Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-15-2017.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, v zastúpení JUDr. Ján Šoltés, advokátom so sídlom Mýtna č. 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: G. S., H.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 67,50 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 58,50 EUR od 21.11.2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 73,34%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a. s., podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 67,50 EUR s prísl. Takúto žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 14.05.2013 zmluvu o pôžičke č. 20428664 na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 270 EUR a to na kúpu spotrebného tovaru - Samsung Galaxy S3 mini. Kúpna cena tovaru bola dohodnutá vo výške 308 EUR a žalovaný uhradil akontáciu vo výške 38 EUR. Zvyšok kúpnej ceny bol financovaný predmetnou pôžičkou a žalovaný sa zaviazal ju splácať v 18 pravidelných mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky bola dohodnutá v sume 15 EUR. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný uhradil celkovo sumu 211,50 EUR a žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas splácať pôžičku. Poslednú úhradu vykonal žalovaný dňa 10.08.2016. Právny predchodca žalobcu poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný bol vyzvaný predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2014 na úhradu dlžných splátok a upozornený na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti. K úhrade dlžných splátok zo strany žalovaného nedošlo, a preto bol dňa 19.06.2014 úver zosplatnený. Celkovo tak mal žalovaný zaplatiť sumu 270 EUR, pričom po zohľadnení vykonaných úhrad zo strany žalovaného vo výše 211,50 EUR predstavuje jeho záväzok sumu 67,50 EUR nakoľko si právny predchodca žalobcu uplatňoval aj príslušenstvo pohľadávky a to náklady na vymáhanie vo výške 9 EUR.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 18.12.2017, pričom ten sa napriek tomu, že bol v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzvaný, aby sa k nej vyjadril, tak svoje právo nevyužil v lehote určenej súdom a písomne sa nevyjadril.
3. Súd po začatí konania uznesením zo dňa 13.12.2017 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. vstúpil ako nový žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a to z dôvodu, že boli splnené podmienky pre takýto procesný postup podľa § 80 CSP nakoľko právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
4. Súd vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania bola pohľadávka, ktorej výška nepresahuje 1.000 EUR, ide o vec jednoduchého právneho posúdenia a skutkový stav nebol medzi stranami sporu sporný v zmysle § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písmena b) CSP verejne vyhlásil rozsudok a nenariaďoval vo veci pojednávanie. Verejného vyhlásenia rozsudku zo dňa 01.03.2018 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu a ani žalovaný.
5. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a to zmluvou o pôžičke č. 4550323137, prílohou č. 2 Štandardných Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, prílohou č. 3 - Informácie o finančnom sprostredkovaní, všeobecnými obchodnými podmienkami k zmluve o pôžičke s platbou cez poštovú poukážku, predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2014, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 CSP, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 06.07.2017, prílohou č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2017, podacím hárkom č. EPH101831965 ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a. s. uzavrel so žalovaným dňa 14.05.2013 zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 270 EUR na kúpu tovaru - Samsung Galaxy S3 mini. Žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 38 EUR, pričom kúpna cena tovaru bola dohodnutá vo výške 308 EUR. Takúto pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať mesačnou splátkou vo výške 15 EUR a to po dobu 18 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 0%, RPMN bola určená vo výške 0% a priemerná RPMN bola určená vo výške 47,29%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 0 EUR a termín konečnej splatnosti bola dohodnutý 11/2014. Žalovaný tiež potvrdil prevzatie predmetného tovaru. Z prílohy č. 2 - Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 270 EUR, pričom finančné prostriedky boli prevedené na účet sprostredkovateľa. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 15 EUR a to na dobu 18 mesiacov. Celkovú čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť bola dohodnutá vo výške 270 EUR a pôžička slúžila na financovanie nákupu tovaru Samsung Galaxy s3 mini. Predajná cena bola dohodnutá vo výške 308 EUR úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 0%, pričom RPMN bola určená vo výške 0%. Priemerná RPMN bola určená vo výške 47,29%. Bola tiež dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10% z mesačnej splátky. Súčasťou takejto zmluvy o pôžičke boli aj všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke v ktorých sú bližšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil akontáciu a v období od 20.06.2013 do 10.08.2016 vykonal celkové úhrady vrátane akontácie vo výške 249,50 EUR. Právny predchodca žalobcu si vyúčtoval aj príslušenstvo pohľadávky - náklady spojené s jej vymáhaním vo výške 9 EUR. Tieto náklady spočívajú s manipulačných poplatkov. Z predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 46,50 EUR z titulu nedoplatkov na splátkach, pričom v prípade ak takéto splátky budú neuhradené tak bude oprávnený predmetný úver zosplatniť. Takáto upomienka bola doručená žalovanému dňa 02.06.2014. Zo žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 06.07.2017 ako aj prílohy č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému vo výške 67,50 EUR, variabilný symbol 20428664 bola postúpená na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.07.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávku z vyššie uvedenej zmluvy vo výške 100,06 EUR postúpil na žalobcu. Takéto oznámenie podľa podacieho hárku malo byť podané na poštovú prepravu dňa 21.07.2017 a následne malo byť doručované žalovanému. Na základe návrhu na zmenu strany sporu podľa § 80 CSP súd uznesením zo dňa 13.12.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že pohľadávka, ktorú si uplatňoval proti žalovanému bola postúpená na žalobcu počas konania. Takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2018.
7. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 1 ods. 3 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného k dátumu uzavretia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským úverom nie sú: úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.
9. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že právny predchodca žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pretože súdu je známe z jeho činnosti, že ten podnikal v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Uzavretá zmluva o pôžičke mala formulárový charakter a vopred ju pripravoval právny predchodca žalobcu, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy a musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Vzhľadom na charakter pôžičky ako aj zmluvné podmienky však súd s prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 2, 3 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k názoru, že pôžička, ktorá bola poskytnutá žalovanému nie je spotrebiteľským úverom nakoľko išlo o bezúročnú pôžičku a žalovaný nebol povinný platiť ani iné poplatky. Napriek tejto skutočnosti však má žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože uzatváral takúto formulárovú zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože je zrejmé, že konal pri poskytnutí takejto pôžičky v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z predložených listinných dôkazov súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 270 EUR, pričom tá slúžila na kúpu vyššie uvedeného tovaru. Žalobca si uplatňoval v podanej žalobe nárok na istinu vo výške 270 EUR po zohľadnení zaplatenej akontácie ako aj náklady na vymáhanie vo výške 9 EUR, pričom nebola sporná skutočnosť, že žalovaný vykonal úhrady v rozsahu 211,50 EUR. Súd tiež považoval žalobcu za aktívne legitimovaného nakoľko mu predmetná pohľadávka, ktorú si pôvodne uplatňoval jeho právny predchodca bola platným spôsobom postúpená. Po vykonanom dokazovaní tak súd dospel k názoru, že nárok žalobcu je dôvodný v rozsahu sumy 58,50 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 270 EUR a vykonanými úhradami vo výške 211,50 EUR. Z uvedených dôvodov tak súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58,50 EUR, pretože žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť takéhoto nároku, ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil.
13. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi povinnosť aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením a to od 21.11.2014. Súd podotýka, že nemohol prihliadnuť na tvrdenie právneho predchodcu žalobcu o tom, že zosplatnil predmetnú pôžičku, pretože nebolo v konaní preukázané, že boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre zosplatnenie pôžičky a to z dôvodu, že v konaní bola predložená len výzva z ktorej vyplýva omeškanie žalovaného a právo právneho predchodcu žalobcu zosplatniť pôžičku, avšak nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu po splnení zákonných podmienok takúto pôžičku aj zosplatnil. Splatnosť celej pôžičky tak podľa názoru súdu nastala až dňa 20.11.2014 /článok 6.2 všeobecných obchodných podmienok/, kedy bola splatná posledná splátka a od dňa nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal do
omeškania s peňažným plnením. Výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi k prvému dňu omeškania.
14. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti presahujúcej sumu 58,50 EUR a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik a vynaloženie nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 9 EUR a ani ich bližším spôsobom nešpecifikoval. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania od 20.06.2014 do zaplatenia zo sumy 67,50 EUR nakoľko žalobca nepreukázal zosplatnenie pôžičky, a preto sa žalovaný nemohol dostať do omeškania od 20.6.2014 zo sumy 67,50 EUR.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP pretože žalobca ako aj žalovaný mali v konaní čiastkový úspech /žalobca v rozsahu 86,67% a žalovaný v rozsahu 13,33%/, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,34% z dôvodu, že v takomto rozsahu mal v súdnom konaní celkový úspech proti žalovanému.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre v 2-och písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).