Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/451/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v spore žalobcu: M.. M. C., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. XX, K., zastúpeného JUDr. Beátou Bronišovou, advokátkou, Račianska 66, Bratislava, proti žalovaným: 1. M.. M. C.Č., G.. XX. X. XXXX, K. K. XX, K., 2. O.. C. C., G.. XX. X. XXXX, K. P. XX, K., 3. J. C., G.. XX. X. XXXX, K. Z. XX, K., všetkým zastúpeným CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., so sídlom Jozefská 7, Bratislava, o určenie vecí patriacich do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07. 12. 2015, podanou na súd dňa 08. 12. 2015, domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade určenia vecí patriacich do dedičstva po nebohom O.. M. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K.Ľ. XX, K., bližšie špecifikovaných v žalobe a určenia vecí patriacich do dedičstva po nebohej L.Ý. C., rod. Š. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX, K.. Žalobca zároveň podal proti žalovaným v 1. a 2. rade návrh na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby na súd žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný v 2. rade sú dedičia po poručiteľovi O.. M. C.Č. zomr. dňa XX.XX.XXXX a poručiteľke L. C., rod. Š., zomr. dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade je synom žalobcu a do okruhu dedičov nepatrí, avšak všetky veci, ktoré patria do dedičstva po O.. M. C. a L. C., zdržiava u seba v byte na K. XX, K., tvrdiac, že ich nadobudol titulom darovania bytu č. X na K. XX, ktorý mu dňa 19.04.2012 darovali O.. M. C. a L. C..

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.10.2014, podanou na tunajší súd (sp. zn. 10C/285/2014) domáhal vydania hnuteľných vecí, obrazov, starožitností a numizmatickej zbierky, ktoré zostali v rodičovskom byte po smrti jeho rodičov od žalovaného v 1. rade, ktorý v byte býva. Keďže žalovaný v 1. rade v tomto spore tvrdil, že starožitnosti a ďalšie hnuteľné veci nadobudol prevodom vlastníctva bytu č. X na K. XX Z. K. a žalobca nemohol jednoznačne preukázať svoje vlastníctvo k týmto starožitnostiam darom od svojho otca, zobral žalobu dňa 05.11.2015 v celom rozsahu späť.

4. Žalovaný v 2. rade podporuje žalovaného v 1. rade tak, aby bol zachovaný status quo, kedy on získal do svojej držby svoj podiel starožitností, ktorý mu O.. M. C. za svojho života odovzdal formou daru, pričom žalobcovi zabránil nadobudnúť jeho podiel starožitností, podporujúc tvrdenia žalovaného v 1. rade o tom, že žalobca je alkoholik a žije nezodpovedným životom. Žalovaný v 2. rade podporuje žalovaného v 1. rade i v tom, aby si protiprávne prisvojoval veci, ktoré zostali v byte č. X na K. XX Z. K. po smrti jeho rodičov. Dôkazom toho je skutočnosť, že žalovaný v 2. rade až v januári 2014 odovzdal žalobcovi fotokópiu listu O.. M. C., ktorý spísal dňa 23.06.2011 za účasti svedkov M.. H. A. a T.. B. K.. Z listu vyplýva, že v čase, kedy tento list O.. M. C. písal, t.j. 10 mesiacov pred darovaním bytu č. X na K. XX v K. žalovanému v 1. rade, nemienil darovať starožitnosti určené ako dar žalobcovi, svojmu vnukovi, t.j. žalovanému v 1. rade. tak, ako to tento tvrdí. Tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu č. X na K. XX v K. došlo zároveň v čase odovzdania resp. darovania bytu č. X v prospech žalovaného v 1. rade aj k darovaniu starožitností, nábytku a iných vecí nachádzajúcich sa v byte č. X, je čisto účelové a vymyslené.

5. Darovacia zmluva zo dňa 19.04.2012 spísaná formou zápisnice u notárky B.. I. I. neobsahuje žiadne zmienky o tom, že by bolo výslovnou vôľou O.. M. C. a L. C. darovať žalovanému v 1. rade spolu s bytom č. X aj nezastavaný nábytok a iné zariadenia, aj starožitnosti a ďalší hnuteľný majetok, nachádzajúci sa v darovanom byte.

