Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R., J. Q. XXXX/XX, zast. JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Doležalova 7, Bratislava, IČO 47 245 042 proti žalovanej: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. Sv. A. XX/X, Y., zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie, že žalovaná nie je dedičom po poručiteľovi S. I., takto

rozhodol:

I. Určuje, že závet poručiteľa S. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom Q. pod L., spísaný dňa XX.X.XXXX v P., za prítomnosti troch svedkov, a to R. Q., S.. J. T. a L. O., je neplatný.

II.V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 10.3.2017 domáhal voči žalovanej určenia neplatnosti závetu poručiteľa S. I., nar. XX.XX.XXXX, spísaného dňa XX.X.XXXX ako i určenia, že žalovaná nie je dedičom po poručiteľovi S. I., zomrelom X.X.XXXX s odôvodnením, že žalobca je otcom nebohého S. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel X.X.XXXX, pričom s matkou nebohého F. I. boli rozvedení rozsudkom z XX.XX.XXXX, pričom poručiteľ ako sa vrátil zo základnej vojenskej služby začal trpieť závažnými duševnými poruchami a vo veku 23 rokov bol invalidizovaný po tom ako sa u neho rozvinula paranoidná schizofrénia, ktorou trpel až do smrti, následkom čoho nedokázal v bežnom živote samostatne fungovať. V súvislosti s uvedeným ochorením bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrii. Dňa 11.4.2011 zomrela matka poručiteľa, s ktorou žil poručiteľ v spoločnej domácnosti a bol odkázaný na jej starostlivosť. Listom z 5.5.2011 samotná žalovaná, ktorá bola sesternicou matky poručiteľa a nežila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, oznámila žalobcovi, že poručiteľ je veľmi ťažko duševne chorý a nie je schopný sa sám o seba starať. Dňa 29.5.2011 mal poručiteľ podpísať závet za prítomnosti troch svedkov, a to pána R. Q., S.. J. T. a p. Štefana O. v prospech žalovanej, pričom až 1.6.2011 bol prepustený s psychiatrického oddelenia, kde bol hospitalizovaný po smrti svojej matky a následne bol umiestnený do Domova sociálnych služieb. Po smrti poručiteľa bola žalobcovi doručená výzva JUDr. Bibiány Burianovej, notárky, konajúcej ako súdnej komisárky v dedičskom konaní po poručiteľovi spis. zn. 11D 110/2016 s otázkou, či žalobca súhlasí so závetom poručiteľa, pričom až z tejto výzvy sa žalobca dozvedel, že poručiteľ mal zanechať závet, ktorým svoj majetok mal odkázať žalovanej. Po oboznámení sa s obsahom a formou tohto závetu žalobca jeho platnosť spochybnil z dôvodov, pre ktoré tento závet považuje za neplatný a ktoré sú predmetom tohto konania. Uznesením OS Prievidza z 14.2.2017 spis. zn. 11D 110/2016 notár konanie o dedičstve po poručiteľovi prerušil a odkázal žalobcu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa spísaného dňa 29.5.2011 za prítomnosti troch svedkov, a to v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného uznesenia, na základe čoho podal

