Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-72-2017.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/72/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného U. H., pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212, ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.6.2017, č. k. 16T/36/2017-485, na verejnom zasadnutí dňa 1.3.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. H., nar. X.X.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 14.6.2017, č. k. 16T/36/2017-485 rozhodol takto: Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušuje sa
- celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/48/2017 zo 7. júna 2017, právoplatný a vykonateľný 7. júna 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a
- celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/25/2017 z 5. apríla 2017, právoplatný a vykonateľný 5. apríla 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Obžalovaní U. H., nar. XX.XX.XXXX v D. a E. J., nar. XX.XX.XXXX v D. sa uznávajú za vinných, že obžalovaný E. J. v bode 1/ dňa 08.10.2016 v čase približne o 02.30 hod. v R. na ulici M. č. XXX preliezol oplotenie spoločností O. R., s.r.o., dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde rozbil okno na výrobnej hale, cez ktoré vnikol následne do haly, odkiaľ odcudzil Aku skrutkovač značky Bosch v kufri, čím spoločnosti O. R., s.r.o. so sídlom R., M. č. XXX, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 110,- Eur, v bode 2/ dňa 13.10.2016 v čase približne o 00.30 hod. v R. na ulici M. č. XXX, preliezol cez oplotenie spoločnosti O. R., s.r.o. a dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde v čase približne o 01.37 hod. rozbil jedno zo zadných okien na budove spoločnosti, cez ktorý otvor sa dostal do budovy spoločnosti, odkiaľ odcudzil 24 kusov vidlicovo prstencových kľúčov rôznej veľkosti, 4 kusy vidlicových kľúčov rôznej veľkosti, 3 kusy skrutkovačov, 3 kusy vrtákov rôznej veľkosti a 2 kusy pilníkov na kov, čím spoločnosti O. R., s.r.o., so sídlom R., M. č. XXX, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 69,- Eur, obžalovaní E. J. a U. H. v bode 3/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 00:30 hodiny najneskôr do 00:40 hodiny dňa 07.12.2016 v obci G., na ulici P. XXX v predajni COOP Jednota s použitím prineseného páčidla spoločným konaním vypáčili v oblasti zámku vchodové dvere a rozbili sklenenú výplň druhých dverí vedúcich do obchodu s potravinami, kadiaľ obvinený E. J. následne vnikol dnu, kde vypáčil stojan na cigarety umiestnený nad dvoma pokladňami, z ktorého odcudzil najmenej 228 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v celkovej hodnote 752,70 Eur, zatiaľ obvinený U. H. dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu ušli na motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, EČV: GA 563EL, striebornej farby, čím spoločnosti COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom Trojičné námestie 5915/9,
Trnava, IČO: 00168921, spôsobili škodu krádežou vo výške 752,70 Eur a škodu poškodením dverí a stojana na cigarety vo výške 274,- Eur, v bode 4/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode od 00:15 hodiny do 00:24 hodiny dňa 07.12.2016 spoločným konaním, vylomením zámku, prekonali riadne uzamknuté vchodové dvere do predajne COOP Jednota v obci L. číslo XXX, následne prešli k ďalším dverám oddeľujúcim chodbu od predajne, na týchto dverách vylomili zámok, ďalej pravdepodobne jeden z páchateľov vošiel do predajne, z ktorej odcudzil najmenej 124 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v hodnote 388,- Eur, zatiaľ čo druhý obvinený dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu spoločne ušli na motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat, EČV: GA 563EL, striebornej farby, čím spôsobili obchodnej spoločnosti COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom Trojičné námestie 5915/9, Trnava, IČO: 00168921, škodu vo výške najmenej 388,70 Eur, pričom skutkov pod bodmi 1/ až 4/ sa obžalovaný E. J. dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu v Galante sp. zn. 1T 55/15 zo dňa 16.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015, odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, teda obžalovaný U. H. v bodoch 3/ a 4/ spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, obžalovaný E. J. v bodoch 1/ až 4/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, v bodoch 3/ a 4/ spoločným konaním, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchali obžalovaný U. H. v bodoch 3/ a 4/ pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a