6. Dňa XX.XX.XXXX zomrel O.. M. C.Č., a to ako ženatý, pričom nezanechal závet, ani listinu o vydedení. Okresný súd K. T. Z. K. vydal dňa 09.10.2013 Osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.1013. Ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine boli L. C. (M.), M.. M. C. (A.) a O.. C. C. (A.). Do dedičstva po O.. M. C. patria hnuteľné veci, ktoré v čase jeho smrti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ich zdedil od svojho otca a svojho strýka alebo ich dostal darom od autora diela.

7. Dňa XX.XX.XXXX zomrela L. C., a to ako vdova bez zanechania závetu. Okresný súd K. T. Z. K. vydal dňa 16.01.2014 uznesenie sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V., právoplatné dňa 06.02.2014, ktorým dedičské konanie zastavil. Dedičmi zo zákona boli M.. M. C. (A.) a O.. C. C. (A.). Do dedičstva po L. C. patria hnuteľné veci, ktoré nepatrili do výlučného vlastníctva O.. M. C., a ktoré v čase jej smrti patrili do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktoré neboli prejednané v dedičskom konaní po O.P.. M. C..

8. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade tvrdí, že veci podpísané v článkoch V. a VI. žaloby dostal darom od O.. M. C. a L. C., žalobca je nútený podať tento určovací návrh na súd s tým, aby súd určil, že tieto veci patria do dedičstva po poručiteľoch, pretože ich vlastnili v okamihu svojej smrti. 9. Žalovaní sa podaním doručeným súdu dňa 03.03.2016 vyjadrili k žalobe a uviedli, že nie je im známe z akých informácií žalobca vychádzal pri vytvorení zoznamu hnuteľných vecí, ktoré tvrdí, že patria do dedičstva po poručiteľoch, pretože mnohé z týchto vecí sa v byte na K. XX nenachádzajú a žalovaným nie je známe, že by ich poručitelia vlastnili v čase smrti, resp. že ich niekedy vlastnili. Zároveň niektoré uvedené veci podľa uvedenej špecifikácie ani nie je možné identifikovať. Otec žalobcu, pre ktorého bolo zbieranie starožitností a iných vzácností celoživotnou záľubou, počas života zozbieral a nadobudol do svojho vlastníctva viaceré starožitné predmety, obrazy, mince, medaily a iné cennosti. Ich presný a ucelený zoznam poznal len otec žalobcu, ktorý s ním nakladal podľa vlastného uváženia. Vzťah žalobcu a poručiteľov bol poznačený najmä žalobcovým nadmerným pitím alkoholu, a z toho prameniacim spôsobom života a správania sa k svojej rodine, žalovaným ako aj poručiteľom. Žalobca nemal dobré vzťahy s poručiteľmi, ktoré vyústili u poručiteľov k tomu, aby ešte za života urobili kroky smerujúce k tomu, aby ich majetok vrátane zbierky starožitností nezískal po ich smrti žalobca. Žalobca ešte počas obdobia kedy obýval spoločnú domácnosť so synom ( žalovaným v 1. rade ), dcérou a manželkou žalobcu, tieto osoby psychicky týral a manželku niekoľkokrát aj fyzicky napadol. V dôsledku nadmerného pitia alkoholu väčšinu svojich finančných prostriedkov používal na nákup alkoholu, čo dospelo do stavu, že sa žalobca odmietol podieľať na financovaní spoločnej domácnosti. Bremeno financovania spoločnej domácnosti ponechal na manželku, ktorá domácnosť nedokázala zo svojho príjmu ufinancovať. Boli to práve poručitelia, ktorí v tomto období manželke žalobcu finančne pomáhali zo svojich prostriedkov a z prostriedkov získaných z predaja niektorých starožitností financovali náklady rodiny žalobcu. Žalobca v roku 2003 vyhodil žalovaného v 1. rade z ich spoločnej domácnosti na Z. XX v K.. Žalovaného v 1. rade, ktorý mal v tom čase len XX rokov, uchýlili k sebe práve poručitelia. Žalovaný v 1. rade od tohto momentu býval s poručiteľmi v spoločnej domácnosti až do ich smrti. V roku 2010 sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti aj manželka žalobcu a žalovaná v 3. rade, nakoľko v dôsledku psychického a fyzického týrania zo strany žalobcu sa manželke žalobcu zhoršila jej choroba ( schizofrénia ), ktorou trpí. Žalovaná v 3. rade trpí chorobnými stavmi úzkosti a depresiami, a