Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: Mestská časť Bratislava

- Petržalka, IČO: 00603201, Kutlíkova 17, Bratislava proti žalovaným: 1/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, X. - Q. H. a 2/ H. J. (A.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 6, XXX XX U., o zaplatenie 562,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Źalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 352,84 Eur.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2003 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 526,24 eur (16.938,- Sk) spolu s príslušným zákonným ročným úrokom z omeškania z istiny odo dňa omeškania až do úplného zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní boli v danom období (nedoplatok z vyúčtovania za r. 2001) vlastníkmi bytu č. XX na A. ul. č. X v U., ktorého správu vykonával v súlade so zmluvou o výkone správy žalobca. Žalovaní si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy nesplnili riadne a včas tým, že neuhradili časť nedoplatku na vyúčtovaní za služby za r. 2011 vo výške 562,24 eur, ktorá pozostáva z nedoplatkov za výkon správy vo výške 26,69 Eur (804,- Sk) za obdobie mesiacov 6-11/2001, sumy 68,31 Eur (2058,- Sk) ako nedoplatok do fondu opráv za mesiace 6-12011 a nedoplatok za vyúčtovanie roku 2001 vo výške 467,23 Eur (14.076,- Sk). Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby činil 562,24 eur. Žalovaní si do podania žaloby na súd svoju povinnosť voči žalobcovi zaplatiť za užívanie bytu nesplnili a zostávajú v omeškaní so splnením svojho záväzku. Žalobca si preto uplatnil aj úroky z omeškania.

2. Tunajší súd dňa 23.10.2003 vydal platobný rozkaz č. k. 27Ro/3506/2003-5, ktorým žalovaných 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania. Dňa 21.11.2003 podala žalovaná v 2. rade odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade sa v roku 1998 rozviedli a dohodli sa, že obaja budú uhrádzať poplatky za výkon správy a do fondu opráv každý polovicu. Potom, čo žalobca zaslal žalovaným na adresu trvalého pobytu vyúčtovanie nedoplatkov za rok 2001, žalovaná v 2. rade uhradila osobne u žalobcu polovicu dlžnej sumy, o čom doložila aj potvrdenie o úhrade. Odpor žalovanej 2/ bol odmietnutý z dôvodu, že ho podala oneskorene. Dňa 23.03.2012 súd platobný rozkaz zrušil z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť žalovanému 1/ do vlastných rúk.

3. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému v 1. rade prostredníctvom dožiadaného súdu vo Veľkej Británii dňa 01.09.2017, keďže žalovaný 1 sa zdžiava na adrese XX Y. O., Q XRZ O., Q., G.. K žalobe sa nevyjadril, v konaní ostal nečinný. Ostatné písomnosti mu súd doručoval v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

4. Dňa 15.04.2015 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie označené ako zmena návrhu a čiastočné späťvzatie žaloby, ako dôvod čiastočného späťvzatia žaloby žalobca uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ postupne uhradili dlžnú sumu, a to tak, že dňa 07.11.2005 zaplatili sumu 95,- Eur pozostávajúcu z nedoplatku za výkon správy a poplatku do fondu opráv (26,69 Eur + 68,31 Eur), ako aj časť vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu za rok 2001 vo výške 70,96 Eur, a zostatok z vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu v roku 2001 vo výške 396,26 Eur uhradili dňa 18.07.2007, celkovo v sume 562,24 Eur. Žalobca v návrhu na zmenu žaloby tiež uviedol, že žalovaní boli v žalovanom období vlastníkmi bytu na A. ulici č. X a nie jeho nájomcovia, preto si uplatnil úrok z omeškania, ktorý vyčíslil nasledovne: výška úrokov z istiny 562,24 Eur od 26.06.2002 do 07.11.2005 pri sadzbe úrokov 16,50% ročne, t. j. 312,14 Eur, úrok z omeškania od 08.11.2005 do 18.07.2007 v zostávajúcej časti istiny 396,26 Eur pri sadzbe úroku 6% ročne, 40,70 Eur. Žalobca sa domáha úrokov z omeškania v celkovej výške 352,84 Eur (312,14 Eur + 40,70 Eur).

5. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods.1 veta druhá na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. V nadväznosti na využitie dispozičného práva žalobcu, súd konanie v zobratej časti zastavil a skúmal dôvodnosť uplatneného nároku na úhradu zostávajúcej časti príslušenstva a z toho vyplývajúceho nároku na náhradu trov konania.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Súd v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to najmä neúplnou kópiou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, mesačným zálohovým predpisom platným od 01.12.1998, vyúčtovaním nákladov za rok 2001, upomienkami adresovanými žalovanému v 1. rade na úhradu dlžnej sumy vrátane doručeniek, Kópiou potvrdenia o úhrade za vyúčtovanie za rok 2001 žalovanou v 2. rade, Zmluvou o výkone správy zo dňa 03.01.2003, Pristúpenie k zmluve o výkone správy zo dňa 04.04.2003, rekapituláciou nákladov a záloh z ročného vyúčtovania za rok 2001 a špecifikáciou dlžoby ku dňu 16.10.2003 pričom zistil tento skutkový stav:

12. Z neúplnej kópie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva vyplýva, že predmet zmluvy (prevod vlastníckeho práva bytu č. XX, 4. nadzemné podlažie bytového domu A. X,X,X, číslo vchodu X v U.) nadobudli žalovaní 1 a 2, pričom vklad bol katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava povolený dňa 11.11.1998. Zo Zmluvy o výkone správy a z následného pristúpenia k zmluve o výkone správy zo dňa 04.04.2003 žalovanými 1/ a 2/ vyplýva, že správu bytového domu na A. ulici č. 4, X a X v U. vykonával v danom období žalobca, resp. jeho právny predchodca.

13. Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v bode 1. tohto odôvodnenia boli jednoznačne preukázané a teda, že nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za r. 2001 činil sumu 562,24 eur, ktorý žalovaní uhradili v dvoch splátkach po podaní žaloby na súd. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na úhradu úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z oneskorene uhradeného nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001. Žalovaná 2 na pojednávaní dňa 17.2.2015 po tom, čo žalobca vzal žalobu späť v časti zaplatenej istiny, vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že mala za to, že všetky 14. podlžnosti má vyrovnané a pokiaľ mala ešte platobné povinnosti mal ju žalobca na to v dostatočnom predstihu upozorniť tak, aby ju nestíhali sankcie z omeškania za ta dlhé obdobie. Nečinnosť žalobcu nemôže byť na jej ujmu. Nemala vedomosť o tom, že ide o dlh viaznuci na byte, nakoľko si myslela, že ide o dlh na nebytových priestoroch jej exmanžela - žalovaného 1, ktoré sa však týkali výlučne jeho. 15. Súd v prvom rade skúmal dôvodnosť nároku žalobcu s ohľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej 2. Žalobca si svoju pohľadávku vyplývajúcu z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetného bytu mohol prvýkrát uplatniť dňa 22.6.2002 (kedy sa žalovaní dostali do omeškania z dôvodu, že nedoplatok neuhradili do určenej lehoty na plnenie podľa doručenia vyúčtovania). Žalobu žalobca podal dňa 22.10.2003. Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 22.6.2005, teda nárok žalobcu nie je premlčaný.

16. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. Týmto predpisom je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBaNP“).

17. Podľa § 7b ods. 5 veta prvá ZoVBaNP vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

18. Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta ZoVBaNP správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

19. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) ZoVBaNP pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. 20. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. Žalobca v zmysle citovaného ust. § 8a ods. 2 veta druhá ZoVBaNP vykonal vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, z ktorého vyplýva, že žalovaní boli povinní žalobcovi uhradiť nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2001 riadne a včas. Žalovaní vyplatili dlžnú sumu žalobcovi až po podaní žaloby v dvoch splátkach, a to dňa 7.11.2005 (spolu v sume 166,- Eur) a dňa 18.7.2007 (v zostávajúcej sume istiny 396,26 Eur). Žalovaní sa tak s uhradením peňažného záväzku dostali do omeškania, teda žaloba bola podaná dôvodne. Na základe uvedeného súd konanie v časti uplatnenej sumy vo výške 562,24 Eur zastavil a žalobcovi priznal zákonné úroky z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 21. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 24. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. 25. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo, že žalovaní dodatočne, až po podaní žaloby uhradili svoj peňažný záväzok, teda zavinili čiastočné späťvzatie žaloby. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého plne úspešnému žalobcovi (s ohľadom na procesnú zodpovednosť žalovaných za čiastočné zastavenie konania) priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)