Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoPv-5-2017.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoPv/5/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: I.. J. B. - I.. B. B., právny nástupca, Pri starej prachárni 4, 831 04 Bratislava, IČO: 17 465 257, zast. JUDr. Martin Jakeš, advokát, Dunajská 33, 811 08 Bratislava proti žalovanému 1/: T. B., XXX XX D. Č.. XXXX, zast.: JUDr. Marek Belka, advokát, Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca a žalovanému 2/: SK-NIC, a.s., Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 698 446 o zdržanie sa užívania doménového mena, o zdržanie sa porušovania práv k ochrannej známke, obchodnému menu a nekalosúťažnému konaniu a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28CbPv/1/2015-308 zo dňa 27.2.2017 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28CbPv/1/2015-308 zo dňa 27.2.2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava I dňa 16.11.2016, č.k. 28CbPv/1/2015-234. Žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2015 doplnenou podaním zo dňa 25.10.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa používania doménového mena „B..sk“, zdržať sa akýchkoľvek dispozičných úkonov týkajúcich sa doménového mena „B..sk“, najmä prevodu, či iného nakladania s doménou „B..sk“ s výnimkou jej prevodu na žalobcu. Súčasne sa domáhal, aby žalovanému 1/ uložil povinnosť bezodplatne previesť doménové meno „B..sk“ na žalobcu a vykonať všetky k tomu potrebné úkony, a to najmä vykonať zmluvný prevod práv a povinností s jeho úradne osvedčeným podpisom na príslušnom tlačive (formulári) spoločnosti SK-NIC, a.s. so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 698 446 pre zmenu držiteľa domény „B..sk“ na žalobcu. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť vykonať zmenu držiteľa domény „B..sk“ tak, že ako držiteľ domény „B..sk“ bude registrovaný žalobca. Žalobca na zdôvodnenie svojej žaloby uviedol, že je podnikateľom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia č. reg. 1033156 Okresného úradu Bratislava pod obchodným menom „I.. J. B. - I.. B. B., právny nástupca“ IČO: 17 465 257, s miestom podnikania Pri starej prachárni 4, 831 01 Bratislava, prevádzkujúci v Bratislave niekoľko prevádzok kvetinárstiev a záhradných centier a je majiteľom slovnej ochrannej známky „B.“. Súčasne uviedol, že žalovaný 1/ je držiteľom internetovej domény „B..sk“ a žalovaný 2/ je jediným subjektom na území Slovenskej republiky oprávnený registrovať a spravovať internetové domény SK, t.j. domén s príponou „sk“. Žalobca je výlučným vlastníkom ochrannej známky: slovná ochranná známka „B.“, číslo zápisu XXXXXX, číslo prihlášky: XXX-XX, dátum podania prihlášky 13.2.1997, dátum zverejnenia zápisu 12.7.1999, dátum zápisu 19.10.1999. Žalobca spolu so svojím už nebohým manželom vykonávali podnikateľskú činnosť od roku 1991 v predmete - predaj kvetín, poskytovanie záhradníckych služieb a predaj záhradníckeho tovaru.
3. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobca sa domáha ochrany tak pred porušovaním práv z ochrannej známky, ako aj pred nekalosúťažným konaním žalovaného 1/. Súčasne konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o konanie žalobcu a žalovaného 1/ v hospodárskej súťaži, keďže subjektmi súťažného vzťahu nemusia byť iba priami konkurenti, ale všetky subjekty, ktoré dodávajú, resp. poskytujú zhodné, podobné alebo navzájom substituovateľné výrobky. Teda je potrebné posúdiť rozhodujúcu skutočnosť, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa. V tomto konaní bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že výrobky súťažiteľov sa nestretli na trhu v predmete, čase a priestore a z uvedeného dôvodu nie je naplnená potreba ochrany práv žalobcu voči konaniu žalovaného 1/, ktoré by vykazovalo znaky konania v rozpore s dobrými mravmi súťaže a bolo by spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Podľa záveru súdu v tomto konaní tak nedošlo k naplneniu generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka a k naplneniu skutkových podstát nekalej súťaže. Žalobca preukázal vlastnícke práva k ochrannej známke, žalovaný 1/ preukázal vlastníctvo k doméne s obsahom, ktoré korešponduje s jeho priezviskom. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že v prospech majiteľa ochrannej známky by malo byť rozhodnuté, ak si osoba zaregistruje doménu zhodnú alebo podobnú a súčasne sa dopustí nekalosúťažného konania vo forme vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovania na povesti alebo naplnenia generálnej klauzuly, alebo registrácia bude prevedená s cieľom zabraňovaním, kedy pod doménou nebude umiestený žiadny alebo s doménovým menom nesúvisiaci obsah, a tým bude bránené majiteľovi ochrannej známky v podnikaní prostredníctvom internetu alebo registrácia bude špekulatívna a doména bude ponúknutá k odpredaju alebo budú prostredníctvom domény ponúkané výrobky a služby chránené ochrannou známkou. Takéto konanie zo strany žalovaného 1/ preukázané nebolo. Konajúci súd mal zato, že konanie žalovaného 1/ neporušuje práva majiteľa ochrannej známky, a teda jeho konanie neposúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je spôsobilé spôsobiť materiálnu a nemateriálnu ujmu žalobcovi. Tvrdenie žalobcu, že už samotným držaním domény dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho práv a k nekalosúťažnému konaniu tým, že žalobca nemôže rozvíjať a propagovať svoju činnosť pod touto doménou, považoval súd prvej inštancie za nedôvodné a vo vzťahu k žalovanému 1/ za nespravodlivé, a to s ohľadom na argumentáciu ohľadne mena a priezviska podnikateľa - fyzickej osoby, akou je žalovaný 1/. Na záver konajúci súd uviedol, že aj s ohľadom na podnikateľský charakter subjektov, s ohľadom na výnimočnosť obsahu domény - priezvisko žalovaného 1/, je potrebné tento skutkový stav prísnejšie posudzovať najmä z hľadiska konania súťažiteľov v hospodárskej súťaži. Ako už konštatoval, pokiaľ subjekty nekonajú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, nemôže dôjsť k takému obmedzeniu žalovaného 1/, ktorým by sa mu odňalo právo vlastniť doménu a zároveň ju bezodplatne previesť na žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa 262 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „konanie žalobcu a žalovaného 1/ nie je v hospodárskej súťaži a žalobca a žalovaný 1/ nie sú navzájom v súťažnom vzťahu“. Zdôraznil, že otázku posúdenia „stretu" subjektov v priestore hospodárskej súťaže je treba odlišovať inak v prípade „hmotného" sveta, kedy je lokalizácia fyzického miesta podnikania subjektov dôležitá a inak v prípade virtuálneho sveta internetu, kedy fyzické miesto podnikania súťažiacich ustupuje do úzadia a stáva sa irelevantným. Podľa názoru žalobcu ide v danom prípade o konanie v hospodárskej súťaži a na podporu svojich argumentov poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obdo 54/2010 zo dňa 22.12.2011. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že zaujal opačné stanovisko, než Najvyšší súd v prípade s rovnakými skutkovými okolnosťami, pričom prečo tak prvoinštančný súd učinil, nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku nijak zdôvodnené a s citovaným uznesením Najvyššieho súdu sa konajúci súd nijak nezaoberal. Pritom ide o skutkovo prakticky totožný prípad, keď predmetom konania na Najvyššom súde bola doména „ticketportal.sk.” a žalobcom bola osoba vlastniaca práva k ochrannej známke s rovnakým znením ako doména. Žalobca ďalej vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého „k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného 1/ nedošlo.“ Žalobca má naopak zato, že práve registráciou spornej domény došlo k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny s podnikom žalobcu a súčasne bolo v priebehu konania preukázané, že na webovej stránke pod spornou doménou bol a je umiestnený pochybný a provizórny obsah, ktorý takmer nijak nesúvisí s doménovým menom „B.", a z ktorého nie je možné identifikovať vzťah obsahu webovej stránku so žalovaným 1/. Naviac z obsahu webovej stránky nie je možné dovodiť, že by prezentovala služby, ktoré poskytuje žalovaný 1/, nakoľko na stránke nie je nijaká kontakt či iná identifikácia žalovaného 1/. Žalobca vytýka prvoinštančnému súdu, že sa touto otázkou vôbec nezaoberal. Rozsudok vôbec nerieši
vzťah obsahu webovej stránku žalovaného 1/, dobrej viery a nekalosúťažného konania žalovaného 1/. Dôvodenie, že registrácia domény rovnakého znenia ako priezvisko držiteľa domény nemôže byť nekalosúťažným konaním, podľa mienky žalobcu neobstojí. Nejde totiž o spor na ochranu osobnostných práv žalovaného 1/, ale o obchodnoprávny spor týkajúci sa ochrany práv k ochrannej známke a nekalosúťažného konania, pričom obidva subjekty sa stretávajú v hospodárskej súťaži. Ani žalobca, ktorý má rovnaké priezvisko (len v ženskom rode) a ktorý podniká pod obchodným názvom obsahujúcim termín „B.", sa nedožaduje práva k spornej doméne z titulu priezviska, ale z titulu práv k ochrannej známke, ktorá bola registrovaná pred tým, než si žalovaný 1/ registroval spornú doménu. Výklad, že fyzickej osobe, ktorá si ako doménu registruje svoje priezvisko, je bez ďalšieho poskytovaná vyššia ochrana ako osobe, ktorá je držiteľom ochrannej známky rovnakého znenia, by bol neprípustný. V takom prípade by si totiž fyzická osoba s priezviskom „L." alebo „N." mohla nárokovať práva k doméne www.mcdonald.com, resp. www.ford.com. Ochrana majiteľov ochranných známok by tak v rámci internetu a doménových mien bola úplne podlomená. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že registrácia domény so zhodným znením ako priezvisko fyzickej osoby - držiteľa domény, nie je bez ďalšieho konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí a zdôrazňuje, že otázku dobrých mravov je nutné, najmä v tomto špecifickom prípade, posúdiť s prihliadnutím na ostatné okolnosti tohto prípadu a konanie žalovaného 1/ (nielen formálne porovnaním priezviska a znenia domény). S týmito ostatnými okolnosťami sa však súd nijako nevyporiadal. Žalobca opätovne poukázal na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého registrácia domény, ktorá obsahuje vo svojom názve registrovanú medzinárodnú ochrannú známku, je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že otázkou zlého úmyslu pri registrácii domén sa zaoberá aj Nariadenie Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne .eu a zásady, ktorými sa riadi registrácia. Podľa princípov uvedeného nariadenia, ktoré je priamo aplikovateľné aj na území Slovenskej republiky, je zrejmé, že registrácia spornej domény (či už žalovaným 1/ alebo jeho právnymi predchodcami), ako aj jej súčasné držanie nie je legitímne a malo by byť preto zrušené. Žalobca tiež uviedol, že od 2.5.2017 má žalovaný 1/ pozastavenú všetku podnikateľskú činnosť, a teda v súčasnosti nemá právo poskytovať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, ani „zemné a výkopové práce" ako je uvedené na webovej stránke žalovaného 1/ na spornej doméne www.B..sk. To je ďalší dôkaz toho, že obsah webovej stránky, ktorú žalovaný 1/ umiestnil na spornú doménu, je nefunkčný a držanie spornej domény z jeho strany absentuje akýkoľvek racionálny význam a legitímny dôvod. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
5. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.5.2017 uviedol, že merito súdneho sporu sa žiadnym spôsobom nedotýka spoločnosti SK-NIC, ale týka sa len žalovaného 1/, teda živnostníka T. B., IČO: 37 206 516. Spoločnosť SK-NIC bude rešpektovať a vykoná akékoľvek právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
7. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podaného odvolania podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Vo všeobecnosti je nutné uviesť, že samotnou registráciou sporného označenia ako doménového mena ešte nedochádza k porušovaniu práv z ochrannej známky, nakoľko nemusí isť nevyhnutné o používanie označenia v obchodnom styku za účelom označovania určitých konkrétnych tovarov a služieb. Ak má byť však doménové meno používané v hospodárskej súťaži v obchodnom styku, môže sa dostať do konfliktu s ochrannou známkou. Pri vzájomnej kolízii je potrebné posúdiť, ktoré práva majú prednosť, či je držiteľ doménového mena povinný zdržať sa zasahovania do práv majiteľa ochrannej známky so staršou prioritou, kedy má ochranná známka vždy prednosť pred právami súvisiacimi s používaním doménového mena alebo či používaním doménového mena s právom prednosti nevznikli dostatočne silné práva, ktoré by zakladali povinnosť majiteľa ochrannej známky strpieť používanie doménového mena so skorším právom prednosti. Pri rozhodovaní sporov prameniacich z týchto konfliktov predovšetkým dochádza k aplikácii právnej úpravy ochranných známok. Ak je doménové meno registrované ako národná doména a používané v hospodárskej súťaži za účelom označovania určitých
konkrétnych tovarov a služieb, možno považovať takéto doménové meno za označenie používané v obchodnom styku vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, ktoré svojím používaním a reklamou nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre podnikateľa.
9. Absolútnu povahu práva majiteľa ochrannej známky určuje § 8 a nasl. zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach; majiteľ ochrannej známky má výlučné právo označovať svoje tovary alebo služby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná v registri, alebo ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami a bez jeho súhlasu nesmie nikto používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné služby, ani v spojení s týmito tovarmi alebo službami.
10. Nároky majiteľa ochrannej známky vyplývajúce z porušenia jeho práv sú upravené v § 8a a nasl. citovaného zákona. Majiteľ ochrannej známky sa predovšetkým môže voči každému domáhať zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby a stiahnutia takto označených predmetov z trhu. Majiteľ všeobecne známej ochrannej známky zapísanej do registra môže tieto práva uplatniť bez ohľadu na zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ak by použitie všeobecne známej ochrannej známky na iných tovaroch alebo službách poukazovalo na spojitosť medzi takto označenými tovarmi alebo službami a majiteľom všeobecne známej ochrannej známky a záujmy jej majiteľa by sa mohli takým používaním poškodiť.