predmetnú žalobu. Uviedol, že v danom prípade daný právny úkon považuje za neplatný v zmysle § 38 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony, resp. neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Uviedol, že poručiteľ trpel vážnou duševnou poruchou - schizofréniou, v súvislosti s čím mal dlhodobo nepriaznivý zdr. stav, ktorý trval už od roku 1990 až do smrti poručiteľa, z ktorého dôvodu nebol poručiteľ schopný nielen závet napísať, ale ani porozumieť jeho obsahu a následkom s ním spojeným. Taktiež spochybnil a uviedol, že podpis na závete ani nepatrí poručiteľovi, keďže je úplne iný ako na lekárskej prepúšťacej správe z 1.6.2011. V závere uviedol, že vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu činnosť v otázke formulácie petitu v takýchto veciach, žalobca kvôli právnej istote naformuloval petit až v dvoch bodoch, aby vyhovel nielen uzneseniu OS Prievidza spis. zn. 11D 110/2016 z 14.2.2017, ale aj obom právnym názorom pri formulácii petitu pri neplatnosti závetu, kde podľa niektorých treba žalovať na určenie len neplatnosti závetu a podľa iných treba žalovať na určenie, že niekto je alebo nie je dedičom, pričom otázka platnosti závetu sa tu posudzuje len ako predbežná otázka. V tej súvislosti súd poukázal i na rozsudok NS SR z 28.9.2010 spis. zn. 5CDo 254/2009. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 29.5.2017 žalovaná uviedla, že nepopiera, že poručiteľ mal psychické zdravotné problémy, ale keď sa jednalo o jeho základné existenčné problémy, vedel rozlíšiť, čo je pre neho správne a čo nie. Uviedla, že po smrti matky sa poručiteľ na ňu sám obrátil, či by nechcela bývať v byte po jeho mame, ktorý zdedí. Chcel jej tento byt lacno predať s tým, že by sa o neho starala. Uvedomoval si, že je odkázaný na pomoc inej osoby. Sľúbila mu, že pokiaľ bude žiť, nedopustí, aby poznal biedu akú mal posledné roky, prisľúbila mu, že ak by zomrela, požiadala svoju dcéru, aby dohliadla, ako je o neho postarané. Poručiteľ v nej videl jedinú stabilnú oporu i preto, že mu ešte počas života matky materiálne pomáhala. Ďalej uviedla, že poručiteľ pred ňou vyjadril vôľu, že ak by sa mu niečo stalo, aby majetok po ňom dostala ona, následne ju požiadal o spísanie závetu. Na opakovanú žiadosť poručiteľa závet napísala a vytlačila 29.5.2011 v kancelárii firmy priateľovho syna, v ten istý deň v čase návštevných hodín prišli i ďalší svedkovia, pred ktorými poručiteľ závet podpísal. Pred podpísaním závetu mu ona závet prečítala a znova sa ho opýtala, či je to prejav jeho poslednej vôle, na čo odpovedal, že je to prejav jeho poslednej vôle. Pri podpise závetu ešte zdôraznil, že nie je nesvojprávny, uvedomoval si čo podpisuje. V súvislosti so svedkami, ktorí boli pri podpísaní závetu uviedla, že pán L. O. bol otcom jej dcéry, i keď boli dlhé roky rozvedení, mali medzi sebou dobrý vzťah a hlavne s ich dcérou, neskôr aj s jej rodinou udržiaval veľmi srdečné kontakty. Ako svedok už nemôže na súde vypovedať, lebo dňa 11.2.2014 zomrel. Ing. J. T. je jej dlhoročný priateľ, v polovici novembra 2016 utrpel úraz hlavy, mal krvácanie do mozgu, ktorý úraz do značnej miery poškodil jeho pamäťové schopnosti, na čo má vplyv i jeho už vysoký vek, keďže o mesiac bude mať 80 rokov. R. Q. je jej brat a bol v takom istom príbuzenskom vzťahu k poručiteľovi ako bola ona. V súvislosti s podpisom uviedla, že poručiteľ sa podpisoval rôzne, jeho podpis na závete je identický s podpisom na zmluve o poskytovaní sociálnych služieb v roku 2011. Uviedla, že rozsudkom OS Prievidza spis. zn. 9Ps 2/2011 bola ustanovená za opatrovníčku poručiteľa, v súvislosti s čím jej vzniklo množstvo povinností. Poukázala tiež na znalecký posudok, ktorý popisuje stav poručiteľa ako nepriaznivý, avšak na strane 5,6,7 poručiteľ správne popísal rodinné pomery, v ktorých vyrastal a svoju predstavu, ako by chcel v budúcnosti fungovať. Žalovaná uviedla, že zákonné uplatnenie dedenia žalobcom podľa Obč. zákonníka považuje za vrchol bezcharakternosti žalobcu, ako rodič odmietol poskytnúť pomoc svojmu synovi - poručiteľovi, po smrti poručiteľa očakávala od žalobcu, že sa jej poďakuje za starostlivosť a všetko, čo urobila pre poručiteľa a nie že ju bude naháňať po súde ako podvodníčku. S poukazom na doložené listinné dôkazy navrhla podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia.

3. V písomnom vyjadrení z 20.6.2017 doručenom súdu 23.6.2017 žalobca uviedol, že až z vyjadrenia žalovanej sa dozvedá presné väzby medzi žalovanou a svedkami závetu, pričom už i z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že predmetný jednoduchý alografický závet je neplatný. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie § 476b/ Obč. zákonníka, v zmysle ktorého závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Taktiež poukázal na ustanovenie § 476f/ Obč. zákonníka, v zmysle ktorého závetom povolaný a nezákonný dedič a osoby im blízke, nemôžu pri vyhotovení závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V zmysle § 116 Obč. zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z vyjadrenia k žalobe

