochybňovali už vydané písomné stanoviská odborných autorít a že zostala nečinná, žalobkyňa uviedla, že vzhľadom k súdnemu sporu začatému na návrh otca, v ktorom sa malo vykonávať znalecké dokazovanie nestranným znalcom a nečakane vydanému rozhodnutiu o odklade na začiatku školského roka, už neiniciovala iné súkromné znalecké vyšetrovanie maloletého, keďže stanovisko prvostupňového správneho orgánu bolo, že do rozhodnutia súdu bude maloletý navštevovať základnú školu, ako tomu aj bolo až do 07.10.2020, kedy vzhľadom k vydaniu napadnutého rozhodnutia riaditeľka základnej školy už znemožnila maloletému ju navštevovať, a to aj napriek právoplatnému rozhodnutiu o prijatí.
26. Žalobkyňa sa nestotožnila s odôvodnením napadnutého rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom, keďže správy z diagnostického a psychologického vyšetrenia maloletého majú len odporúčací charakter a je na rozhodnutí rodičov, či navrhnú odklad povinnej školskej dochádzky u dieťaťa.
27. Za nesprávne aplikovaný na predmetnú vec považovala poukaz na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P 71/2015, zo dňa 04. 11. 2015, nakoľko neobstojí právny názor vyplývajúci z citovaného rozsudku, že na podanie žiadosti stačí, aby bola podaná jedným zo zákonných zástupcov, keďže zákon predpokladá súlad rodičov v ich konaní. Žalobkyňa nie je pasívnym rodičom a aktívne prejavuje vôľu, aby maloletý v tomto školskom roku navštevoval 1. ročník základnej školy.
28. Ďalej zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým aj právnym stavom, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci a zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
29. Povinnosťou žalovaného bolo, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán neuviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil napriek tomu, že bolo nezákonné a vecne nesprávne. Nakoľko aj skutočnosti uvedené v odôvodnení sú v rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného v tomto smere za nepreskúmateľné, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné a obsahuje nepresný popis skutkového stavu. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s obsahom pojmu „správna úvaha“, ktorý neznamená svojvoľná úvaha, ale práve naopak, má ísť o logický, preskúmateľný postup uvažovania. Správny orgán je povinný v súlade so zásadou materiálnej pravdy spoľahlivo zistiť stav veci a postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
30. V závere žaloby upriamila pozornosť na Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti Štátnej školskej inšpekcie, Školské inšpekčné centrum Nitra, zn.: ŠIC NR 24/2020-sť. zo dňa 01. 10. 2020, ktorú považovali za opodstatnená, nakoľko absenciou podpisu žalobkyne na žiadosti o odklade začiatku povinnej školskej dochádzky došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 4 Školského zákona.
IV. Vyjadrenie žalovaného
31. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07. 01. 2021 navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
32. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa v súlade so zákonom rozhodol o odložení začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa, a to na základe žiadosti zákonného zástupcu a na základe odborných stanovísk, ktorých predloženie rovnako požaduje platná legislatíva. Mal za to, že rozhodnutie o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého O. Z. vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu, bolo vydané v súlade so školským zákonom a vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potvrdené.
33. Zdôraznil, že vydanie obidvoch rozhodnutí sledovalo záujem a prospech dieťaťa, a preto v uvedenom prípade práva zákonných zástupcov dieťaťa, či ich prípadná dohoda o odklade začiatku plnenia jeho povinnej školskej dochádzky, nemôžu byť prvoradým kritériom, ktoré má determinovať rozhodovací proces.
34. Nesúhlasil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so skutkovým aj právnym stavom, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci a zo strany žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné a obsahuje nepresný popis skutkového stavu. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu je nepreskúmateľnosť takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. K žiadnym uvádzaným pochybeniam zo strany prvostupňového ani druhostupňového orgánu však podľa jeho názoru nedošlo.
35. Zároveň dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 06. 10. 2020 č. k. 9CoP/37/2020-161, ktorým súd udelil otcovi maloletého za matku súhlas s odkladom nástupu O. Z. do 1. ročníka základnej školy a k začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky a vyhovel tak návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia, čím podľa názoru žalovaného fakticky potvrdil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
36. Uznesením č.k. 11S/151/2020-129 zo dňa 30. 03. 2021 súd pribral do konania účastníka administratívneho konania, a to A.. I. Z., ktorému následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej.
