Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-46-2017.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a sudcov JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: MPC CESSI a.s., Mlynská 22, Spišská Nová Ves, zast. JUDr. Igor Vranka, advokát, Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 24.2.2017 takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 24.2.2017 a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 24.2.2017, ktorým podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 725/2004 Z.z.) odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-SN- OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 165,- Eur, lebo ako prevádzkovateľ vozidla nemal platné osvedčenie o technickej kontrole podľa § 52 zák. č. 725/2004 Z.z.
2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov a to z výstupu z jednotného informačného systému v cestnej doprave č. 2017-02-01-921548922 z 1.2.2017 vyplýva, že nákladného vozidla Master evid. č. S. je vlastník vozidla MPC CESSI a.s., t.j. žalobca, ktorý je zároveň aj držiteľom osvedčenia o evidencii vozidiel. U daného vozidla bola vykonaná technická kontrola pravidelná 19.12.2014 s výsledkom spôsobilý a platnosťou do 19.12.2016. Technická kontrola pravidelná bola vykonaná 15.12.2016 s výsledkom kontroly nespôsobilý.
3. Na základe z uvedeného výstupu z jednotného informačného systému cestnej dopravy Okresný úrad Spišská Nová Ves, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal rozkaz č. OU-SN- OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017 o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, t.j. žalobcu a uložil mu pokutu vo výške 165,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/ 1. bodu v spojení s ust. § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z.z., lebo bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 19.12.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie uvedeného zákona. Výška pokuty žalobcovi bola uložená podľa § 107b ods. 5 zák. č. 725/2004 Z.z.
4. Proti rozkazu o uložení pokuty podal včas odpor žalobca, v ktorom uviedol, že zistený skutkový stav a následne vydaný rozkaz správnym orgánom o uložení pokuty neobstojí, nakoľko spoločnosť MPC CESSI a.s. (žalobca) podrobila vozidlo s evid. č. S. technickej kontrole pravidelnej dňa 15.12.2016 s výsledkom kontroly nespôsobilý. Uvedená skutočnosť vyplýva práve z dôkazu, o ktorý správny orgán opiera svoje rozhodnutie o uložení pokuty. Zákonné ustanovenia, podľa ktorých bola mu uložená pokuta, nestanovujú ako predpoklad pre porušenie povinnosti to, aký má byť výsledok vykonania technickej kontroly pravidelnej, ale vyžadujú len podrobenie sa technickej kontrole. V konečnom dôsledku sa výsledkom kontroly správny orgán ani nezaoberal. Pri rozhodovaní o uložení pokuty správny orgán nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže vozidlo bolo podrobené technickej kontrole pravidelnej v ustanovenej lehote do 19.12.2016 a preto sa nedopustil porušenia § 21 ods. 1 písm. b/ 1. bodu v spojení s § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z.z. Na základe tohto tvrdenia žiada, aby správny orgán v zmysle § 107b ods. 6 zák. č. 725/2004 Z.z. konanie zastavil.
5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 24.2.2017 podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017, nakoľko posúdením odporu bolo zistené, že podľa § 21 ods. 2 písm. h/ zák. č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľ vozidla, t.j. žalobca nemal platné osvedčenie o technickej kontrole podľa § 52 zák. č. 725/2004 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia odcitoval ustanovenia § 53, § 21 ods. 1 písm. b/ 1. bodu v spojení s ust. § 50 ods. 1, § 21 ods. 2 písm. h/, § 52 zák. č. 725/2004 Z.z., § 49 ods. 5 Vyhlášky č. 578/2006 a uviedol, že v tomto prípade do protokolu o technickej kontrole vozidla bola dňa 15.12.2016 pre vozidlo s evid. č. S. zapísaná nasledujúca technická kontrola pravidelná, ktorej vozidlo nebolo podrobené. Tieto doklady - osvedčenie o technickej kontrole a vyznačenú (perforovanú) kontrolnú nálepku po podrobení vozidla technickej kontrole s výsledkom nespôsobilý účastník konania nemal a teda podľa ust. § 21 ods. 2 písm. h/ zák. č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľ vozidla nesmie prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách. V takom prípade podľa § 24 ods. 1 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. vozidlo musí byť vyradené z premávky na pozemných komunikáciách do času, kým sa zistené chyby neodstránia, ak je nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách podľa § 21 ods. 2 písm. a/ až k/ a m/.
6. Včas podanou žalobou žalobca žiadal na nariadenom pojednávaní zrušiť rozhodnutie žalovaného o odmietnutí odporu z 24.2.2017 č.k. OU-SN-OCDPK-2017/002091 ako aj rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla z 2.2.2017 č.k. OU-SN-OCDPK-2017/002091. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v plnej výške.
7. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, teda navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ Správneho súdneho poriadku.
8. K dôvodom nezákonnosti rozhodnutia uviedol, že žalovaný odmietol odpor z dôvodu podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z., podľa ktorého okresný úrad odpor odmietne, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa Správneho poriadku alebo ak nie je odôvodnený. V opačnom prípade sa včasným podaním odporu rozkaz o uložení pokuty podľa § 107 ods. 5 uvedeného zákona zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak konanie z dôvodov podľa § 107c ods. 1 zák. nezastaví. Žalovaný síce rozhodol, že odpor odmieta, avšak svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Podľa dôvodovej správy k § 107d ods. 3 zák. č. 725/2004 Z.z. „Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 2 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 Správneho poriadku, t.j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie vecné alebo právne spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30,- Eur (ods. 7).“ Z uvedeného je zrejmé, že okresný úrad má právomoc skúmať podaný odpor jedine z hľadiska splnenia jeho obsahových náležitostí a nie z hľadiska opodstatnenosti v ňom uvedených vecných tvrdení. Žalovaný nemal v tomto štádiu konania právomoc skúmať opodstatnenosť či neopodstatnenosť
podaného odporu. Ak žalovaný mal za to, že odpor nie je vecne odôvodnený, resp. neobsahuje iné požadované náležitosti, bol povinný sa s touto skutočnosťou vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Ten v odôvodnení rozhodnutia sa venoval jedine právnemu zhodnoteniu uvádzaných skutočností, pričom ani náznakom neuviedol, z akého konkrétneho dôvodu podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. podaný odpor zamietol. Skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje uvedenie akéhokoľvek nedostatku podaného odporu, ktorý by odôvodňoval jeho odmietnutie podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. má za následok, že vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne (odhliadnuc od toho, že samo o sebe neboli splnené podmienky na odmietnutie odporu). Z toho dôvodu považuje rozhodnutie za nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného možno považovať za nezákonné aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ SSP.
9. Ako je uvedené v podanom odpore, podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z. platí, že: pokutu 165,- Eur uloží okresný úrad tomu, kto c/ nepodrobil vozidlo podľa § 21 ods. 1 písm. b/ 1. bodu technickej kontrole pravidelnej podľa § 50 ods. 1; pokuta sa uloží za každé vozidlo. Z výstupu z jednotného informačného systému č. 2017-02-01-921548922 ako aj z protokolov o technickej kontrole vozidla z 15.12.2016 a 9.2.2017 vyplýva, že on podrobil motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole v zákonom stanovenej lehote 15.12.2016, avšak s výsledkom kontroly „nespôsobilý“. Následne 9.2.2017 podrobil motorové vozidlo opakovanej technickej kontrole, na ktorej bolo vozidlo vyhodnotené už ako „spôsobilé“. Z jazykového výkladu § 21 ods. 1 písm. b/ a § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z. vyplýva, že sankcia sa uloží tomu, kto motorové vozidlo nepodrobil pravidelnej technickej kontrole a nie tomu, kto motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole podrobil s výsledkom kontroly „nespôsobilý“. Dôsledkom vyhodnotenia motorového vozidla ako „nespôsobilé“ nie je udelenie pokuty, ale skutočnosť, že prevádzkovateľ takéhoto vozidla ho musí v súlade s § 24 ods. 1 písm. a/ zák. vyradiť z premávky na pozemných komunikáciách do času, kým sa zistené chyby neodstránia. Táto skutočnosť, t.j. prípadné používanie nespôsobilého motorového vozidla však nebola predmetom administratívneho konania o uložení pokuty. Výklad § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z., ktorý by pripúšťal uloženie sankcie osobe, ktorá motorové vozidlo podrobí pravidelnej technickej kontrole, avšak s výsledkom „nespôsobilý“ by bol neprípustne extenzívny. Po prijatí takéhoto výkladu by bolo možné uložiť pokutu aj prevádzkovateľom motorových vozidiel, ktorí síce podrobili motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole, avšak následne nestihli v rámci tej istej zákonnej lehoty odstrániť zistené nedostatky a podrobiť motorové vozidlo opakovanej technickej kontrole. Uvedené by malo za následok prílišnú nespravodlivosť a právnu neistotu prevádzkovateľov motorových vozidiel. S poukazom na jazykový výklad možno dôvodiť, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem ukladať pokuty osobám, ktoré v zákonnej lehote nepodrobili motorové vozidlá technickej