je zrejmé, že minimálne Ing. J. T. a R. Q. sú blízkymi osobami žalovanej, ako osoby závetom povolanej dediť. Poukázal tiež na znalecký posudok znalkyne MUDr. Márie Majzlanovej č. 32/2011 z 8.7.2011, na základe ktorého OS Prievidza zbavil poručiteľa spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, a to v konaní spis. zn. 9Ps 2/2011, pričom vzhľadom na dlhoročný nepriaznivý zdr. stav poručiteľa má žalobca zato, že zdr. stav poručiteľa bol v čase údajného podpisu na závete 29.5.2011 rovnaký ako 8.7.2011, kedy bol vypracovaný uvedený znalecký posudok. V súvislosti s tým navrhol výsluch znalkyne MUDr. Majzlanovej.

4. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.9.2017 žalovaná uviedla, že s S.. T. sú veľmi dobrí priatelia, ale ich vzťah z právneho hľadiska nie je v žiadnom prípade viazaný podľa § 116 Obč. zákonníka, nikdy nežili a nežijú ako druh a družka v spoločnej domácnosti. Uviedla, že poručiteľ sa po smrti matky ocitol v ťažkej psychickej situácii, i napriek svojmu zdr. stavu vedel logicky uvažovať a rozlišovať, čo je pre neho správne. Za života jeho matky i napriek tomu, že bol uznaný za úplne invalidného, nepovažovala za nutné zbaviť ho svojprávnosti, s čím ani poručiteľ nesúhlasil. Prečo sa tak stalo po smrti poručiteľovej matky, uviedla vo vyjadrení z 29.5.2017. Žalovaná sa následne k veci vyjadrila i prostredníctvom zástupkyne v podaní doručenom súdu 20.9.2017. Uviedla, že upresňuje svoje v poradí prvé písomné vyjadrenie, v ktorom okrem iného žalovaná uviedla to, že písomné vyhotovenie spornej závete vyhotovila ona, žalovaná. Toto jej vyjadrenie nie je presné, pretože v deň, kedy ju pri návšteve opakovane poručiteľ žiadal o spísanie závete, navštívila syna Ing. J. T. staršieho, ktorý sa volá tiež J. T., ktorý mal firmu so sídlom v blízkosti nemocnice v P. a na jej požiadanie v predmetný deň, ktorým bola nedeľa, prišiel do sídla svojej firmy v P., kde svojou technikou a podľa informácií, ktoré ona mala od poručiteľa a ktoré ústne J. T. ml. pretlmočila, spísal a vytlačil text spornej závete. Potvrdila, že závet bola podpísaná poručiteľom na psychiatrickom oddelení v čase návštevných hodín v prítomnosti svedkov uvedených v záveti. Uviedla, že poručiteľ si v ich prítomnosti text závete prečítal, následne mu tento text prečítala i ona a na otázku, či je všetko tak, ako si prial a či textu rozumie, uviedol, že áno a následne závet vlastnoručne podpísal v prítomnosti svedkov.

5. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2018 sudca po vykonanom dokazovaní vyslovil predbežný právny názor, že v danom prípade závet spísaná poručiteľom S. I., nar. XX.XX.XXXX je neplatná pre nedodržanie formálnych náležitostí stanovených zákonnom, a to v zmysle § 476 c/ v spojení s § 476 f/ a v spojení s § 116 Občianskeho zákonníka, keďže prítomní svedkovia, a to R. Q., brat žalovanej bol jednoznačne blízkou osobou žalovanej, L. O. je jednoznačne blízkou osobu ďalšej závetnej dedičky, dcéry žalovanej I. O., lebo je jej biologickým otcom a súd zastáva názor, že blízkou osobou žalovanej ako závetnej dedičky je z dôvodu dôverného priateľského vzťahu i S.. J. T., preto súd nevykoná ďalšie navrhované dôkazy v predmetnej veci.

6. Zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu, preto navrhol, aby súd vyhovel petitu vo všetkých bodoch. Žiadal priznať náhradu trov konania.

7. Zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s predbežným právnym zhodnotením právnej stránky predmetu sporu. Z osôb, ktoré sú v záveti uvedené ako svedkovia vo vzťahu k osobe žalovanej spĺňa definíciu blízkej osoby iba jej brat p. Q., zvyšné dve osoby túto definíciu nespĺňajú a vo vzťahu k ďalšej povolenej dedičke jej dcére sa domnieva, že voči nej nie je osobou blízkou S.. T. ani brat žalovanej p. Q.. V prípade neúspechu žalovanej vo veci predmetu sporu navrhla, aby súd rozhodol o trovách tak, že využije možnosť zváženia okolností hodných osobitného zreteľa a žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania neprizná vôbec alebo aby súd rozhodol tak, že žiadnej strane neprizná náhradu trov konania.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 11/2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Zo závete podpísanej údajne poručiteľom S. I. dňa XX.X.XXXX v P. (č.l. XX spisu) súd zistil, že S. I., nar. XX.XX.XXXX, podpisom závete potvrdil, že jeho majetok v čase spísania uvedenej závete predstavuje X-izbový byt č. X v Q. pod L. s tým, že v blízkej budúcnosti by mal dedičsky nadobudnúť aj dvojizbový byt č. X v Q. pod L. po jeho matke S.. F. I. a ďalej dedičsky nevysporiadané pozemky v k. ú. Q. pod L. po starej matke R. X., rodenej N. a starom otcovi R. X., ako aj prastarej mame Y. N. s tým, že uvedený nepredaný nehnuteľný majetok zanecháva p. X. L.. V prípade, že v budúcnosti dôjde k predaju tohto majetku a zostanú finančné prostriedky, ktoré nepoužije na osobnú spotrebu, tieto zanecháva X. L., nar. XX.XX.XXXX a v prípade jej smrti ustanovuje za ďalšiu dedičku jej dcéru I. O., rod. O., nar. X.X.XXXX,

ktorá je jej dedičkou zo zákona s tým, že táto závet je prejavom jeho poslednej vôle. Z uvedenej závete vyplýva, že bola podpísaná XX.X.XXXX v prítomnosti svedkov R. Q., nar. X.X.XXXX, S.. J. T., nar. XX.X.XXXX a L. O., nar. X.X.XXXX.

9. Z listu z X.X.XXXX (č.l. XX spisu) od žalovanej adresovaný žalobcovi súd zistil, že žalovaná zaslala žalobcovi list, v ktorom uviedla, že jej sesternica S.. F. I. (jeho bývalá manželka) XX.X.XXXX zomrela, pričom žalovaná vedela, že s ňou ani s jej synom S. neudržiaval žalobca kontakt. Uviedla, že vznikli nové skutočnosti, Imrinko je veľmi ťažko duševne chorý a nie je schopný sa o seba sám postarať s tým, že v súčasnosti je krátkodobo hospitalizovaný na psychiatrii, ale vo veľmi krátkom čase to treba doriešiť. Preto ho ako jeho otca oslovuje. Uviedla, že do uvedenej záležitosti zasahuje preto, lebo v minulosti Milke sľúbila, že dohliadne na to, aby bolo o jej syna patrične postarané, preto ho vyzvala na osobné stretnutie.

10. Z lekárskej prepúšťacej správy z 1.6.2011 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že poručiteľ S. I. bol prijatý 12.4.2011 do NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach na psychiatrické oddelenie so základným ochorením paranoidná schizofrénia. Z lekárskej správy MUDr. L. H. z X.X.XXXX / č.l. XX spisu/ súd zistil, že XX.X.XXXX bol poručiteľ S. I. hospitalizovaný po tom, čo ho našli s mŕtvou matkou, ktorá bola už asi X dni mŕtva, on sa nestravoval, nevie sa o seba postarať. Z objektívneho vyšetrenia bolo zistené, že orientácia sa u menovaného nedala zistiť, situáciu nechápe, vnímanie zvýšené, myslenie inkoherentné, bludné obsahy v myslení, osobnosť dezintegrovaná, nevyspytateľný, nebezpečný sebe aj okoliu. V časti priebeh je uvedené, že sa jedná o XX-ročného pacienta opakovane hospitalizovaného na ich psychiatrickom oddelení, toho času prijatý v akútnom psychotickom obraze po úmrtí matky, s ktorou žil v spoločnej domácnosti s tým, že nastavujú antipsychotickú medikáciu, postupne sa zlepšuje kontakt s realitou, v myslení pretrvávajú chronifikované bludné obsahy, ojedinele epizódy dezintegrácie, aktuálne bez dopadu na správanie s tým, že pacient je podrobivý, bez prejavov dráždivosti, v organickom obraze dominuje hlboké reziduum s tým, že dnešným dňom je pacient v zlepšenom a stabilizovanom stave prepúšťaný do starostlivosti A. X. R..

