Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-131-2015.pdf
PDF · 102.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: U.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, A. E. XX/X, XXX XX Ž., zast. Mgr. Ján Páchnik, advokát so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: 1/ FRAM Korea, s.r.o. so sídlom M.R.Štefánika 849, 010 01 Žilina, 2/ A. D., A..X..Š. XXX/XX, XXX XX Ž., o odporovateľnosť právnych úkonov,
rozhodol:
Súd určuje kúpne zmluvy uzavreté medzi spoločnosťou HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaným v rade 1/, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníctva k motorovým vozidlám Š. F. C.: Y. XXX C. a motorového vozidla G. M. J., C.: Y. XXXDN na žalovaného v rade 1/, sú voči žalobcovi právne neúčinné.
Súd žalobný návrh voči žalovanému v rade 2/ zamieta.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.04.2015, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.04.2015, doplnenou a upravenou na základe výzvy súdu a po čiastočnom odmietnutí podania, domáhal určenia, že kúpne zmluvy uzavreté medzi spol. HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaným 1/ na základe ktorých došlo k prevodu vlastníctva k motorovým vozidlám Š. F. C.: Y. XXX C. a motorového vozidla G. M. J., C.: Y. na žalovaného 1/, sú voči žalobcovi neúčinné. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči spol. G. M., ktorá je právnym nástupcom dlžníka, a to spol. HANSOL Žilina, s.r.o., ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom žalovaný 2/. Spoločnosť sa zlúčila s právnym nástupcom JATA SRL, s.r.o. a tá následne sa taktiež zlúčila s právnym nástupcom HFK GROUP, s.r.o., pričom spol. HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaný 1/ vykonali úkony, ktorými previedli majetok na žalovaného 1/, pričom žalovaný 2/ ako konateľ a spoločník žalovaného 1/ bol totožnou osobou s osobou konateľa a spoločníka spoločnosti HANSOL Žilina, s.r.o.
2. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa písomne vyjadrili k žalobe podaním zo dňa 14.09.2017, v ktorom totožne namietali žalobu s tým, že žalobca nekonkretizuje, o ktoré úkony sa jedná, taktiež neodkazuje nič konkrétne preukazujúce úmysel ukrátiť pohľadávku. Navrhli vypočuť konateľa žalovaného 1/ a poverených zamestnancov žalovaného 1/, pričom z opatrnosti, ako uviedli, vzniesli „prekluzívnu námietku“.
3. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je možné vznášať prekluzívnu námietku, nakoľko súd skúma prekluzívnu lehotu ex offo. Čo sa týka lehoty na podanie žaloby, súd posúdil, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, nakoľko žaloba bola podaná dňa 15.04.2015 a k prevodu práv a povinností z leasingových zmlúv došlo 31.08.2012 a následne po ukončení leasingu prešlo vlastnícke právo k obom vozidlám na nájomcu, t.j. žalovaného 1/, teda odporovať bolo možné minimálne do 31.08.2015. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 15.04.2015, žalobca tak odporoval úkony vykonané v 3 rokoch pred podaním žaloby, teda v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka namietania nedostatočnej konkretizácie úkonov, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.12.2015 ako odvolacieho súdu v danej veci, v ktorom skonštatoval dostatočnú určitosť žalobného návrhu v znení odvolania žalobcu voči rozhodnutiu, ktorým bola žaloba odmietnutá, a to v rozsahu bodu 1, t.j. v znení 1.výroku tohto rozsudku. Súd preto ďalej nevyzýval na odstránenie nedostatkov a opätovne odmietol žalobu, ale iba v časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti „všetkých právnych úkonov“ medzi spol. HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaným 1/ a spol. HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaným 2/. Rozhodnutie, ktorým bola táto časť žaloby odmietnutá, nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline dňa 17.02.2017. (l.č. 81)
4. Následne po vykonaní všetkých nevyhnutných procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany konania a právneho zástupcu žalobcu riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil iba zástupca žalobcu. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavili bez uvedenia dôvodu a bez ospravedlnenia. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Vzhľadom k tomu, že s poukazom na úpravu žaloby žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti úkonov iba medzi spol. HANSOL Žilina, s.r.o. a žalovaným 1/ a následne žalobu neupravil, hoci voči žalovanému 2/ sa nedomáhal žiadneho nároku, keďže súd v tej časti žalobu odmietol, súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného 2/. Úkony, ktorých sa žalobca domáha určenia neúčinnosti, sa netýkajú žalovaného 2/. Skutočnosť, že žalovaný 2/ bol spoločníkom a konateľom spol. HANSOL Žilina, s.r.o., ako aj žalovaného 1/, je pre posúdenie vecnej legitimácie právne irelevantná a nemá na to vplyv.