kontrole (pravidelnej alebo opakovanej) s výsledkom „nespôsobilý“, uvedenú skutočnosť by v zákone explicitne uviedol. Tieto argumenty boli ním namietané už v podanom odpore, pričom žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal. Vypočítal iba zákonné ustanovenia týkajúce sa povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla podrobiť motorové vozidlo pravidelnej technickej kontrole a zákazu prevádzkovať vozidlo, ktoré bolo vyhodnotené ako nespôsobilé, no bez bližšieho logického zdôvodnenia aplikovateľnosti týchto ustanovení na konkrétny prípad. Jediným argumentom žalovaného, ktorý mal zdôvodniť jeho postup, bolo to, že v prípade, ak je vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé na premávku v pozemných komunikácií do protokolu o technickej kontrole vozidla sa zapíše druh nasledujúcej technickej kontroly, pričom podľa tvrdení žalovaného bolo v protokole o technickej kontrole z 15.12.2016 v kolónke „nasledujúca kontrola“ zapísaná technická kontrola pravidelná, ktorej vozidlo nemalo byť podrobené. Z priloženého protokolu o technickej kontrole z 15.12.2016 je však evidentné, že v kolónke „nasledujúca kontrola“ je uvedené „opakované“, ktorej sa on 9.2.2017 podrobil a preto je zrejmé, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodol v podobnom prípade č.k. 8Sžo/47/2011, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/11665/2010-29 zo 7.7.2011, ktorým bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 107 ods. 2 písm. c/ zák. č. 725/2004 Z.z. za to, že vozidlo značky a typu T, VINX, s prideleným evid. č. m., podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona bez vyzvania na vlastné náklady v ustanovenej lehote nepodrobil pravidelnej technickej kontrole vozidla, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 165,96 Eur a na strane 7 rozsudku je uvedené: „Ak vozidlo, ktoré spĺňalo podmienky na prevádzku na pozemných komunikáciách a bolo zaradené do evidencie (malo evidenčné číslo) a tieto podmienky
prestalo spĺňať, bolo povinnosťou prevádzkovateľa tohto vozidla podľa § 21 ods. 1 písm. h/ zák. č. 725/2004 Z.z. v súlade s § 24 ods. 1 a 2 zák. č. 725/2004 Z.z. požiadať o vyradenie vozidla z príslušnej evidencie, a to buď dočasne alebo trvalo.“
11. Ak tak neurobil a vozidlo bolo v skutočnosti nepojazdné, mal požiadať o vyradenie motorového vozidla z príslušnej evidencie, čím by sa vyhol spáchaniu správneho deliktu, za ktorý mu bola v súlade so zákonom uložená sankcia v zákonnej výške.“ Ďalším dôvodom, ktorý pokladá odmietnutie za dôvodnosť, je skutočnosť, že pokuta v plnej výške 165,- Eur bola žalobcom uhradená 2.5.2017, čím uznal, že rozkaz o uložení pokuty bol opodstatnený.
12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby písomným vyjadrením žalovaného ako aj obsahom pripojených administratívnych spisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
13. Žalovaný odmietol odpor proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z.
14. Podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
15. Podľa § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije.
16. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že odpor žalobcu odmieta podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z., t.j. podľa už cit. ust. ak odpor neobsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odpor odmietol, ale svoje rozhodnutie už žiadnym spôsobom nezdôvodnil, teda vôbec neuviedol, ktoré konkrétne predpísané náležitosti odpor stanovené v § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z.z. neobsahuje, alebo neobsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. podľa zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa venoval jedine právnemu zdôvodneniu ním uvádzaných skutočností, pričom ani náznakom neuviedol z akého konkrétneho dôvodu podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. ním podaný odpor odmietol. Žalovaný, ktorý je oprávnený rozhodovať o odpore proti rozkazu o uložení pokuty v zmysle cit. ust. § 107d ods. 3 zák. č. 725/2004 Z.z. má právomoc iba skúmať, či podaný odpor spĺňa z hľadiska jeho obsahových náležitostí podmienky pre podanie odporu stanovené v § 107 ods. 2 zák. č. 725/2004 Z.z. a nie z hľadiska opodstatnenosti uvedených vecných tvrdení podaných v odpore. Žalovaný teda v štádiu konania o odpore má právomoc skúmať iba opodstatnenosť či neopodstatnenosť podaného odporu. Skutočnosť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie akéhokoľvek nedostatku podaného odporu, ktorý by odôvodňoval jeho odmietnutie podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z. (odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní) má za následok, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne.
