Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-158-2016.pdf
PDF · 145.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, F. E. XXX/XA, H., žalobkyňa v 2. rade: A. M., nar. XX.XX.XXXX, F. E. XXX/XA, H., zast. U.. P. Q., advokátka, N. XXXX/XXB, P., proti žalovanej: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, J. P. XXXX/XX, X., zast. Y. kancelária O., s.r.o., M. XXX/X, X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam v okrese P., v obci H., k.u. H., vedené E. úradom P., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX označené ako: pozemky: parcela registra „C“ č. XX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a stavby: rodinný dom, súp.č. XX, postavený na parcele XX/X, a vyporiadava ho tak, že tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade a žalobkyne 2. rade.
II. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej sumu XX.XXX Eur titulom vyporiadania, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam v okrese P., obci H., k.ú. H., vedené E. úradom P., katastrálnym odborom na LV č. XXX označené ako pozemky: parcela registra „C“ č. XX/X, záhrady o výmere XXX m2, parcela registra „C“ č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, stavby: rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX/X (ďalej ako „A.“) a aby toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, pričom žalobcovia budú povinní do XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanej na vyrovnanie sumu XX.XXX EUR.
2. Svoju žalobou odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 2/3 predmetných nehnuteľností. Žalovaná je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1/3. Žalobcovia nehnuteľnosti nadobudli prevodom od osôb blízkych, na základe kúpnych zmlúv V-XXXX/XX, V-XXXX/ XX. Žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na základe dedenia podľa osvedčenia o dedičstve 12D/258/2015. Nehnuteľnosti boli pôvodne užívané ako domová nehnuteľnosť právnych predchodcov strán sporu. Po smerti právnych predchodcov tieto nehnuteľnosti nie sú trvalo užívané, príležitostne ich užíva rodina žalobcov a príležitostne žalovaná. Vzhľadom na stav domu, obe strany tieto nehnuteľnosti využívajú len krátkodobo na príležitostný denný pobyt. Žalobcovia hodlajú
perspektívne použiť tieto nehnuteľnosti pre svoje deti. Obe strany majú bývanie zabezpečené v miestach svojho trvalého pobytu. Žalobcovia ako väčšinoví spoluvlastníci opakovane predkladali žalovanej návrhy na vyporiadanie tým spôsobom, že odkúpia jej podiel za náhradu. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti vzhľadom na stav domu a jeho umietnenie na pozemku s porovnaním výšky podielov, nie je možné, resp. za náklady, ktoré by boli neprimerané vzhľadom na hodnotu nehnuteľností. Takéto stanovisko zaujalo na základe odborných konzultácií s miestnymi odborníkmi. Žalovaná bezdôvodne odmieta komunikáciu, tvrdí, že svoj podiel nepredá, ale nepredkladá žiadne návrhy akým spôsobom by sa malo s nehnuteľnosťami nakladať. Stavba rodinného domu potrebuje nevyhnutne buď zásadnú opravu alebo dokonca zbúranie vzhľadom na praskliny domu. Žalovaná sa odmieta podieľať na opravách domu. Za účelom určenia objektívnej hodnoty predmetných nehntueľností predložili žalobcovia znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný G.. N. U., znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a pozemné stavby. Týmto posudkom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností sumou XX.XXX EUR, z čoho hodnota podielu žalovanej je XX.XXX EUR. Žalobcovia sú schopní a ochotní túto sumu žalovanej zaplatiť.
3. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa k veci vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, T. XXX/XXXX po svojej matke P. M.. Podiel X/X zdedil brat Y. M. . otec žalobcu a sestra P. T.. Pokiaľ boli súrodenci spoluvlastníkmi, títo žalovanej neoznámili, že chcú nehnuteľnosti predať a neponúkli jej ich. Žalovaná uviedla, že ak by o tom vedela, bola by nehnuteľnosti odkúpila a využila by svoje predkupné právo. Žalovaná uviedla, že ona sa v rodinnom dome naraodila, vyrastala v ňom a po rozvode jej manželstva sa do domu opäť nasťahovala, pričom tam bývala asi 5 rokov. Potom sa však musela odsťahovať, a to kvôli bratovi Y. hassovi, ktorý jej robil veľmi zle. Q. sa jej, preto musela rodinný dom opustiť. So znaleckým posudkom predloženým žalobcami žalovaná súhlasila. Súhlasila aj so zrušením podielového spoluvlastníctva. Žalovaná uviedla, že rozdelenie nehnuteľností je možné a žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením, tak že do jej výlučného vlastníctva by súd prikázal nehnuteľnosť na LV č. XXX, a to rodinný dom postavený na parcele XX/X a parcelu č. XX/X a parcelu č. XX/X záhrady o výmere XXX m2 by súd rozdelil podľa podielov. Toto riešenie navrhla z dôvodu, že žalobcovia vlastnia susednú nehnuteľnosti a majú prístup zo svojej par.č. XXX/X na záhradu parcelu č. XX/X. Na úplné vyrovnanie by žalovaná zaplatila žalobcom sumu XX.XXX EUR. Alternatívne navrhla, aby nehnuteľnosti prevzala ona a to z dôvodu, že nevlastní žiadnu nehntueľnosť. Býva v družstevnom byte na ul. J. P. XXXX/XX v X.. Byt jej bol odovzdaný do osobného užívania na základe zápisnice o Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. V predmetnombyte býva od roku XXXX. Žalovaná uviedla, že má záujme stať sa vlastníčkou predmetných nehnuteľností, chce ich využiť na trval bývanie a chce sa do rodičovského domu nasťahovať, samozrejme s tým, že bude musieť na dome spraviť patričné opravy. Žalobcovia nie sú na užívanie tohto domu vôbec odkázaní, pretože tesne v jeho susedstve vlastnia rodinný domu. K nehnutľnostiam má žalovaná citový vzťah. Je pravdou, že sa na ňu žalobcovia obrátili vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva, avšak vždy hovorili len o tom, že nehnuteľnosť odkúpia oni, nikdy jej neponúkli, aby nehnuteľnosti odkúpila ona. V prípade, ak by súd prikázal nehnuteľnosti do jej vlastníctva, je pripravená žalobcov vyplatiť v zmysle ich predloženého posudku, teda ich podiel XX.XXX EUR. Rodinný dom v spoluvlastníctve je malý domček, ktorý by na jej potreby postačoval. Má už dvoch dospelých synov pričom žalobcovia majú dve maloleté deti. Žalobcovia dom nevyužívajú, nakoľko majú v susedstve vlastný dom. Žalovaná užívala dom v lete, pričom tam občas prespávala, varila si tam. Žalobcovia na záhrade vyrezali 3 stromy za tým účelom, aby tam postavili pre deti trampolínu, basketbalový kôš a bránku na futbal. Elektrinu a vodu platí žalovaná. Kto platí daň, to nevie. Žalobcovia chcú nehnuteľnosť pre svoje deti, tieto sú však ešte maloleté a žalovaná potrebuje vlastné bývanie. Podľa žalovanej je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy až v roku 2012 a ona nemala možnosť využiť svoje predkupné právo.
4. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom žalobcovia uviedli, že žiadajú súd, aby prihliadol na väčšinový podiel. Nesúhlasia s tým, aby bola vec prikázaná do vlastníctva žalovanej, nakoľko táto má svoje bývanie zabezpečené, je nájomkyňou bytu a nič jej nebráni tento odkúpiť. Pokiaľ ide o citové väzby, žalobcovia majú dom v susedstve a starých rodičov navštevovali, takže citové väzby sú rovnaké ako zo strany žalovanej, ak nie väčšie. Žalovaná navrhla vykonať znalecký posudok ohľadom reálneho rozdelenia nehnuteľností. Súd teda odročil pojednávanie za účelom vypracovania znaleckého posudku.
5. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla súdu, že netrvá na reálnej deľbe nehnuteľnosti a teda nenavrhuje znalecké dokazovanie. N., aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva.
6. Na základe výzvy súdu sa žalobcovia vyjadrili podaním doručeným súdu d)a XX.XX.XXXX, pričom uviedli, že stanoviská o tom, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná predložili miestni remeselníci, ktorí síce nemajú patričné vzdelanie ale majú skúsenosť a prax. Vykonanie dôkazu navrhovala žalovaná, avšak na jej stanovisko je možné konštatovať, že strany sporu sa zhodli na to, že reálna deľba nie je možná.
7. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaná predložila do spisu vyjadrenia U. X., F. I., D. P. a U. Q..
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom žalobca predložil súdu výpis zo svojho účtu o tom, že k tomuto dňu má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalovanej. N. žiadala poskytnúť lehotu na preukázanie svojej bonity.
9. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaná predložila súdu výpis z jej účtu preukazujúci zostatok XX.XXX,XX EUR.
XX. Dňa XX.XX.XXXX bola vykonaná obhliadka miesta.
11. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom žalobca založil do spisu potvrdenie o tom, že podával trestné oznámenie na žalovanú pre narušenie občianskeho spolunažívania. Ďalej uviedol, že ich vzťahy sú narušené a ďalšie ich prípadné spolunažívanie je podľa jeho názoru zbytočné. Žalovaná uviedla, že to čo bolo žalobcom predložené je pravda, ale stalo sa to preto, lebo žalobca dal vyrezať tri stromy na pozemku, pričom nemal súhlas žalovanej ani príslušného úradu. Žalobca v 1. rade uviedol, že nešlo o tri stromy ale o jeden a bola to broskyňa, ktorá už nerodila. Žalovanej to oznámil a aj jej povedal, kde ten strom je. Nie je pravda, že by sa po tomto konflikte so žalovanou už nestretol, stretli sa pred jeho domom kde sa jej pýtal aké problémy s ním rieši. Na to mu žalovaná povedala, že tie problémy si kúpil. Nesúhlasil s tým, že dcára žalovanej, Jarmila, ktorá mala byť vypočutá na tomto pojednávaní, že by sa bála jeho otca, nakoľko ona aj s manželom chodia na návrštevy k žalobcovi aj k jeho bratovi, ktorý býva s ich rodičmi. Pokiaľ vie, tak dcéra žalovanej od nej odišla v 15tich rokoch a bývala u babky. Spolunažívanie babky so synmi žalovanej nebolo ideálne, jeden z nich fetovala robil problémy, pričom bola volaná aj polícia niekoľkokrát. Počas toho keď tam synovia žalovanej bývali, nepracovali, mali len príležitostné brigády., všetci teda žili z dôchodku babky. Po incidente so žalovanou ju žalobca v 1. rade ešte kontatktoval a SMSkou jej ponúkal 15.000 EUR za odkúpenie jej podielu. Ona reagovala tak, že ju nemá kontaktovať a má jej dať pokoj, lebo ho dá policajtom, ak ju bude otravovať. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uvedený konflikt bol jediným konfliktom medzi ňou a žalobcom v 1. rade. Keď u babky bývali jej synovia, žalovaná tam chodievala a občas im aj navarila. Ona žiadne problémy so žalobcom nevyvolávala. Žila v dome posledných päť rokov pred smrťou matky. Žalobca v 1. rade uviedol, že to že žalovaná bývala v dome päť rokov je klamstvo.
12. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX predložila žalovaná prehlásenie svedkov.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktorom bol vypočutý svedok T. M..
14. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že mám za to, že boli naplnené predpoklady § 142 OZ a je možné zrušiť a vyporiadať toto spoluvlastníctvo. Bolo preukázané že žalobcovia sú väčšinovými vlastníkmi danej nehnuteľnosti, v ich prospech svedčí aj účelnosť využitia tejto nehnuteľnosti. Obidve strany v tomto konaní majú zabezpečené trvalé bývanie, žalobca má vo svojom vlastníctve rodinný dom a žalovaná je nájomcom družstevného bytu pričom je len na jej vôli či sa stane jeho vlastníčkou alebo ostane nájomcom. V prospech žalobcu svedčí aj zlý technický stav domu, ako bolo preukázané z obhliadky, je možné že vzhľadom na tento zlý technický stav bude musieť byť dom aj zbúraný. Považuje za nereálne tvrdenie žalovanej o tom, že chce dom prerobiť a natrvalo tam bývať. Má pochybnosti o tom či žalovaná ku dňu tohto konania reálne disponuje s finančnou hotovosťou na vyplatenie podielu žalobcov, keďže aj doklad o tom predložila až súdom predĺženej lehote. Bolo ďalej preukázané, že konflikty medzi stranami
existovali. Je teda ťažko predstaviteľné, že by žalovaná a žalobca 1 žili v susedstve bez vzniku ďalších konfliktov.
15. Žalovaná v záverečnej reči uviedla, že navrhuje podielové spoluvlastníctvo zrušiť avšak nehnuteľnosti prikázať na výlučného vlastníctva žalovanej za finančnú náhradu. Žalovaná v priebehu konania preukázala, že má k nehnuteľnosti citový vzťah ide o dom po jej rodičoch , kde vyrastala neskôr tam chodievala a 5 rokov pred smrťou matky tam bývala a starala sa o ňu. Momentálne tam má aj svoje veci a platí elektrinu. Nehnuteľnosť je síce zanedbaná avšak nebolo preukázané, že by bola v takom stave, že by ju bolo potrebné zbúrať. Je pravdou, že žalovaná momentálne nemá peniaze na rekonštrukciu domu ale mohla by v budúcnosti previesť členské práva k družstevnému bytu a tým by mohla získať peniaze na rekonštrukciu. Žalobca tiež nie je finančne pripravený na prerábku tohto domu, nakoľko na rodinný dom ktorý momentálne vlastní má hypotéku. Žalobca v konaní uviedol, že chce dom pre svoje deti, ktoré majú momentálne 11 a 8 rokov. Medzi stranami bol konflikt iba jeden a aj to vyprovokoval žalobca , nakoľko dal vyrúbať stromy bez súhlasu žalovanej. Výška podielov je dôležitá len pokiaľ ide o reálnu deľbu spoločnej veci inak má súd prihliadať na účelné využitie veci. Žiada teda aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej za finančnú náhradu zmysle znaleckého posudku.
16. Súd vykonal dokazovanie týmito dôkazmi: Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, výpisom z LV č. XXX, zápisnicou o dohoda a odovzdaní a prevzatí bytu, výpisom z LV č. XX, vyjadreniami na čl. XX až XX, zmluvou o spätnom prevode, kúpnou zmluvou , výpisom z účtu žalobcu, potvrdením z banky žalovanej, fotodokumentáciu z obhliadky, záznam o podaní oznámenie OR PZ P., predloženou fotodokumentáciou, prehláseniami na čl. XXX-XXX, výsluchom žalobcu v 1. H., výsluchom žalovanej, výsluchom svedka T. M. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
17. Z výpisu z LV č. XXX súd zistil, že žalobcovia sú spoluvlastníci nehnuteľností v podiele X/X a žalovaná v podiele X/X
18. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX G.. N. U. súd zistil, že všeobecná hodnota daných nehnuteľností je vo výške XX.XXX EUR.
19. Zo zápisnice o T. o odovzdaní a prevzatí bytu súd zistil, že X. bytové družstvo X. odovzdalo do užívania byt členke družstva - žalovanej, na adrese P. ulica v X. dňom XX.XX.XXXX. W. má úžitkovú plochu XX,XX m2.
20. Z výpisu z LV č. XX súd zistil, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1, rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveného na parcele č. XXX/X v E. P., obci H., k.ú. H..
21. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná v nehnuteľnosti bývala do svojich XX rokov, bola nútená odísť kvôli svojmu bratovi a kvôli jeho nevhodnému správaniu. Do nehnuteľnosti sa vrátila po rozvode, mohla mať okolo XX rokov. Ďalšie bývanie bolo obtiažne, nakoľko brat tam stále býval a správal sa nevhodne - vyhrážal sa jej, že ju chce zabiť a kvôli tomu jeho správaniu musela odísť. Keď odchádzala, navrhla mame, ktorá tam bývala, že dom odkúpi a súrodencov vyplatí, mama však nesúhlasila. Žalovaná chodievala na víkendy mamu navštevovať, deti tam chodili na prázdniny. F. päť rokov pred smrťou matky tam bývala častejšie aj keď mala bydlisko inde. J. nehnuteľnosť je momentálne neobývateľná. Bolo by potrebné ju prerobiť, aby v nej bolo možné trvalo bývať, momentálne sa však žalovaná bojí čokoľvek tam doniesť, aby to nezmizlo.
22. Z písomného vyjadrenia svedkyne U. X. súd zistil, že táto u babičky strávila od detstva po dospelosť veľmi veľa času. Veľmi často chodievala k babičke aj jej mama - žalovaná. Posledné roky pred smrťou babičky tam žalovaná strávila viac času ako doma. Svedkyňa uviedla, že je presvedčená, že keby babička žila, neodkázala by nehnuteľnosť žalobcovi v 1. rade.