XX. Z uznesenia N. súdu Y. spis. zn. XXD XXX/XXXX (E. XXX/XXXX) z XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi S. I., nar. XX.XX.XXXX, súd rozhodol, že konanie o dedičstve prerušuje a zároveň bol odkázaný žalobca, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného uznesenia podal žalobu na N. súd Y. o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa spísaného dňa XX.X.XXXX za prítomnosti troch svedkov úkonu. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že jediný zákonný dedič - otec poručiteľa, t.j. žalobca, v určenej lehote podal námietky voči závetu poručiteľa, ktorý neuznal za platný z viacerých dôvodov, nakoľko poručiteľ trpel vážnou duševnou chorobou a psychický stav poručiteľa v čase spisovania závete bol v dôsledku jeho duševnej poruchy taký, že nebol spôsobilý vykonávať akýkoľvek právny úkon, preto súdna komisárka odkázala žalobcu v zmysle § X94 ods. 1 C.m.p. ako toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje práva uplatnil žalobou.

XX. Z úmrtného listu z XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) mal súd preukázané, že L. O., nar. X.X.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrel.

XX. Z lekárskej prepúšťacej správy z X.XX.XXXX (č.l. XX spisu) mal súd preukázané, že S.. J. T., nar. XX.X.XXXX bol prijatý do V. X. 2. súkromná nemocnica, s.r.o. dňa XX.XX.XXXX, a to pre vnútromozgové krvácanie do hemisféry bližšie neurčené, ďalej z uvedenej správy vyplýva, že menovaný trpí chronickou ischemickou chorobou srdca, benígnou primárnou artériovou hypertenziou, aterosklerózou.

XX. Z rozsudku N. súdu Y. spis. zn. XPs X/XXXX-XX z XX.X.XXXX (č.l. XX spisu) súd zistil, že citovaným rozsudkom bol S. I., nar. XX.XX.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, pričom za opatrovníčku menovaného bola ustanovená X. L., nar. XX.XX.XXXX, t.j. žalovaná. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že zo záverov R.. R. R., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie - psychiatria jednoznačne vyplynulo, že S. I. trpí závažnou duševnou chorobou - paranoidnou schizofréniou v atakách s prehlbujúcim sa defektom osobnosti, toho času ťažkého stupňa. V dôsledku duševnej poruchy je jeho kontakt s realitou oslabený, determinovaný, prevažne s chorobným prežívaním vnútorného sveta predstáv a zážitkov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.9.2011.

15. Zo č. 32/2011 MUDr. Márie Majzlanovej, vypracovaného vo vyššie uvedenom konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony S. I., nar. XX.XX.XXXX (čl. 56 spisu) súd zistil, že znalkyňa na strane 9 a 10 uvedeného posudku konštatovala, že posudzovaný S. I. trpí závažnou duševnou poruchou

- paranoidnou schizofréniou v atakách s prehlbujúcim sa defektom osobnosti, toho času ťažkého stupňa. Táto sa prejavuje nedostatočnou a málo zrozumiteľnou komunikatívnosťou, nevýkonnosťou, pasivitou, v dôsledku duševnej choroby menovaný nie je schopný samostatného fungovania, jeho kontakt s realitou je oslabený, determinovaný, prevažne patickým /chorobným/ prežívaním vnútorného sveta chorobných predstáv a zážitkov, toho času reziduálne /vo zvyškovej forme/ pozitívnych príznakov. Znalkyňa konštatovala, že u posudzovaného sú splnené podmienky na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu z dôvodu prítomnej duševnej poruchy, a to paranoidnej schizofrénie s ťažkým defektom osobnosti a chýbajúcim náhľadom na svoj stav s prejavmi závažne narušenej sociability. Nie je schopný postarať sa o seba samého, nakoľko sa reálne nevyzná v sebe ani v okolitom dianí. Znalkyňa sa vyjadrila, že menovaný trpí duševnou poruchou takého charakteru, že doručenie rozhodnutia by mohlo na neho pôsobiť nepriaznivo a menovaný nie je schopný v dostatočnej miere pochopiť význam rozhodnutia.

16. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom 1.2.2018 súd v tomto konaní zistil, že počas hospitalizácie poručiteľa S. I. ml. tohto viackrát navštívila na psychiatrickom oddelení v NsP Bojnice, kde bol hospitalizovaný od 12.4.2011. Dňa 29.5.2011 tam prišla s priateľom S.. T., kedy sa jej poručiteľ opýtal, či je už listina - závet pripravená. Keďže na spísaní závete poručiteľ nástojil, S.. T. požiadal svojho syna, aby sa dostavil do svojej firmy, pričom p. T. ml. závet vypracoval a vytlačil. Ona kontaktovala osoby, ktoré sú uvedené ako ďalší svedkovia spísania závete. Následne v ten deň prišli uvedení svedkovia a išli na oddelenie za poručiteľom počas návštevných hodín. Poručiteľ si listinu - závet prečítal v prítomnosti svedkov sám, následne sa ho opýtala, či je v súlade s jeho vôľou. On je povedal, že textu rozumie a je naformulovaný tak, ako si prial. Ešte z opatrnosti mu pomaly text listiny prečítala i ona, znovu poručiteľ potvrdil pred všetkými, že závet je vyhotovený tak, ako si on prial. Potom poručiteľ listinu podpísal ako prvý, po ňom svedkovia. Poručiteľ sa jej javil tak, že chápe, akú listinu podpisuje, a že tento dokument vyjadruje jeho vôľu, nejavil žiadne známky narušenia jeho uvažovania. Ohľadom vzťahu s Ing. T. uviedla, že sa s ním stretávala len príležitostne v rokoch XXXX-XXXX, nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, stretávali sa pri rodinných príležitostiach, lebo sú priatelia, išlo o stretnutia a oslavy jeho detí, vnúčeniec a tiež z jej strany, keď mali oslavy jej dcéra a vnúčatá. C., že L. O., nar. X.X.XXXX bol jej prvý manžel, s ktorým mala jednu dcéru I. O., toho času O., nar. X.X.XXXX. J. prvé manželstvo bolo rozvedené v roku XXXX, druhé manželstvo uzavrela v roku XXXX s druhým manželom P. L., s ktorým sa rozviedla v roku XXXX. Po rozvode manželstva s prvým manželom kontakty s ním udržiavala najmä dcéra, pravidelne sa stretávali až do jeho smrti. C., že dcéra žije v zahraničí od marca XXXX, v čase spisovania závete žila ešte na T., s otcom bola v kontakte. N. sa s prvým manželom po rozvode stretávala málo, skôr po narodení vnukov I., ktorý sa narodil v roku XXXX a D., ktorý sa narodil v roku XXXX. L. sa s bývalým manželom stretávali častejšie, pretože keď prišli do Y., tak prišli vnuci i k nej a vtedy ich prišiel pozrieť bývalý manžel, ktorý si ich brával na výlety. C., že jej vzťahy po narodení vnukov boli medzi ňou a bývalým prvým manželom dobré, stretli sa približne 3x do roka, hlavne počas prázdnin, keď boli vnuci u nej na prázdninách. C., že s ním v tom čase už nemala bližší priateľský ani dôverný vzťah, stretli sa len výslovne kvôli vnukom a dcére. C., že k spísaniu závete došlo až na tretí alebo štvrtýkrát po tom, ako sa o tom s poručiteľom rozprávala a až potom kontaktovala bývalého manžela, či by bol ochotný ísť svedčiť. P. manžel s tým súhlasil, ona ho informovala o tom, že ich dcéra bude uvedená v záveti, že ona po jej smrti bude dedičkou. P. manžel povedal, že keď je to hlavne kvôli žalovanej, že s tým súhlasí. O presnom znení listiny závete sa svedkovia dozvedeli až v deň podpisovania závete. Na otázku zástupcu protistrany, prečo takúto osobu požiadala o to, aby išla ako svedok pri podpisovaní závete, keďže išlo o osobu, s ktorou preberala výlučne iba vnúčatá a nie osobné veci, žalovaná uviedla, že ona nerozširovala jej veci medzi cudzích ľudí, keďže sú to viac-menej rodinné záležitosti a nepovažovala za potrebné a vhodné zaťahovať do toho cudzie osoby.

XX. O. v priebehu konania ohľadom jej vzťahu s S.. T. uviedla, že s menovaným sa pozná od roku XXXX. Uviedla, že teraz mal 80 rokov, uvedený priateľ jej pomáhal aj čase, keď bola chorá a potrebovala urobiť nákup približne raz do mesiaca. Uviedla, že môže povedať, že je to jej dôverný priateľ. Niekedy sa stretli i dvakrát do mesiaca, preberala s ním aj osobné záležitosti, aj on jej rozprával o svojich. On jej hovoril aj o jeho problémoch, bola zrejme jeho jedinou dôvernou priateľkou. Na otázku, či mali spolu aj iný vzťah ako priateľský, uviedla, že nie, iba priateľský. Uviedla, že je vdovec, už v čase, keď sa zoznámili, bol vdovec. Uviedla, že menovaného priateľa navštevovala i keď bol hospitalizovaný v NsP aj

na oddelení dlhodobo chorých. Po úraze hlavy v roku 2016 zostal dočasne odkázaný na cudziu pomoc, teraz je čiastočne sebestačný, pomáhajú mu opatrovateľky. Uviedla, že momentálne nevie uviesť, či je v súčasnosti mentálne v poriadku, lebo mal poškodený mozog a vypadávajú mu z pamäte niektoré veci, na niečo si vie ťažko spomenúť. Posledný rok sa navštevujú približne raz do mesiaca, niekedy aj vonku, chodia spolu do Tesca na obed a podobne.