obžalovaný E. J. v bodoch 1/ až 4/ pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, v bodoch 3/ a 4/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Za to boli odsúdení: Obžalovaný U. H. podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z(o) 5. októbra 2016, sp. zn. 1T/164/2016, právoplatný a vykonateľný 21. apríla 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to l ks obojstranné páčidlo s vyťahovačom klincov, veľkosti 510 mm. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks plochý skrutkovač 8 x 200 mm neznámej značky s rukoväťou čierno-žltej farby, 1 ks plochý skrutkovač zn. Narex veľkosti 10 x 180 mm s čiernou rukoväťou, 1 ks plochý skrutkovač neznámej značky veľkosti 10 x 160 mm s fialovou rukoväťou, 1 ks štípacie kliešte stranové zn. LUX, veľkosti 200 mm, 1 ks pákové kliešte na svorníky zn. LUX, veľkosti 450 mm, 1 ks prestaviteľné kliešte (blicky) zn. MEISTER, veľkosti 250 mm, 1 ks prestaviteľné kliešte (blicky) zn. WIHA, veľkosti 300 mm, 1 ks samosvorné kliešte zn. LUX, veľkosti 230 mm, 1 ks obojstranné ploché páčidlo s vyťahovačom klincov, celkovej veľkosti 510 mm a 1 ks špeciálny prípravok podomácky vyhotovený z maliarskeho valčekového držiaka veľkosti 495 mm. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika. Obžalovaný E. J. podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 1, odsek 3, § 49 odsek 2 Trestného zákona, na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaní E. J. a U. H. zaväzujú spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti
COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom Trojičné námestie 5915/9, Trnava, IČO: 00 168 921, škodu vo výške 313,54 Eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote, bezprostredne po jeho vyhlásení, odvolanie obaja obžalovaní a to proti výrokom o treste. V odvolacom konaní tunajší súd rozhodol o vylúčení veci obžalovaného E. J. na samostatné konanie. Nakoľko týmto uznesením krajského súdu bolo rozhodnuté iba o odvolaní obžalovaného U. H., v ďalšom odôvodnení tohto uznesenia sa súd zameriava iba na odvolanie týkajúce sa obžalovaného U. H.. Podané odvolanie odôvodnila písomný podaním zo dňa 26.6.2017 obhajckyňa obžalovaného. Uviedla, že trest, ktorý súd uložil, považuje obžalovaný za neprimerane prísny a odvolaním sa domáha uloženia miernejšieho trestu. Súd sa nedostatočne zaoberal jednotlivými hľadiskami odôvodňujúcimi uloženie tohto neprimeraného trestu. Pokiaľ ide o otázku viny, v zmysle § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Po tom, čo si uvedomil toto moje nesprávne protiprávne konanie, chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste, v rámci ktorej by eventuálne mohol byť ponúknutý miernejší trest v rámci zákonných ustanovení. Podľa ust. §u 34 Trestného zákona je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti), individuálnej prevencie ( tým, že sa vytvoria podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie ( tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti). Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom spoločenskej nebezpečnosti, ktorá je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Treba zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Treba si uvedomiť, že neprimerané tresty vedú k zatrpknutosti. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Obžalovanému sa trest, ktorý mu súd uložil napadnutým rozsudkom, zdá neprimerane prísny a neadekvátny, ktorý je v zrejmom nepomere k všetkým zákonným zásadám uvedených v § 34 ods. 1. ods. 4 Trestného zákona, ktoré ovplyvňujú súd pri rozhodovaní o výmere trestu, nakoľko by represívna zložka trestu nezodpovedala účelu trestu. Obžalovaný si uvedomuje, že protiprávne konanie nebolo správne, úprimne to aj oľutoval. Je si vedomý, že musí za to znášať aj dôsledky - teda prísnejší trest, avšak ten, čo mu bol vymeraný napadnutým rozsudkom, považuje za neprimerane prísny. Myslím si, že i trest miernejší - nepodmienečný, si splní svoj prevýchovný účel. Preto žiada odvolací súd o uloženie miernejšieho trestu. Obžalovaný aj sám zdôvodnil svoje odvolanie, pričom poukázal na to, že spáchanie trestného činu priznal a tento oľutoval a na jeho spáchaní sa podieľal menšou mierou ako jeho spoluobžalovaný. V ďalšom polemizuje so správnosťou právnej kvalifikácie zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona, vo vzťahu k postupu Generálnej prokuratúry SR, ktorá vydala interné usmernenie o spôsobe posudzovania kvalifikačného znaku trestného činu - vlámania - pri postupe prokurátorov v súdnom konaní. Prokurátor odvolanie v zákonnej lehote nepodal. Na verejnom zasadnutí nariadenom odvolacím súdom na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, sa obžalovaný, resp. jeho obhajca pridržiavali písomného odôvodnenia odvolania. Prokurátor navrhol odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok, ako i podaný opravný prostriedok a zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Nezistil pritom dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, preto napadnutý výrok preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k týmto zisteniam a záverom. Odvolacie námietky obžalovaného smerovali proti výške uloženého trestu, ktorý považuje za neprimeraný a dožaduje sa uloženia trestu v nižšej výmere. K výroku o treste okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (skrátene a modifikovane) uviedol, že zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutovala že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, nielen v konaní pred súdom realizovaným vyhlásením o vine. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že už bol odsúdený. Rovnako mu priťažovalo, že spáchal viac trestných činov, ktorú priťažujúcu okolnosť ale u obžalovaného H. nebolo možné použiť, nakoľko sa v jeho prípade aplikovala asperačná zásada podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. V konečnom súčte tak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona viedlo k modifikácii základnej sadzby 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody za súdený trestný čin a to znížením hornej hranice o jednu tretinu. Súd tak u obžalovaného H., pri úprave trestnej sadzby postupom podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 122 mesiacov a 20 dní. Pri určení druhu trestu bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Potreba ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného vyplynula zo skutočnosti, že tento bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za krádeže vlámaním, pričom tieto krátkodobé tresty evidentne na neho nemali dostatočne odstrašujúci účinok. Pri určení konkrétnej výmery trestu u obžalovaného súd poukazuje najmä na jeho trestnú minulosť, z ktorej je možné vyvodiť záver, že páchanie majetkovej trestnej činnosti je mu vlastné, keďže sa jej dopúšťa permanentne napriek tomu, že bol za ňu opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tu je evidentné, že ani výkon trestu odňatia slobody nemá na obžalovaného žiaden prevýchovný vplyv. Súdené skutky spáchal rok a pol po tom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa mal po ostatnom prepustení dopustiť aj inej trestnej činnosti, ktorá sa aktuálne vyšetruje. Za daného stavu je potom nutné vo vzťahu k obžalovanému dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, preto mu súd opätovne uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, teda ešte stále v dolnej tretine zákonného rozpätia. Len takýto trest zabráni obžalovanému na určitý čas páchať majetkovú trestnú činnosť a zároveň po dobu výkonu trestu ochráni majetky a obydlia spoluobčanov. Zároveň súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí opísaných v enunciáte rozsudku, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto veci mu patrili a išlo o veci určené na spáchanie trestného činu a v prípade páčidla aj vec použitú na spáchanie trestného činu, ako ich má na mysli ust. § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona. Podľa zistenia okresného súdu sa u obžalovaného súdené skutky zbiehajú so skutkom dokonaným 16.03.2016, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/164/2016 z 5. októbra 2016, právoplatným a vykonateľným 21.4.2017, pričom trestný rozkaz mu bol doručený 12.4.2017. Zbiehajú sa preto, lebo medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného. Obžalovanému bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest podľa ust. § 212 odsek 4 Trestného zákona, ktorý je najprísnejšie trestný. Keďže súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 5. októbra 2016, sp. zn. 1T/164/2016, právoplatný a vykonateľný 21. apríla 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Ide o výrok obligatórny v prípade ukladania súhrnného trestu. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. Po preskúmaní trestného spisu dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k uloženiu trestu prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho skutkové zistenia sú správne a z týchto urobil aj správny záver. Druh uloženého trestu (t.j. trest odňatia slobody, trest nepodmienečný a trest súhrnný) je v súlade s citovanými ustanovenia Trestného zákona a tento nenapáda obžalovaný svojim odvolaním. Spornou otázkou tak zostala výška uloženého trestu. Obžalovaný sa dožaduje jeho zníženia, resp. mimoriadneho zníženia pri použití ustanovenia § 39 Trestného zákona, pričom však na takýto postup sám neuvádza žiadne relevantné dôvody. Jeho úvahy sú vo všeobecnej rovine a apelujú, aby nebol uložený neprimerane prísny trest, ktorý by sa minul svojim účinkom. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je výška uloženého trestu odňatia slobody neprimeraná a zbytočne prísna. Poukazuje pritom na to, čo už v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol okresný súd, teda že obžalovaný bo doposiaľ 8 krát súdne trestaný ( v jedno prípade s účinkami zahladenia odsúdenia), v prevažnej miere za majetkovú trestnú činnosť obdobného charakteru ako je tá, za ktorú je aktuálne súdený. Za túto majetkovú trestnú činnosť bolo opakovane odsudzovaný na krátkodobé nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré postupne vykonal. Je teda zrejmé, že v jeho osobe ide o kriminálne narušeného páchateľa, ktorý sa sústavne dopúšťa páchania úmyselnej trestnej činnosti. Práve z tohto dôvodu je potrebné uložiť mu za aktuálne súdenú, viacnásobnú trestnú činnosť, trest odňatia slobody vo výške tak ako ju uložil okresný súd. Dosiahnutie účelu trestu nie je možné uložením trestu vo výške, ktorý by sa pohyboval na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Takto uložený trest v sebe zahŕňa aj požiadavku individualizácie trestu, keďže ide o opakované trestanie za rovnaký druh trestnej činnosti, preto je logické a zákonné ak ďalší trest pre obžalovaného je vyšší ako tie predchádzajúce (ktoré sa zjavne minuli svojim výchovným účinkom vo vzťahu k obžalovanému ako páchateľovi trestnej činnosti). Z tohto dôvodu neexistujú v danom prípade žiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali mimoriadne zníženie výšky trestu odňatia slobody podľa § 39 Trestného zákona a takouto okolnosťou nie je ani vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby jeho opakovania.
Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, dospel odvolací súd k rozhodnutiu, že napadnutý rozsudok je správny a zákonný, odvolanie obžalovaného je nedôvodné a preto ho zamietol v zmysle § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.