23. Z písomného vyjadrenia svedka F. I. súd zistil, že jeho mama - žalovaná, sa snažila pomôcť babičke ako prácou v dome tak aj okolo domu. Keď žalovaná bola v preddôovhodkovom veku snažil sa jej finančne vypomáhať, bolo to vtedy keď sa starala o babičku.
24. Z písomného vyjadrenia svedkyne D. P., dcéry žalovanej, súd zistil, že k babičke sa presťahovali v roku XXXX a bývali tam do roku XXXX, potom sa odsťahovali do X.. Toto obdobie X rokov nebolo pre ňu najšťastnejších pretože Y. M. (brat žalovanej) chodieval k babičke a vyhrážal sa mame aj babičke. P. sa vyhrážal aj zabitím.
25. Z písomného vyjadrenia svedka U. Q. súd zistil, že chodieval k babičke na prázdniny a neskôr tam býval zhruba X-X rokov. Počas tohto obdobia sa staral o hydinu a záhradu, ke´d bolo treba išiel pre lieky k doktorke, chodil na nákupy počas maminej neprítomnosti. Po smrti babičky tam býval ešte asi mesiac, potom musel odísť pre vyhrážky Y. M.. Odvtedy už tam nechodí.
26. Z výsluchu žalobcu v 1. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že k riešeniu vzniknutej situácie pristúpili z toho dôvodu, že vlastnia so žalobkyňou v 2. rade pozemok aj dom v priamom susedstve s uvedenou nehnuteľnosťou. Ich pozemok je malý, cca 3 áre. Prejavili teda záujem odkúpiť celý tento pozemok. Podiel nadobudli na základe kúpnej zmluvy a to tak, že 1/3 od jeho otca a 1/3 od tety. Kontaktovali aj žalovanú, že by odkúpili aj jej podiel. Ona s tým však nesúhlasila. Následne bolo treba pozemok obhospodarovať. Keď bolo treba pokosil tam trávu a neskôr tam postavil trampolínu pre deti. Keď toto zistila žalovaná, tak sa vyhrážala a robila rozruch, na základe čoho žalobca v 1. rade podal aj trestné oznámenie. Komunikácia so žalovanou je veľmi problematická, veľakrát sa mu vyhrážala, že keď v nehnuteľnosti nechám nejaké veci, tak ich vyhádže. Elektrika a voda sú napísané na žalovanú. Napriek všetkému sa snažil so žalovanou dohodnúť, pričom jej ponúkol aj vyššiu sumu ako sa uvádza v posudku, s týmto však stále nesúhlasila. Dom s pozemkom by využíval pre svoje deti s tým, že by záležalo od posúdenia statika, či je možné ešte dom účelne prerobiť. Ďalej uviedol, že sa podieľal na starostlivosti o nehnuteľnosť - opravili strechu, spravili novú kúpeľňu, každý rok doviezli drevo ak bolo treba. Býval stále v susedstve tohto domu, kde predtým bývala jeho starká a takisto mal k domu citový vzťah. Pomáhal jej vždy keď bolo treba, pretože bol v susedstve. Ďalej žalobca v 1. rade uviedol, že by záležalo od toho, či sa by sa dal dom prerobiť, on má na svojom dome hypotéku, čiže možno by si tento dom opravoval svojpomocne, trvalo by to 3-4 roky, ale potom by nechal dom na využívanie deťom. Jeho deti majú 11 a 8 rokov.
27. Zo N. o spätnom prevode zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade previedli podiel na nehnuteľnosti späť na nadobúdateľku P. T., rod. M..
28. Z kúpnej zmluvy č. X zo dňa XX.XX.R. súd zistil, že P. T. previedla podiel na nehnuteľnosti na Y. M..
X9. Z kúpnej zmluvy č. 2 zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že Y. M. previedol podiel na nehnuteľnosti na žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade.
30. Z výpisu z majetkového účtu ku dňu XX.XX.XXXX súd zistil, že źalobca v 1. rade má na dlhopisovom fonde a aktívnom portfóliu hodnotu XX.XXX,XX EUR.
31. Z potvrdenia banky zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná ako klient má na účte ku dňu XX.XX.XXXX zostatok XX.XXX,XX EUR.
32. Z obhliadky nehnuteľností súd zistil, že nehnuteľnosť pozostáva z malého rodinného domu a menšieho pozemku. Pri vstupe do domu sú dva schodíky a hneď nasleduje vyvýšená kuchyňa, kde sa nachádza piecka a starší nábytok vrátane stola a dvoch stoličiek. Následne sa dvoma schodmi vstupuje do chodbičky, z ktorej vpravo je vstup do kúpeľne kde je WC a sprchový kút. Z chodbičky je vstup do miestnosti, kde sa nachádza piecka a stôl s lavicou a stoličkami. Z tejto izby sa vstupuje do ďalšej miestnosti, kde sa nachádzajú 3 postele, stôl zo stoličkami. Z tejto miestnosti sa vstupuje do poslednej miestnosti, kde sa nachádza dvojposteľ a skrine. Kúrenie v nehnuteľnosti momentálne nefunguje, sú tam len kachle ani nič nefunguje. Po spustení ventilu voda z vodovodného kohútika tiekla len tenkým prúdom. Svetlo fungovalo len v kuchyni. Dom nemá ďalšie podlažie, má len povalu, vstup je do nej však nemožný lebo nie je prítomný rebrík. Prístup na povalu je z vonkajšej zadnej strany domu. V tejto časti je aj prírodné WC. Za WC cca do jedného metra šikmo sa nachádza oplotenie, ktoré už patrí domu, ktorí vlastnia žalobcovia.