17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho konania pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ktorá je uvedená v § 191 ods. 1 písm. d/ SSP je jedno z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie preskúmať. Zjednodušene možno povedať, že nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Správny súdny poriadok rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti, a to: a) nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a b) nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
18. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napr. z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax považuje aj napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstrániteľný výkladom, t.j. ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia či opatrenia ako celku s prihliadnutím na úkony orgánu verejnej správy a účastníkov konania pochybnosti o jeho význame.
19. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkov odôvodnenia rozhodnutí či opatrenia.
20. V danom prípade ako už bolo uvedené a napokon aj z preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný odmietol odpor žalobcu z dôvodu podľa § 107d ods. 3 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z., v ktorom je uvedené, že: „okresný úrad odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods. 2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní“, pričom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný neuviedol, ktorú z konkrétnych požadovaných náležitostí odporu stanovenú v § 107d ods. 2 zák. č. 725/2004 Z.z. žalobcu neobsahuje, pričom pri odmietnutí odporu podľa ním uvedeného ustanovenia bol povinný sa s touto skutočnosťou vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal jedine právnym zhodnotením žalobcom uvádzaných skutočností ohľadne toho, či niečo porušil. Je potrebné uviesť, že rozkazom o uložení pokuty č. OU- SN-OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017 žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 107b ods. 1 písm. b/ zák. č. 225/2004 Z.z. za to, že porušil povinnosť podľa § 21 ods. 1 písm. b/ 1. bodu v spojení s § 50 ods. 1 zák. č. 725/2004 Z.z. bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 19.12.2016 vozidlo technickej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie uvedeného zákona, pričom ani v tomto rozhodnutí sa správny orgán nevyporiadal s námietkou žalobcu, že on motorové vozidlo v stanovenej lehote predložil na technickú kontrolu pravidelnú a to dňa 15.12.2016 s výsledkom „nespôsobilý“ a žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia už uviedol, že bolo zistené, že odporca podľa § 21 ods. 2 písm. h/ zák. č. 725/2004 Z.z., t.j. že prevádzkovateľ vozidla (žalobca) nemal platné osvedčenie o technickej kontrole podľa § 52, teda že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla nesmel v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá platné osvedčenie o technickej kontrole. Žalovaný takisto v odôvodnení rozhodnutia sa nevyporiadal s námietkou žalobcu, že on neporušil ust. § 21 ods. 1 písm. b/ zák. č. 725/2004 Z.z., pretože motorové vozidlo v stanovenej lehote na opakovanú technickú kontrolou predložil, pretože vozidlo na takúto opakovanú technickú kontrolu mal predložiť do 19.12.2016 a on vozidlo na technickú kontrolu opakovanú podrobil už 15.12.2016 s výsledkom „nespôsobilý“.
21. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného absentuje uvedenie akéhokoľvek nedostatku podaného odporu, ktorý by odôvodňoval jeho odmietnutie podľa § 107d ods. 1 písm. a/ zák. č. 725/2004 Z.z., lebo podľa tohto ustanovenia žalovaný uviedol, že odpor odmieta, má za následok, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je arbitrárne, z ktorého dôvodu správny súd toto rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
22. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude pri rozhodovaní o odpore žalobcu proti rozhodnutiu rozkazu o uložení pokuty č. OU-SN-OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017 postupovať v súlade s ust. § 107d zák. č. 725/2004 Z.z. a ako to vyplýva z uvedeného ustanovenia žalovaný má právomoc skúmať podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty jedine z hľadiska splnenia jeho obsahových náležitostí a nie z hľadiska opodstatnenosti v ňom uvedených vecných tvrdení. Žalovaný totiž v konaní o podanom odpore nemá právomoc skúmať opodstatnenosť či neopodstatnenosť podaného odporu, ale podaný odpor má právomoc skúmať len z hľadiska uvedených v § 107d ods. 3 zák. č. 725/2004 Z.z.
23. Žalobca v podanej žalobe neuvádza, že by pokutu uloženú mu rozkazom č. OU-SN- OCDPK-2017/002091 z 2.2.2017 uhradil, pričom žalovaný v písomnom vyjadrení uvádza, že žalobca pokutu uloženú mu uvedeným rozkazom uhradil 2.5.2017, z ktorého dôvodu bude povinnosťou žalovaného skúmať podaný odpor z hľadiska splnenia jeho obsahových náležitostí, a tiež skúmať či nie je dôvod na odmietnutie odporu podľa § 107d ods. 3 písm. b/ (bola pokuta už uhradená) zák. č. 725/2004 Z.z.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 SSP).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.