dodnes z tohto dôvodu navštevuje psychiatra. Žalobca sa nevhodne správal aj k poručiteľom. Správanie žalobcu a spôsob života aký viedol spôsobilo odlúčenie medzi žalobcom a poručiteľmi, čo vyústilo k spísaniu listiny zo dňa 23.06.2011 za prítomnosti svedkov M.. H. A. a T.. B. K., v ktorej jednoznačne vyjadril svoju vôľu ohľadom nakladania s niektorými starožitnosťami, ktoré mali byť pôvodne určené pre žalobcu. Otec žalobcu listinu spisoval ako svoj závet, nakoľko však nemal právne vzdelanie, neuvedomil si, že spôsob akým listinu spísal, nespĺňa podmienky pre platný závet tak, ako ich ustanovuje Občiansky zákonník. Bez ohľadu na to, je z obsahu listiny jednoznačne zrejmý zámer otca žalobcu naložiť s majetkom určeným pre žalobcu tak, že tieto získajú žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade, ak žalobca nebude abstinovať po dobu dvoch rokov. Správanie žalobcu sa nezmenilo, preto dňa 19.04.2012 bola spísaná darovacia zmluva v spojení so zmluvou o zriadení vecného bremena vo forme notárskej zápisnice medzi poručiteľmi ako darcami na strane jednej a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným na strane druhej, na základe ktorej po povolení vkladu príslušným okresným úradom - katastrálnym odborom došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X na X. p. vchod K. XX v bytovom dome v K. so súp. číslom XXXX na parcele č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/X, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXXX/XXXXXX - inách, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. K. T. G. ( ďalej len ,,byt") na žalovaného v 1. rade. Spolu s vlastníckym právom k bytu, došlo aj k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade k príslušenstvu uvedeného bytu, ktoré sa v byte nachádzalo v čase jeho odovzdania, resp. darovania žalovanému v 1. rade. Žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil o zabezpečenie pohrebu poručiteľov a dokonca ani neprišiel na poslednú rozlúčku s matkou žalobcu. Žalobca sa začal o majetok nachádzajúci sa v byte zaujímať až po smrti poručiteľov, a to hlavne s úmyslom tento majetok získať pre seba. Ďalej k rozsahu majetku poručiteľov a zoznamu, ktorý žalobca v žalobe uviedol uvádzajú, že tieto nemôžu patriť do dedičstva po poručiteľoch, a to z nasledovných dôvodov: 1. otec žalobcu tieto starožitnosti nadobudol darom alebo ako dedič po svojich predkoch, a preto nepatrili do bezpodielového vlastníctva manželov, 2. niektoré menované predmety sa v byte nenachádzajú, a žalovaní nemajú vedomosť či ich otec žalobcu niekedy vlastnil, resp. ako s nimi za života naložil, 3. niektoré menované veci boli opotrebované, že ich poručitelia vyhodili, resp. vymenili za nové, 4. otec žalobcu ešte počas svojho života niektoré časti svojej zbierky daroval ďalším príbuzným a priateľom, ktorým tieto veci aj odovzdal, 5. otec žalobcu, ešte počas svojho života niektoré časti svojej zbierky speňažil za účelom získania prostriedkov na financovanie rodiny žalobcu, o ktorú sa žalobca finančne nestaral, 6. poručitelia zvyšok svojej zbierky starožitností a vecí, ktorá sa v byte nachádzala ku dňu uzavretia darovacej zmluvy, darovali žalovanému v 1. rade spolu s bytom. Zoznam uvedený v žalobe nemôže zodpovedať skutočnému stavu predmetov, ktoré sa v byte nachádzali, pretože ten žalobcovi nie je známy, nakoľko jedno z posledných želaní poručiteľov pred smrťou bolo aj to, že žalovaný v 1. rade neumožní žalobcovi vstup do bytu. Skutočnosť, že byt a všetky v ňom nachádzajúce sa predmety vlastní žalovaný v 1. rade, je výslovným prejavom vôle poručiteľov a právnych úkonov urobených za života poručiteľov, najmä darovacej zmluvy a iných darovaní týchto predmetov žalovanému v 1. rade a iným osobám.

10. Na pojednávaní dňa 13.04.2016 súd pripustil zmenu žaloby takto:

Súd určuje, že do dedičstva po neb. O.. M. C. patria tieto ďalšie veci: Ikony: Mandilion, Posledný súd.