6. Z výpisu z obchodného registra na žalovaného 1/ súd mal zistené, že spoločnosť žalovaného vznikla dňa 17.04.2012 a jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný 2/.
7. Z výpisu z obchodného registra na spol. JATA SRL, s.r.o. mal súd zistené, že spoločnosť bola dňom 14.06.2013 z obchodného registra vymazaná z dôvodu zlúčenia s tým, že právnym nástupcom sa stala spol. HFK GROUP, s.r.o. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, pričom žalovaný 2/ bol spoločníkom a zároveň bol aj konateľom. Taktiež bolo nepochybne zistené, že spol. JATA SRL, s.r.o. mala predchádzajúce obchodné meno HANSOL Žiline, s.r.o. (Teda spol. HANSOL Žilina, s.r.o. sa „premenovala“ na JATA SRL, s.r.o. a tá sa zlúčila do spol. HFK GROUP, s.r.o.)
8. Z konania vedeného na Okresnom súde Žilina, č.k. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že žalobca totožný so žalobcom tohto konania sa domáhal zaplatenia sumy 17.1251,51 eur s príslušenstvom voči spol. HANSOL Žilina, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom bol aj žalovaný 2/ tohto konania. Následne obchodná spoločnosť zmenila obchodné meno a sídlo na JATA SRL, s.r.o. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra. Táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou HFK Group, s.r.o. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra ako právnym nástupcom. Rozsudkom zo dňa 10.04.2014 žalovaný HFK Group, s.r.o. (ako právny nástupca spol. JATA SRL, s.r.o.) bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej žalovanej istiny s príslušenstvom.
9. Súd mal zistené, že dňa 31.08.2012 bola uzavretá Zmluva o prevode práv a povinností medzi spol. HANSOL Žilina, s.r.o. ako súčasným nájomcom vozidla Š. F., žalovaným 1/ ako budúcim nájomcom a prenajímateľom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Zároveň v ten deň medzi tými istými stranami bola uzavretá Zmluva o prevode práv a povinností, avšak s predmetom leasingu G. M.. (l.č. 143, 147) Z uvedeného vyplýva, že tomu predchádzalo uzavretie leasingových zmlúv č. XXXXXXXX a č. XXXXXXX.
10. Z uvedeného vyplýva, že spol. HANSOL Žilina, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol aj žalovaný 2/, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom žalovaného 1/ - zmluvnej strany daných zmlúv, a to budúceho nájomcu.
11. Z vyššie uvedeného vyplýva personálne prepojenie medzi žalovaným 1/ a dlžníkom žalobcu.
12. Z oznámenia OR PZ v Žiline zo dňa 21.11.2017 mal súd nepochybne zistené, že žalovaný 1/ je vlastníkom a držiteľom vozidiel, ktoré boli predmetom vyššie uvedených zmlúv, a to Š. F., C.: Y. a G. M., C.: Y.. (l.č. 133-136)
13. Podľa § 42a ods.1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
14. Právny inštitút odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa (in frauden creditoris) a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov je jednou z možností, ako sa veritelia môžu brániť dôsledkom nepoctivého konania dlžníka. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že dlžníkove právne úkony pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky môžu byť veriteľom napadnuté tzv. odporom smerujúcim k tomu, aby boli súdom prehlásené vo vzťahu k veriteľovi za neúčinné. Výsledkom tohto konania je, že veriteľ sa môže uspokojiť z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom z majetkovej sféry dlžníka ušiel.
15. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
16. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odporovať je možné len proti tomu, kto mal z toho úkonu prospech, pričom musí ísť o úkon dlžníka. Teda takou osobou je nadobúdateľ (obdarovaný, kupujúci,...), avšak nemožno opomenúť, že musí ísť o úkony vykonané medzi dlžníkom a takou osobou. V danom prípade dlžníkom bola spol. HANSOL Žilina, s.r.o., ktorej právnym nástupcom
je spol. HFK GROUP, s.r.o., čo znamená, že v dôsledku zlúčenia daná spoločnosť sa stala dlžníkom žalobcu. Je nepochybné, že táto spoločnosť, ktorá zlúčením prevzala po spol. HANSOL Žilina, s.r.o. práva a povinnosti, previedla práva a povinnosti z leasingových zmlúv k 2 motorovým vozidlám na žalovaného 1/. Taktiež je nepochybné, že spoločníkom a konateľom jednak spol. HANSOL Žilina, s.r.o., t.j. pôvodného dlžníka žalobcu a jednak nadobúdateľa práv a povinností z daných zmlúv o prevode práv a povinností z leasingových zmlúv z 01.09.2012, t.j. žalovaného 1/, je tá istá osoba, t.j. žalovaný 2/. Bolo preukázané, že súčasným vlastníkom obidvoch predmetných motorových vozidiel je žalovaný 1/, ktorý ich nadobudol prevodnou zmluvou po ukončení leasingu, v rámci ktorého došlo k prevodu práv a povinností z leasingových zmlúv z dlžníka žalobcu na žalovaného 1/.
17. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právny nástupca dlžníka je spoločnosť, ktorej konateľom a spoločníkom je osoba z Belgicka a z výpisu z obchodného registra vyplýva, že do tejto spoločnosti bolo zlúčených viac ako 50 spoločností, pričom sídlo má totožné, ako mal dlžník žalobcu.
18. Z uvedených skutočností je nutné konštatovať, že žalobca ako veriteľ odporuje úkonom vykonaným dlžníkom žalobcu s tým, že prospech z takých úkonov mal žalovaný 1/. Hoci žalobca nemal k dispozícii listiny preukazujúce také úkony, súd ich zabezpečil priamo od leasingovej spoločnosti. Z daných listín jednoznačne vyplýva, že dlžník previedol na žalovaného 1/ práva a povinnosti z leasingových zmlúv z 31.08.2012, v dôsledku čoho žalovaný 1/ sa stal držiteľom a vlastníkom dvoch motorových vozidiel, ktoré boli predmetom leasingu. Týmito prevodmi možno konštatovať zmenšenie majetku dlžníka žalobcu, nakoľko uzavrel leasingové zmluvy k 2 vozidlám a následne v priebehu existencie zmluvného vzťahu svoje práva a povinnosti previedol na žalovaného 1/. Žalovaný 1/ bol personálne prepojený s dlžníkom, keďže osoba konateľa a spoločníka bola totožná.
19. Pokiaľ žalovaný 1/ a žalovaný 2/ namietali nedostatočnú konkretizáciu týchto úkonov, súd má za to, že zo žaloby a z predložených listín je jednoznačné, o aké úkony sa jedná, a to úkony prevodné, čo konštatoval aj odvolací súd. Bolo nepochybne zistené, že žalovaný 1/ sa stal vlastníkom motorových vozidiel po ukončení leasingových zmlúv, ktorých bol zmluvnou stranou na základe Zmlúv o prevode práv a povinností z týchto leasingových zmlúv. Súd poznamenáva, že leasingová zmluva je v podstate spojenie nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy. Hoci nebolo presne zistené (pre nečinnosť žalovaných), kedy došlo k ukončenou leasingových zmlúv a teda k nadobudnutiu vlastníctva k vozidlám žalovaným 1/, súd posúdil, že žalobca riadne špecifikoval dané úkony a to tak, že je nepochybné a nezameniteľné, o aké úkony ide. Iná konkretizácia nebola zistená, keďže žalovaný 1/ a 2/ boli následne v konaní nečinní a žalobca nemá možnosť disponovať s takými zmluvami a ani nimi nedisponuje. Avšak je nepochybné, že došlo k prevodu práv a povinností, k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 1/.
