Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-146-2016.pdf
PDF · 86.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/146/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci na návrh povinného otca (navrhovateľa): U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX S. N., št. občan SR proti plnoletému synovi (oprávnený): H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX D. W., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému plnoletému synovi H. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Pezinok., č. k. 11P 27/2008-57 zo dňa 04.11.2008, právoplatným dňa 01.12.2008, ku dňu 16.06.2016.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 16.06.2016, sa povinný otec pôvodne domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči t.č. už plnoletým deťom, (oprávneným v 1. a 2. rade), uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 11P/27/2008-57 zo dňa 04.11.2008, právoplatným dňa 01.12.2008, ktorým bol zaviazaný na platenie zvýšeného výživného na v tom čase maloleté deti A.: H. sumou 3.500 Sk a G. sumou 2.200 Sk, a to odo dňa 01.04.2016 u oprávnenej v 1. rade a od dňa 01.06.2016 u oprávneného v 2. rade. Povinný otec uviedol, že stanovenú vyživovaciu povinnosť si vždy riadne plnil, pričom z dôvodu, že obe deti nadobudli vek plnoletosti a navrhovateľ sa dozvedel o ukončení štúdia dcéry G. zrejme ešte dňa 30.06.2015 a syna H., ktorý navštevoval denné vysokoškolské štúdium, dňa 30.05.2016, sú obaja schopní sa sami živiť. Napriek písomným žiadostiam navrhovateľa adresovaným oprávneným deťom alebo ich matke Z. A., táto až v marci 2016 oznámila navrhovateľovi bez bližších informácií, že dcéra nepokračuje v štúdiu. Nakoľko nemá žiadne bližšie informácie, riadne platil súdom stanovené výživné na dcéru G. do 01.04.2016 a na syna H. do 01.06.2016.
2. Na základe písomného vyjadrenia plnoletej dcéry G. k veci samej zo dňa 21.11.2016, z ktorého vyplývalo, že nesúhlasí so zrušením výživného, nakoľko pokračuje v štúdiu na vysokej škole, vzal z tohto dôvodu povinný svoj návrh na začatie konania voči oprávnenej v 1. rade (plnl. dcére) späť a preto súd uznesením zo dňa 07.06.2017, sp. zn. 16C/146/2016, právoplatným dňa 11.08.2017, konanie voči oprávnenej v 1. rade zastavil a rozhodol o trovách konania podľa § 29 a 52 C.m.p..
3. Predmetom konania potom bol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k oprávnenému plnoletému synovi H., uloženú povinnému otcovi rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č. k. 11P/27/2008-57 zo dňa 04.11.2008, a to ku dňu 01.06.2016
4. Oprávnený sa v písomnom vyjadrení z 21.11.2016 k návrhu vo veci samej nevyjadril, iba uviedol adresu trvalého pobytu : Š. X, D. W. XXX XX, na ktorej sa zdržiava a na ktorej riadne a včas preberá
všetky písomnosti. V následnom písomnom vyjadrení z 01.02.2008 oprávnený uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí, pričom je v súčasnosti študentom doktorandského štúdia, popri ktorom pracuje ako kondičný tréner 1.BVK. Uviedol, že mu povinný otec výživné neplatí od doby, keď mu zaslal oznámenie o ukončení magisterského štúdia.
5. Súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti povinného otca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil hospitalizáciou, pričom na osobnej účasti netrval a žiadal o prejednanie a rozhodnutie veci bez jeho prítomnosti, pričom súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného, predloženými listinami - právoplatným rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 11P/27/2008-57 zo dňa 04.11.2008, pripojeným spisom OS Pezinok sp. zn. 11P/27/2008, na základe ktorého mal za nesporne preukázané nasledovné skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci:
6. Vyživovacia povinnosť otca, voči v tom čase maloletému synovi H. A., nar. XX.XX.XXXX bola upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 11P/27/2008-57 zo dňa 04.11.2008, právoplatným dňa 01.12.2008, na základe ktorého bol otec povinný platiť k rukám matky maloletého, počnúc dňom 01.09.2008 mesačné výživné 3.500,-Sk (116,20 €), vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dňa XX.XX.XXXX oprávnený syn dosiahol plnoletosť.