Kresby od Alexandra Bazovského: Vidienčanka jedna, Vidienčanka dve.

11. Podaním zo dňa 06. 06. 2016, podaným na súd dňa 07. 6. 2016, žalobca navrhol, aby do konania na strane žalovaných vstúpil ako ďalší subjekt J. C., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XX, K.. Predmetným podaním žalobca zároveň zmenil pôvodnú žalobu. Zmenenou žalobou sa žalobca proti žalovaným domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že do dedičstva po nebohom O.. M. C. a neb. L. C., rod. Š. patria aj tieto ďalšie veci:

- kompletný starožitný strieborný jedálenský príbor pre 12 osôb, pozostávajúci z 12 polievkových lyžíc, 12 čajových lyžíc, 12 kávových lyžíc, 12 veľkých a 12 stredných vidličiek, 12 vidličiek na dezert, 12 veľkých a 12 stredných a 12 malých príborových nožov, naberačka na polievku, naberačka na omáčku, lopatka na zákusky, kliešte na zákusky, vidlica na mäso, podberačka na mäso,

- strieborná starožitná kazeta, cca 25 x 15 x 7 cm, na cigary, cigarety a zápalky,

- starožitný obraz Panny Márie (celá postava), olej na plátne, cca 35 x 60 cm, autor neznámy,

- zbierka cca 30 starožitných kávových a čajových šálok z porcelánu a skla, rôzne manufaktúry z 18. až 20. storočia.

12. Uznesením zo dňa 13. 9. 2016 č.k. 15C/451/2015-98 tunajší súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpila ako žalovaná v 3. rade J. C., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XX, K. a uznesením zo dňa 02. 11. 2016 č.k. 15C/451/2015-101 tunajší súd pripustil zmenu žaloby žalobcom.

13. Žalovaní sa podaním doručeným súdu dňa 08.12.2016 vyjadrili k zmenenej žalobe a uviedli, že žalobca vo svojom návrhu na zmenu žaloby zo dňa 06.06.2016 uviedol zoznam vecí, ktoré sa údajne nachádzajú v byte na K. XX a údajne patria do dedičstva po poručiteľovi. Veci uvedené v zozname, s výnimkou striebornej kazety, cca 25 x 15 x 7 cm, na cigary, cigarety a zápalky, sa síce nachádzajú v byte na K. XX, avšak tieto veci nadobudla do vlastníctva žalovaná v 3. rade darovaním od poručiteľa O.. M. C.. Veci do svojho bytu nepreniesla len z dôvodu, že pre nich nemala vo svojom byte dostatok miesta. Strieborná kazeta, cca 25 x 15 x 7 cm, na cigary, cigarety a zápalky sa v byte na K. XX nenachádza. Žalovaní v celom rozsahu popierajú, že veci uvedené v zmenenej žalobe patria do dedičstva.

14. Vykonaným dokazovaním výpoveďou žalobcu, žalovaných, právneho zástupcu žalobcu, ako i právneho zástupcu žalovaných a oznámením obsahu listinných dôkazov predložených stranami sporu zistil súd tento skutkový stav veci:

15. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V. XXX/XXXX, vydaného dňa 09.10.2013 B.. V. I., ako súdnou komisárkou, so sídlom v K., B.Š. X, na základe poverenia Okresného súdu K. T. Z. K., ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 25.10.2013, dedil po poručiteľovi O.. M. C. žalobca, žalovaný v 2. rade a manželka poručiteľa L. C.. Účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky, ktoré zaniklo smrťou poručiteľa. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola v sume 47.924,13 €. Výška dlhu dedičstva bola 1.133,22 €. Čistá hodnota dedičstva bola v sume 46.790,91 €. Dedičia sa medzi sebou vyporiadali dohodou.

16. Okresný súd K. T. Z. K. uznesením o dedičstve, č. k. XXD/XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 16.01.2014, právoplatným dňa 06.02.2014, dedičské konanie po poručiteľke L. C., rod. Š., na r. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K., K. XXXX/XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, zastavil z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.

