Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-60-2017.pdf
PDF · 89.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: S. U., Q.. X.X.XXXX G. S. U., Q.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - Y. U., Q.. XX.X.XXXX, U. X. J. XXX/X, H., W..Č.. Q. XX, R., a otca - N. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. J. XXX/X, H., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 4.1.2017 sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného z 200 Eur na 70 Eur na každé maloleté dieťa počnúc 16.1.2017. Výživné je určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/248/2015-12 zo dňa 8.12.2015. Ako dôvod otec detí uviedol, že od rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov, a to že od októbra 2016 prestal prevádzkovať pohostinský bar, z ktorej činnosti mal podstatný príjem. V súčasnosti má nestály príjem z ambulantného predaja rýchleho občerstvenia. V podaní doručenom súdu dňa 24.8.2017 doplnil, že je zdravý, nevlastní žiadny hodnotný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Žije s matkou v byte, ktorý nie je v jeho vlastníctve a prispieva na domácnosť mesačne sumou 150 Eur, aj to len nepravidelne. Má dlhy, ktoré vyčíslil v sume 12.994,04 Eur. Svoje príjmy navrhovateľ súdu dokladoval daňovým priznaním za rok 2016.
2. Návrh otca bol postúpený Okresnému súdu Nitra nakoľko tento naposledy rozhodoval vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom (§ 6 ods. 1 CMP). Z oznámenia obce Pata zo dňa 14.3.2017 vyplýva, že maloleté deti žijú spolu s matkou v obci Pata. Podľa informácií z Materskej školy v Pate má S. podanú žiadosť do uvedenej materskej školy s nástupom od septembra 2017 a z oznámenia Základnej školy v Pate vyplýva, že S. je od 14.12.2016 žiačkou jej 3.A. triedy. Na základe pobytu matky a maloletých detí v obci Pata Okresný súd Nitra preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd podľa § 112 ods. 1 a 2 CMP. Súd ustanovil maloletým deťom opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (uznesenie č.k. 19P/60/2017-28 zo dňa 7.6.2017). Súd sa tiež oboznámil so spisom sp. zn. 13P/248/2015, ktorý zapožičal za týmto účelom z Okresného súdu Nitra.
3. Matka sa vyjadrila k návrhu otca podaním doručeným súdu dňa 18.8.2017, a to tak, že s ním nesúhlasí, nakoľko skutočné príjmy navrhovateľa nie sú preukázateľné. Ohľadne majetku, ktorý navrhovateľ používa na výkon podnikateľskej činnosti prebieha vyporiadanie bezpodielového majetku manželov po rozvode. V danom čase bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke. Nakoľko sa o dcéry stará výlučne sama, je obmedzená pri hľadaní a výkone práce. Býva spolu s deťmi v prenájme, kde nájomné je vo výške 250 Eur, energie 120 Eur, internet 16,60 Eur, televízia 8,90 Eur, telefón 35 Eur, strava a
ostatné výdavky na domácnosť predstavujú 300 Eur, benzín 20 Eur, školné na materskú školu 13 Eur a stravné 30 Eur, stravné pre staršiu dcéru 30 Eur a školné 20 Eur, pomôcky do školy približne 50 Eur, krst a prijímanie predstavovalo Odporkyňa má dlhy voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni, daňovému úradu a poskytovateľovi telekomunikačných služieb. Je poberateľkou rodinných prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne a do 31.5.2017 bola poberateľkou rodičovského príspevku na mladšiu dcéru vo výške 203,20 Eur mesačne.
4. Na pojednávanie dňa 30.11.2017 sa dostavili všetci účastníci, maloleté deti v zastúpení ich opatrovníkom. Navrhovateľ uviedol, že v čase poslednej úpravy mal príjem približne 2.000 Eur mesačne a uviedol skutočnosti opísané v bode 1 rozsudku. Doplnil, že v predmetnom čase splácali s manželkou úver vo výške 450 Eur mesačne, ktorý už nesplácajú. Úver sa týkal rodinného domu, ktorý predali za cenu 105.000 Eur. Z celej ceny boli splatené dlhy oboch rodičov a hypotéka. Súčasný príjem navrhovateľa je približne 700 až 800 Eur mesačne s tým, že musí splácať dlhy vo výške až 19.000 Eur. Za posledný rok z dlhu splatil sumu vo výške 4.000 Eur. Používa motorové vozidlo, ktoré vlastní leasingová spoločnosť, pričom spláca mesačné splátky 170 Eur. Odporkyňa uviedla, že počnúc septembrom 2017 je zamestnaná v spoločnosti Meile Elektrotechnik, k.s. v pracovnej pozícii výrobný pracovník s čistou mesačnou mzdou vo výške 336,34 Eur (za 9/2017). Na otázku opatrovníka, ako často otec navštevuje deti, otec uviedol, že raz mesačne. Nakoľko navrhovateľ za zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného označil zmenu v jeho príjmoch, súd odročil pojednávanie s tým, že vyzval navrhovateľa, aby preukázal príjmy za rok 2017 pod hrozbou toho, že v prípade nepreukázania príjmu bude súd vychádzať zo skutočností uvádzaných v zákone o rodine.
