Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-106-2017.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Csp/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený usadeným euroadvokátom JUDr. Jiřím Šmídom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773 proti žalovanému: N. W., T.. XX.X.XXXX, H. T.. G. XX/XX, H., o zaplatenie 523 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd zastavuje konanie v časti 603,15 eur.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zmysle opraveného petitu doručeného súdu dňa 6.6.2017 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 523 eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 219,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.4.2013, trovy konania. 2. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný doručil súdu uznanie nároku v plnom rozsahu, žiadal povoliť mu dlh splácať po 15 eur mesačne. 3. V žalobca v podaní doručenom súdu 7.11.2017 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu 640,28 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z sumy 261,88 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. V podaní doručenom súdu 23.1.2018 žiadal zaplatiť 523 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z sumy 523 eur od (dátum neuviedol) do zaplatenia. Na základe týchto rozdielnych žalovaných súm súd písomne vyzval žalobcu ujasniť výšku žalovanej sumy. 4. Žalobca doručil súdu dňa 31.1.2018 podanie, v ktorom uviedol, že žida zaplatiť istinu 261,88 eur (pôvodne žalovaná suma 440 eur ponížená o platby žalovaného), náklady spojené s úverom 378,4 eur a úrok z omeškania . V závere dodal, že celkovo činí žalovaná suma 640,28 eur. V podaní doručenom súdu 7.2.2018 žalobca žiadal zaplatiť sumu 37,13 eur. 5. Žalobca doručil súdu po prvom pojednávaní dňa 6.2.2018 späťvzatie žaloby v časti 603,15 eur a zvyšok žalovanej sumy 37,13 eur kvalifikoval ako zvyšnú časť nákladov spojených s úverom, pričom ich presne nešpecifikoval. Následne dňa 27.2.2018 doručil súdu podanie, v ktorom žiadal zase uložiť povinnosť žalovanému povinnosť zaplatiť m 523 eur s príslušenstvom bez toho, že by zdôvodnil, keďže pred tým doručil súdu čiastočné späťvzatie. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.4.2013, štandartnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomnými vyjadreniami strán sporu, predžalobnou výzvou z 19.4.2017, oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 7. Provident Financial, s.r.o., Mlynské nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731 ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.4.2013 v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 440 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 9,87 eur (len poslednú vo výške 9,47 eur), splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť poslednej splátky v „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“, počet splátok 60 týždňov. V zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38 %, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru ( t.j. 63,36 eur), administratívny poplatok 88,44 eur. V tlačive označenom ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ z 6.4.2013 je uvedená výška mesačnej splátky tiež sumou 9,87 eur a posledná šesťdesiata splátka vo výške 9,47 eur. 8. Provident Financial, s.r.o. ako právnická osoba uzatvoril s žalovaným ako spotrebiteľom dňa 6.4.2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť firme Provident Financial, s.r.o. (ďalej len „poskytovateľ“) odmenu 226,60 eur. Predmetnú odmenu sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59 splátok po 3,77 eur mesačne a 60. splátka v sume 4,17 eur. Pod službou sa malo na mysli to, že poskytovateľ bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať žalovanému službu v podobe preberania peňazí určených na úhradu splátky úveru. 9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 medzi postupcom Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného i pohľadávka voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom z 16.12.2016. 10. Pohľadávka žalobcu bola ku dňu postúpenia pohľadávky podľa vyjadrenia žalobcu vo výške 523 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil sumu 220,6 eur. 11. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním, žalobca vyzval žalovaného predžalobnou výzvou z 19.4.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 603,15 eur najneskôr do 27.4.2017. 12. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovo sumu 818,4 eur, ktorá pozostáva z istiny 440 eur, úroku a administratívneho poplatku 151,8 eur, sumy na zabezpečenie splátok úveru 226,6 eur. 13. Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že on už žalobcovi uhradil sumu 603,15 eur vložením sumu na účet v SLSP, a.s., ktorý účet mal k dispozícii od žalobcu. Ako variabilný symbol pri platbe uviedol číslo zmluvy: 568160646. Toto tvrdenie žalovaný preukázal aj príkazom na úhradu z SLSP, a.s. zo dňa 17.7.2017. 14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 6.4.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 17. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.. 19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 21. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 22. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.4.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.. 23. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 25. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
29. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..
30. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
31. Žalobca zobral svoju žalobu späť v časti 603,15 eur po prvým pojednávaním, žalovaný s prípadným späťvztaím súhlasil, preto súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
32. Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí) ostalo v zmysle podania žalobcu doručeného súdu 7.2.2018 (na čl. 92 v spise) zaplatenie sumy 37,13 eur a trov konania. 33. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná ( do čiastočného späťvzatia) dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému reálne úver 440 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné týždenné splátky po 9,87 eur po dobu 59 mesiacov a 60 týždeň v sume 9,47 eur, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná úroková sadzba 22,38 %, s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy. 34. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter ich postavenia. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 35. Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 36. Súd mal z listinných dôkazov i vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu preukázané, že žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil v splátkach ešte pôvodnému veriteľovi sumu 220,6 eur z vyčerpanej sumy 440 eur. Súd mal ďalej objektívne preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 17.7.2017 ( po začatí pojednávania) sumu 603,15 eur. 37. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška týždennej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 823,75 eur (220,6 eur +603,15 eur) od vyčerpanej celkovej sumy 440 eur zistil, že žalovaný neuhradil k dňu podania žaloby sumu 219,40 eur, no k dňu rozhodovania súdu v merite veci mal už uhradenú celú výšku poskytnutého úveru. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný preukázateľne uhradil celú úver, súd po čiastočnom zastavení konania vo zvyšku žalobu zamietol.
38. Súd sa v závere vyporiadal aj s písomným vyjadrením žalovaného, v ktorom uvádza, že uznáva nárok v plnom rozsahu. Súd vychádzajúc z obsahu tohto vyjadrenia dospel k záveru, že nejde o riadne písomné zákonné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, lebo v ňom absentuje prvok dôvodnosti. Žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že uznáva nárok, ale nakoľko žalobca v rôznych svojich vyjadreniach uplatňuje rôzne sumy na úhradu, nemôže súd mať za to, že by žalovaný uznal aj konkrétnu výšku nároku tobôž keď sám konkrétnu výšku v písomnom vyjadrení neuviedol. Taktiež v písomnom vyjadrení neuvádza dôvod , z akého dlh vznikol. 39. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola do čiastočného späťvzatia podaná dôvodne len v časti 219,40 eur a po čiastočnom späťvzatí sa stala nedôvodnou. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 40. Súd sa osobitne vyporiadal i so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 6.4.2013 (uvádzanú v ods. 8 odôvodnenia tohto rozsudku). Povaha Zmluvy o zabezpečení splátok úveru má akcesorickú povahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod 1.4, podľa ktorého ak zákazník (žalovaný) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu splátky, na ktorej výške sa dohodli, tak tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) sú celkovými nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Nakoľko je úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. 41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
44. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že v prípade, ak by v časti nezobral žalobca žalobu späť ( v sume 603,15 eur), súd by mu vyhovel len v časti 219,40 eur a teda v konaním by bol úspešnejším žalovaný. Čiže aj po podaní čiastočného späťvzatia pripadol čistý úspech na stranu žalovaného, ktorý si trovy konania neuplatnil a preto mu ich náhradu ani nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).