33. Zo záznamu z OR PZ P. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tohto dňa žalobca v 1. rade podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na žalovanú, podľa ktorého dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žalovaná na spoločnom pozemku porozhadzovala listy hrozna a ešte ďalšie veci ako staré hrnce, vytrhla zo zeme basketbalový kôš a hodila na zem. Nadávala žalobcovi a urážala ho. Žalobca vyhotovil fotky.
34. Z prehlásenia doloženého do spisu dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že obsahuje text: „svojim podpisom potvrdzujeme, že Q. I., nar. XX.XX.XXXX, v období cca posledných X rokov pre úmrtím svojej matky P. M., nar. XX.XX.XXXX, t.j. asi od roku XXXX u nej bývala, starala sa o ňu podľa jej možností V čase keď bývala v H. do X. dochádzala len za účelom vybavovania úradných vecí. P. Q. I. a Q. M. okrem jedného prípade neboli žiadne konflikty.“ Potvrdenie je podpísané U. C., Y. C., Y. X., Y. P., F. I., B. F., D. P., G. F., P. T..
35. Z výsluchu svedka T. M. súd zistil, že je bratom žalobcu v 1. Rade a žalovaná je jeho teta. Svedok uviedol, že je klamstvo, že žalovaná posledných 5 rokov pred smrťou babky sa o ňu starala. Žalovaná žila v Senici a často potrebovala babkinu pomoc či už finančnú alebo čo sa týka starostlivosti o jej deti, bola často aj nezamestnaná. V istom období žalovaná vyhodila svojich synov z domu a títo išli bývať k babke do H.. Babka žila z dôchodku približne XXX eur a starala sa aj o týchto 2 dospelých vnukov. Žalovaná tam nebývala. Babka mala v tom čase okolo 80 rokov a žila na pokraji chudoby. Pokiaľ ide o vzťah k žalovanej svedok uviedol, že sa jej stránil pretože je konfliktný človek často sa vyhrážala aj policajtmi. Keď aj prišla raz za pol roka k babke na návštevu tak sa jej radšej stránili. Približne v roku 2007 zistili, že babka má poškodenú strechu po lustri jej stekala voda. Otec svedka a žalobcu v 1. rade sa snažil dohodnúť so žalovanou a s ich sestrou P., že strechu opravia. Náklady mali byť cca 60 XXX Sk . Keď sa otec pýtal žalovanej či neprispeje povedala, že nie. Nakoniec neprispela ani sestra P. a tak po XX 000 Sk zaplatili svedok a žalobca v 1 rade. To iste bolo aj v prípade keď bolo treba opraviť WC a kúpeľňu, kanalizáciu a kúrenie znova to financovali sami. Keď sa babke zhoršil stav a lekár povedal, že potrebuje 24 hodinovú starostlivosť sestra Marta si ju 6 týždňov pred jej smrťou zobrala k sebe. Teda babka bývala u svojej dcéry Marty. Ďalej svedok uviedol, že babka mu veľakrát povedala, že žalovaná počas života na ňu vyvíjala nátlak aby jej dom prepísala. Na otázky svedok uviedol, že žalovaná chodila do domu po smrti babky sporadicky, tak 3-4 krát do roka, keď prišla tak bola väčšinou u dcéry a tam sa starala o vnuka. Synovia žalovanej podľa svedka nie sú finančne pripravení, aby dom užívali. Svedok uviedol, že pozná osoby podpísané v prehlásení zo dňa XX.XX.XXXX - manželia C. sú najlepší priatelia žalovanej a pani X. má cca XX rokov. P. X. nenavštevovala dom babky počas jej života a C. tam možno boli na návšteve. Y. C. ani p. X. nemohli byť priamymi svedkami vzťahu medzi babkou a žalovanou alebo medi žalovanou a žalobcom v 1. Rade. Ďalej svedok uviedol, že z prehlásenia pozná F. I., je to syn žalovanej. Tento chodil do Rohožníka ale k jeho sestre, ktorá tam je vydatá. Svedok uviedol, že pozná aj osoby G. F. a P. T. alebo tieto určite nemohli mať osobnú vedomosť o vzťahu žalovanej a žalobcu v 1. Rade. Svedok ďalej uviedol, že pozná aj F. M. a P. M., je to vzdialená rodina ich rodine M.. Sporadicky babku navštevovali. Svedok navštevoval babku priebežne tak 4 krát do mesiaca. Svedok uviedol, že vie len o jednom konflikte medzi žalovanou a žalobcom v 1. Rade, a to vtedy keď žalobca v 1. Rade postavil na pozemku babky trampolínu a žalovaná ju prevrátila a pozemok znečistila. O ďalšom konflikte nevedel. Po smrti babky dala žalovaná bez súhlasu ostatných na seba napísať elektriku a vodu za uvedené nehnuteľnosti.
36. Z vyjadrenia žalobcu v 1. Rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil žiadna z osôb uvedených v prehlásení nie je priamym susedom. Priama suseda p. X. mu povedala, že žalovaná ju s takýmto prehlásením oslovila ale p. X. s tým nesúhlasila. Ďalší konflikt zo žalovanou mali v roku 2002 keď začal stavať svoj dom. Od útleho veku sa k žalovanej staval tak, že sa nezdravil lebo videl ako sa správa k svojim deťom, vyhýbal sa kontaktu s ňou, keď prišla k babke tak odišiel preto ani ďalšie konflikty nevznikali.
