Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/201/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: E. W., R.. XX.XX.XXXX, T. D. V., Č. V. I., I. XXX/X, o zaplatenie 5.010,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

(1) Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa žalobou zo dňa 16.12.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 5.010,75 eur, úroku z omeškania 8,25% ročne od 20.02.2014 do zaplatenia istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru poskytnutého sumou 9.648 eur (?). Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke č. 8009646 dňa 05.06.2012, žalovaná mala úver splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach po 83,54 eur, svoj záväzok si neplnila, na úvere uhradila sumu 1.270,02 eur. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje žalobný nárok. Veriteľ v priebehu konania rámcovou zmluvou zo dňa 30.12.2016 v spojení so žiadosťou o prevod zo dňa 07.03.2017 a prílohou č. 3 pohľadávku voči žalovanej postúpil žalobcovi.

(2) Žalovanej bola žaloba doručená riadne dňa 24.03.2017, k žalobe sa vyjadrila písomne podaním zo dňa 31.03.2017 tým, že zmluvu považuje za absolútne neplatnú, žalobca má preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, proti tomuto nároku vznáša námietku premlčania s poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť dňom 05.06.2012, uplynula dňa 05.06.2014. Neplatnosť zmluvy odôvodnila tým, že nebola uzavretá zrozumiteľne, určito a neobsahuje zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva je formulárovou zmluvou a pripravená vopred zo strany žalobcu, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť dojednania o sankčnom mechanizme, ani obsah všeobecných obchodných podmienok. Zmluva nešpecifikuje určite a zrozumiteľne výšku poskytnutej pôžičky, keď uvádza, že schválená výška je 5.000 eur a celková suma pôžičky je 9.648 eur a výška splátky je určená sumou 80,40 eur. Takáto nezrozumiteľnosť, neurčitosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti. Ročná úroková sadzba aj RPMN sú v zmluve uvedené v rovnakej výške 15,98. Zmluva neobsahuje termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ... Dojednania v zmluve sú vyplnené rukou, nemajú dostatočnú veľkosť písma. Zmluva obsahuje ďalšiu zavádzajúcu podmienku, a to mesačnú výšku poistného 6,35 eur, prečiarknutú a opravenú na sumu 3,14 eur, ktorá podmienka nebola so žalovanou individuálne dojednaná, poistnú zmluvu nemá k dispozícii. Žalobca konal s

nedostatkom odbornej starostlivosti, v rozpore s dobrými mravmi hodnotil stav finančnej tiesne žalovanej, jej naivitu a čiastočnou ľahkomyseľnosť. Všeobecné obchodné podmienky sú predformulované a nemala možnosť sa s nimi vopred oboznámiť, sú ťažko čitateľné a formálne nedostupné. Premlčacia doba začína plynúť nie od zosplatnenia pôžičky, ale zročnosťou nesplnenej splátky, ktorou bola splátka za november 2013, splatná dňa 20.11.2013, pričom žaloba bola súdu doručená 16.12.2016. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

(3) V doplňujúcom písomnom podaní z 31.07.2017 žalobca uviedol, že nárok 5.010,75 eur pozostáva zo všetkých splátok kvôli omeškaniu žalovanej s peňažným plnením. Repliku k vyjadreniu žalovanej nepodal, k námietke premlčania vznesenej žalovanou sa nevyjadril.

(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(5) Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 05.06.2012 právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol (účelovú) pôžičku vo výške 5.000 eur. Podľa formulára mala žalovaná úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 80,40 eur do júna 2022. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola vyčíslená v bode VIII. zmluvného formulára na 15,98%, ročná úroková sadzba bola určená totožne 15,98%. Účelovosť úveru zo zmluvy nevyplýva.

(6) Žalobca listom zo dňa 01.01.2014 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach 257,06 eur s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Listinu preukazujúcu zosplatnenie úveru nepredložil. Podľa platobnej histórie úveru žalovaná na úvere zaplatila sumu celkom 1.270,02 eur.

(7) Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ... (ZSÚ).

(8) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(9) Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(10) Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

(11) Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(12) Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

(13) Podľa § 43c ods. 2 veta prvá včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

(14) Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

(15) Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

(16) Právny predchodca žalobcu má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovanej nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

(17) Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

(18) Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaná požiadala dňa 23.05.2012 o úver vo výške 5.000 eur, žalobca však do formulára do bodu VIII. (označeným pre žiadateľa „nevypĺňa sa“) dopísal (následne po podpise žalovanej) ďalšie údaje. Celý takýto postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom vypracované zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti), na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 , ktorú mala žalovaná prijať a keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaná mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozície veriteľovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami, zmluvnou odmenou atď.

(19) Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 455 ods. 1 za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

(20) Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanej poskytol, a to v sume 5.000 eur. Takúto sumu by tak žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovanej. Žalovaná však žalobcovi vrátila na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 1.270,02 eur, vrátiť by mala 3.729,98 eur. Keďže však žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd sa s ňou musel vysporiadať, na základe čoho konštatuje, že námietka premlčania bola dôvodná.

(21) Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

(22) Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ale môže sa o nich dozvedieť aj neskôr.

(23) V súvislosti s objektívnou - trojročnou premlčacou lehotou, táto začala plynúť poskytnutím peňažných prostriedkov žalovanej, objektívna lehota na uplatnenie nároku na vrátenie týchto prostriedkov a uplynula najneskôr 05.06.2015, jej uplynutím došlo k premlčaniu nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a keďže sa v spore žalovaná úspešne premlčania dovolala, súd žalobu zamietol.

(24) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(25) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(26) Žalovaná má ako úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu jej v spore žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)