17. Dňa 19.04.2012 bola v sídle notárskej kancelárie, K. W. XX, notárkou B.. I. I. so sídlom K. W. XX spísaná darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena vo forme notárskej zápisnice č. G. XX/ XXXX, G. XXXXX/XXXX a účastníkmi boli O.. M. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX a L.Ý. C., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XX, ako predávajúci a M. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. XX, ( žalovaní v 1. rade ), ako obdarovaný. Predmetom darovacej zmluvy bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej na LV č XXXX, k.ú. K. T. - G., byt č. X na X. poschodí, vchod K. XX v bytovom dome v K., s. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, s. č. XXXX, parc. č. XXXX/X s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v XXXX/XXXXXX - inách, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi sú O.. M. C. a L. C.. Byt č. X pozostáva z X obytných miestností a príslušenstva. Celková výmera podlahovej plochy bytu vrátane príslušenstva je XX,XX m2. Obdarovaný M. C. po dohode s darcami PhMr. M. C. a L. C. zároveň touto zmluvou zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezplatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti v neobmedzenom rozsahu ako doteraz.

18. Dňa 23. júna 2011 spísal O.. M. C. dodatok k prehláseniu za účasti svedkov M.. H. A. a T.. B. K., podľa ktorého predmety ako dar a pod. určené staršiemu synovi M.. M. C., môžu byť vydané len po jeho smrti a pod podmienkou, že menovaný bude abstinovať dva roky, inak veci budú rozdelené medzi jeho deti J. a M..

19. Dňa 13.04.2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol, že sa pridržiavajú písomného vyjadrenia zo dňa 25.02.2016 k žalobe a žiadajú túto zamietnuť aj s pripustenou zmenou tejto žaloby. Žalobca dostatočne neosvedčil naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že v konaní nejde len o to, aby sa určil nejaký právny vzťah, či tu je alebo nie je, ale aj aby sa medzi stranami riešila spornosť, ktorá medzi nimi existuje. V tomto konaní sa nevyrieši s konečnou platnosťou spornosť, ktorá medzi stranami existuje, pretože bude musieť nasledovať ďalšie konania, a to dedičské. Ďalej namietli pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, o ktorého právach a povinnostiach sa v tomto konaní nekoná.

Predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že naliehavý právny záujem v tomto konaní je daný, pretože tu nejde o spor o určenie vlastníctva, ale o to či konkrétne veci patria do dedičstva po poručiteľoch. V takomto spore musia byť stranami všetci dedičia, a to buď na strane žalobcov alebo žalovaných z dôvodu, že týmto rozhodnutím v tomto konaní musia byť práva a povinnosti dotknuté všetkých dedičov, ktorí musia byť v takomto spore zúčastnení. Nie je rozhodujúce, na ktorej procesnej strane. Žalovaný v 2. rade by mal byť na strane žalobcu, ale v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorým sa žalobca domáhal vydania vecí sa ukázalo, že žalovaný v 2. rade, ktorý je bratom žalobcu a strýkom žalovaného v 1. rade, podporuje žalovaného v 1. rade. Z tohto dôvodu nemôže očakávať, že by sa pripojil k žalobe na strane žalobcu, a preto bol žalobca nútený žalovať aj svojho brata ako žalovaného v 2. rade. Predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že veci, ktoré navrhuje určiť žalobou, že patria do dedičstva po jeho rodičoch, neuviedol ako majetok, ktorý by mal byť prejednaný v dedičskom konaní po jeho rodičoch z dôvodu, že sa považoval za vlastníka časti týchto vecí. Vlastníctvo nadobudol darom od svojho otca za jeho života na základe písomnej darovacej zmluvy, ktorá sa nachádza v byte na K. XX v K.. Veci, ktoré navrhuje určiť ako patriace do dedičstva po jeho matke, tieto neuviedol na účely vyporiadania v dedičskom konaní, pretože sa považoval za člena širšej rodiny, s ktorou by sa stretávali v predmetnom byte. Žalovaní do mája 2014 nepopierali, že časť týchto vecí je jeho, pričom svedkom je B.. Š. W. a T.. Y. P.. Dokonca bol dohodnutý termín prevzatia vecí, ktoré boli uvedené v žalobe, konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Predtým si však žalovaný v 1. rade vymyslel, že dal sľub poručiteľom, že ho nepustí do bytu. Pri súpise vecí uvedených v žalobe vychádzal z toho, že v byte na K. XX v K. žil XX rokov, a potom tam chodil na návštevy. Bol tam aj v deň smrti jeho otca, a tie veci sa tam nachádzali. Čo sa týka numizmatiky, má svoju písomnú dokumentáciu a časť otcovej dokumentácie. Väčšinu obrazov má nafotených na diapozitívoch. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovaných, či jeho otec nikdy netvrdil, že má zákaz vstupu do bytu na K. XX v K. uviedol, že áno. Na otázku, prečo si myslí, že jeho otec daroval byt žalovanému v 1. rade uviedol, že tak boli dohodnutí z dôvodu, že ide o jeho vnuka. Predstúpil žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že veci, ktoré navrhuje žalobca určiť ako veci patriace do dedičstva po ich rodičoch, si otec predstavoval tak, že všetky veci, ktoré zostali v byte, zostanú žalovanému v 1. rade. Matka bola s tým tiež uzrozumená, keď podpisovala s otcom darovaciu zmluvu k bytu na K. XX v K.. Rodičia darovacou zmluvou darovali aj veci uvedené v žalobe, pretože tvrdili, že všetko ponechajú svojím vnúčatám a hlavne žalovanému v 1. rade, pretože mal starých rodičov doopatrovať. Veci uvedené v žalobe, niektoré existujú, niektoré nie, a tie ktoré neexistujú, musel otec za života predať. Bolo to aj z dôvodu, že sa rodičia museli starať o svojho vnuka - žalovaného v 1. rade, ktorého žalobca pred maturitou vyhodil z domu. Otec musel zároveň prispievať aj na úhrady potrebné na prevádzku domu, v ktorom žil žalobca s manželkou a dcérou. Žalobca nebol ochotný platiť nič. Do bytu na K. XX v K. nechodí často, preto nevie presne uviesť, ktoré veci sa tam nachádzajú. Žalovaný v 2. rade na otázku právneho zástupcu žalobcu, ktoré veci, komu a za akú sumu predal ich otec uviedol, že neviem, nakoľko v byte nežil od roku 1993. Na otázku, či bol osobne prítomný pritom, keď ich otec povedal, že veci nachádzajúce sa v byte na K. XX v K. daruje svojím vnúčatám uviedol, že áno. Na otázku, či bol osobne prítomný pritom, keď ich matka povedala, že veci nachádzajúce sa v byte na K. XX v K. daruje žalovanému v 1. rade uviedol, že povedala, že byt a všetko čo je v ňom, aby ostalo vnúčatám. Predstúpil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že trvá na tom, že veci, ktoré sa nachádzajú v byte na K. XX v K. a boli vlastníctvom jeho starých rodičov, sú jeho na základe darovacej zmluvy uzavretej v roku XXXX pred notárkou B.. I. I. a zmluvy o zriadení vecného bremena k bytu na K.A. XX Z. K.ve. Nevie uviesť všetky veci, ktoré sa nachádzali v predmetnom byte v čase smrti starého otca a starej matky. Myslí si, že niektoré z vecí, ktoré sa nachádzajú v predmetnom byte, sú vo vlastníctve jeho sestry, tá ich mala nadobudnúť darom od ich starých rodičov tiež v tom istom dátume ako jemu starí rodičia darovali byt. Žalovaný v 1. rade na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie dokázať akou formou starý otec daroval veci nachádzajúce sa v predmetnom byte uviedol, že byt daroval darovacou zmluvou a ostatné veci ústne jemu a strýkovi, že budú jeho vlastníctvom. Na otázku, kedy si prevzali veci, ktoré mal starý otec darovať uviedol, že sestra si nechala veci v byte na K. XX Z. K., lebo býva v malom prenajatom byte a on v tom momente, keď bola spísaná darovacia zmluva, a keď mu to starý otec povedal.

