Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-209-2017.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. V. XXXX/X, XXX XX K. G. K., o zaplatenie 2 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.875,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.875,24 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky sa stáva splatné celé plnenie.
II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 82,92 % v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu úveru 2000,- eur, sumu 2302,44 eur ako dlžné úroky, sumu 50,36 eur ako bankové poplatky, spolu s úrokom vo výške 29,90 % ročne zo sumy 2000,- eur od 1.11.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2000,- eur od 1.11.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol že dňa 1.4.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2000,- eur, však žalovaný podmienky pre splácanie úveru riadne nedodržal a dostal sa do omeškania. Dňa 18.5.2015 žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. V žalobe žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal o splátkový kalendár, pretože je poberateľom dôchodku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný za účelom splácania úveru uhradil žalobcovi len sumu 124,76 eur a tiež uviedol, že žalobca so splátkovým kalendárom súhlasí, avšak takým spôsobom, že žalovaný svoj dlh splatí do dvoch rokov.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu z ospravedlniteľného dôvodu nezúčastnila súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konal pojednávanie v jej neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o úvere zo dňa 1.4.2014, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, upozornenie-výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 16.03.2015, upozornenie-výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.04.2015, podací hárok č. EPH004475092, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 18.05.2015, kópia doručenky, výpis z úveru, potvrdenie o výplate dôchodkových dávok žalovanému.
5. Z predložených listín vyplýva, že žalobca so žalovanými podpísali dňa 01.04.2014 Zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca so žalovanými dohodli na poskytnutí úveru vo výške 2000,- eur. V zmluve boli uvedené podmienky: výška úveru 2000,- eur, celková čiastka úveru: 6158,02 eur, počet splátok: 120, splátka 57,30 eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky 54,- eur a náklady spojená s poistením: 3,30 eur, ročná úroková sadzba 29, 90 %, RPMN 34,25 %, priemerná hodnota RPMN 18,87 %, splatnosť prvej splátky: 25.5.2014, dátum konečnej splatnosti: 25.4.2024, dátum splátky k: 25 dňu v mesiaci. Potom ako bol dňa 16.3.2015 a 30.4.2015 žalovaný vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy žalobca dňa 18.5.2015 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade úveru, úver predčasne zosplatnil. Ďalej z predložených listín žalobcu vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil celkom sumu 124,76 eur.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 1.4.2014 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca, vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd je názoru, vzhľadom na ustanovenie § 9 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, že zmluva, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný dňa 1.4.2014 je bezúročná a bez poplatkov preto, že neobsahuje správne údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa musia uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Celková čiastka nákladov je v zmluve uvedená ako suma 6158,02 eur, pričom z údajov platných v čase zmluvy je táto suma t.j. celková čiastka, pri dohodnutej výške mesačnej splátky (57,30 eur) a ich počte vo výške 6876,- eur (120x57,30). Zo znenia zmluvy je zrejmé, že v zmluve sa nachádza predformulovaný text o poistení schopnosti splácať úver, avšak zmluva vôbec nepredpokladá odmietnutie poistenia ako takého. V časti poistenia schopnosti splácať úver má veriteľ naformulovaný text o tom, že dlžník vyhlasuje že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie, malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté pre účely výpočtu celkovej čiastky spojených s úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Vychádzajúc z výšky celkovej čiastky úveru a výšky RPMN uvedenej v zmluve vyplýva, že suma poistného dojednaného (ako základný súbor poistenia) na dobu 120 mesiacov do nákladov zahrnutá nebola, a celková čiastka úveru (a tým aj výška RPMN) bola vypočítaná nesprávne. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky.
16. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného popreté, z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalovaný porušili svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý
úver riadne nesplácal, na čo bol žalovaný upozornený a žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Pretože predložená uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle 9 ods. 2 písm. j) vyššie citovaného zákona, bolo potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný je tak povinný vrátiť iba istinu úveru, ktorá mu bola poskytnutá, a to v sume 2000,- eur bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi celkom uhradil 124,76 eur a na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení žalobcovi patrí právo len na zaplatenie zostatku poskytnutých finančných prostriedkov z úveru spolu s úrokom z omeškania, t.j. suma 1875,24 eur (2000 mínus 124,76) a vo zvyšnej časti istiny a poplatkov i spolu s úrokom z omeškania a úroku žalobu z dôvodov uvedených vyššie (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) zamietol.
17. Zároveň súd poukazuje v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti uplatneného úroku z úveru i na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012. Ústavný súd SR v danej veci odmietol sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba "do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania. I z rozhodnutia R 59/1998 vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania.
18. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej istine i právo na úhradu úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.11.2017 do zaplatenia. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,15 a 0,05 % a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,15 % a 5,05 % ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške len 5,05 % ročne t.j. v súlade s občianskoprávnymi predpismi upravujúcimi úrok z omeškania a od 1.11.2017, ktorý čas nepredchádza času omeškania v prípade priznanej istiny, a preto súd uložil žalovanému povinnosť z priznanej istiny zaplatiť i úrok z omeškania.
19. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd dospel k názoru, po posúdení majetkových pomerov žalovaného, nie je toho času v možnostiach žalovaného, s príjmom cca 351,70 eur mesačne vo forme starobného dôchodku, s prihliadnutím na mesačné úhrady nákladov pre uspokojovanie základných životných potrieb splniť povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom v lehote troch dní a určil žalovanému túto povinnosť splniť v splátkach s tým, že v prípade omeškania jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh. Pri určení výšky mesačnej splátky vo výške 80,- eur súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a možnosti žalovaného a je toho názoru, že umožnením plnenia v splátkach v súdom určenej výške nebudú oprávnené záujmy žalobcu ohrozené, keďže v prípade plnenia žalovaným riadne a včas dlh žalobcu bude splnený cca do dvoch rokov.
20. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v sume 1875,24 eur, čo predstavuje 91,46 % a žalovaný bol úspešný vo výške 175,12 eur (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá, 2000 istina úveru + 50,36 poplatky úveru-1875,24) - čo predstavuje 8,54 %. Žalobcovi voči žalovanému patrí nárok na náhradu trov vo výške 82,92 % (91,46-8,54), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania...
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).