7. Z výpovede oprávneného pred súdom vyplynulo, že je pravdou, že ukončil magisterské štúdium v júni 2016 na Fakulte telesnej východy a športu UK v Bratislave a v súčasnosti je študentom doktorandského štúdia a popri štúdiu pracuje. S návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti ku dňu ukončenia magisterského štúdia na FTVŠ UK v celom rozsahu súhlasí.
8. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.
16. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
17. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodenými potrebami oprávneného ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima, bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinných rodičov dieťaťa (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a
zaťažuje oboch rodičov (otca a matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov, potrebných pre zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou ja štúdium. Aj keď zákon o rodine nedefinuje, kedy možno konštatovať, že dieťa je schopné sa samo živiť, práve pre širokú škálu možností, vo všeobecnosti je to najčastejšie doba bezprostredne po ukončení štúdia, ktorým sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. Preto štúdium je takou okolnosťou ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov, pričom pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky už ukončením jedného štúdia, ale aj ďalšieho štúdia napr. na vysokej škole, ktoré je riadnym pokračovaním predchádzajúceho štúdia, resp. naň nadväzuje. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania v zvolenom študijnom smere, na ktoré sa dieťa sústavne a systematicky pripravuje. Pri takomto ďalšom štúdiu, treba brať na zreteľ aj ďalšie okolnosti akými sú vek dieťaťa, dĺžka štúdia, príp. dôvody predĺženia štúdia nad predpokladanú dobu, možnosti a schopnosti na strane povinného rodiča, príp. ďalšie špecifiká, pričom pri určení vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu súd prihliada aj na kritérium dobrých mravov. Potom k zrušeniu tejto povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie a iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). V prípade zrušenia výživného ku dňu, kedy pominul zákonný dôvod pre jeho platenie, v prípade plnoletých detí, vzniká povinnosť vrátenia vyplateného výživného od zrušenia tejto povinnosti súdom. K zmene rozsudku, ktorým bola vyživovacia povinnosť upravená, je možné pristúpiť iba za predpokladu v konaní preukázanej podstatnej zmeny pomerov, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, pričom pri plnoletých oprávnených deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného otca voči plnoletému synovi H. trvala do ukončenia magisterského štúdia na FTVŠ UK v Bratislave, pričom ako vyplynulo aj z vyjadrenia oprávneného, napriek pokračovaní v doktorandskom štúdiu, popri štúdiu pracuje a tým si zabezpečuje prostriedky na svoju výživu a životné potreby. Zo zistených skutočností vyplývalo, že plnoletý syn, ktorý ukončil magisterské štúdium na vysokej škole, získal magisterské vysokoškolské vzdelanie v zvolenom obore a sa stal uplatniteľný na trhu práce. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Z uvedeného dôvodu nie je nevyhnutne odkázaný na starostlivosť a výživu zo strany svojich rodičov, ktorých zákonná vyživovacia povinnosť k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ku dňu rozhodovania súdu zanikol zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa si zabezpečiť výživu, čím zanikla aj zákonná vyživovacia povinnosť otca k plnoletému synovi v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
19. Čo sa týka časového údaju, od ktorého dňa žiadal navrhovateľ zrušenie svojej vyživovacej povinnosti voči k plnoletému synovi, v žalobnom petite návrhu ju navrhoval zrušiť počínajúc dňom 01.06.2016. Platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Tzn. že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko navrhovateľ žiadal zrušenie vyživovacej povinnosti od 01.06.2016, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2016, súd z vyššie uvedených dôvodov, ktoré existovali už pri podaní návrhu a trvali aj v čase rozhodovania súdu, zrušil vyživovaciu povinnosť povinného otca odo dňa podania žaloby, tzn. od 16.06.2016.
20. Z uvedených dôvodov, súd vyhovel návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči oprávnenému plnoletému synovi H., ktorá trvala po dobu štúdia a prípravy na zamestnanie a zanikla ukončením magisterského štúdia a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 16.06.2016.
21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).