Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-91-2017.pdf
PDF · 84.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobkyne: I. X., nar. XX.X.XXXX, P.B. Q. XXX, v konaní zastúpená: Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, Jána Poničana 9, Bratislava proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, o zaplatenie 4.770,10 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.200,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.200,- eur od 1.11.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1.200,- eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 49,68 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2017, v znení čiastočného späťvzatia žaloby z 8.9.2017, keď súd s poukazom na § 145 ods. 3 CSP ďalej konal len o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby, si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenia sumy 4.770,10 eur s 5% úrokom z omeškania od 7.4.2017 do zaplatenie ako aj náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že Na základe Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120090613 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného dňa 16.02.2009 bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver na kúpu motorového vozidla OPEL Zafira vo výške 6.543 eur. Dňa 27.03.2012 právny predchodca žalovaného vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Vzhľadom na charakter spotrebiteľskej zmluvy, trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 27.03.2012 a uplynula najneskôr dňa 28.03.2015. Právny predchodca žalovaného si počas premlčacej doby svoj nárok na súde neuplatnil. Žalovaný listom zo dňa 30.06.2015 oznámil žalobkyni, že z titulu odkúpenia pohľadávky jej zasiela dva rovnopisy Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú žalobkyňa v omyle a nevedomky podpísala dňa 05.07.2015. Súčasťou Dohody o uznaní záväzku je aj rozhodcovská doložka. Žalobkyňa taktiež poukázala na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, k/, m/ zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že predmetná zmluva náležitosti podľa citovaných ustanovení nemá, a preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, keď žalovaný mal využiť tieseň žalobkyne, jej neskúsenosť a tým zneužiť inštitút premlčania vo svoj prospech, aby získal 10 ročnú premlčacia lehotu, pričom poukázala na viacero rozhodnutí iných všeobecných súdov a rozhodnutie Ústavného súdu SR. Žalobkyňa taktiež uviedla, že na spotrebiteľský
úver vo výške 6.543,- eur zaplatila od 16.2.2009 do 1.6.2015 sumu vo výške 10.113,10 eur a od 1.7.2015 do 30.1.2017 zaplatila sumu vo výške 1.200 eur a žalovaný sa mal bezdôvodne obohatiť o 4.770,10 eur.
Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení neoznačila žiadny dôkaz, avšak v prílohe žaloby doručila súdu listinu označenú ako Zmluva a Zmluva o zabezpečení č. 120090613 zo 16.2.2009, vyhlásenie okamžitej splatnosti z 27.3.2012, prehľad splátok a úhrad, rozpis úhrad od 1.7.2015 do 30.1.2017, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach so sprievodným listom z 30.6.2015.
2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 26.10.2017, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že v časti požadovaného bezdôvodného obohatenia nad sumu 1.200 eur nie je pasívne vecne legitimovaný, keď potvrdil tvrdenie žalobkyne, že v období od 1.7.2015 do 30.1.2017 mu žalobkyňa uhradila sumu vo výške 1.200 eur. Preto v prípade právneho posúdenia, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a na to nadväzujúce právne posúdenie, že žalovaný prijal od žalobcu plnenie spolu vo výške 1.200 eur bez právneho dôvodu, a preto by v prípade takéhoto právneho posúdenia bol povinný vydať žalobcovi len plnenie vo výške 1.200 eur. V zmysle § 451 ods. 1 OZ je totiž vylúčené, aby sa bezdôvodne obohatila osoba, ktorá neprijala plnenie bez právneho dôvodu, t. j. je vylúčené, aby bol žalovaný povinný vydať aj také plnenia, ktoré od žalobcu nikdy neprijal. Ak žalobca tvrdí, že na dlh vo výške 6.543 eur plnil právnemu predchodcovi žalovaného sumu vo výške 10.113,10 eur, a teda právnemu predchodcovi žalovaného zaplatil 3.570,10 eur bez právneho dôvodu, je takéto plnenie nad rámec žalobcovho dlhu povinná vydať osoba, ktorá plnenie prijala. V danom prípade spoločnosť, ktorá na žalovaného postúpila pohľadávku zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. 120090613 zo 16.2.2009. Podľa žalovaného treba prijať záver o neplatnosti zmluvy o postúpené pohľadávok, keď jej predmetom bola neexistujúca pohľadávka, ktorá zanikla splnením ešte pred postúpením. Žalovaný z uvedeného dôvodu nie je v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.570,10 eur pasívne vecne legitimovaný. Navyše, žalovaný nebol žalobcom nikdy vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nie je zrejmé prečo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania od 7.4.2017.
Súd uznesením z 23.11.2017 zrušil odporom žalovaného napadnutý platobný rozkaz.
3. Súd otvoril pojednávanie vo veci dňa 1.3.2018.
Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že na vydaní bezdôvodného obohatenia žalovaným, na ktorého bola postúpená celá pohľadávka voči žalobkyni so všetkými právami a povinnosťami, trvajú. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo tým, že z dôvodu absencie náležitosti úverovej zmluvy uvedených § 4 ods. 2 písm. g/, i/, zákona 258/2001 Z.z. je úver čerpaný žalovanou vo výške 6.543 eur bezúročný a bez poplatkov a platbami žalobkyne prevyšujúcimi uvedenú sumu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa zmluvy uzavretej žalobkyňou dňa 16.2.2009 bola RPMN vo výške 21,94 %, avšak pri prepočtoch žalobkyne bola RPMN vo výške 35 %. Údaj o výške RPMN a priemernej RPMN v zmluve je písaný tak drobným písmom, že je nečitateľný, pričom žalobkyňa používa dioptrické okuliare len posledné dva roky. V poslednej vete prvej strany zmluvy sa uvádza ako doplatok kúpnej ceny suma 5.440 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.103 eur.