18. Zástupca žalobcu trval v ďalšom konaní na výsluchu MUDr. Majzlanovej, zástupkyňa žalovanej na výsluchu pána Q. - brata žalovanej, R.. R. R., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa od XX. apríla XXXX do 1.6.2011, zástupca žalobcu navrhol ďalej v konaní vypočuť ako svedka pána T. a S.. P., ktorá je sestra žalobcu, ktorá sa môže vyjadriť k zdr. stavu poručiteľa. V tej súvislosti žalovaná uviedla, že S.. T. má aj pamäťové problémy a aj iné, ktoré by mohli poškodiť už aj tak jeho schátralé zdravie. C., že má strach o jeho zdravie, ak by sa mal zúčastniť výsluchu ako svedok v tomto konaní.

XX. Y. § 137 C.s.p. v platnom znení, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä podľa písm. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

XX. Y. § 194 ods. X,X C.m.p. v platnom znení, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) T. pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.

XX. Y. § 192 cit. zákona, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

XX. Y. § 193 cit. zákona, (1) ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. (2) C. sa doručuje aj účastníkovi, ktorému sa účasť v konaní ukončuje.(3) E. právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.

XX. Y. § 476b N. zákonníka v platnom znení, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. T. sa musia na závet podpísať.

XX. Y. § 476f cit. zákona, závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

XX. Y. § 116 cit. zákona, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

XX. Po zhodnotení zisteného vyššie uvedeného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je sčasti opodstatnená. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci podľa názoru súdu nesporne vyplynulo, že dňa XX.X.XXXX mala byť v prítomnosti troch svedkov R. Q., S.. J. T. a L. O. poručiteľom S. Repkom, nar. XX.X.XXXX vlastnoručne podpísaná závet, v ktorej určil ako závetnú dedičku p. X. L., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovanú, a v prípade jej smrti jej dedičku a dcéru I. O., nar. X.X.XXXX. Z citovaného ustanovenia § 476b/ N.. zákonníka v platnom znení vyplýva, že závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou / čo bolo aj v danom prípade/ musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Z citovaného ustanovenia § 476f/ N.. zákonníka vyplýva, že závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke, nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. Z uvedeného potom vyplýva, že osoby blízke k závetom povolaným osobám, ktorými v danom prípade sú v prvom rade X. L., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná a iba v prípade smrti žalovanej jej dcéra I. O., nar. X.X.XXXX, nemohli pôsobiť pri podpisovaní uvedenej závete ako svedkovia. E. blízkych osôb je stanovená v citovanom § 116 N.. zákonníka, pričom blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako

