Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/1307/2006

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: Prokomfort a.s., naposledy so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 317 616, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Kubešovou, so sídlom Exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, pod spis. zn. EX 737/06, o vymoženie 33,19 eur (1 000,00 Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného - Sociálnej poisťovne so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 29.06.2006. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eur (1 000,00 Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer č. 993/6023/2002, vydaný Sociálnou poisťovňou dňa 30.12.2002, právoplatný a vykonateľný dňa 12.05.2003.

2. Poverením č. 5601*021485 zo dňa 02.10.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. JUDr. Zuzanu Kubešovú, so sídlom Exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany (predtým 17. novembra 2304, 955 01 Topoľčany), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 737/06.

3. Tunajší súd uznesením č. k. 4Er/1307/2006-23 zo dňa 09.08.2016, právoplatným dňa 06.09.2016, pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený, a to Sociálna poisťovňa, a na jeho miesto do konania vstúpil nový oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.

4. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil dňa 07.09.2016, návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Cbr/165/2014 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa 25.06.2016, zrušený bez likvidácie. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 23,90 eur, a na ich úhradu žiadal zaviazať oprávneného.

5. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 29.06.2006 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006.

12. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.

13. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

14. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, účinného do 31.12.2003 (ďalej len „zákon o Sociálnej poisťovni“), (1)pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.(2) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

15. Podľa § 30 zákona o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

16. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

17. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Desaťročná lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni je považovaná za lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti v každom štádiu konania. Súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu.

18. V danom prípade z pripojeného exekučného titulu - Platobného výmeru č. 993/6023/2002, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Topoľčany, dňa 30.12.2002, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 12.05.2003, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s § 30 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni, kedy rozhodnutie o vymáhaní poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokút, možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Desaťročná lehota tak v zmysle ustanovenia § 30 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 12.05.2013. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po márnom uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným.

19. Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Keďže exekučný titul vo veci sa stal v priebehu exekúcie neúčinným, súd podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

20. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

21. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

22. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.

24. Podľa § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.

25. Podľa § 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.

26. Súd lustráciou Obchodného registra tiež zistil, že povinný bol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Cbr/165/2014-26 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa 25.06.2016, zrušený bez likvidácie, a dňa 09.09.2016 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z Obchodného registra. Predpokladom zrušenia spoločnosti bez likvidácie a jej následného výmazu z obchodného registra je nedostatok majetku, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Počas vykonávania exekúcie nastali teda aj ďalšie skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Zániku povinného však predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný.

27. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil právnu ako aj procesnú subjektivitu, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Podľa ustálenej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M

Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

28. Súd však pri rozhodovaní o zastavení exekúcie uprednostnil zistenú preklúziu práva, na ktorú je povinný prihliadať ex offo, a o zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to aj napriek tomu, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť zaniknutého povinného, pretože neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku preklúzie práva nastala o niekoľko rokov skôr (dňa 12.05.2013) ako zánik povinného (dňa 09.09.2016). Po uplynutí desaťročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, v danom prípade dňa 12.05.2013, bolo ďalšie vykonávanie exekúcie neprípustné, nezákonné a to bez ohľadu na následný zánik povinného.

29. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

30. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

32. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

33. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, (1) ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.(2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

34. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 23,90 eur, a to podľa špecifikácie vo vyúčtovaní exekučného konania EX 737/06, a zároveň predložil súdu aj exekučný spis EX 737/06.

35. Podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti náhrada trov exekúcie, pričom v prípade zastavenia exekúcie súd podľa výsledku exekučného konania na jej úhradu zaviaže buď oprávneného alebo povinného.

36. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (preklúzia práva) do úvahy prichádza aplikácia ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a teda úhrada trov exekúcie súdneho exekútora zo strany povinného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keď povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným. Povinný však bol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Cbr/165/2014-26 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa 25.06.2016, zrušený bez likvidácie, a dňa 09.09.2016 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Preto nie je možné v danom prípade zaviazať na úhradu trov exekúcie povinného ako už neexistujúci právny subjekt. Podľa názoru súdu však nie sú splnené ani podmienky, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora oprávneného, pretože nie sú naplnené podmienky podľa ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, za naplnenia ktorých je možné uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne a včas (dňa 29.06.2006, t.j. niekoľko rokov pred dňom straty účinnosti exekučného titulu), pod tieto podmienky nie je možné subsumovať skutočnosť márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie práva z exekučného titulu. Len v situácii, keď k tejto skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných

predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V tomto smere súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 MCdo 24/2012, zo dňa 30. apríla 2013, kde sa dovolací súd stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu. V danom prípade nie je naplnený ani druhý zákonný predpoklad v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na uloženie povinnosti zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie oprávnenému, keďže nedošlo k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

37. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 29.06.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 Exekučného poriadku). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2003. Povinný zanikol až 09.09.2016, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 12.05.2013, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné bez ohľadu na to, kedy súd formálne - uznesením exekúciu zastaví. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre zánik povinného, a pritom zistenú nemajetnosť povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné prihliadať na to, že tieto skutočnosti nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, a to so značným časovým odstupom (3 roky).

38. Súd tiež poznamenáva, že s poukazom na na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie práva), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.

39. Súd konštatuje, že v určitých prípadoch tak nie je vylúčené, aby súd súdnemu exekútorovi vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu náhradu trov exekúcie nepriznal. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, však nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

41. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.