11. Okrem ustanovení zákona o ochranných známkach prichádza do úvahy aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na ochranu proti nekalej súťaži, hlavne z dôvodu nekalého využívania vážnosti známej ochrannej známky k upútaniu pozornosti a využívaniu predstáv o kvalite spojenej so známkou.
12. S poukazom na vyššie uvedené zastáva odvolací súd názor, že ak doménové meno nemá právo prednosti vo vzťahu ku skôr zapísanej ochrannej známke, porušuje majiteľ doménového mena práva majiteľa ochrannej známky, medzi ktoré je možné zaradiť aj prípady zneužívania doménových mien. Pokiaľ má teda staršiu prioritu oproti doménovému menu ochranná známka, má ochranná známka pri strete prednosť. Tak, ako je možné od prihlasovateľa ochrannej známky očakávať zistenie, či ochranná známka už nie je používaná ako doménové meno, je možné požadovať od toho, kto chce používať doménové meno, uskutočnenie prieskumu zapísaných známok, príp. prihlášok zverejnených vo vestníku Úradu priemyselného vlastníctva. Táto požiadavka sa ale týka len prípadov, keď má byť doménové meno používané v hospodárskej súťaži. Pri používaní výlučne na nepodnikateľské účely neprichádza konflikt s ochrannou známkou do úvahy.
13. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obdo 54/2010 zo dňa 22.12.2011 „súťažiteľom, čo sa týka doménových mien, sú teda všetky hospodárske subjekty, ktoré do priestoru internetu vstupujú s úmyslom rozšíriť vlastnú hospodársku činnosť, teda dosiahnuť zisk; registrácia domény, ktorá obsahuje vo svojom názve registrovanú medzinárodnú ochrannú známku, je konaním v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom“. Je nutné prisvedčiť odvolateľovi, že konajúci súd žiadnym logickým argumentom nevysvetlil, prečo sa vo svojom rozhodnutí odchýlil od záveru prezentovaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí, keď mal zato, že „v danom prípade sa nejedná o konanie žalobcu a žalovaného 1/ v hospodárskej súťaži.“
14. Súd prvej inštancie ďalej prijal záver, že „registrácia domény so zhodným znením ako priezvisko fyzickej osoby, nie je bez ďalšieho konaním v rozpore s dobrými mravmi, ak je preukázané, že sa nedopúšťa nekalosúťažného konania vo forme vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovania na povesti alebo naplnenia generálnej klauzuly alebo registrácia bude prevedená s cieľom zabraňovaním, kedy pod doménou nebude umiestnený žiadny alebo s doménovým menom nesúvisiaci obsah a tým bude bránené majiteľovi ochrannej známky v podnikaní prostredníctvom internetu“. Súčasne konštatoval, že „k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného 1/ nedošlo“. Odvolací súd má zato, že prvoinštančný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutočnosťou, či sa v prípade konania žalovaného 1/ jednalo o nekalosúťažné konanie. Podľa mienky odvolacieho súdu nie je možné konštatovať absenciu nekalosúťažného konania iba z dôvodu, že žalovaný 1/ je podnikateľom
- fyzickou osobou, ktorého obchodným menom je jeho vlastné meno a priezvisko. V prvom rade je nutné poznamenať, že zaregistrovaná doména nie je tvorená jeho obchodným menom, teda menom a priezviskom, ale iba priezviskom žalovaného 1/. V ďalšom je podstatné, že webovú stránku www.B..sk
nie je možné stotožniť s osobou žalovaného 1/, nakoľko v nej absentuje akýkoľvek kontakt či iná identifikácia žalovaného 1/.
15. V súvislosti s posudzovaním konania žalovaného 1/ nemožno opomenúť fakt, že v zmysle bodu 10.4 písm. a) pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne SK, ktoré vydala spoločnosť SK-NIC, a.s. sa „za neprípustné označenie domény v každom prípade považuje použitie slova, ktoré je dominantným prvkom ochrannej známky zapísanej Úradom priemyselného vlastníctva SR“. Je nutné prisvedčiť žalobcovi, že súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou nijakým spôsobom nevysporiadal.
16. Na záver je nutné poznamenať, že žalobca sa podanou žalobou domáha (o. i.) aj prevodu doménového mena. V tejto súvislosti je potrebné sa zaoberať otázkou, či je tento nárok dôvodný nielen z hľadiska ochrany práv plynúcich z ochranných známok alebo ochrany pred nekalosúťažným konaním, ale tiež z hľadiska špecifických noriem európskeho práva doménových mien, konkrétne či je možná analogická aplikácia Nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne .eu a zásady, ktorými sa riadi registrácia.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne posúdiť nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedených skutočností, a to každý nárok jednotlivo. Súčasne bude potrebné vysporiadať sa so skutočnosťou, že žalovaný 1/ ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 28.10.2017.
18. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).