Pribratý účastník konania písomné vyjadrenie nepodal.
Rovnako tak ani žalobkyňa nepodala písomné vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 1 SSP.
37. Pred termínom pojednávania žalovaný zaslal súdu potvrdenie o návšteve školy O. Z. zo dňa 07. 03. 2022.
38. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 26. 04. 2022, za účasti právneho zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobkyne, právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaného a pribratého účastníka konania podľa § 114 SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
39. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 16. 10. 2020, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní dňa 26. 04. 2022 žalobou napadnuté rozhodnutie Mesta Topoľčany - Spoločný školský obecný úrad zo dňa 28. 09. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020 (nakoľko v petite žaloby sa žalobkyňa domáhala zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
40. Podľa § 1 písm. g) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2020 (ďalej aj len „školský zákon“), tento zákon ustanovuje g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").
Podľa § 2 písm. b) vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení do nultého ročníka aj na
návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a na základe predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, a to vždy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku prvého ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za podmienok podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník.
Podľa § 20 ods. 2 vyššie citovaného zákona, zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy 34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa. Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.
Podľa § 144 ods. 8 vyššie citovaného zákona, zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.
41. Podľa § 5 ods. 3 písm. a), b), c) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2020 (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z.z.“), riaditeľ základnej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a) prijatí žiaka do školy, b) odklade začiatku povinnej školskej dochádzky žiaka, c) dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka,
Podľa § 38 ods. 4 vyššie citovaného zákona, na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
42. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom od 01. 09. 2018 (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 29 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 32 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
43. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 35 vyššie citovaného zákona, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
44. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb.), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.
Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
45. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k), b) rozhoduje podľa § 192.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. a), ods. 4 a 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
46. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
47. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
48. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné ustáliť, že žalobkyňa v podanej žalobe vzniesla viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 09. 2020, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020, pričom okrem iného namietala aj zákonnosť administratívneho postupu predchádzajúceho vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, s prihliadnutím na dodržanie základných princípov spravodlivého konania a zistenie skutočného stavu veci.
49. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že riaditeľka základnej školy rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2020 na základe žiadosti otca dieťaťa a za preukázaného nesúhlasu matky dieťaťa rozhodla o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého O. Z., nar. XX. XX. XXXX. Predmetné rozhodnutie žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil a odvolania matky dieťaťa zamietol.
Z administratívneho spisu pritom správny súd zistil, že v čase rozhodovania správnych orgánov sa viedlo na Okresnom súde Topoľčany konanie o návrhu otca na rozhodnutie o podstatnej záležitosti podľa § 35 zákona o rodine pre nezhodu rodičov maloletého dieťaťa - udelenie súhlasu súdu otcovi za matku s odkladom nástupu maloletého dieťaťa do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky, ktorý bol súdu doručený dňa 10. 07. 2020. Následne dňa 24. 08. 2020 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 CSP, ktorým otec žiadal o udelenie súhlasu za matku s odkladom nástupu maloletého dieťaťa do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2020/2021 o jeden rok. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 10P/106/2020 rozhodol uznesením č.k. 10P/106/2020-78 zo dňa 31. 08. 2020 tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 02. 09. 2020. Následne Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní otca uznesením č.k. 9CoP/37/2020 zo dňa 06. 10. 2020 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že udelil otcovi za matku súhlas s odkladom nástupu mal. do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky.
50. V zmysle § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o odklade začiatku alebo o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky rozhoduje vždy riaditeľ základnej školy. Keďže riaditeľ rozhoduje o právach, procesne sa pri rozhodovaní riadi zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo jeho povinnosťou upovedomiť všetkých účastníkov konania o začatí konania, oboznámiť ich s podkladmi rozhodnutia a dať im možnosť, aby sa k týmto podkladom vyjadrili, rovnako tak bolo jeho povinnosťou prihliadnuť na skutočnosť, že sa vedie súdne konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka a postupom podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku konanie prerušiť. Týmto správnym procesným postupom by sa správny orgán vyhol už konštatovanému porušeniu ohľadom nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote zo strany žalovaného, ktoré síce samé osebe nemá vplyv na správnosť rozhodnutia, avšak môže viesť k iným sankciám voči konajúcim orgánom.