20. Dňa 10.10.2017 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že, žalobu bol nútený podať pre zákernosť žalovaných v 1. a 2. rade. Obrazy, numizmatický materiál a iné veci, ktoré mu darovali rodičia, mal aj v byte na Palkovičovej ulici, pričom si ich len uložil u rodičov počas sťahovania z bytového domu do rodinného domu, na jeseň v roku 1999. Po smrti rodičov si chcel svoje veci zobrať. Po dohovore so žalovaným v 1. rade, ktorý bol už vlastníkom bytu, v ktorom bývali rodičia, mali jeho veci zobrať T.. Y. P. a B.. B. W.. V máji 2014 mu veci vydať odmietli a následne začali tvrdiť, že nie je ich vlastníkom. Nakoľko o vlastníctve nemal dôkaz, podal predmetnú žalobu. Žalobca žiada od žalovaných jeho veci vydať. Žalobca krátkou cestou založil do súdneho spisu zoznam jeho osobných vecí. Žalobca na otázku súdu, prečo sa proti Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 09. 10. 2013, sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V. neodvolali z dôvodu, že predmetom dedičstva bol len nehnuteľný majetok a nebol pojatý do dedičstva hnuteľný majetok, ktorý je predmetom tejto žaloby uviedol, že z bytu si chcel zobrať len svoje veci, a ostatné veci chcel emocionálne užívať len vtedy, keď bude byt navštevovať. Predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že proti Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 09. 10. 2013, sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V. sa žalobca neodvolal z toho dôvodu, že jeho brat ako dedič (žalovaný v 2. rade) veľmi dobre vedel, že tie veci, o ktorých hovorí žalobca, sú jeho vecami a môže si ich z bytu zobrať kedykoľvek, a preto sa žalobca neodvolal. Predstúpil právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol, že zo strany žalobcu došlo k zmene žaloby, ktorou sa domáha vydania veci, uvedených v zozname, ktorý predložil dnes na pojednávaní. Tento zoznam sú posledné strany žaloby, ktorú žalobca podal a konanie bolo vedené pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX. Žalobca tvrdí, že uvedené veci sú jeho výlučným vlastníctvom, a teda nemôže tvrdiť, že uvedené veci patria do dedičstva po poručiteľovi, tak ako uviedol v žalobe. Ide o zoznam ktorý už predložil v predošlom konaní. Zoznam vecí, ktoré predložil na dnešnom pojednávaní žalobca je identický so zoznamom, ktorý je súčasťou žaloby o hnuteľné veci patriace do dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ ide o zoznam, ktorý bol predložený k žalobnému návrhu, tak ako už uviedli, nie všetky veci uvedené v tom zozname sa nachádzajú alebo sa nachádzali v byte na K. XX Z. K.. Zoznam vecí, ktoré sa nachádzajú v predmetnom byte je súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ ide o veci ktoré sa v tomto zozname nenachádzajú a nachádzajú sa v zozname žalobcu o týchto veciach nemajú žiadnu vedomosť. Zvyšné veci boli darované žalovanému v 1. rade a žalovanej v 3. rade, a sú ich výlučným vlastníctvom. To bolo potvrdené výpoveďami žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

21. Dňa 25.01.2018 sa konalo pojednávanie, na ktorom predstúpila žalovaná v 3. rade, ktorá uviedla, že je dcérou žalobcu. Keď mal žalovaný v 1. rade 18 rokov žalobca ho vyhodil zo spoločnej domácnosti, z dôvod, že otec veľa pil. Žalovaný v 1. rade odišiel v roku 2004 ešte pred maturitou k starým rodičom z dôvodu, že mal s nimi veľmi dobrý vzťah, a kde s nimi býval až do ich smrti. Žalovaná v 3. rade ďalej uviedla, že starí rodičia darovali byt spolu so zariadením i s hnuteľnými vecami, ktoré sa v byte nachádzali, žalovanému v 1. rade. Hlavným dôvodom, prečo starí rodičia uprednostnili žalovaného v 1. rade, bolo to, že potom ako sa k nim žalovaný v 1. rade nasťahoval, ho brali ako syna a rozhodli sa teda ešte za ich života mu všetko darovať. Žalovaná v 3. rade na otázku súdu, či vie o tom, že za života starý otec daroval žalobcovi nejaké hnuteľné veci, ktoré mali zostať v predmetnom byte uviedla, že o takýchto veciach nevie. Na otázka súdu, aký bol vzťah žalobcu s jej zomrelými starými rodičmi uviedla, že bol zlý, žalobca ich nenavštevoval a nezaujímal sa o nich. Na otázka žalobcu, ako vie, že nenavštevoval svojich rodičov uviedla, že povedala, že si nejavil záujem o svojich rodičov a navštevoval si ich len vtedy, keď si prišiel opitý za nimi. Na otázka žalobcu, či mali nejaké obrazy, mince, medaile na O. ulici v byte uviedla, že v byte na Palkovičovej ulici mali vždy niečo. Na otázka žalobcu, či mali na O. ulici v byte obraz od Martina Benku, uviedla, že keď v tom byte žili mala 13 rokov, a teda nevie uviesť, či ho tam mali.

22. Súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov B.. Š. W. a T.. Y. P. z dôvodu, že výsluch žalobcom navrhovaných svedkov pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebný.

23. Takto ustálený skutkový stav veci súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

24. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP" ) v znení platnom a účinnom od 01.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa Čl. 9 strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

27. Podľa Čl. 15 ods. 1,2 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

28. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Podľa 137 § písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 395 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len "CMP" ) v znení platnom a účinnom od 01.7.2016, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa § 212 ods. 1 nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

32. Podľa § 175k ods. 1 a 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len "OSP") v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie.

33. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

34. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

35. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010).

36. Pokiaľ sa teda v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, stranami ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia, t.j. určovaciu žalobu spočívajúcu v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne.

37. Žalobca sa žalobou vo vzťahu k žalovaným domáha určenia, že hnuteľné veci (bližšie špecifikované na č.l. 4 až 6, 63 a 88 spisu vedeného pod. sp. zn. 15C/451/2015 na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave) po poručiteľovi O.. M. C., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX, K. a po poručiteľke L. C., rod. Š. nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. XX, K., patria do dedičstva. Podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V. XXX/XXXX, vydaného dňa 09.10.2013 B.. V. I., ako súdnou komisárkou, so sídlom v K., B. X, na základe poverenia Okresného súdu K. T. Z. K., ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 25.10.2013, dedil po poručiteľovi O.. M. C. žalobca, žalovaný v 2. rade a manželka poručiteľa L. C.. Dedičia sa medzi sebou vyporiadali dohodou. Okresný súd Bratislava II v Bratislave uznesením o dedičstve, č. k. XXD/ XXX/XXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 16.01.2014, právoplatným dňa 06.02.2014, dedičské konanie po poručiteľke L. C. zastavil. V prejednávanej veci však ide predovšetkým o posúdenie, či poručitelia boli v čase smrti vlastníkmi predmetných vecí.

38. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepreukázal, že poručitelia O.. M. C. a L. C., boli v čase smrti vlastníkmi vecí, ktorých určenia sa žalobca žalobou vo vzťahu k žalovaným domáha, že patria do dedičstva, nakoľko sa sám označil za vlastníka predmetných vecí. Uvedené tvrdenia žalobcu sú v rozpore s podanou žalobou, nakoľko v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že tá

- ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide predovšetkým o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Skutočnosť, že poručitelia O.. M. C. a L. C.Á. boli vlastníkmi predmetných vecí nevyplýva ani z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na to, že konanie o dedičstve bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstva zo dňa dňa 09. 10. 2013, sp. zn. XXD/XXX/XXXX, V., ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 25.10.2013, pričom žalobca na otázku súdu, prečo sa proti predmetnému Osvedčeniu o dedičstve neodvolal z dôvodu, že do dedičstva nebol zahrnutý i hnuteľný majetok, ktorý je predmetom tejto žaloby uviedol, že z bytu si chcel zobrať len svoje veci, a ostatné veci chcel emocionálne užívať len vtedy, keď bude byt navštevovať. Právny zástupca žalobcu následne doplnil odpoveď žalobcu a uviedol, že žalobca sa proti predmetnému Osvedčeniu o dedičstve neodvolal dôvodu, že predmetné veci, ktoré sú predmetom žaloby, sú vlastníctvom žalobcu a žalovaný v 2. rade o tom vedel. V kontradiktórnom spore sa priorizuje aktivita sporových strán, ktoré sú povinné tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti a za týmto účelom súdu označiť a predložiť všetky relevantné dôkazy. Každého zo strán civilného sporového konania zaťažuje tzv. dôkazné bremeno, t.j. povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena strany sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý zo strán je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Dôkazné bremeno postihuje zásadne vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v rovine tvrdení, ktoré boli uvádzané pred súdom. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

39. Súd v súvislosti s návrhom žalobcu, ktorým žiadal vydanie predmetných vecí, uvádza, že predmetom tohto konania je určenie, že hnuteľné veci (bližšie špecifikované na č.l. 4 až 6, 63 a 88 spisu vedeného pod. sp. zn. XXC/XXX/XXXX na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave) po poručiteľovi O.. M. C. a po poručiteľke L.V. C. patria do dedičstva, a nie ich vydanie.

40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a úspešným žalovaným súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).