vlastnú ujmu. Y. názoru súdu vo vzťahu k žalovanej ako osobe závetom povolanej, jednoznačne blízkou osobou bol R. Q., nar. X.X.XXXX, keďže je jej brat, a podľa názoru súdu osobou blízkou vo vzťahu k žalovanej je i S.. J. T., nar. XX.X.XXXX. O. ohľadom vzťahu s S.. T. spočiatku v konaní uviedla, že sa s ním stretávala len príležitostne v rokoch XXXX-XXXX, a to pri rôznych príležitostiach, keďže sú priatelia, išlo o stretnutia ako oslavy jeho detí, vnúčeniec a tiež z jej strany, keď mali oslavy jej dcéra a vnúčatá. V. v priebehu konania uviedla, že uvedený priateľ jej pomáhal aj v čase, keď bola chorá, vyjadrila sa, že je to jej dôverný priateľ, niekedy sa stretli i dvakrát do mesiaca, preberala s ním aj osobné záležitosti, o ktorých jej rozprával i on. C., že bola zrejme jeho jedinou dôvernou priateľkou. Y., čo bol navrhnutý v ďalšom konaní výsluch menovaného S.. T. ako svedka uviedla, že má strach o zdravie uvedeného svedka, ak by sa mal zúčastniť výsluchu ako svedok v tomto konaní, pretože má pamäťové a aj iné zdravotné problémy, ktoré zdravie by mohlo byť výsluchom poškodené. Na základe uvedených vyjadrení súd jednoznačne vyhodnotil, že v danom prípade možno menovaného vo vzťahu k žalovanej jednoznačne považovať za blízku osobu v zmysle § 116 N.. zákonníka, keďže podľa jej vyjadrení sa jedná o dôverného priateľa, vzájomne sa poznajú s ich blízkou rodinou, zúčastňujú sa na ich oslavách, vzájomne si pomáhajú v čase chorôb, pravidelne sa stretávajú, pričom žalovaná v súvislosti s výsluchom menovaného prejavila strach o zdravie menovaného, z čoho možno vyvodiť, že ak by menovaný utrpel ujmu, túto by pociťovala ako vlastnú. S. v prípade smrti X. L., teda žalovanej, bola stanovená za dedičku poručiteľa S. I. dcéra menovanej I. O., nar. X.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorej jednoznačne blízkou osobou podľa názoru súdu bol jej otec L. O., nar. X.X.XXXX, a podľa názoru súdu i brat žalovanej R. Q., nar. X.X.XXXX, keďže sa síce nejednalo vo vzťahu k nej o príbuzného v priamom rade, ale keďže sa jednalo o brata jej matky, teda priameho blízkeho príbuzného jej matky možno sa domnievať, že sa i vo vzťahu k nej jedná o blízku osobu. Avšak keďže ako prvá v poradí bola povolaná ako závetná dedička len žalovaná, z hľadiska posúdenia platnosti, resp. neplatnosti uvedenej závete je podľa názoru súdu rozhodujúce splnenie týchto zákonných predpokladov v zmysle § 476 b/ Obč. zákonníka v prvom rade vo vzťahu k nej, a keďže tieto v zmysle vyššie uvedeného splnené neboli, keďže vyššie uvedenú závet poručiteľ nepodpísal pred dvoma spôsobilými svedkami, teda svedkami, ktorí nie sú zo svedectva vylúčené v zmysle § 476f/ Obč. zákonníka, preto súd vyhodnotil uvedený právny úkon, keďže bol vykonaný v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka v celom rozsahu za neplatný.

27. V danom prípade podľa názoru súdu je v zmysle § 137 písm. d/ C.s.p. splnené, aby súd rozhodol o určení neplatnosti uvedenej závete, pričom v danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na tomto určení, keďže v danom prípade posúdenie a predpoklad pre podanie uvedenej žaloby je stanovený v § 194 ods. 1 C.m.p., v zmysle ktorého ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, pričom z § 194 ods. 2 C.m.p. vyplýva, že súd následne pokračuje v dedičskom konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Spornou skutočnosťou v danom prípade bolo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - závete, od ktorej skutočnosti sa následne odvíja to, kto je dedičom po poručiteľovi Imrichovi Repkovi. Keďže súd uvedenú spornú skutočnosť medzi stranami sporu posúdil tak, že závet podpísaná poručiteľom dňa 29.5.2011 je neplatná, súd považuje za nadbytočné určenie rozhodnutím súdu, že žalovaná nie je dedičom po poručiteľovi S. I., zomr. X.X.XXXX, preto súd žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol. V tej súvislosti súd udáva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, tak ako to predpokladá § 192 C.m.p., že by žalovaná prichádzala ako dedička po poručiteľovi z iného dôvodu ako z titulu závetného povolania do dedičstva na základe spísanej závete, teda napríklad ako spolužijúca osoba / § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ a podobne, preto súd nevidel dôvod ani naliehavý právny záujem na určení rozhodnutím súdu, že žalovaná nie je dedičkou po poručiteľovi S. I..

XX. L. na uvedený a zaujatý právny názor súd v konaní nevykonal ďalšie dokazovanie ďalšími navrhovanými dôkaznými prostriedkami, a to s poukazom na zásadu hospodárnosti súdneho konania a ani výsluchom svedka S.. T., vzhľadom na jeho vek, poškodené zdravie, ktoré vyplýva i z vyššie uvedených lekárskych správ, ako i samotné vyjadrenie žalovanej o jej vzťahu k uvedenému svedkovi, ktoré vyjadrenie súd považoval za dostatočné pre posúdenie jej vzťahu k uvedenému svedkovi.

XX. L. k tomu, že úspech žalobcu i žalovanej bola v konaní v zásade rovnaká, keďže súd jednému určovaciemu výroku vyhovel a ďalší navrhovaný určovací výrok zamietol, o trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle § X55 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.