Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-584-2015.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/584/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., C. B. XXX/XX, o zaplatenie 1.092,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 272,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 81,49 eur od 19.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 52,97 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 65,60 eur od 18.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 72,18 eur od 19.5.2013 do zaplatenia, v pravidelných splátkach po 35 eur mesačne, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následnom straty výhody splátok.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 785,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 785,69 eur od 19.6.2013 do zaplatenia, zastavuje.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
IV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pôvodne sumu 1.092,70 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.2.2018, zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 785,69 eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie čiastočne zastaviť.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 3.12.2012 so žalovaným Zmluvu č.9905383925. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 747871138 na sumu 81,49 eur so splatnosťou dňa 18.2.2013, č. 7748873956 na sumu 57,96 eur so splatnosťou dňa 17.3.2013, č. 9749836718 na sumu 70,59 eur so splatnosťou dňa 17.4.2013, č.
8750799120 na sumu 96,97 eur so splatnosťou dňa 18.5.2013, č. 751764705 na sumu 785,69 eur so splatnosťou dňa 18.6.2013. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby nič neuhradil. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 4.9.2017, k tejto sa nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. 9905383925 zo dňa 3.12.2012, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy 9905383925 zo dňa 3.12.2012, Pokusom o pokonávku zo dňa 1.12.2015, jednotlivými faktúrami, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 3.12.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, pričom mu boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č. 747871138 na sumu 81,49 eur so splatnosťou dňa 18.2.2013, č. 7748873956 na sumu 57,96 eur so splatnosťou dňa 17.3.2013, č. 9749836718 na sumu 70,59 eur so splatnosťou dňa 17.4.2013, č. 8750799120 na sumu 96,97 eur so splatnosťou dňa 18.5.2013, č. 751764705 na sumu 785,69 eur so splatnosťou dňa 18.6.2013. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 20.11.2014 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom uvedenou zmluvou boli predmetné pohľadávky postúpené na spoločnosť žalobcu. Žalovaný odo dňa postúpenia na uvedené faktúry nič neplnil. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.2.2018, zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 785,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 785,69 eur od 19.6.2013 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie čiastočne zastaviť.
9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Strany sporu platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky), z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť uhrádzať predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami za dôvodný, avšak len vo výške 272,24 eur. Poskytnuté elektronické komunikačné služby si právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrou č. 747871138 znejúcou na sumu 81,49 eur, č. 7748873956 znejúcou na sumu 57,96 eur, č. 9749836718 znejúcou na sumu 70,59 eur, č. 8750799120 znejúcou na sumu 96,97 eur a č. 751764705 znejúcou na sumu 785,69 eur. Súd skúmaním týchto faktúr zistil, že faktúrou č. 747871138 znejúcou na sumu 81,49 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval len mesačné poplatky za telekomunikačné služby v sume 81,49 eur, faktúrou č. 7748873956 znejúcou na sumu 57,96 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval okrem mesačných poplatkov za telekomunikačné služby v sume 52,97 eur vrátane DPH aj sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby, faktúrou č. 9749836718 znejúcou na sumu 70,59 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval okrem mesačných poplatkov v sume 65,60 eur vrátane DPH aj sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby a faktúrou č. 8750799120 znejúcou na sumu 96,97 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval okrem mesačných poplatkov v sume 72,18 eur vrátane DPH aj sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby a sumu 16,50 eur a DPH k tomu vo výške 3,30 eur za obmedzenie služby. Faktúrou č. 751764705 znejúcou na sumu 785,69 eur si predchodca žalobcu vyúčtoval len zmluvnú pokutu vo výške 785,69 eur.
14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Súdu nebol predložený cenník, z ktorého by vyplýval nárok na požadované sumy za upomienku oneskorenej platby alebo za prerušenie alebo obmedzenie služby. Okrem toho je zrejmé, že poplatky boli stanovené paušálne bez zohľadnenia reálnych nákladov, preto nie je možné dospieť k záveru o ich primeranosti. Poplatkom za obmedzenie alebo prerušenie služby, si právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej splatnej pohľadávky bez toho, aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným pre neplnenie si povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti sa z obsahového hľadiska dá hodnotiť ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou. Taktiež aj poplatok za upomienku za oneskorenú platbu má povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, nakoľko ide o získanie majetkového prospechu dodávateľom vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi. Tieto poplatky nemožno chápať ako poplatok za službu, teda za plnenie ktoré je poskytované spotrebiteľovi, javia sa ako ďalšie sankcie a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Oba tieto poplatky vykazujú znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Z dôkazov predložených žalobcom zároveň nevyplývalo ani to, že by boli vyššie
uvedené poplatky so žalovaným výslovne dojednané, takže do ich obsahu nemohol žalovaný ako spotrebiteľ nijakým spôsobom zasiahnuť.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi len cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 272,24 eur s príslušenstvom vo výroku I., pričom v časti o zaplatenie sumy 34,77 eur s príslušenstvom, súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol. Žalobca teda má nárok na zaplatenie faktúry č. 747871138 znejúcej na sumu 81,49 eur v celom rozsahu, pričom z faktúry č. 7748873956 znejúcej na sumu 57,96 eur nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 4,99 eur za upomienku ale iba sumy po jej odpočítaní vo výške 52,97 eur, z faktúry č. 9749836718 znejúcej na sumu 70,59 eur nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 4,99 eur za upomienku ale iba sumy po jej odpočítaní vo výške 65,60 eur a z faktúry č. 8750799120 znejúcej na sumu 96,97 eur nemá nárok na zaplatenie sumy vo výške 16,50 eur a DPH k tomu 3,30 eur za obmedzenie služby a sumy vo výške 4,99 eur za upomienku, ale iba sumy po ich odpočítaní vo výške 72,18 eur. Súd zároveň v zmysle § 232 ods. 4 CSP, umožnil žalovanému rozsudkom priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach až do úplného splatenia dlhu, a to s prihliadnutím na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pre ktorú žalovaný nie je schopný zaplatiť pohľadávku žalobcu v kratšej lehote.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých faktúr ktorými mu právny predchodca žalobcu fakturoval cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, a preto má žalobca okrem istiny nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
26. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
27. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
28. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
29. Žalobca pred pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 19.2.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 785,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 785,69 eur od 19.6.2013 do zaplatenia späť, z toho dôvodu súd konanie v tejto časti vo výroku II. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, vzhľadom na okamih, ktorým ku späťvzatiu došlo.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie sumy vo výške 785,69 eur s príslušenstvom, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil, žalobca späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto má v tejto časti žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá (o zaplatenie 34,77 eur), rovnako mal vo veci úspech žalovaný. Z toho vyplýva hrubý úspech žalobcu, ktorému súd priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 272,24 eur, 24,91 % a hrubý úspech žalovaného 75,09 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 50,18 % (75,09 %
- 24,91 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50,18 % trov konania, nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal, o čom rozhodol vo výroku IV. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).