37. Z vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pokiaľ ide o prehlásenie je pravda, že C. sú jej blízski priatelia, a že zrejme neboli priamymi svedkami jej vzťahu so žalobcom, ale boli v dome babky naposledy to bolo pol roka pred jej smrťou, menili jej batériu. Videli ju aj s nákupmi ako vláči tašky. B., ktorá je na ňu napísaná je napísaná preto lebo po smrti babky jej sestra povedala, aby to platila keď chce, ona to platiť nebude. Vznikol tam aj dlh XXX Eur a aj preplatok XXX Eur. Žalovaná zostala nezamestnaná aj preto, že potrebovala aby sa o babku niekto staral. Nesúhlasí s tým, že svedok babku navštevoval, podľa jej názoru tam nebol aj 5 rokov. Nevie o tom, že by ju žalobca alebo jeho otec informovali o tom aby prispela na strechu, na wc a na iné opravy. Pokiaľ ide o strechu vie, že babka ju
chcela otcovi žalobcu zaplatiť on však povedal nech to nechá tak , že to má za ten pozemok čo dala žalobcovi.
38. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
39. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
40. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
41. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
42. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci sú dané dôvody na zrušenie podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci a že je potrebné vykonať vyporiadanie tohto spoluvlastníctva práve spôsobom, akým navrhovali žalobcovia.
43. V priebehu konania obe strany zhodne tvrdili, že nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve a obe strany zhodne navrhli súdu podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušiť. Súd preto vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam žalobcu v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalovanej zrušil.
44. Následne pristúpil k rozhodovaniu o tom, ako je potrebné vykonať medzi spoluvlastníkmi vyporiadanie. Základným kritériom v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré súd pri rozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva musí zohľadniť je 1.) veľkosť podielov a 2.) účelne využitie veci. Tieto dve kritéria je súd povinný zohľadniť pri všetkých spôsoboch vyporiadania a žiadne z týchto kritérií nie je prevažujúce. Uvedené vyplýva aj zo znenia ust. § 142 ods. 1. Občianskeho zákonníka, ktorý najskôr uvádza kritéria vyporiadania spoluvlastníctva a až v nasledujúcej vete konštatuje možné spôsoby tohto vyporiadania. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva je súd viazaný spôsobmi vyporiadania, tak ako sú uvedené v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
45. Ako prvý spôsob vyporiadania zákon určuje, že spoločná vec sa má rozdeliť ak je to reálne možné. V danej veci žalovaná vo svojom prvom vyjadrení ako aj na prvom pojednávaní uviedla, že navrhuje nehnuteľnosti rozdeliť tak, že dom aj s pozemkom pod domom súd prisúdi do jej výlučného vlastníctva a zvyšný pozemok rozdelí podľa veľkosti podielov, pričom ak bude potrebné, žalobcov v určitej sume žalovaná vyplatí. Za týmto účelom navrhla žalovaná v konaní vykonať znalecké dokazovanie znaleckým posudkom, či je takéto rozdelenie reálne možné aj vzhľadom na veľkosť podielov každého zo spoluvlastníkov. Súd teda odročil prvé pojednávanie účelom vykonania znaleckého dokazovania. Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2017 však žalovaná súdu uviedla, že znalecké dokazovanie už nenavrhuje a netrvá na reálnej deľbe spoločných nehnuteľností. Žiadala, aby jej bol celý predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva. Žalobcovia od začiatku konania tvrdili, že reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností podľa podielov nie je možné. Uvedenú skutočnosť opierali o odborné vyjadrenia miestnych remeselníkov a o prax žalobcu v 1. rade, ktorý bol sám stavebníkom svojho vlastného rodinného domu. Obe strany sporu sa tak v priebehu konania zhodli na tom, že reálne rozdelenie nehnuteľností nie je v danej veci možné a teda uvedené ani nežiadajú. Súd po vykonanej obhliadke miesta zistil, že spoločnou vecou je malý jednopodlažný rodinný domček s troma izbami a kuchyňou a pozemok, ktorý tvorí menšia záhrada. Súd dospel teda k záveru, že vykonanie znaleckého dokazovania o možnosti rozdelenia veci podľa podielov by bolo nehospodárne a nadbytočné. Navyše súd mohol vychádzať aj zo zhodných tvrdení oboch strán, že reálne rozdelenie nepovažujú za možné a z toho, že znalecké dokazovanie nenavrhovala žiadna zo strán sporu. Preto súd dospel k záveru, že uvedený spôsob vyporiadania medzi stranami nie je možný.
46. Ako ďalší spôsob vyporiadania spoluvlastníctva zákon uvádza prikázanie spoločnej veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Okrem všeobecných atribútov, na ktoré je potrebné pri vyporiadaní prihliadať, a to na veľkosť podielov a účelné využitie veci zákon vyslovene uvádza ďalšie atribúty, a to že súd prihliadne na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danej veci obe strany sporu vyslovili záujem o to, aby bola spoločná vec prikázaná páve do ich vlastníctva.
47. Z výpisu z LV č. XXX, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. Rade sú spoluvlastníkmi daných nehnuteľností v podiele X/X a žalovaná je spoluvlastníčkou v podiele X/X. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že veľkosť podielov svedčí v prospech žalobcov.
48. Žalobcovia v konaní uvádzali, že mienia nehnuteľnosti využívať v budúcnosti pre svoje deti. Žalobca v 1. Rade uviedol, že by záležalo od posúdenia aj statika, či uvedený dom bude účelné vôbec prerobiť alebo ho bude potrebné zbúrať. Žalovaná uvádzala, že má záujem nehnuteľnosť prerobiť a využívať ju na trvalé bývanie, nakoľko ona vlastné bývanie zabezpečené nemá, nakoľko býva v nájme družstevného bytu od roku 1990.
49. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že je potrebné spoluvlastníctvo vyporiadať tak, že nehnuteľnosti prikáže do vlastníctva žalobcov.
50. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva, ak majú všetci spoluvlastníci záujem o prikázanie celej veci súd skúma aj to, ktorý z nich je schopný reálne ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť jeho podiel. V danej veci však obe strany svoju bonitu súdu preukázali, t.j. preukázali, že disponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka. Žalobca v 1. H. predložil výpis zo zostatku na podielových listoch ku dňu XX.XX.XXXX a žalovaná predložila potvrdenie z banky o zostatku na jej účte ku dňu XX.XX.XXXX. Z oboch týchto listín súdu vyplývalo, že ako žalobcovia, tak aj žalovaná disponujú s peňažnou sumou potrebnou na vyplatenie ustupujúceho spoluvlastníka. Žalobca v 1. Rade vyslovil síce pochybnosť, či ku dňu rozhodovania súdu skutočne žalovaná s týmito peňažnými prostriedkami na účte ešte disponuje, keďže aj uvedený doklad predložila až v súdom predĺženej lehote. Na uvedené však súd neprihliadal, nakoľko išlo len o ničím nepreukázanú pochybnosť. Z hľadiska bonity potom nebolo možné sa prikloniť buď na jednu alebo na druhú stranu.
51. Súd teda pristúpil k skúmaniu účelnosti využitia veci. Z vykonanej obhliadky mal súd preukázané, že spoločné nehnuteľnosti sú tvorené malým rodinným domom, ktorý je už na prvý pohľad v zlom technickom stave. Napokon uvedenú skutočnosť potvrdili aj obe strany zhodne, nakoľko uviedli, že momentálne je dom nepoužiteľný na každodenné bývanie. Aj žalovaná sama uviedla, že dom využívala len príležitostne a prespala tam len v lete a aj to iba občas. Sama uviedla, že ak by chcela využívať dom na trvalé bývanie, musela by do neho investovať a celý ho prerobiť. Pri obhliadke súd zistil a aj žalovaná sama potvrdila, že kúrenie v dome nefunguje. Voda po uvoľnení ventilov tiekla len slabým prúdom a svetlo svietilo len v kuchyni. Už na prvý dojem pôsobil dom veľmi zanedbane. Hoci uvedená skutočnosť nebola výsledkom odborného technického zhodnotenia domu, súd dospel k názoru, že ak by chcel ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov dom využívať na trvalé bývanie, vyžadovalo by to rozsiahlu a zrejme aj finančne náročnú rekonštrukciu. Každý zo spoluvlastníkov by tak bol zaťažený finančne jednak povinnosťou vyplatiť ustupujúceho spoluvlastníka a jednak financovať rekonštrukciu nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla v záverečnej reči, že je pravdou, že momentálne finančné prostriedky na rekonštrukciu domu nemá ale tvrdila, že tieto by mohla získať predajom členských podielov k družstevnému bytu, ktorý práve užíva. Nijak teda nepreukázala, že skutočne peňažnými prostriedkami, ktoré by musela vynaložiť na to, aby mohla uskutočniť svoj úmysel v nehnuteľnosti na trvalo bývať, disponuje. Takisto z jej výpovede vyplynulo, že neočakáva ani to, že by jej finančne vypomohli jej deti. Súdu sa teda úmysel žalovanej trvalo sa do nehnuteľnosti nasťahovať javil ako nerealizovateľný. Ak by jej súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva, bola by povinná vyplatiť žalobcom ich podiel vo výške cca 21.000 EUR a jednak by musela do nehnuteľnosti investovať ďalšie peniaze, aby ju mohla užívať na trvalé bývanie. Účelnosť využitia spoločnej veci, ktorou argumentovala žalovaná, nebola v konaní dostatočne z jej strany preukázaná. Aby bolo možné dať takémuto účelu využitia spoločnej veci prednosť pred veľkosťou podielov spoluvlastníkov, musel by mať súd v konaní preukázané to, že žalovaná má pripravenú formu financovania rekonštrukcie nehnuteľnosti či už formou vlastnej hotovosti alebo formou úveru (pričom forma úveru sa javí ako málo pravdepodobná s ohľadom na to, že ku dňu rozhodnutia súd je žalovaná osobou vo vyššom veku) alebo formou predaja svojho členského podielu (súd nemal nijak preukázané
akú hodnotu takýto podiel má). Je pravdou, že ani žalobcovia v konaní nepreukázali či disponujú finančnom hotovosťou na rekonštrukciu domu avšak títo ani netvrdili, že by chceli dom využívať hneď. Žalobca v 1. Rade uviedol, že by nehnuteľnosti (po vyjadrení statika) prerobil aj svojpomocne a navyše v dlhšom časovom horizonte. Ak by dom vyhovoval statickým podmienkam využil by ho pre svoje deti. Keďže jeho deti v čase rozhodovania súdu sú obe maloleté (11 a 8 rokov) je zrejmé, že dlhší časový horizont je v danej veci vyhovujúci. V danej veci tak súd dospel k záveru, že argument účelného využitia spoločnej veci ak nesvedčí viac v prospech žalobcov tak minimálne možno povedať, že svedčí v prospech oboch strán rovnako, resp. bol súd toho názoru, že nemožno v danej veci dať absolútnu prednosť tomu, že žalovaná mieni v nehnuteľnosti na trvalo bývať. Je potrebné tiež dodať, že súd tiež nesúhlasil s tým, že by žalovaná nemala zabezpečené vlastné bývanie. Súdu preukázala, že je riadnou nájomníčkou družstevného bytu v X., kde má aj zapísaný trvalý pobyt. Kým nezačal zrušenie a vyporiadanie veci riešiť žalobca v 1. Rade žalovaná neprejavila záujem trvalo v nehnuteľnosti bývať, resp. ju nekonštruovať a následne v nej bývať.