Žalobkyňa uviedla, že úver čerpala spolu s bývalým manželom, ktorý úver nesplácal, a tak splácanie prebrala v roku 2012 ona. Úver začala splácať po 100 eur, neskôr po 70 eur, resp. po 50 eur, podľa svojich finančných možností.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by dohoda o uznaní záväzku bola podpísaná žalobkyňou pod nátlakom a v tiesni, keďže táto dohoda bola doručovaná žalobkyni poštou a žalobkyňa mala dostatočný priestor rozmyslieť si jej podpísanie. Žalovaný nerozporuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru čerpaného žalobkyňou, avšak pokiaľ došlo k postúpeniu neexistujúcej pohľadávky voči žalobkyni na žalovaného je zmluva o postúpení pohľadávky neplatnou a žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. Žalovaný nepopiera, že obdržal od žalobkyne plnenie vo výške 1.200,- eur a preto minimálne v časti prevyšujúcej sumu 1.200,- eur navrhuje žalobu voči nemu zamietnuť.
4. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné, že úver čerpaný žalovanou na základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení, ktorú uzavrela 16.2.2009 so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., je bezúročný a bez poplatkov. Sporný je rozsah nároku žalobkyne voči žalovanému. Súdu sa javí byť uplatnený nárok len čiastočne dôvodný v rozsahu plnení žalobkyne žalovanému. Súd uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
5. Podľa tlačiva spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. označeného ako Zmluva a Zmluva o zabezpečení, ktorú žalobca a zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. podpísali dňa 16.2.2009, žalobkyni na financovanie kúpy špecifikovaného spotrebného tovaru s kúpnou cenou 6.800 eur bol poskytnutý úver vo výške 6.543 eur, ktorý bol splatný 60 splátkami po 213.08 eur, počnúc od 3.3.2009 vždy 3. dňa v mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe 21,94%, pri priemernej RPMN 22,26%, pričom výška poskytnutého úveru predstavuje doplatok kúpnej ceny vo výške 5.440 eur a náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške 1.103 eur.
6. Súd daný zmluvný úverový vzťah posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z..
7. V danom prípade v úverovej zmluve zo 16.2.2009 absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.), údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z.). S poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. sa pre absenciu uvedených náležitostí úverovej zmluvy považuje čerpaný úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov žalobkyni vznikol záväzok plniť svojmu veriteľovi do výšky čerpania, teda len do výšky 6.543 eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa plnila žalovanému v období od 1.7.2015 do 30.1.2017 sumu vo výške 1.200 eur, pričom do 1.7.2015 plnila právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorý cessiou previedol svoju pohľadávku voči žalobkyni na žalovaného. Pre danú vec je bez významu, či došlo k postúpeniu existujúcej či neexistujúcej pohľadávky voči žalobkyni, keď žalovaný nepoprel, že prijal plnenia žalobkyne (na bezúročný a bezpoplatkový úver) v úhrnnej výške 1.200 eur, na ktorý žalobkyňa už predtým uhradila sumu vo výške 10.113,10 eur v prospech svojho pôvodného veriteľa - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
Pokiaľ na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške 6.543 eur žalobkyňa uhradila spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. sumu vo výške 10.113,10 eur, žalobkyňa takto čerpaný úver preplatila uvedenej spoločnosti o sumu vo výške 3.570,10 eur. Pokiaľ však žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, že by suma jej plnení nad sumu 6.543 eur do sumy 10.113,10 eur (vo výške 3.570,10 eur) bola prevedená z jej pôvodného veriteľa - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. - na žalovaného, žalobkyňa nepreukázala, že to bol žalovaný, ktorý by sa na jej úkor obohatil v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ nad sumu 1.200 eur, ktorú plnila žalovanému bez právneho dôvodu a nepreukázala, že by žalovaného v zmysle § 451 OZ zaťažovala povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie aj v časti prevyšujúcej sumu vo výške 1.200 eur. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť prijatia plnení žalobkyne v úhrnnej výške 1.200 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 1.200 eur vo vzťahu k žalovanému zamietol ako nedôvodnú.
8. Žalobkyni za omeškanie žalovaného s úhradou sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1.200 eur vznikol v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Žalovaný sa s poukazom na § 563 OZ dostal do omeškania až dňom 1.11.2017, keď žaloba vo veci mu bola doručená dňa 30.10.2017 a žalovaný prvého dňa po tom, ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala (žalobou) neplnil. Vzhľadom na uvedené súd žalobkyni priznal úrok z omeškania, ale len z prísudku od 1.11.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
9. V spore bola žalobkyňa len čiastočne úspešná (25,16%), pričom jej neúspech v časti istiny a v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného (74,84%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, procesne úspešnejšiemu žalovanému priznal 49,68% náhradu trov konania.
10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.