5. Na pojednávanie dňa 1.3.2018 sa dostavil iba opatrovník maloletých detí. Matka ani otec maloletých detí svoju neúčasť neospravedlnili, a tak súd pojednával v ich neprítomnosti. Opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko navrhovateľ uviedol, že má príjmy z predaja na jarmoku, zároveň sa nedostavil na dnešné pojednávanie bez ospravedlnenia a nevydokladoval príjmy v zmysle výzvy súdu. Naposledy bolo rozhodnuté rozsudkom v r. 2015 s tým, že S. navštevuje základnú školu, taktiež S. navštevuje škôlku, takže na strane maloletých došlo naopak k zvýšeniu nákladov a ich otec nepreukázal, že jeho osobná a majetková situácia odôvodňuje zníženie priznaného výživného. Zníženie výživného by bolo v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len “ZoR”), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
9. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
11. Podľa § 75 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným záverom. Výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/248/2015-48 zo dňa 8.12.2015. Uvedeným rozsudkom bol otec zaviazaný k plateniu výživného 200 Eur mesačne na každé maloleté dieťa. Z obsahu predmetného spisu súd zistil, že maloleté deti boli účastníkmi konania osvojené. Na pojednávaní (vo vyššie uvedenom konaní) dňa 8.12.2015 otec uviedol príjem vo výške 2.000 Eur mesačne (po odrátaní nájmu za prevádzky, ktorú výšku však nešpecifikoval). V danom čase výlučne otec uhrádzal náklady na domácnosť vo výške 300 Eur a splácal hypotekárny úver vo výške 450 Eur. Uvedené korešponduje s vyjadrením otca v tomto konaní. Rodičia maloletých detí nemajú inú vyživovaciu povinnosť. Otec počnúc 1.7.2005 je samostatne zárobkovou činnou osobou. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 7.6.2017 vyplýva, že od 11.7.2016 pribudla otcovi živnosť „poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“. Matka je od 9/2017 zamestnaná v spoločnosti Meile Elektrotechnik, k.s. v pracovnej pozícii výrobný pracovník s čistou mesačnou mzdou vo výške 336,34 Eur. Od 1.2.2018 má matka pozastavené živnostenské oprávnenia. Otec navštevuje deti raz za mesiac, neprispieva nad rámec stanoveného výživného. Súd skúmal či nastala zmena pomerov od posledného rozhodnutia počnúc dňom 16.1.2017, od kedy otec maloletých detí žiadal zníženie výživného. V zmysle zásad ZoR je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Teda v princípe nie je zníženie výživného priamo v záujme maloletých detí. Avšak je v ich záujme, aby bolo výživné určené aj s ohľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča, a to tak, aby tomuto boli umožnené dôstojné životné podmienky. Tiež je potrebné brať do úvahy oprávnené záujmy každého z rodičov. Otec dôvodil, že zmena pomerov nastala na jeho strane, a to znížením jeho príjmu. Tento však súdu počnúc 16.1.2017 nijakým spôsobom nedokladoval, pričom matka upozornila, že oficiálne príjmy nezodpovedajú jeho skutočným príjmom. Súd preto vyzval otca, aby preukázal príjmy za rok 2017 pod hrozbou toho, že v prípade nepreukázania príjmu bude súd vychádzať zo skutočností uvádzaných v ZoR. Nakoľko tak neurobil, súd vychádzal zo skutočností uvádzaných v ZoR, a teda, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (od 1.7.2017 do 1.3.2018 - 20 x 199,48 Eur). Použitie tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného ktorýmkoľvek smerom. Teda súd nemá za preukázané, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene príjmovej situácie na strane otca. Deti sú o dva roky staršie od posledného rozhodnutia, mladšia dcéra navštevuje materskú školu, staršia dcéra základnú školu s čím sú spojené vyššie náklady od posledného rozhodnutia. Matka síce pracuje, ale jej príjem je obmedzený, nakoľko má sťažený prístup k práci, keďže sa výlučne sama stará o obe deti, bez fyzickej pomoci ich otca. Obaja rodičia už nesplácajú úver vo výške 450 Eur mesačne, pričom svoje dlhy znížili predajom domu z kúpnej ceny vo výške 105.000 Eur. Taktiež otec už nehradí výlučne sám náklady na spoločné bývanie, tak ako to bolo v čase rozvodu. Obaja rodičia uvádzajú pretrvávajúce dlhy. Výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pritom otec uviedol, že za posledný rok bol schopný z dlhov splatiť sumu vo výške 4.000 Eur. Ďalej uviedol, že používa motorové vozidlo, ktoré vlastní leasingová spoločnosť, pričom spláca mesačné splátky 170 Eur. Na základe uvedených skutočností súd neidentifikoval zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti naposledy určené rozsudkom č.k. 13P/248/2015-48 zo dňa 8.12.2015 a návrh otca zamietol.
16. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v 4 vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Účastníci, ktorí sa vzdali odvolania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku, nemajú právo podať odvolanie voči rozsudku (§ 368 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).