52. Pri skúmaní účelnosti využitia veci súd zohľadnil aj tú podstatnú skutočnosť, že spoločné nehnuteľnosti sú vo veľmi tesnej blízkosti rodinného domu, ktorý vlastnia a bývajú tam žalobcovia. Z obhliadky súd zistil, že rodinný dom, ktorý je v spoluvlastníctve strán sporu je cca meter až dva metre (oplotenie je vedené šikmo) od oplotenia domu žalobcov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi žalobcom v 1. H. a žalovanou sú veľmi narušené. Z potvrdenia OR PZ P. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca v 1. Rade podal na žalovanú oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že mu mala nadávať a znehodnocovať spoločný pozemok tým, že tam porozhadzovala rôzne veci. Vyplýva to aj z priloženej fotodokumentácie lde je zobrazený spoločný pozemok, na ktorom je porozhadzovaných množstvo vecí. Strany sa v konaní nezhodli na tom, čo bolo príčinou uvedeného konfliktu, avšak z ich výpovedí ako aj z výpovede svedka T. M. mal súd za preukázané, že strany medzi sebou vôbec nevychádzajú dobre. Aby sa vyhli konfliktom, radšej sa navzájom stránia. Za uvedenej situácie tak podľa názoru súd nemožno konštatovať, že by bola spoločná nehnuteľnosť účelnejšie využitá, keby bola prikázaná do vlastníctva žalovanej a strany by tak boli nútené žiť vo veľmi tesnej blízkosti a navyše na každodennej báze. Na základe vykonaného dokazovania je totiž predpoklad, že by uvedené spolužitie zrejme neprebiehalo pokojne a začalo by častejšie dochádzať ku konfliktom.
53. Žalovaná ďalej v konaní uvádzala, že má k nehnuteľnosti citový vzťah nakoľko v dome vyrastala a bývala tam aj posledných 5 rokov pred smrťou matky. Na uvedené súd neprihliadol nakoľko skutočnosť, že žalovaná v nehnuteľnosti bývala 5 rokov pred smrťou matky bola spochybnená. Navyše aj keby to tak bolo, súd je toho názoru, že žalovaná v nehnuteľnosti bývala z dôvodu, že mala citový vzťah práve k matke, o ktorú sa starala. O tom svedčí aj jej výpoveď, z ktorej vyplynulo, že po smrti matky dom využívala len príležitostne párkrát do roka. Žalovaná neprejavila záujem z dôvodu citovej väzby k nehnuteľnosti ju od žalobcov odkúpiť a bývať v nej. Až na základe toho, že žalobca v 1. Rade sa rozhodol ich spoluvlastníctvo riešiť a vyporiadať, začala byť žalovaná aktívna. Vo svojej výpovedi uviedla, že je pravda, že jej žalobca ponúkal riešenie ich spoluvlastníckeho vzťahu tak, že jej podiel odkúpi ale nikdy jej nenavrhol variantu, že by mohla podiel odkúpiť ona. Súd je toho názoru, že žalovaná nemusela čakať na ponuku žalobcov ale mohla sama pristúpiť k vyriešeniu veci aktívnejšie a rokovať so žalobcom o možnosti odkúpiť jeho podiel aj z vlastnej iniciatívy.
54. V konaní bolo produkovaných zopár dôkazov (v časti svedecká výpoveď T. M., písomné vyjadrenie svedkov na čl. XX-XX, prehlásenie na č.l., XXX-XXX) ktoré v konaní mali preukazovať, ako bola nehnuteľnosť využívaná ešte za života právnej predchodkyne strán sporu P. M. nar. XX.XX.XXXX. Z týchto výpovedí vyplývalo najmä to, že vnúčatá právnej predchodkyne strán sporu mali k domu a ku svojej babke kladný vzťah, radi sa tam vracali a dvoch vnukov a vnučku babka prichýlila na určitú domu aj na dlhodobejšie bývanie. Na tieto dôkazy však súd neprihliadal, nakoľko mal za to, že nesúvisia s predmetom tohto konania. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd neprihliada na to, ako jeden zo spoluvlastníkov staral o svojho právneho predchodcu. Vo veci nebolo potrebné dokazovať ako sa s nehnuteľnosťou nakladalo predtým, ako sa stala podielovým spoluvlastníctvom strán sporu ani to, či právnej predchodkyni niekto s nehnuteľnosťou pomáhal a v akom rozsahu. Uvedené sa týkalo situácie pred vznikom spoluvlastníctva, a to v konaní relevantné nebolo.
55. Na základe uvedeného teda súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu tak, že prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov, nakoľko dal
prednosť veľkosti podielov, ktorá svedčala v prospech žalobcov, pretože účelnosť využitia nehnuteľnosti v danej veci nebola takého rozsahu v prospech žalovanej, že by jej bolo potrebné dať prednosť.
56. Pokiaľ ide o primeranú náhradu súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX G.. N. U., z ktorého závermi súhlasili obe strany sporu a žiadna ich nerozporovala. V zmysle uvedeného posudku je všeobecnou cenou nehnuteľnosti cena vo výške XX.XXX EUR. Spoluvlastnícky podiel ustupujúcej žalovanej vo výške 1/3 potom predstavoval hodnotu XX.XXX EUR, ktorú súd uložil žalobcom vyplatiť žalovanej titulom ich vzájomného vyporiadania v lehote XX dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Vo veci mali plný úspech žalobca v 1. Rade a žalobkyňa v 2. Rade, keďže súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel. Preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanej. V konaní nebolo preukázané a ani žalovaná netvrdila, že by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal žalobcom náhradu trov konania nepriznať.
61. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).