51. Čo sa týkalo hmotnoprávneho posúdenia veci zo strany správnych orgánov, správny súd poukazuje na to, že žiadateľom o odloženie začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. je síce v zmysle tohto ustanovenia zákonný zástupca, avšak výklad tohto zákonného pojmu je potrebné realizovať v súlade aj z ostatnými ustanoveniami predmetného zákona, v dôsledku čoho je zrejmé, že v ustanovení § 1 písm. g) predmetného zákona je vymedzené, že pod pojmom „zákonný zástupca“ zákonodarca mal na mysli „rodičov alebo inú fyzickú osobu než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca")“.
V tomto ohľade je potrebné prisvedčiť správnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý po doručení žiadosti o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa zo strany jedného rodiča, kontaktoval aj druhého rodiča. Následne je však potrebné vytknúť nedodržanie ustanovení procesného predpisu, v rámci čoho prvostupňový správny orgán nevzal na zreteľ tú skutočnosť, že ak ide o podstatnú vec a druhý rodič vysloví nesúhlas, je potrebné rozhodnutie súdu podľa § 35 zákona o rodine. Navyše, ako už bolo vyššie uvedené, takéto konanie v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa aj prebiehalo.
Okrem toho vychádzajúc z § 35 zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Teda správny orgán nebol ani orgánom oprávneným, aby si sám vyriešil predbežnú otázku, týkajúcu sa sporu rodičov o príprave maloletého dieťaťa na budúce povolenie, pod čo možno subsumovať aj žiadosť jedného z rodičov o odklad začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a vyslovený nesúhlas druhého z rodičov. V takomto prípade súhlasný prejav vôle obidvoch
rodičov nebolo možné ani predpokladať, a preto povinnosťou správneho orgánu bolo odkázať rodičov na súdne konanie a správne konanie prerušiť.
52. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v záujme dieťaťa, pretože na túto situáciu reflektuje právna úprava uvedená v § 19 ods. 5 citovaného zákona, v ktorej je uvedené, že ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku prvého ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za podmienok podľa odseku 4 rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Uvedená procesná situácia v danom prípade nenastala, nakoľko prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 28. 08. 2020. Dieťa následne v dôsledku podaného odvolania zo strany žalobkyne a po dohode s riaditeľkou si začalo plniť povinnú školskú dochádzku, ale len do dňa 07. 10. 2020, pričom k ukončeniu plnenia povinnej školskej dochádzky došlo z dôvodu rozhodnutia žalovaného, ktorý vôbec neskúmal skutkové okolnosti, týkajúce sa adaptácie maloletého dieťaťa do prvého ročníka základnej školy, preto argumentácia, týkajúca sa záujmu maloletého dieťaťa, sa súdu javí ako nepodložená na zistených skutkových okolnostiach, resp. tieto z administratívneho spisu nevyplývajú.
53. Je pritom tiež potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v spise boli predložené len správy, ktoré majú odporúčací charakter. Rovnako tak zo strany materskej školy bolo podané hodnotenie dieťaťa a nie podnet, na základe ktorého by správne orgány mohli začať správne konanie. Takýto postup správnych orgánov preto nebol v súlade so zákonom.
54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. 09. 2020, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 08. 2020 (čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
55. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude rozhodnúť o žiadosti otca dieťaťa o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky, prihliadnuc pritom na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoP/37/2020 zo dňa 06. 10. 2020, udeľujúce otcovi súhlas za matku s odkladom nástupu maloletého do 1. ročníka povinnej školskej dochádzky, reflektovať na existujúce rozhodnutie zo dňa 25. 06. 2020 (t.j. o prijatí dieťaťa do prvého ročníka v školskom roku 2020/2021), riadne zistiť skutkový stav veci, ako aj vyhodnotiť všetky podstatné dôkazy v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a to v lehote ustanovenej v § 49 ods. 1, 2 správneho priadku, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
56. Záverom správny súd dodáva, že je si vedomý toho, že ďalšie rozhodovanie správnych orgánov vo veci odkladu plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého dieťaťa už nie je vzhľadom na vykonávanie povinnej školskej dochádzky v školskom roku 2021/2022, aktuálne, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedené procesné pochybenia spôsobujúce nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nebolo namieste správnym súdom konštatovať ich zákonnosť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
58. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka konania. Správny súd pribratému účastníkovi konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Rovnako tak nemožno za uloženie povinnosti považovať predvolanie na pojednávanie a to najmä za toho stavu, že sa pribratý účastník pojednávania nezúčastnil.
59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.