20. Súd poukazuje na personálne prepojenie, keďže k úkonu došlo medzi dlžníkom, ktorý je právnická osoba a právnickou osobou, v ktorej bol člen štatutárneho orgánu ako aj spoločník, totožná osoba, pričom žalovaný 1/ nepreukázal, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Súd mal zistené, že leasingová zmluva k vozidlu G. bola s dlžníkom žalobcu uzavretá dňa 07.05.2008 a k Š. F. dňa 22.12.2010, pričom spoločníkom a konateľom dlžníka bol žalovaný 2/. Následne dňa 31.08.2012 došlo k prevodu práv a povinností na žalovaného 1/, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je taktiež žalovaný 2/. Žalovaný 1/ tak musel mať a logicky aj mal vedomosť o všetkých týchto úkonoch, a to prostredníctvom svojho konateľa a spoločníka, ktorý bol konateľom a spoločníkom aj dlžníka žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaný 1/ a žalovaný 2/ napriek uvedenému namietali nárok žalobcu, súd poukazuje na dobré mravy, ako aj na poctivý obchodný styk, keďže žalovaný 2/ ako konateľ a spoločník žalovaného 1/ a predtým aj dlžníka žalobcu, sa osobne zúčastňoval pri tých úkonoch a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, či s poctivým obchodným stykom akceptovať takýto postup pri zmenšovaní majetku dlžníka žalobcu a bolo by nespravodlivé nevyhovieť žalobe, keďže nepochybne dlžník žalobcu, v ktorom žalovaný 2/ bol konateľom a aj spoločníkom, previedol dve motorové vozidlá na žalovaného 1/, v ktorom je konateľom a spoločníkom tá istá fyzická osoba, t.j. žalovaný 2/. Zmenšovanie majetku je zrejmé z toho, že dlžník uzavrel 2 leasingové zmluvy, teda musel zaplatiť akontáciu a následne splátky od 2008 v zmysle 1 zmluvy a od 2010 v zmysle 2.zmluvy a to do prevodu práv a povinností na žalovaného 1/, t.j. do 31.08.2012. Teda dlžník uhrádzal splátky v dosť dlhom časovom období a následne práva a povinností previedol na žalovaného 1/, čím sa zbavil možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlám a to takmer pred ukončením leasingu /teda väčšiu časť uhradil/, čím nepochybne zmenšil svoj majetok - zaplatil väčšiu časť leas. splátok a vzdal sa prevodom nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlám.
21. Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko zástupca žalobcu pred súdom vyslovil, že netrvá na znaleckom dokazovaní za účelom zistenia, o ktoré úkony ide, keďže vyplývajú z predložených Zmlúv o prevode práv a povinností z leasingových zmlúv. Čo sa týka návrhov na dokazovanie žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a to výsluch konateľa žalovaného 1/ (t.j. žalovaného 2/), ako aj výsluch poverených zamestnancov žalovaného 1/ a ďalšie dôkazy, ktoré vraj navrhnú v konaní, jednak žiadne ďalšie návrhy z ich strany neboli predložené, a jednak žalovaný 1/ a aj žalovaný 2/ boli predvolaní na pojednávanie riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavili bez uvedenia dôvodu, či ospravedlnenia, ani žiadnych ďalších svedkov, na ktorých nekonkrétne odkazovali, neoznačili, ani ich na pojednávanie nezabezpečili a súd s poukazom na zistené skutočnosti a na obsah spisu, nepovažoval za nutné v zmysle § 195 CSP nariadiť výsluch, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že obaja žalovaní boli predvolaní, avšak nikto z nich sa nedostavil. Súd má za to, že nariadenie výsluchu ani nebolo nutné, nakoľko s poukazom na § 195 CSP z predložených listín a zo zistených skutočností možno logicky konštatovať úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu, keďže previedol práva a povinnosti z leas.zmlúv k 2 vozidlám, čím stratil možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlám a dlžník a žalovaný 1/ boli personálne prepojení a teda konateľ a spoločník dlžníka a žalovaného 2/ musel mať vedomosť aj o dlhu, aj o prevode. Dlžník žalobcu vznikol dňa 13.06.2006, odkedy bol konateľom a spoločníkom žalovaný 2/, ktorý je zároveň konateľom žalovaného 1/, ktorý vznikol dňa 17.04.2012. Leasingové zmluvy boli uzavreté v roku 2008 a v roku 2010, teda v čase, keď konateľom a spoločníkom bol žalovaný 2/. Žalovaný 1/ nepreukázal žiadnym spôsobom, že nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorý vyplýva minimálne z personálneho prepojenia dlžníka a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli v konaní po svojom písomnom vyjadrení už nečinní.
22. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Úspešnou stranou konania bol žalobca voči žalovanému 1/ v celom rozsahu, preto mu súd na základe citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v celom rozsahu. V časti, v ktorej súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, bol teda úspešný žalovaný 2/, a to voči žalobcovi v celom rozsahu, preto súd priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).