Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., zastúpený JUDr. Igorom Horanským, advokátom, Scherera 4803/2, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 7.628,19 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. - 138 zo dňa 27.10.2021 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. - 138 zo dňa 27.10.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na základe žalobcom podanej žaloby súd v predmetnej právnej veci vydal rozsudok zo dňa 16.01.2017 č. k. - 138, v zmysle ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.572,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 4.572,88 EUR odo dňa 22.12.2009 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol (II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (III.).

3. Prvostupňový súd v priebehu konania uznesením zo dňa 14.05.2015 č. k. - 62 ustanovil znalca, Ing. Jaroslava Lisého, z odboru doprava cestná, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel, odvetvie Technický stav cestných vozidiel a odvetvie Nehody v cestnej doprave, ktorému súd uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok a zároveň uložil žalobcovi a žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia predmetného uznesenia uhradili preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to každý vo výške 400,00 EUR.

4. Uznesením sp. zn. - 85 zo dňa 08.04.2016 súd uložil žalobcovi, aby do 15 dní od doručenia predmetného uznesenia zložil doplatok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 623,18 EUR a zároveň uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia predmetného uznesenia zložil doplatok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 623,17 EUR. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2016.

5. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaný dňa 10.06.2015 zložil preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 400,00 EUR, a následne dňa 22.04.2016 žalovaný zložil aj doplatok vo

výške 623,17 EUR, pričom žalobca k dnešnému dňu preddavok vo výške 400,00 EUR, ani doplatok vo výške 623,18 EUR nezložil.

6. Prvostupňový súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -99 dňa 16.1.2017 a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.4.2017 a vykonateľnosť 23.4.2017.

7. Uznesením sp. zn. - 118 zo dňa 05.09.2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. - 132 zo dňa 23.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2021 bola ustanovenému znalcovi Ing. Jaroslavovi Lisému priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1.988,75 EUR nasledovne

- zo zloženého preddavku žalovaného vo výške 400,00 EUR zapísaného na depozitnom účte D14, pol. reg. 74/2015 sumu vo výške 400,00 EUR,

- zo zloženého žalovaného doplatku vo výške 623,17 EUR zapísaného na depozitnom účte D14, pol. reg. 53/2016 sumu vo výške 594,37 EUR,

- zo štátnych finančných prostriedkov sumu vo výške 994,37 EUR.

8. Súd prvej inštancie aplikujúc , , a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalobca ku dňu rozhodnutia preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 400,00 Eur, ani doplatok vo výške 623,18 Eur nezložil, pričom znalec má nárok na náhradu odmeny, rozhodol o vyplatení znalečného za vypracovanie znaleckého posudku v časti vo výške 994,37 EUR zo štátnych finančných prostriedkov. Konštatuje, že keďže v konaní vznikli uvedené trovy štátu, je na náhradu trov konania štátu potrebné zaviazať stranu, ktorá neuhradila preddavok, ani doplatok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to s ohľadom na to, že súd síce v predmetnej právnej veci rozhodol rozsudkom, avšak žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, a teda súd ani o náhrade trov konania štátu nerozhodoval. Vzhľadom na uvedené vo veci vydal samostatné uznesenie, ktorým určil, že žalobca je povinný nahradiť trovy štátu.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dôvodil podľa , , d, tým, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobca v odvolaní uviedol, že uznesenie prvostupňového súdu považuje v kľúčových aspektoch za nepreskúmateľné, ale predovšetkým napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho a vecného posúdenia veci a v konečnom dôsledku je nezákonné. Žalobca s rozhodnutím súdu nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a s poukazom na , , má za to, že vo veci neboli splnené základné podmienky konania, v konaní vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci a ide o nedostatok takej procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nastáva vtedy, ak sa má v konaní rozhodnúť o tej istej veci, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ako vyplýva z priebehu konania, súd už raz o povinnosti žalobcu uhradiť trovy dôkazu v zmysle rozhodol vyššie uvedenými uzneseniami a teda nie je možné o nich rozhodovať opätovne a to už vzhľadom na vyššie uvedenú prekážku rozhodnutej veci. Na základe všetkých skutočností a dôvodov uvedených v odvolaní žalobca navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zrušil.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Preddavok na trovy dôkazu predstavuje peňažnú sumu, ktorá zodpovedá predpokladaným nákladom spojeným s obstaraním a vykonaním dôkazu a musia byť vyčísliteľné v peniazoch. Preddavok určí súd vždy ad hoc, s prihliadnutím na druh a nákladnosť dôkazného prostriedku. V rámci znalecké dokazovanie je ex lege obligatórne preddavkované a súd môže preddavkovú povinnosť pomerne rozdeliť, ak to bude vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za účelné a hospodárne (k tomu napr. Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck. 2016. s. 904 a 905). Už z gramatického výkladu pojmu preddavok je zrejmé, že ide o sumu, ktorá je/má byť vyplatená pred vyúčtovaním niečoho a teda suma preddavku nemusí byť zhodná s reálnou sumou následne vyúčtovanou a potrebnou na vyplatenie.

16. Je nesporné, že žalobca počas konania a to až do právoplatného rozhodnutia v merite veci neuhradil na základe uznesenia prvostupňového súdu preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku a ani jeho doplatok. Znalec v konaní vypracoval znalecký posudok a vyúčtoval si cenu znaleckého úkonu, na základe čoho rozhodol prvostupňový súd následne o úhrade vyúčtovanej sumy nie len zo zložených preddavkov, ale aj zo štátnych prostriedkov. V tomto štádiu konania, teda po vyúčtovaní sumy za znalecký úkon a následne po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, stráca vyčíslený preddavok význam, nakoľko je možné už s určitosťou na základe vyúčtovania znaleckého úkonu stanoviť jeho reálnu cenu a teda aj vzniknuté trovy spojené s vypracovaním tohto posudku.

17. Ustanovenému znalcovi teda štát zo štátnych finančných prostriedkov uhradil sumu vo výške 994,37 Eur. Keďže v merite veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom, v ktorom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, preddavky s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 15. a 16. tohto rozhodnutia už nie je možné v tomto štádiu konania vymáhať, pričom však trovy štátu zostávajú neuhradené. S poukazom na to prvoinštančný súd správne rozhodol o nároku štátu na náhradu jemu vzniknutých trov a to práve voči žalobcovi, ktorý preddavky neuhradil, keď v meritórnom rozhodnutí nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

18. na rozdiel od účinného do 30. júna 2016 už neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu , podľa ktorého platilo, že trovy dôkazov, ktoré neboli kryté preddavkom, hradil štát. Strany sporu musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním počítať s tým, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu vrátane trov znaleckého dokazovania.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie uložil obom stranám sporu povinnosť zložiť zálohu resp. preddavok na znalecké dokazovanie a doplatok preddavku, pričom žalovaný uhradil riadne preddavok predpísaný súdom a žalobca tento preddavok nezaplatil. Nový vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci) a teda povinnosťou prvostupňového súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Prvostupňový súd, aplikujúc základný princíp uvedený v článku 4 ods. 2 rozhodol, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli a ktoré reálne vynaložil. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis síce nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov, preto prvostupňový súd správne rozhodol v súlade so základným princípom uvedeným v článku 4 ods. 2 a priznal štátu nárok na náhradu trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva civilný sporových poriadok tak, že jej výsledkom je rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v prvostupňový súd aplikoval ustanovenie C.s.p, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. O výške trov konania štátu okresný súd rozhodne po právoplatnosti predmetného uznesenia.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade s ustanovením potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).