Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-305-2016.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/305/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci manželky, ktorá podala návrh na súd S. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX F. F. XXX, proti manželovi D. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. F. XXX, XXX XX C., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom I. Č., F.. XX. XX. XXXX, H. Č., F.. XX. XX. XXXX I. E. Č., F.. XX. XX. XXXX, zastúpených kolízny opatrovníkom Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava manželstvo S. Č., rod. C., nar. XX. XX. XXXX s D. Č., nar. XX. XX. XXXX, manželstvo uzavreté dňa 11. 07. 2009, na Matričnom úrade Mesta Dobšiná, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dobšiná, vo zväzku 8, ročník 2009, na strane 65, pod poradovým číslom 16 r o z v á d z a.
II. Súd na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti I. Č., nar. XX. XX. XXXX, H. Č., nar. XX. XX. XXXX a E. Č., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku, vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, do rúk matky.
IV. Otec sa bude s maloletými deťmi s t ý k a ť neobmedzene na základe mimosúdnej dohody rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojim návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a manžela zaviazal prispievať na ich výživu v minimálnej výške. Styky manžela s maloletými deťmi žiadala upraviť neobmedzene na základe ich mimosúdnej dohody. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom si nerozumeli. Stále sa jej vyhrážal a požíval alkoholické nápoje. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že na svojom návrhu trvá. Z ich manželstva sa narodili tri maloleté deti. Maloletý syn E., ktorý sa narodil 04. XX. XXXX síce pochádza z jej mimomanželského vzťahu, ale za biologického otca dieťaťa sa považuje manžel. Návrh na zapretie otcovstva síce už na Okresnom súde v Michalovciach podala, ale zatiaľ súd nerozhodol. Všetky tri maloleté deti žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti stým, že styky manžela s maloletými deťmi navrhuje upraviť neobmedzene. Výživné na maloleté deti žiada určiť v minimálnom rozsahu a to aj voči maloletému E., ale od manžela výživné na neho nechce. Manžel na výživu maloletých detí neprispieva a o deti neprejavuje záujem. Maloletá I. navštevuje druhý ročník základnej školy a maloletý syn H. je doma, lebo je chorý. Má psychické
problémy, lebo bol svedkom ich spolužitia, kedy manžel pod vplyvom alkoholu vyvolával neustále hádky a fyzicky ju napádal. To bol aj dôvod pre ktorý s deťmi opustila spoločnú domácnosť. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od augusta 2015 pre uvedené nezhody. Ďalej uviedla, že manžel bol zamestnaný iba na základe dohody, mal viacero zamestnaní, ale zo všetkých nakoniec odišiel, lebo sa mu nechcelo pracovať. Trvá aj na návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, lebo jej príjem činí iba rodičovský príspevok a prídavky na deti. Jej druh E. P. pracuje iba brigádnicky. Bývajú v rodinnom dome jeho rodičov. Jeho rodičia im finančne pomáhajú. Súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti, lebo nemá dostatok finančných prostriedkov, aby sa dostavila do Rožňavy na pojednávanie.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Na pojednávaní dňa 09. 05. 2017 vo svojej výpovedi uviedol, že z ich manželstva sa narodili dve maloleté deti I. I. H.. Ich starostlivosť zabezpečuje manželka. Na Okresnom súde v Michalovciach prebiehalo aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči týmto maloletým deťom. Deti boli zverené do starostlivosti manželky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu v minimálnej výške. S manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už asi dva roky. Deti nenavštevuje a občas na ich výživu posiela asi 5,-€ mesačne. Pred rokom pracoval v lese, ale práca u Mestských lesoch v Dobšinej sa skončila, nie je evidovaný ako nezamestnaný a nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Finančne mu pomáha priateľka E. Č.. Z ich spolužitia deti nepochádzajú a sedem detí jeho priateľky sú ústave. S manželkou už nechce obnoviť manželské spolužitie. Na pojednávaní dňa 01. 03. 2018 manžel uviedol, že s návrhom súhlasí a manželské spolužitie neobnovili. Nie je biologickým otcom maloletého E. a návrh na zapretie otcovstva zatiaľ nepodal. Poučeniu o tom, že zo zákona sa považuje za otca maloletého ako manžel matky dieťaťa porozumel. Ďalej uviedol, že naďalej je nezamestnaný a žije s družkou E. Č..
3. Súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo 11. 07. 2009 a z ich manželského spolužitia pochádzajú tri maloleté deti I., H. I. E.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na uvedenej adrese v C..
4. Zo spisu Okresného súdu Michalovce 15P/154/2016 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 24. 03. 2017 boli maloleté deti I. I. H. zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu v minimálnej výške od právoplatnosti rozsudku a jeho styky s maloletými deťmi boli upravené neobmedzene. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20. 05. 2017.
5. Zo správy od Mestského úradu Dobšiná súd zistil, že manželka, ktorá podala návrh na súd sa zo svojho trvalého pobytu v Dobšinej odhlásila dňa 18. 05. 2016 do obce F. F.. Z jej manželstva s D. Č.Á. pochádzajú dve maloleté deti I. I. H.. Ich starostlivosť zabezpečuje matka. Manžel je nezamestnaný a žije s družkou E. Č.. Je bezmajetný a na verejnosti sa správa slušne. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na uvedenej adrese v Dobšinej.
6. Zo správy od Obecného úradu F. F. súd zistil, že manželka je od 18. 05. 2016 prihlásená k trvalému pobytu v obci. Býva v rodinnom dome E. P.. Na uvedenej adrese sú prihlásené aj jej deti I. I. H.. Je vedená v evidencii nezamestnaných.
7. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že maloleté deti I. I. H. pochádzajú z manželstva rodičov. Manžel žije s družkou E. Č. v jej domácnosti, kde čistota a hygiena prostredia je na nízkej úrovni. Deti družky sú umiestnené v ústavnej starostlivosti. Manžel nemá príjem, privyrába si brigádnickými prácami. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manžel uviedol, že manželka s deťmi ušla od neho a má vedomosť o tom, že je tehotná so svojim terajším partnerom. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si neplní, lebo nemá z čoho. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
8. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce súd zistil, že manželka je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18. 05. 2016 a od 01. 06. 2015 poberá dávky v hmotnej núdzi a vyplácajú sa jej aj prídavky na deti. Dňa 04. 01. 2017 bola z evidencia nezamestnaných vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Od 01. 01. 2017 poberá rodičovský príspevok a od 01. 07. 2017 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Svojho manžela opustila v auguste 2015 a s maloletými deťmi sa presťahovala k rodičom. V mesiaci marec 2016 sa presťahovala do Obce F.Ž. F., kde žije s druhom E. P.. Manželke sa zo vzťahu s druhom narodilo ďalšie dieťa E. Č. XX. XX. XXXX. Rodina obýva trojizbový rodinný dom zariadený účelne. Poriadok a čistota v dome je na veľmi dobrej úrovni. Manželka sa o svoje deti riadne
stará. Na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá. V priebehu manželského spolužitia s maloletými deťmi opakovane opúšťala spoločnú domácnosť pre nezhody v spolužití. Boli medzi nimi hádky, vyhrážky aj fyzické útoky a v roku 2013 podala na manžela aj podnet na jeho trestné stíhanie, ktoré však vzala späť. Manžel vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje a o domácnosť a deti sa nestaral. Maloletá I. navštevuje základnú školu a maloletý je doma. Deti sú zdravé. Otec deti nekontaktuje a na ich výživu neprispieva. Počas šetrenia bolo zistené, že matka sa o deti starostlivo stará a má vytvorené vhodné podmienky pre ich starostlivosť.
9. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí navrhol pre prípad rozvodu manželstva maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :
1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
12. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko vážne a trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2015 a od tej doby manželské spolužitie neobnovili a v súčasnej dobe túto možnosť obidvaja jednoznačne odmietajú. Posudzovanie vážnosti narušenia rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami, ktoré viedli k rozvratu týchto vzťahov. K rozvratu vzťahov medzi manželmi v danom prípade podľa názoru súdu došlo najmä pre v nezhody v spolužití v dôsledku toho, že manžel požíval alkoholické nápoje a pod vplyvom alkoholu vyvolával nezhody a bol agresívny. V dôsledku toho manželka opustila s maloletými deťmi spoločnú domácnosť a v súčasnej dobe má iného partnera od ktorého sa jej narodilo aj ďalšie maloleté dieťa maloletý E.. Je však preukázané aj to, že napriek tomu, že manžel nie je biologickým otcom dieťaťa považuje sa zo zákona za otca maloletého ako manžel matky, lebo zatiaľ nedošlo k zapretiu otcovstva voči maloletému. Manželka s terajším partnerom riadne zabezpečuje starostlivosť o všetky tri maloleté deti a už v žiadnom prípade nechce obnoviť manželské spolužitie. Manželské spolužitie odmieta obnoviť aj manžel, ktorý má taktiež novú priateľku. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania považoval za trvalo vážne a hlboko rozvrátené, ich manželstvo neplní už ani jednu zo svojich funkcií a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
18. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské zdravotné záujmové potreby ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov , ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti atď.
20. Z prevedeného dokazovanie jednoznačne vyplýva, že starostlivosť matky o maloleté deti je na dobrej úrovni. Od kedy manželia nežijú spolu túto starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje sama za pomoci svojho terajšieho partnera. Pre starostlivosť o maloleté deti má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti a samotný záujem maloletých detí si vyžaduje, vzhľadom na ich ďalší zdravý fyzický a psychický vývin, aby aj naďalej zostali v terajšom rodinnom prostredí a v starostlivosti matky. Súd
preto maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorej vymedzil aj práva a povinnosti k deťom.
21. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne atď. Pri určení vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na to, že rodičia okrem maloletých detí nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s prihliadnutím aj na to, že súd obidvaja nezamestnaní a príjem matky činí iba rodičovský príspevok a prídavky na deti a otec je nezamestnaný, odkázaný na dávky v hmotnej núdzi súd výšku výživného na maloleté deti zo strany otca určil iba v minimálnom rozsahu. Takto stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí s prihliadnutím aj na majetkové finančné a zárobkové pomery oboch rodičov.
22. V zmysle ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením a týka sa to aj časti výroku rozsudku o výživnom v konaní o rozvod manželstva preto otec si takto musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť od vykonateľnosti výroku o výživnom teda od doručenia tohto rozsudku.
23. Je preukázané, že od kedy rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá nebráni otcovi v stykoch s maloletými deťmi, ale otec detí o tieto styky ani neprejavuje záujem. Z výpovede matky a z vyjadrenia otca maloletých detí pritom vyplýva, že na stykoch otca s maloletými deťmi sa vedia mimosúdne dohodnúť. Z týchto dôvodov súd styky otca s maloletými deťmi na čas po rozvode upravil neobmedzene na základe mimosúdnej dohody rodičov.
24. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.